Rozsudok ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. október 2012

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/84/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4010200443
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4010200443.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členov senátu

JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcov: 1/ U. I., bytom V. XX, K.
Z., 2/ W. Z., bytom E. X, B., 3/ X. E., bytom E. X, B., 4/ V. Z., bytom X. XX/XXX, B., 5/ S. Z., bytom X. XX/
XXX, B., 6/ H. Z., bytom R. XXX, S., 7/ B. Z., bytom Z. X, O., 8/ E. Z., bytom F. XX, K., všetci zastúpení
advokátkou JUDr. Janou Tomčíkovou, so sídlom Trnavská 187, Bernolákovo, proti žalovanému :
Krajský stavebný úrad v Nitre, so sídlom Lomnická 44, Nitra, za účasti stavebníka spoločnosť Zeon,
spol. s r.o., so sídlom Tomášikova 50/B, Bratislava, zastúpeného advokátskou kanceláriou Ružička
Csekes s.r.o., so sídlom Vysoká 2/B, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.

j. KSUNR-2010-691-002 zo dňa 17. júna 2010, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcom v 1/ až 8/ rade náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa podanou žalobu domáhali preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č.
j. KSUNR-2010-691-002 zo dňa 17. júna 2010, ktorým rozhodnutím Krajský stavebný úrad v Nitre ako
odvolací orgán potvrdil prvostupňové rozhodnutie Mesta Nitra č. SP 4178/2010-24300/2009-074-Ing.Ns
zo dňa 10. marca 2010, o dodatočnom povolení dokončenej stavby „Obchodno-nákupno-spoločenské
centrum Nitra“.

Žalobcovia toto rozhodnutie považujú za nezákonné a nepreskúmateľné z dôvodov uvedených v žalobe.

Vytýkajú žalovanému správnemu orgánu najmä to, že stavebný úrad na základe dokladov predložených
stavebníkom - Zeon spol. s.r.o., so sídlom v Bratislave vo veci dodatočného povolenia dokončenej
stavby postavenej na pozemkoch v kat. úz. K. - D., parc. č. XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/
XX, XXX, XXX/X, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX,X až X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X,
XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, XXXX, XXXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX/X až X, XXXX/X, XXXX/
X, XXX a XXX vydal dodatočné povolenie stavby a zároveň súhlasil aj s jej užívaním, hoci na takýto
postupnemalpodklady.Vrozhodnutísažalovanýodvolávanaukončenústavbu,ktorábolauskutočnená

na základe právoplatného stavebného povolenia č. k. SP 14981/2004-020-Ing.Kr zo dňa 21. 12. 2004,
užívanie stavby bolo povolené kolaudačným rozhodnutím č. k. SP 19735/06-004 Ign.Ns zo dňa 06. 11.
2006 a stavba bola povolená následne v opakovanom konaní rozhodnutím zo dňa 30. 03. 2007 č. k.
SP 14981/2004-042-Ing.Ns, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného zo dňa 27. 06. 2007 č. k.
KSUNR-2007-630-002, pričom tieto pôvodné rozhodnutia boli zrušené rozsudkami súdov a stavebník
mal podať novú žiadosť o dodatočné povolenie stavby.Žalovaný správny orgán ako odvolací správny orgán sa snažil nad rámec svojej kompetencie zdôvodniť
vady rozhodovacej činnosti stavebného úradu, pretože aj podľa právnej úpravy platnej do 01. 11.
2005 bol stavebník povinný predložiť žiadosť o dodatočné povolenie stavby. Argumentácia žalovaného,

že postupoval podľa metodického návodu FMTIR z roku 1988 sa im javí ako nepresvedčivá a
nezrozumiteľná, keďže ust. § 88 ods. 7 stavebného zákona nadobudlo účinnosť od 01. 08. 2000 a ust.
§ 88a stavebného zákona bolo zavedené od 01. 09. 1997 zákona č. 229/1997 Z. z.

Stavebný úrad však postupoval podľa § 61, § 88 ods. 1 písm. b), § 141 ods. 11 Stavebného zákona a
oznámením č. k. SP 24300/2009-056-Ing.Ns zo dňa 01. 12. 2009 oznámil všetkým známym účastníkom

začatie konania o dodatočnom povolení dokončenej stavby a v rámci ústneho pojednávania spojeného
s miestnym zisťovaním dňa 07. 01. 2010. Žalobcovia ako účastníci konania uplatnili námietky tak, ako
sú uvedené v zápisnici. Žalobou napadnutým prvostupňovým rozhodnutím stavebný úrad dňa 10. 03.
2010 dodatočne povolil predmetnú stavbu, ako i jej užívanie, s ktorým žalobcovia neboli spokojní a
žalovanýtotorozhodnutiepotvrdilžalobounapadnutýmrozhodnutímakovecnesprávne.Jetohonázoru,
že v čase rozhodovania stavebného úradu neexistovalo žiadne právoplatné rozhodnutie o povolení, či

užívaní stavby, na ktoré sa v rozhodnutí odvoláva, a preto na pôvodné rozhodnutia žalovaných v rade
1. a 2. je nutné hľadieť ako na nulitné akty.

Žalobcovia ďalej uviedli, že žalovaný správny orgán dôsledne neaplikoval uvedené znenia zákonov
v rozhodnutí, keď tvrdil, že k zastavaniu pozemku stavbou a k dodatočnému povoleniu nepotrebuje
súhlas účastníkov konania. Svoj záver vyvodil na základe nulitných aktov a vec nesprávne posúdil i

po právnej stránke vzhľadom na prechodné ustanovenia § 141 ods. 11 stavebného zákona vo väzbe
na jeho novelu zák. č. 479/2005 Z. z., účinnú od 01. 11. 2005, ktorou sa doplnilo ust. § 88a, (spojenie
stavebnéhokonaniaskolaudačnýmkonaním)a§88b.Zprvostupňovéhorozhodnutiastavebnéhoúradu
nie je zrejmé, akou úvahou sa spravoval stavebný úrad pri aplikácii právnych predpisov vzhľadom na
uvedenú novelu stavebného zákona. Ďalej sú toho názoru, že stavebný úrad nesprávne interpretoval i

