Rozsudok Judgement was issued on Monday, October 1, 2012

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 19C/41/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712201144
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agáta Štefaničová
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2012:7712201144.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, samosudkyňou Mgr. Agátou Štefaničovou, v právnej veci žalobcu EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému T. za
účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,
Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom,
Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov, o zaplatenie 32,41 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 30,75 Eur, úrok z omeškania 62,76 Eur, zmluvnú pokutu
vo výške 1,66 Eur, 18,25 % ročný úrok z omeškania zo sumy 30,75 Eur od 28.9.2011 do zaplatenia, a
to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania 16,60 Eur a trovy právneho zastúpenia
249,73 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet jeho právneho zástupcu.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným súdu 26.1.2012 domáhal proti žalovanému zaplatenia 32,41 Eur,
úrokov z omeškania, zmluvnej pokuty a trov konania. Návrh odôvodnil tým, že zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 18.12.2008 postúpil postupca Slovak Telekom, a.s. na žalobcu pohľadávku voči
žalovanému. Postupca uzavrel dňa 6.2.2006 so žalovaným zmluvu o pripojení K. Predmetom zmluvy
bolo poskytovanie telekomunikačných služieb podľa zákona č. 610/2003 Z.z.. Na základe tejto zmluvy
poskytol postupca žalovanému telekomunikačné služby a za tieto si účtoval cenu v súlade s platnými
tarifami ST. Postupca vystavil žalovanému faktúru č.. na sumu 74,75 Eur so splatnosťou 17.10.2006.
Žalovaný po postúpení pohľadávky uhradil dňa 22.12.2010 sumu 34,00 Eur a 27.9.2011 sumu 10,00
Eur. Medzi postupcom a žalovaným vznikol obchodný záväzkový vzťah podľa ustanovenia § 269 ods.
2 Obchodného zákonníka v spojení so Zákonom č. 610/2003 Z.z., o elektronických komunikáciách
na základe, ktorého postupca poskytoval žalovanému telekomunikačné služby v zmysle zmluvy a
žalovanému vznikla povinnosť uhradiť poskytované služby. Žalovaný dlhuje na uvedenej faktúre
žalobcovi sumu 30,75 Eur. Zmluvné strany tak isto v súlade s § 300 a nasledujúcich Obchodného
zákonníka mali dohodnutú zmluvnú pokutu za nedodržanie lehoty splatnosti faktúry vo výške uvedenej v
platnej tarife ST. V časti IV. bode 6. Všeobecných podmienok si zmluvné strany dohodli úrok z omeškania
vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy pre prípad omeškania s úhradou splatnej dlžnej čiastky za
poskytnuté alebo požadované telekomunikačné služby. Na základe toho si žalobca vyčísľuje úrok z
omeškania zo sumy 74,75 Eur od 18.10.2006 do 22.12.2010 vo výške 57,07 Eur a zo sumy 40,75 Eur
od 23.12.2010 do 27.9.2011 vo výške 5,68 Eur a zo sumy 30,75 Eur od 28.9.2011 do zaplatenia. Tak
isto si žalobca uplatnil aj zmluvnú pokutu vo výške 1,66 Eur.

Žalovaný uznal, že faktúru na sumu 74,75 Eur nezaplatil, avšak v tej dobe sa sťahoval a o tejto
skutočnosti právneho predchodcu žalobcu informoval a žiadal preložiť aj telefónnu linku, čo mu však
umožnené nebolo.

Vedľajší účastník vzniesol proti nároku žalobcu námietku premlčania a dohodu o uznaní záväzku
považoval za neplatnú.