Správny poriadok, a to ust. § 40 ods. 1 v spojitosti s § 70 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností.
Majú za to, že nebolo v kompetencii stavebného úradu riešiť občianskoprávne námietky účastníkov
konania, lebo v čase rozhodovania stavebného úradu o žiadosti stavebníka prebiehalo súdne konanie
na Okresnom súde v Nitre, sp. zn. 18C/233/2003 vo veci určenia rozsahu dedičstva po ich právnych
predchodcoch (vlastníckeho práva k časti nehnuteľnosti, na ktorej stojí stavba), ktorá otázka má význam

pre rozhodnutie v tomto stavebnom konaní. Správny orgán stavebné konanie neprerušil. Preto nie je
možné akceptovať ani argumentáciu žalovaného, že ust. § 137 stavebného zákona je možné aplikovať
len pre nové konania, keďže zákon neupravuje, kedy je možné občianskoprávne a iné námietky podľa
tohtoustanoveniavyužiťvstavebnomkonaní.Žiadalizrušiťžalobounapadnutérozhodnutiežalovaného,
ako i prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Právna

zástupkyňa žalobcov (po podaní žaloby na súd 13. 06. 2010) dňa 03. 08. 2010 oznámila súdu, že
žalobu berie v plnom rozsahu späť vo vzťahu k žalobkyni v rade 5. A. Z., nakoľko táto zomrela ešte pred
podaním žaloby dňa 18. 04. 2010, čo dokladovala oznámením o úmrtí zo dňa 20. 04. 2010 matričného
úradu Mesto Nitra - Obec Štitáre. Tento návrh súd neakceptoval, keďže smrťou poručiteľky plná moc
pre advokátku zaniká. Súd zabezpečil dedičské rozhodnutie po nebohej.

Na výzvu súdu žalovaný správny orgán predložil súdu administratívny spis, súčasťou ktorého je i spis
stavebného úradu a podal i písomné vyjadrenie k žalobe, v zmysle ktorého žiadal žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť. Uviedol, že stavebný úrad nevydal rozhodnutie o dodatočnom stavebnom povolení na
skutkovom základe zrušených povolení. Tieto iba spomenul vo svojom rozhodnutí, aby účastníci
konania, a najmä dotknuté orgány vedeli, z akého dôvodu sa uskutočňuje nové alebo opakované

konanie. Všetky námietky v žalobe sú zamerané na nesprávne použitie postupu stavebného úradu
pri dodatočnom povoľovaní a žalobcovia sa dožadujú použitia § 88b stavebného zákona, hoci v
prvej žalobe v tejto veci tento postup vytýkali stavebným orgánom. Žalovaný, ako i stavebný úrad sa
snažili účastníkom konania vysvetliť postup stavebného úradu pri dodatočnom povoľovaní stavby podľa
predpisov platných pred rokom 2005 a po ňom. Ust. § 88a a § 88b stavebného zákona bol v zákone iba

spresnený dovtedy nedostatočne a nejednotne používaný postup stavebných úradov, keď bolo v zákone
len ust. § 88. Je toho názoru, že žalobcovia nepochopili význam a použitie § 137 stavebného zákona, v
súvislostisuplatnenímobčianskoprávnychainýchnámietokvstavebnomkonaní.Dodal,ževpôvodnom
konaní mal stavebný úrad použiť toto ustanovenie pri stavbe, ktorá sa povoľuje ako nová. Pre porušenietejto zákonnosti bolo stavebné povolenie zrušené, avšak v novom alebo hoci aj v opakovanom konaní
sa nemôže uskutočniť normálne stavebné konanie v prípade, ak je stavba postavená. Stavebný úrad je
povinný skúmať rozostavanosť stavby, povoliť už vykonané práce, určiť podmienky na dokončenie, čo v

danom prípade nebolo možné, nakoľko stavba bola ukončená a schopná užívania. Výsledkom konania o
dodatočnom povolení takejto stavby je vždy jej dodatočné povolenie, ako aj súhlas s užívaním, rovnako
ako pri použití § 88a alebo § 88b stavebného zákona, keď je možnosť spojenia dodatočného povolenia
s kolaudačným rozhodnutím. Účastníci kolaudačného konania sú vždy účastníci stavebného konania,
takže o tom, že stavba je hotová a aké konanie sa začína, sú oboznámení. Ust. § 137 stavebného

zákona o námietke k vlastníckym právam, ak by sa zistilo jej opodstatnenie, sa nedá použiť, nakoľko v
konaní o dodatočnom stavebnom povolení sa neskúma právo stavebníka k pozemku, ale skutočnosť,
na akom pozemku stavba stojí a či stavbu možno povoliť v zmysle kritérií zákona. Len v prípade,
ak by stavba bola na cudzom pozemku a vlastník pozemku s jej dodatočným povolením nesúhlasí,
musí stavebný úrad odkázať vlastníka pozemku na súd podľa § 135c Občianskeho zákonníka. V danej
veci v deň uskutočnenia ústneho pojednávania v konaní o dodatočnom povolení stavby bol vlastníkom

pozemku vlastník stavby, stavebný úrad, správne rozhodol o námietkach účastníkov konania už z roku
2006. Záverom uviedol, že námietka žalobcov o nesprávne uvedenom dátume v písomnom vyhotovení
rozhodnutiažalovanéhoopravilpostupompodľa§47ods.6Správnehoporiadkulistomdňa02.08.2010.

Krajský súd uznesením zo dňa 12. 10. 2010 č. k. 11S/84/2010-29 pribral do konania na súde stavebníka
- spoločnosť Zeon, spol. s r.o. so sídlom Bratislava, Tomášikova 50/B za účastníka konania. Na výzvu

súdu podal stavebník vyjadrenie k žalobe, ktoré bolo doručené ostatným účastníkom konania. V tomto
vyjadrení stavebník navrhol súdne konanie prerušiť z dôvodu, že žalobkyňa v rade 1. odvodzuje svoju
aktívnu legitimáciu v tomto konaní od skutočnosti, že je domnelou vlastníčkou a určenia vlastníckeho
práva k pozemkom sa domáhala súdnou cestou v konaní vedenom pod sp. zn. 12C/71/2004. Toto
konanie však bolo rozhodnutím Okresného súdu v Nitre zo dňa 17. 12. 2007 zastavené (č. l. 184 spisu)

z dôvodu, že žalobkyňa zobrala svoj návrh späť, a teda nepreukázala, že je vlastníčkou pozemku pod
stavbou povolenou napadnutým rozhodnutím. Pokiaľ ide o žalobcov v rade 2. až 8., títo pravdepodobne
svoje postavenie účastníkov stavebného konania odvodzujú od konania na všeobecnom súde vedenom
pod sp. zn. 18C/223/2003, v ktorom sa domáhajú určenia rozsahu dedičstva - vlastníckeho práva k
pozemkom, na ktorých čiastočne stojí predmetná stavba. Je toho názoru že stavebný úrad dôsledne

skúmal okruh účastníkov konania, pričom vychádzal z údajov v katastri nehnuteľností, ktoré sa v
súlade s § 70 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z. z. považujú za hodnoverné, a to až pokiaľ sa nepreukáže
opak. V danom prípade opak preukázaný nebol, pretože ešte len prebiehalo súdne konanie (viac
ako sedem rokov) na základe žaloby podanej odvolateľmi. Je toho názoru, že ak mali žalobcovia
dojem, že stavba sa realizovala na ich pozemku neoprávnene (nie nezákonne), mali možnosť riešiť túto

situáciu v občiansko-súdnom konaní napr. aj žalobou na odstránenie neoprávnenej stavby. Žalobcovia
si však uvedomujú, že takúto žalobcu môže podať iba vlastník pozemku, ktorým oni nie sú. Zrušením
preskúmavaných rozhodnutí sa ale ich právne postavenie nezmení, nakoľko stavba už stojí a neexistujú
právne predpoklady na jej odstránenie v konaní podľa stavebného zákona. Pokiaľ žalobcovia vytýkajú
stavebným orgánom rôzne pochybenia, uviedol, že neuvádzajú, ako ich tieto pochybenia ukrátili na ich

právach a ktoré ich práva boli porušené. Podľa rozhodnutia NS SR R 21/1997 musia byť splnené obe
podmienky kumulatívne, a teda žalobca musí alebo mal byť účastníkom konania a bol rozhodnutím
a postupom správneho orgánu ukrátený na svojich právach. Je toho názoru, že žalobcovia nie sú
oprávnení podať takúto žalobu v správnom súdnictve a pripadá do úvahy i zastavenie konania. Ak by
súd neakceptoval tento názor, stavebník navrhol konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. b/ OSP z

dôvodu úmrtia žalobkyne v 5. rade, po ktorej bude prebiehať dedičské konanie. K námietkam žalobcov
v súvislosti s nesprávnou aplikáciou ustanovení stavebného zákona (§ 88b, a nie § 88a), uviedol,
že ide o účelovú námietku, lebo v skoršom konaní vedenom na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn.
11S/83/2008 argumentovali presne naopak. Neuvádzajú však, ktoré ich práva v konaní a postupom
stavebného úradu boli dotknuté. Pokiaľ namietajú, že stavebník bol povinný podať novú žiadosť, je toho

názoru, že táto skutočnosť neovplyvňuje práva žalobcov v stavebnom konaní. K vyslovenému názoru
žalobcov v súvislosti s občianskoprávnou námietkou v zmysle § 137 stavebného zákona uviedol, že
ide o ustanovenie „lex specialis“ a v zásade pripúšťa povinnosť stavebného úradu prerušiť konanie len
vtedy, ak vlastník stavby nesúhlasí so stavbou na svojom pozemku. Skutočnosť, že stavebník nie je
vlastníkom niektorého pozemku, na ktorom stavba stojí, nebola preukázaná. Záverom uviedol a dal do

pozornosti súdu, že v prvom rade je potrebné skúmať aktívnu legitimáciu žalobcov na podanie takejto
žaloby, ako i to, či žalobcovia boli rozhodnutím a postupom žalovaných správnych orgánov ukrátenína svojich právach. Stavebník doložil do spisu rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 24. 02. 2011
č. k. 18C/233/2003-807, z výroku ktorého vyplýva, že súd zamietol návrh (žaloba o určenie rozsahu
dedičstva)ponebohejS.Z.,žedodedičstvapatríspoluvlastníckypodiel1-inazvýmery3079m2(parc.č.

XXXX/X o výmere 6095 m2) a po neb. X. Z. spoluvlastnícky podiel 1/6-ina z výmery 3079 m2.

Na žiadosť krajského súdu Okresný súd Nitra zaslal súdu rovnopis Osvedčenia o dedičstve po neb. A.
Z., rod. V., zomrelej 18. 04. 2010, č. k. 22D/970/2010-26, D/not. 81/2010, z obsahu ktorého súd zistil, že
dcéra poručiteľky S. Z. odmietla dedičstvo po poručiteľke a dedičmi zo zákona v prvej dedičskej skupine
sa stali B. Z., V. Z. a po S. Z. E. Z..

Súd uznesením č. k. 11/84/2010-56 prerušil konanie až do právoplatného skončenia odvolacieho

konania veci vedenej pod sp. zn. 18C/233/2003. Na odvolanie účastníkov konania Krajský súd v
Nitre rozsudkom zo dňa 14. 12. 2011 č. k. 5Co/108/2011-882 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa
v tejto veci. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27. 01. 2012. Súd určil termín
pojednávania v konaní správneho súdnictva a stavebník žiadal zastaviť konanie vzhľadom na dôvody
uvedené vo svojom vyjadrení a predložil súdu fotokópiu právoplatného rozsudku súdu prvého a druhého

stupňa. Následne právna zástupkyňa žalobcov podaním doručeným súdu 10. 07. 2012 žiadala, aby súd
prerušilkonanieopreskúmaniezákonnostirozhodnutiažalovanéhodovyporiadaniacivilnejprávnejveci,
lebo žalobcovia požiadali Generálnu prokuratúru SR, aby podala mimoriadne dovolanie voči rozsudku
Krajského súdu v Nitre č. k. 5Co/108/2011-882. O tomto návrhu krajský súd rozhodol uznesením zo dňa
24. 07. 2012 (č. l. 152 spisu) tak, že návrhu nevyhovel. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 17. 08. 2012

a následne určil termín pojednávania vo veci samej.

Krajský súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP) preskúmal
žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na pojednávaní, v neprítomnosti
žalobcov a právnej zástupkyni žalobcov (§ 101 ods. 2 OSP), v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k
záveru, že žaloba nie je dôvodná. Súd prvého stupňa takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9

zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická
osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada,
aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).