Po vykonanom dokazovaní súd zistil tento skutkový stav:

Dňa 6.2.2006 uzavrel právny predchodca žalobcu Slovak Telekom, a.s. so žalovaným zmluvu o pripojení
podľa Zákona č. 610/2003 Z.z., o elektronických komunikáciách (čl.3). Predmetom zmluvy bolo
poskytovanie telekomunikačných služieb fyzickej osobe pre osobnú potrebu, zriadenie ISD BRA spolu
s univerzálnou odkazovou schránkou a telefónne pripojenie štandard bez zriaďovateľského poplatku.
Zmluva bola uzavretá na zimnú akciu, pričom bola v zmluve dohodnutá paušálna zľava 13 mesiacov,
ďalej zľava na mobil na tri mesiace a zľava na 10 SMS správ po dobu 18 mesiacov. V zmluve
mali dohodnuté, že záväzkový vzťah sa bude riadiť všeobecnými podmienkami spoločnosti Slovak
Telekom, a.s. pre poskytovanie verejnej telefónnej služby, ktoré sa zmluvné strany zaviazali dodržať a
boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Žalovaný pri podpise zmluvy prevzal aj všeobecné podmienky na
poskytovanie verejnej služby. V ten istý deň uzavrel právny predchodca žalobcu a žalovaný dodatok
k zmluve o pripojení, obsahom ktorej bola špecifikácia akciového koncového zariadenia. Na základe
tohto dodatku bolo poskytnuté žalovanému koncové zariadenia typu MIKRO com DC 4450 vo volacom
programe ST mini štandard, pričom akciová predajná cena koncového zariadenia vrátane DPH bola
1.426,80 Sk. Zmluvou sa žalovaný tak isto zaviazal, že bude využívať verejnú telefónnu sieť alebo
verejné telekomunikačné služby ISD poskytovateľa po dobu nasledujúcich 18 mesiacov.

Dňa 22.9.2006 dal žalovaný výpoveď zo zmluvy o pripojení v celom rozsahu ( čl. 80 ). Žalovaný sa
zaviazal odovzdať telefónny prístroj v prenájme ST najneskôr ku dňu uplynutia výpovednej lehoty.
V prípade nesplnenia tejto povinnosti sa zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu v zmysle tarify ST na
poskytovania verejnej telefónnej služby. Výpovedná lehota uplynula posledným dňom kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď zmluvy o pripojení doručená poskytovateľovi,
to znamená v tomto prípade 31.10.2006.

Podľa článku 12. zmluvy o pripojení, ak účastník zmluvy nedodrží dobu zmluvnej viazanosti, ST má
právo uplatniť si zmluvnú pokutu 999,00 Sk.

Podľa článku 4. dodatku k zmluve, v prípade zániku zmluvy o pripojení počas doby viazanosti z dôvodov
na strane účastníka, sa zaväzuje účastník zaplatiť zmluvnú pokutu v závislosti od typu zvoleného
voliteľného volacieho programu a zakúpeného KZ, v tomto prípade 1500,00 Sk.

Podľa časti IV. bodu 7 všeobecných podmienok (čl.11), v prípade neuhradenia splatnej dlžnej čiastky za
poskytnuté alebo požadované služby, je ST oprávnený účtovať účaatníkovi úrok z omeškania vo výške
0,05% denne, t.j. 18,25 %.

Podľa časti IV. bodu 9 všeobecných podmienok (čl.11), je ST oprávnený účtovať zmluvnú pokutu vo
výške uvedenej v Tarife SR za nedodržanie doby splatnosti uvedenej na faktúre. Podľa uvedenej tarify,
bod O/17, je zmluvná pokuta za nedodržanie lehoty splatnosti faktúry 50,00 Sk, čo je 1,66 Eur (čl.14).

Z faktúry predloženej žalobcom (čl.25) bolo zistené, že Slovak Telecom a.s. vyúčtoval zmluvnú pokutu
999,00 Sk za nedodržanie doby viazanosti zmluvy, zmluvnú pokutu 1500,00 Sk za nevrátenie koncového
zariadenia a hovorné v sume 128,70 Eur, ku ktorému bola pripočítaná DPH 24,50 Eur, spolu 2652,20
Sk, čo predstavuje 88,03 Eur. Predmetom postúpenia bola pohľadávka iba vo výške 74,75 Eur.