Podľa § 61 ods. 1, 3 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku stavebného

zákona (v rozhodnom období), stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom,
všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne
ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na
ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní
alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného

konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná.

Stavebný úrad oznámi účastníkom začatie stavebného konania najmenej 7 pracovných dní pred
konaním miestneho zisťovania prípadne ústneho pojednávania. Ak stavebný úrad upustí od ústneho
pojednávania, určí, do kedy môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané
námietky neprihliadne.

Podľa § 59 ods. 1 cit. zákona, účastníkmi stavebného konania sú:

a) stavebník,

b) osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich
pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť
stavebným povolením priamo dotknuté,

c) ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu,d) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba,

e) projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby.

Podľa § 88 ods. 1 písm. b/ cit. zákona, stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie

a) závadnej stavby ohrozujúcej život alebo zdravie osôb, pokiaľ ju nemožno hospodárne opraviť,

b) stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia
stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi
iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom.

Podľa § 137 ods. 1 cit. zákona, stavebné úrady vykonávajúce konanie podľa tohto zákona, sa
pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych

alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo
spolupôsobiacich orgánov štátnej moci.

Ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode o námietke podľa odseku 1, ktorá, keby sa zistilo jej
oprávnenie, by znemožnila uskutočniť požadované opatrenie alebo by ho umožnila uskutočniť len v
podstatne inej miere alebo forme, odkáže stavebný úrad navrhovateľa alebo iného účastníka podľa

povahy námietky na súd alebo na iný príslušný orgán a konanie preruší (ods. 2).

V preskúmavanej veci súd vychádzal zo zásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde
nad návrhy strán), ktorá vyplýva z ust. § 249 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, teda za osobitnú
náležitosť žaloby je potrebné považovať konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach
nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva, vyplývajúce z

právneho predpisu. Žalobca ale musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie
práva.

Z obsahu spisového materiálu žalovaného, súčasťou ktorého je i spis stavebného úradu, vyplýva a
nie je sporné, že o žiadosti stavebníka na povolenie stavby obchodno-nákupno-spoločenské centrum
Nitra tunajší súd už rozhodoval v konaní vedenom pod sp. zn. 11S/37/2005 a rozsudkom z 23. 11.

2005 (č. l. 138 spisu) žalobu žalobkyne v 1. rade - U. I. zamietol. Predmetom súdneho prieskumu bolo
rozhodnutie žalovaného, ktorý potvrdil prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu - Mesto Nitra vo
veci vydania stavebného povolenia č. SP 14981/2004-020-Ing.Kr z 21. 12. 2004 a týkalo sa stavieb
označených SO 101, SO 102, hlavné stavby objektu a obchodno-prevádzkové priestory. Stavebné
konanie na stavebnom úrade začalo z podnetu stavebníka, ktorý podal žiadosť o stavebné povolenie

na tieto stavby. Na odvolanie žalobkyne, ktorá sa domáhala postavenia účastníčky stavebného konania,
Najvyšší súd SR rozsudkom z 27. 09. 2006 č. k. 2Sž-o-KS 19/2006 zrušil rozsudok krajského súdu a
vec vrátil Krajskému stavebnému úradu v Nitre na nové konanie z dôvodu nesprávneho poučenia v
rozhodnutí správneho orgánu. Zároveň odložil vykonateľnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. Mesto
Nitra začalo opakované stavebné konanie podľa § 88b stavebného zákona (ďalej len SZ) listom z 02.

02. 2007. Stavebník dňa 17. 01. 2007 doplnil svoju žiadosť, stavebný úrad nariadil ústne pojednávanie
09. 03. 2007. Medzitým Mesto Nitra dňa 06. 11. 2006 pod č. SP 19735/06-Ing.Ns vydal kolaudačné
rozhodnutie k prvému stavebnému povoleniu stavby. Žalobkyňa podala odvolanie proti kolaudačnému
rozhodnutiu zo dňa 06. 11. 2006 a žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutím z 18. 04. 2007 zastavil
odvolacie konanie z dôvodu, že žalobkyňa (U. I.) nebola účastníčkou stavebného konania. Z podnetu

účastníčky konania Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR rozhodnutím z 09. 11. 2007 č.
2007/12702 zrušilo rozhodnutie žalovaného z 18. 04. 2007 s poukazom na vydaný rozsudok v tejto veci
NS SR č. k. 2Sžo-KS 19/2006 a vec mu vrátilo na nové konanie.

O tejto veci krajský súd druhý krát rozhodoval v konaní vedenom pod sp. zn. 11S/59/2007 a rozsudkom
z 23. 07. 2009 zrušil rozhodnutie žalovaného hlavne z dôvodu nedodržania procesných podmienok pri

vydávaní rozhodnutia a vec mu vrátil na ďalšie konanie (procesné pochybenia vzhľadom na vydanýrozsudok v tejto veci NS SR č. k. 2Sžo-KS 19/2006). Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie
- kolaudačné rozhodnutie zo dňa 06. 11. 2006.

Stavebník - Zeon, spol. s r.o. Bratislava podal sťažnosť na Ústavný súd SR, ktorá bola prijatá a Ústavný

súd SR vydal nález č. IV.ÚS 136/2010-55 zo dňa 17. júla 2010, ktorým zrušil rozsudok Krajského súdu
v Nitre sp. zn. 11S/59/2007 z 23. 07. 2009 a vec mu vrátil na ďalšie konanie pre procesné pochybenie
v súvislosti s nedodržaním lehoty na prípravu účastníkov konania (stavebníka) pred pojednávaním.
Vzhľadom na veľký časový odstup od konania na súde vo veci 11S/59/2007 po dobu doručenia nálezu
Ústavného súdu SR tunajšiemu súdu, odpadol predmet sporu v správnom súdnictve, a preto súd

uznesením zo dňa 30. 12. 2010 č. k. 11S/149/2010-29 konanie zastavil.

V období od vydania rozhodnutia súdom sp. zn. 11S/59/2007 do doručenia nálezu Ústavného súdu
SR tunajšiemu krajskému súdu dňa 30. 08. 2010, prebiehali na stavebnom úrade ďalšie konania
ohľadom tejto stavby v intenciách zrušujúceho rozsudku súdu sp. zn. 11S/59/2007, sp. zn. 11S/83/2008
(dodatočné stavebné konanie), ako i súdne konania z podnetu žalobcov ohľadom vlastníckeho
práva k niektorým pozemkom, na ktorých stavba stojí. Stavebný úrad Mesto Nitra, po nariadení

ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním následne vydalo stavebníkovi dňa 10. 03.
2010 dodatočné stavebné povolenie č. SP 4178/2010-24300/2009-074-Ing.Ns, v ktorom nevyhovel
námietkam žalobcov, nakoľko išlo o tie isté námietky (v stavebnom konaní platí koncentračná zásada)
a žalovaný správny orgán na odvolanie žalobcov potvrdil prvostupňové rozhodnutie a ich odvolanie
zamietol. Poukázal na predchádzajúci priebeh a vydané rozhodnutia v tejto veci, či už samotným

žalovaným, MV a RR SR, rozsudok Najvyššieho súdu SR a rozhodnutia krajského súdu, ako i na novelu
stavebného zákona zák. č. 229/1997 Z. z. a zák. č. 497/2005 Z. z. s popisom doterajšieho postupu
stavebného úradu pri dodatočnom povoľovaní stavieb v nadväznosti na ust. § 88 ods. 1 písm. b/
stavebného zákona v čase, keď ešte neplatilo ust. § 88a, ust. §88b a dospel k záveru, že námietky
odvolateľov nie sú dôvodné. Pokiaľ poukázali na ust. § 137 stavebného zákona, žalovaný zdôraznil,

že stavba bola už postavená a v čase vydania rozhodnutia bolo možné použiť iba postup v zmysle
§ 88a ods. 3 stavebného zákona, keďže mal preukázané, že stavebník je i vlastníkom pozemkov, na
ktorých žiadal postaviť stavbu a na súd v súvislosti s doriešením vlastníckeho práva k pozemkom v
občianskoprávnom konaní bolo možné odkázať len vlastníka pozemku, ktorý toto právo preukázal,
čo nebol prípad žalobcov, a preto stavebný úrad nemohol aplikovať ust. § 88a ods. 3 stavebného

zákona, ako sa toho domáhali odvolatelia, lebo toto ustanovenie má odlišný odkaz na § 137 SZ.
V rozhodnutí zdôraznil, že pred vydaním druhostupňového rozhodnutia preveril vlastnícke vzťahy k
dotknutým pozemkom, na ktorých stavba už stála cez katastrálny portál a zistil, že LV č. XXXX je
vystavené na dotknuté pozemky, vlastníkom ktorých je naďalej vedený stavebník, pozemky boli bez
tiarch a zabezpečil i aktuálne listy vlastníctva. Stavbu preskúmal z pohľadu, či stavbu možno povoliť

a či stavebný úrad postupoval v zmysle zákona a dospel k záveru, že rozhodnutie stavebného úradu
je správne, keď vydal dodatočné povolenie stavby a správne posúdil aj skutočnosť, že možno povoliť
jej užívanie.

Pri preskúmavaní zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu sa súd
obmedzil len na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, sú relevantné, najmä

kvôli prameňu, z ktorého vychádzajú, alebo či neboli porušené niektoré procesné zásady správneho
konania a ďalej skúmal, či vykonané dôkazy logicky robia možný skutkový záver, ku ktorému správny
orgándospel.Presúdjerozhodujúciskutkovýstav,ktorýtubolvčasevydanianapadnutéhorozhodnutia,
a preto skúmal, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec príslušný právny predpis a dospel
k záveru, že oba správne orgány sa dôsledne riadili procesnými zásadami upravenými vo všeobecne

záväznom právnom predpise (§ 3 ods. 4, § 32 ods. 1, § 34 ods. 3 zákon č. 71/1967 Zb. o Správnom
poriadku, v znení neskorších predpisov), na ktorý Stavebný zákon (§ 140) odkazuje a či si zadovážili
podklady pre rozhodnutie zákonným spôsobom.

V danej veci podľa názoru súdu skutkový stav nie je sporný, sporný zostal iba výklad stavebného zákona
v súvislosti s uplatnenými námietkami žalobcov. V preskúmavanej veci súd považuje za potrebné uviesť,

že vydané stavebné povolenia (ako i rozhodnutia stavebného úradu o užívaní predmetnej stavby) ani
v jednom prípade neboli zrušené z dôvodu porušenia povinnosti zo strany stavebníka. Prvé stavebné
povolenie tak, ako je to vyššie uvedené, bolo vydané 21. 12. 2004 (časť stavby), ktoré bolo zrušenérozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. 09. 2006 č.k. 2Sžo-KS 19/2006 z procesných dôvodov a
týmto momentom bolo potrebné sa vyporiadať s postavením žalobcov v predmetnom stavebnom konaní
podľa § 59 SZ v spojení s § 14 Správneho poriadku, lebo prvú žalobu na súd podala iba žalobkyňa v rade

1. Rozhodnutia vydané súdmi v tejto veci sa týkali predovšetkým procesného pochybenia stavebných
orgánov, na ktoré krajský súd v správnom súdnictve musel v prvom rade prihliadať v intenciách
zrušujúceho rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a v jednom prípade (konanie vedené na súde pod sp. zn.
11S/59/2007) krajský súd musel rozhodnúť o žalobe žalobcov opätovne po zrušení jeho rozhodnutia v
tejto veci Ústavným súdom SR. Procesne Ústavný súd SR navrátil súdne konanie vo veci 11S/59/2007

do nulového počiatku, t. j. do dňa podania žaloby na súd o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného správneho orgánu, o ktorej ešte nebolo rozhodnuté, hoci v stavebnom konaní už prebiehalo
riadne stavebné konanie o žiadosti stavebníka v intenciách zrušujúceho rozsudku 11S/59/2007. Ide
však o dve samostatné inštitúcie, ktoré sú viazané Ústavou SR, avšak jednak rozhoduje o právach a
právom chránených záujmoch žiadateľa (stavebný úrad) podľa stavebného zákona a druhá inštitúcia -
súd posudzuje zákonnosť vydaného rozhodnutia správnym orgánom z podnetu občana.