Vedľajší účastník vo svojom vyjadrení zo dňa 25.7.2012 ( čl. 64 ) vzniesol námietku premlčania
vzhľadom na uplynutie premlčacej doby, pretože faktúra bola splatná 17.10.2006 a žalobca si svoju
pohľadávku uplatnil až 26.1.2012, teda až po uplynutí premlčacej doby. Vedľajší účastník tak isto
neznal dohodu o uznaní záväzku na ktorú sa žalobca odvolával z toho dôvodu, že vzhľadom na
predformulovaný obsah dohody možno mať vážne pochybnosti o tom, že skutočný prejav vôle dlžníka
zodpovedná jej obsahu. V dohodách sa dokonca neuvádza ani výška splátky ako esenciálna náležitosť
dohody o splátkach. Prehlásenie dlžníka o vedomosti premlčania dlhu je sofistikovane skryté do
dohody o splátkach v bode 3, pričom by malo byť súčasťou uznania záväzku v bode 2. dohody.
Takto predformulovaná dohoda nemôže byť pre priemerného spotrebiteľa zrozumiteľná a určitá, pretože
inštitúty uznania záväzku, premlčania, prípadne rozhodcovskej doložky, ich právny význam a dôsledky
sú pre väčšinu spotrebiteľov neznámymi kategóriami. Žalobca si pritom svoju pohľadávku neuplatnil
včas. Následne vyhľadal dlžníka a neprijateľným spôsobom mu podsunul na podpis formulár o uznaní
premlčaného záväzku, pričom ide o snahu dosiahnuť ešte viac úrokov, a tým viac zaťažiť slabé sociálne
postavenie mnohých dlžníkov. Takýto postup je v rozpore s európskou líniou ochrany spotrebiteľa
definovanou v článku 169 zmluvy o fungovaní európskej únie a článkom 38 základných práv EÚ.
Uzatvorenie takej dohody je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 4 ods. 8 Zákona č. 250/2007
Z.z.. o ochrane spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti,
čestnosti a žalobcom boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku.
Samotná dohoda neobsahuje údaj o výške mesačnej splátky a je dôkazom toho, že v skutočnosti
nešlo o splátky, ale o nekalú praktiku dodávateľa, ktorou dosahoval uznanie premlčaného dlhu. Dohodu
ako právny úkon pre nezrozumiteľnosť, neurčitosť, rozpor s dobými mravmi a rozpor s kogentnými
ustanoveniami spotrebiteľského práva považuje za neplatnú. Ďalej uviedol, že iniciatíva na uzavretie
dohody nevychádza od spotrebiteľa. Dohoda je podpisovaná po vynútenej návšteve pracovníka žalobcu
a dohoda je predkladaná na podpis s vysvetlením, že ide iba o dohodu o splátkach. Spotrebiteľ chcel
splátky, avšak musel podpísať celý formulár, pričom ani len netušil význam toho, čo podpisuje.

Žalovaný vo svoje výpovedi pred súdom ( čl. 61 ) uviedol, že vo februári 2006 uzavrel zmluvu o pripojení
na pevnú telefónnu linku so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s.. Vyfakturované služby riadne platil až
do septembra 2006, keď nezaplatil faktúru na sumu 74,75 Eur. V tom období sa sťahoval, pričom o tejto
skutočnosti informoval právneho predchodcu žalobcu, a žiadal, aby mu bola telefónna linka preložená
do obce Parchovany. Zo strany Slovak Telekom, a.s., mu bolo oznámené, že linku nie je možné preložiť.
Po presťahovaní sa už služby Slovak Telekom, a.s. nevyužíval a nedal si zriadiť od tejto spoločnosti
telefónnu linku. Uviedol, že mal v úmysle zmluvu dodržať tak ako bolo dohodnuté, avšak vzhľadom na to,
že sa odsťahoval z mesta Strážske, žiadal preloženie linky, čo mu nebolo umožnené, a preto nemohol
dodržať viazanosť zmluvy tak, ako bolo dohodnuté. Potvrdil, že z uplatneného nároku 74,75 Eur zaplatil
postupne 34,00 Eur a 10,00 Eur a na faktúre teda dlhuje 30,75 Eur. K účasti vedľajšieho účastníka v
konaní uviedol, že si nepamätá, že by ho niekto v súvislosti s týmto konaním kontaktoval.