Obdobná situácia preto nastala i v stavebnom konaní po zrušení rozhodnutia o povolení stavby súdom,
teda konanie o podanej žiadosti na vydanie stavebného povolenia zo strany stavebníka Zeon, spol.
s.r.o. po vrátení veci žalovanému stavebné konanie nemožno považovať za skončené a povinnosťou
žalovaného (po zrušení jeho rozhodnutia), resp. stavebného úradu bolo opätovne rozhodnúť o tejto
žiadosti v zmysle príslušných ustanovení stavebného zákona, prihliadnutím na jednotlivé novely

stavebného zákona v časovom období od podania žiadosti o vydanie stavebného povolenia až po
vydanie rozhodnutia o povolení stavby (rozpätie minimálne 6 rokov). Neznamená to ale, ako si to
nesprávne vykladajú žalobcovia, že stavebník by mal podať novú žiadosť o dodatočné stavebné
povolenie,leboprvérozhodnutieopovolenístavbybolosúdomzrušené.Takýmtovýkladombystavebník
musel, ale aj stavebný úrad, predložiť a zabezpečiť všetky podklady nanovo, zaplatiť správne poplatky

a pod., čo nebolo cieľom zákonodarcu, preto v preskúmavanej veci súd dospel k záveru, že žalovaný
správny orgán, ako i stavebný úrad sa v súlade so zákonom a vysloveným právnym názorom súdu v
zrušujúcich rozhodnutiach vyporiadali s námietkami žalobcov, ktoré možno zhrnúť do dvoch bodov.

Prvá námietka žalobcov smerovala k vyriešeniu ich postavenia účastníkov stavebného konania z
dôvodu, že stavba bola realizovaná na časti pozemku, ktorý vlastnícky patril ich právnym predchodcom

a o určení vlastníckeho práva prebiehajú súdne spory. Žalobcovia písomne do zápisnice (po obdržaní
oznámenia o začatí stavebného konania a upovedomení o ústnom pojednávaní na mieste samom)
uviedli a tvrdili, že parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX patrili ich právnym predchodcom, následne boli
rozdelené na niekoľko parciel a časť z nich je nesprávne zapísaná na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX
a XXXX v prospech subjektu Mesto Nitra a iné subjekty.

Žalobkyňa v rade 1. argumentovala prvý krát tým, že si svoj nárok uplatnila v reštitučnom konaní v
zmysle zák. č. 503/2003 Z. z., ako i žalobami podanými na Okresný súd v Nitre v konaní vedené
pod sp. zn. 12C/71/2004 a spolu so žalobcami v konaní vedenom pod sp. zn. 18C/233/2003 (žalobca
na určenie dedičstva a vlastníckeho práva) a že súdne konania nie je skončené, preto nebolo v
kompetencii stavebného úradu riešiť občianskoprávne námietky, pokiaľ prebieha súdny spor, teda

nesprávna aplikácia ust. § 137 stavebného zákona, keď neprerušil stavebné konanie do vyriešenia ich
súdnych sporov ohľadom vlastníckeho práva k pozemkom. V tejto súvislosti nemožno nepoznamenať,
že v konaní pôvodne vedenom na súde pod sp. zn. 11S/37/2005 - z podnetu iba žalobkyne v 1. rade
neboli preukázané tvrdenia o vlastníckom práve k časti nehnuteľností, na ktorých sa mala v tej dobe
ešte len realizovať stavba, a preto súd žalobu zamietol, avšak k zmene došlo až vyššie citovaným

rozsudkom Najvyššieho súdu SR, ktorý vyhovel odvolaniu žalobkyne v 1. rade a zrušil rozhodnutie
súdu, ako i vydané stavebné povolenie, a preto stavebný úrad, ako i žalovaný (aj po vydaní rozhodnutia
Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja SR) sa museli vyporiadať s otázkou postavenia žalobcov
ako ďalších účastníkov konania z titulu domnelého vlastníckeho práva k časti pozemkov, na ktorých
stavba stojí. Tvrdenia žalobcov neboli preukázané ani v jednom stavebnom konaní a ani v súdnom

konaní, nakoľko návrhy na uplatnenie reštitučných nárokov neboli podané, žaloba podaná na súd z
počiatku iba žalobkyňou v 1. rade bola vzatá späť a čo sa týka konania vedenom na Okresnom súde
Nitra pod sp. zn. 18C/223/2003, táto žaloba bola zamietnutá, avšak krajský súd konanie prerušil až
do právoplatného skončenia veci na odvolacom súde, ktorý odvolanie žalobcov zamietol a potvrdilprvostupňové rozhodnutie, t. j. neboli preukázané skutočnosti tvrdené žalobcami, pretože ich právni
predchodcovia vlastnili časť pozemkov, avšak tieto boli riadne vyvlastnené a neprichádzal do úvahy
reštitučný nárok a ani civilná žaloba. Listy vlastníctva tak, ako sú uvedené v stavenom povolení, svedčia

v prospech stavebníka, teda žalobcovia nepreukázali opak v zmysle § 70 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri
nehnuteľností. Preto žalovaný správne posúdil ust. §137 SZ, keď stavebné konanie neprerušil z dôvodu
podania rôznych vlastníckych žalôb žalobcami.

V danej veci súd dospel k záveru, že ani jedna námietka žalobcov nie je dôvodná a spôsobilá privodiť
priaznivejšie rozhodnutie žalobcom v súdnom konaní. Pokiaľ ide o prvú námietku, súd je toho názoru, že

treba vychádzať z ust. § 59 ods. 1 stavebného zákona, ktoré vymedzuje okruh účastníkov stavebného
konania. Toto ustanovenie bolo novelizované zákonom č. 229/1997 Z. z. s účinnosťou od 01. 09. 1997.
V odseku 1 písm. b/ zákon spresnil, okrem stavebníka, i ďalších účastníkov stavebného konania a
medzi inými i fyzické osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné právo k pozemkom a stavbám na nich,
vrátane susedných pozemkov a stavieb, ak vlastnícke alebo iné práva k týmto môžu byť stavebným
povolením dotknuté. Ide o špeciálnu úpravu účastníkov konania, ktorá má prednosť pred Správnym