Dňa 21.3.2011 uzavrel žalobca a žalovaný dohodu o splátkovom kalendári a uznaní záväzku (čl.77).
Podľa bodu 2. dohody žalovaný uznal záväzok voči pôvodnému veriteľovi Slovak Telekom, a.s., č.
zákazníka 1164981001 vo výške 40,75 Eur, príslušenstvo pohľadávky podľa zmluvy a náklady na
inkasné konanie vo výške 11,21 Eur. V bode 3. zmluvy je uvedená možnosť splácania záväzku formou
splátok, avšak splátky v dohode dohodnuté neboli. Bod 3. obsahuje iba dátum splátky v mesiaci, a to
20. deň toho ktorého mesiaca a dátum prvej splátky 20.4.2011. V bode 3.1. žalovaný vyhlásil, že má
vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.

Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:

Podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý
nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom.

Podľa § 269 ods.2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená
ako typ zmluvy.

Podľa § 544 ods. 1,2 Obč.zák, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne, a k
dojednaniu musí byť určená výška pokuta alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá
sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď
pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to
až do doby poskytnutia riadneho plnenia, alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného do 14.1.2009, ak je dlžník v omeškaní s plnením
peňažného záväzku, alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené
v zmluve. Úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené
na splnenie peňažného záväzku.

Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej
zákonom.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

Podľa § 407 Obchodného zákonníka, ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná
premlčacia doba od tohto uznania.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že nárok žalobcu je dôvodný. Záväzkový vzťah medzi
účastníkmi konania sa riadil Obchodným zákonníkom podľa ich dohody. Zmluva uzavretá medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je zmluvou spotrebiteľskou, súd však nezistil dôvody, pre
ktoré by bola vylúčená pre tento záväzkový vzťah aplikácia obchodného práva. V prípade plynutia novej
premlčacej doby pri uznanom záväzku je dokonca výhodnejšia úprava obchodná (4 roky namiesto 10
rokov podľa občianskeho práva). Pokiaľ ide o výšku úrokov z omeškania, tieto boli v obchodnom práve
obmedzené na občianskoprávne úroky až novelou ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka
účinnou od 14.1.2009 a dohodnuté úroky z omeškania 18,25% ročne súd nepovažoval za neprimerané.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že medzi právnym predchodcom žalobcu Slovak Telecom,
a.s. a žalovaným bola uzavretá zmluva o poskytovaní telekomunikačných služieb, na základe ktorej
poskytoval Slovak Telecom, a.s. žalovanému služby, za ktoré bol povinný žalovaný platiť riadne a
včas. Nebola sporná ani skutočnosť, že žalovaný nezaplatil právnemu predchodcovi žalobcu v celom
rozsahu faktúru zo dňa 3.10.2006, a že v čase postúpenia pohľadávky žalobcovi z tejto faktúry zostalo
neuhradených 74,75 Eur. Nebolo sporné ani to, že z tejto pohľadávky uhradil žalovaný 34,00 Eur pred
uznaním dlhu a 10 Eur po uznaní dlhu žalovaným, a teda neuhradených zostalo 30,75 Eur. Nebolo
sporné ani to, že suma 40,75 Eur s príslušenstvom bola predmetom uznania dlhu. Súd nezistil, že by
nárok žalobcu uplatnený faktúrou zo dňa 3.10.2006 bol v rozpore so zákonom alebo so zmluvnými
dojednaniami účastníkov.