poriadkom, a preto nie je možné priamo uplatniť ust. § 14 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní,
i keď na túto právnu normu stavebný zákon priamo odkazuje. Vychádzajúc z uplatnenej námietky
od podania žiadosti stavebníka v roku 2004, najprv iba žalobkyňa v 1. rade, bolo potrebné venovať
pozornosť obsahu tejto námietky spočívajúcej v tvrdení, že stavba stojí na pozemku, ktorý im čiastočne
patrí po ich právnych predchodcoch. Z doložených zápisníc o miestnom zisťovaní a nariadení ústneho

pojednávania (naposledy zo dňa 07. 01. 2010) žalobcovia všeobecne popisovali svoj vlastnícky vzťah k
časti pozemku, na ktorom stavba stojí („mám vedomosť, že prebieha súdny spor o pozemkoch, uplatnila
som si reštitučný nárok...“ a pod.). Ani v jednom prípade žalobcovia nemali žiaden relevantný doklad o
tom, že im konkrétne pozemky v čase podania žiadosti patria. Z obsahu spisu vyplýva a nie je sporné,
že tak, ako svoje pozemky písomne špecifikovali, ktoré odstupom času boli niekoľko krát rozdelené,

vlastnícky usporiadané a zapísané na LV č. XXXX vo vlastníctve Mesto Nitra alebo LV č. XXXX vo
vlastníctve stavebníka a iné LV v prospech ďalších osôb, neboli splnené podmienky na postup podľa §
137 stavebného zákona. Stavebník v čase podanej žiadosti preukázal vlastnícky a iný užívací vzťah k
pozemkom, na ktorých stavby realizoval (v súčasnosti stoja a užívajú sa k svojmu účelu), pretože doložil
i nájomné zmluvy na niektoré časti pozemkov v súlade so zákonom.

K tejto námietke súd považuje za potrebné uviesť a zdôrazniť, že v konaniach podľa stavebného
zákona sa môžu vyskytnúť občianskoprávne a iné námietky, o ktorých nemá právo rozhodovať stavebný
úrad, ale prináleží o nich rozhodovať príslušnému súdu. Ide v prvom rade o námietky týkajúce sa
vlastníckych a užívacích práv k pozemkom a stavbám. Zákon v prvom rade kladie dôraz na to, aby
stavebné úrady viedli účastníkov k dohode, pokiaľ je to možné. Stavebný úrad musí vždy dôsledne

vyhodnotiť, o aký charakter námietok ide, či ide skutočne o občianskoprávne námietky alebo námietky
územno-technického, prípadne stavebno-technického charakteru, ktoré sú upravené inými právnymi
predpismi, ako stavebný zákon. Môže prísť aj k prelínaniu týchto námietok, pokiaľ ide o námietky
týkajúce sa vlastníckych práv k pozemkom, tu je povinnosťou stavebného úradu skúmať iba to, či
túto námietku uplatnil účastník konania, ktorému svedčí vlastnícke právo, ktoré je podľa dostupných

vlastníckych listín osvedčené, prípadne relevantne spochybnené vlastnícke právo zo strany vlastníka. I
súd je toho názoru, že v danom prípade o takúto námietku nešlo, o čom svedčí samotný postup žalobcov
v občianskoprávnych konaniach začatých z ich podnetu a napokon i rozhodnutie Krajského súdu v
Nitre v konaní vedenom pod č. 5Co/108/20011-882, ktorý rozsudkom zo dňa 14. 12. 2011 zamietol
odvolanie žalobcov a potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa č. k. 18C/233/2003-807 o určenie rozsahu

dedičstva po právnych predchodcoch žalobcov, kde podrobne rozpísal neopodstatnenosť ich žaloby,
ako i reštitučného nároku. V danej veci bolo potrebné vyriešiť postavenie žalobcov v stavebnom konaní
a ich opodstatnenosť námietok. Ich postavenie, podľa názoru súdu, je ohraničené práve uplatnenou
námietkou smerujúcou k vlastníckemu právu k časti pozemku, na ktorom je postavená stavba. Stavebný
zákon žalobcom nedáva univerzálne právo na uplatnenie akýchkoľvek námietok a v priebehu celého

stavebného konania, i keď sa stanú účastníkmi konania za určitých okolností, avšak vzhľadom na
ich postavenie v konaní a charakter námietok, žalobcovia sa stali účastníkmi stavebného konania iba
v časti, ktorá je vecne oddeliteľná od samotného stavebného konania, t. j. v časti rozhodovania o
vlastníckomprávekpozemku.Zákonvšakcharaktertýchtonámietokjasnerozlišujeapodľanázorusúdu
uplatnená námietka voči právnej aplikácii stavebného zákona pri vydávaní rozhodnutia o dodatočnom

povolení stavby nepatrí do okruhu námietok, nevyriešením ktorých že by utrpeli na svojich právach(vlastníckych). Cieľom špeciálnej úpravy účastníkov stavebného konania v zmysle zákona je, aby práva
a povinnosti tohto okruhu účastníkov konania sa uplatnili v tej časti konania, v ktorej môžu byť inak
dotknutí na svojich právach alebo právom chránených záujmoch, ale aby po vybavení ich návrhov sa

nezúčastňovali na prejednávaní vecí, ktoré sa ich netýkajú. Podľa názoru súdu, žalobcovia sa stali
účastníkmi konania na základe rozhodnutia odvolacieho súdu tak, ako je to vyššie uvedené, avšak
nemôžu neprimerane zasahovať do samotného stavebného konania alebo ho až mariť (napríklad
podávaním zjavne bezúspešných súdnych žalôb), hoci sa javí v priebehu stavebného konania, že
na svojich právach neutrpia, keďže svoje vlastnícke právo odvodené od právnych predchodcov môžu

uplatniť v samostatnom konaní na súde i po vydaní stavebného, prípadne kolaudačného rozhodnutia.

Druhá námietka nadväzuje na prvú a smerovala k postupu stavebného úradu po zrušení prvého
rozhodnutia o povolení stavby, v zmysle ktorej žalobcovia namietali nesprávnu právnu aplikáciu
stavebného zákona pri vydávaní dodatočného povolenia na dokončenú stavbu na žiadosť stavebníka,
keďže použil novelizované ustanovenia zákona účinné až po podaní pôvodnej žiadosti o vydanie
stavebného povolenia. Ide o nedôvodnú námietku a zhodne ako žalovaný správny orgán, ktorý riadne

vo svojom rozhodnutí vysvetlil a logicky sa vyporiadal s prijatými novelami stavebného zákona od
podania žiadosti stavebníka až po finálne rozhodnutie v tejto veci, prečo postupoval v zmysle § 88
ods. 1 stavebného zákona pri vydávaní dodatočného stavebného povolenia, súd sa s touto právnou
argumentáciou stotožňuje. Tento záver bol prijatý v intenciách zrušujúceho rozhodnutia tunajšieho súdu,
keďže niet pochýb, že pri zrušení stavebného povolenia súdom je potrebné o tejto žiadosti rozhodnúť a

prihliadnuť na prechodné ustanovenia novelizovaného stavebného zákona, čo žalovaný urobil a vysvetlil
rozdiel medzi novelizovaným ustanovením § 88a (zák. č. 229/1997 Z. z.) a ust. § 88b, ktorý pribudol
do stavebného zákona od 01. 11. 2005 zák. č. 479/2005 Z. z. a upravil postup stavebných úradov po
zrušení stavebného povolenia a spojenie vecí na spoločné konanie.

Súd považuje za potrebné uviesť, že ust. § 88a stavebného zákona bolo doplnené vyššie citovanou

novelou zákona a cieľom zákonodarcu bolo upraviť postup stavebného úradu alebo stavebníka, ako
i jeho povinnosti pri nepovolenej stavbe od samotného počiatku, ktorá bola postavená bez podania
žiadosti stavebného povolenia, ale stojí a nie je v podstate vlastnícky usporiadaná a zapísaná ako
nehnuteľnosť, napríklad i v katastri nehnuteľností. V týchto prípadoch stavebný úrad je povinný vždy
skúmať predovšetkým verejný záujem, t. j. súlad existujúcej stavby so záujmom chráneným zákonom,

všeobecnými záväznými vyhláškami, nariadeniami a technickým normami atď., teda, či stavbu môže
dodatočne legalizovať, t. j. povoliť. Právo k pozemku u takejto stavby skúma stavebný úrad v konaní
o vydanie dodatočného povolenia až potom, keď sa preukáže súlad s verejným záujmom. V tejto časti
žalovaný a stavebný úrad správne postupoval a skúmal najprv tieto hľadiská a správne, podľa názoru
súdu, poukázal i na vzťah vlastníka pozemku a stavby, že ak tu nie je súlad v jednej osobe, musí

skúmať vlastnícky vzťah k pozemku, ale aj z pohľadu ustanovení Občianskeho zákonníka, či tomu,
kto tvrdí, že je vlastníkom pozemku, svedčí i aktívne právo na podanie žaloby na súd, napríklad na
odstránenie nelegálnej stavby. Žalovaný i stavebný úrad (vzhľadom na veľké časové rozpätie od podania
žiadosti až po vydaní finálneho rozhodnutia vo veci) postupovali v zmysle prechodných ustanovení zák.
č. 479/2005 Z. z. (§ 141 ods. 11), podľa ktorých zákon jednoznačne stanovil, že „správne konania“

začaté podľa tohto zákona pred 01. 11. 2005, sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra
2005. Tu treba zdôrazniť v súvislosti s uplatnenou námietkou žalobcov, že zákonodarca v týchto
prechodných ustanoveniach nehovorí vyložene o stavebnom konaní, ale zakotvil do zákona „správne
konania začaté...“. Žalobcovia si nesprávne a veľmi extenzívne vykladajú tieto prechodné ustanovenia,
pretožepodľanázorusúdustavebnýzákonkonáarozhodujenielenvstavebnýchveciachakotakých,t.j.

nezačína iba stavebné konania na vydanie stavebného rozhodnutia, užívacieho rozhodnutia a podobne,
ale koná i v priestupkových stavebných veciach a o správnych deliktoch, ktoré súvisia so stavebným
zákonom a v týchto prípadoch ide o správne konania v zmysle stavebného zákona v nadväznosti na
ustanovenia zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, v znení neskorších predpisov. Preto podľa názoru
súdu žalovaný nepochybil, ak použil ustanovenia stavebného zákona, ktoré boli prijaté s účinnosťou od

01. 11. 2005, pokiaľ ide o spojenie dodatočného stavebného konania a užívacieho konania. Do obdobia
pred 01. 11. 2005 platili ustanovenia § 88, ustanovenia § 88a konanie o dodatočnom povolení stavby,
avšak táto novela zákona prijatá zák. č. 229/1997 Z. z. riešila iba stavby začaté bez právoplatného
stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané. Preto pokiaľ došlo k zrušeniu stavebného povolenia
(opakované dvakrát), bolo potrebné vychádzať z prechodných ustanovení stavebného zákona a danú

vec posúdiť podľa ust. § 88 za primeraného použitia ust. § 60, ktoré upravuje stavebné konanie anasledovné, t. j. obsah stavebného rozhodnutia (§ 66 až 70). Tak, ako uvádza žalovaný, stavba, ktorá
stojí a nemá vydané stavebné povolenie, stavebný úrad je povinný posúdiť v zmysle vyššie citovaných
ustanovení stavebného konania, a to hlavne súlad s verejným záujmom, vplyv na životné prostredie,

súlad s územnoplánovacou dokumentáciou, so všeobecnými technickými požiadavkami vymedzenými
príslušnými právnymi predpismi a technickými normami, pričom vždy musí prihliadať na stanoviská a
vyjadrenia dotknutých orgánov, teda ide o podmienky dodatočného povolenia stavby. V danom prípade
však takéto námietky zo strany žalobcov neboli vznesené v stavebnom konaní a podľa názoru súdu,
im neprináleží argumentácia právnej kvalifikácie vydaného stavebného povolenia, pretože ak stavba

neodporuje požiadavkám zákona a vyjadreniam dotknutých orgánov, právna kvalifikácia, podľa ktorej
bolo vydané stavebné povolenie, nemôže byť na ujmu žalobcov, ani ich poškodiť na ich právach.

Z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku
a žalobu podľa § 250j ods. 1 OSP zamietnuť. Žalovaný správny orgán sa logicky a vecne správne
vyporiadal s námietkami žalobcov a súd nezistil také vady konania, na ktoré by podľa § 250i ods. 3 OSP
musel prihliadnuť.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia a neúspešným žalobcom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Najvyšší súd SR, cestou podpísaného súdu, písomne v dvoch

vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha (§ 205 ods. 1 OSP).