Sám žalovaný nárok žalobcu pred súdom uznal, nemal voči uplatnenému nároku hmotnoprávne výhrady,
vysvetlil iba okolnosti, prečo z jeho strany nebola dodržaná doba viazanosti zmluvy.

Po vyjadrení vedľajšieho účastníka zostala sporná otázka, či nárok žalobcu je premlčaný vzhľadom na
splatnosť faktúry, a to 17.10.2006. Vedľajší účastník nepovažoval dohodu o uznaní záväzku za platnú,
teda pre uplatnený nárok nezačala plynúť nová premlčacia doba.

Vedľajší účastník nepovažoval zmluvu za platnú, pretože pri jej uzatváraní použil žalobca nekalé
obchodné praktiky, dohoda je pre priemerného spotrebiteľa nezrozumiteľná a neurčitá, pretože inštitúty
uznania, premlčania, či rozhodcovskej doložky sú pre väčšinu spotrebiteľov neznámymi kategóriami,
žalobca vyhľadal dlžníka a neprijateľným spôsobom mu podsunul na podpis formulár, pričom ide o snahu
získať ešte viac úrokov a zaťažiť slabé sociálne postavenie mnohých dlžníkov, preto je v rozpore s §
4 ods. 8 zák. 250/2007 Z.z. a že dohoda o splátkach mala zakryť iba skutočnosť, že žalovaný uznal
premlčaný dlh.

Súd námietky vedľajšieho účastníka neuznal z týchto dôvodov:

Inštitút uznania záväzku je riadnym inštitútom občianskeho aj obchodného práva. Preto ak tento inštitút
účastníci záväzkového vzťahu využijú, nemôže ísť o neprijateľnú podmienku z jednej alebo druhej strany.
Neprijateľnosť uzavretia takej dohody musí byť preukázaná. Z priebehu pojednávania aj z výpovede
žalovaného nevyplynulo, že by nerozumel tomuto právnemu úkonu napriek zovšeobecňujúcemu
tvrdeniu vedľajšieho účastníka. Súdu nie je celkom zrejmé, z čoho tak vedľajší účastník usudzuje. To isté
platí aj o tvrdeniach vedľajšieho účastníka o nekalých obchodných praktikách žalobcu, o spôsobe akým
dosahuje žalobca podpísanie dohôd o uznaní záväzku, či o tvrdení, že hlavným cieľom dohody bolo
cez ponúknuté splátky zakryť skutočnosť, že žalovaný uznáva premlčaný dlh. Ani jedno svoje tvrdenie
vedľajší účastník nepreukázal a nenavrhol v tomto smere ani dokazovanie. Dokonca sám žalovaný sa
vyjadril, že v súvislosti s týmto konaním ho vedľajší účastník nekontaktoval. Vedľajší účastník odkazuje
na rozhodovaciu činnosť iných súdov o nekalých obchodných praktikách žalobcu, neuviedol však dôvod,
prečo by mal súd z tejto rozhodovacej činnosti vychádzať a aká je skutková a právna súvislosť rozhodnutí
iných súdov s týmto konaním. Súd nemôže v konkrétnej veci vychádzať zo všeobecných tvrdení, či z
poznatkov inej rozhodovacej činnosti, ak nie je preukázaná a dokázaná súvislosť s týmto konaním.

Podľa názoru súdu došlo zo strany žalovaného k platnému uznaniu záväzku. Dohoda účastníkov
konania má písomnú formu, v dohode je označené, že ide o pohľadávku pôvodného veriteľa Slovak
Telecom, a.s., číslo zákazníka je 1164981001, ktoré podľa predložených listinných dôkazov patrí
žalovanému, že ide o uznanie pohľadávky vo výške 40,75 Eur a príslušenstva pohľadávky. Žalovaný tiež
prehlásil, že mu je známe, že dlh bol premlčaný. Aj keď mal vedľajší účastník výhrady k forme uzavretej
dohody, súd poznamenáva, že pre určitosť uznania záväzku postačuje, ak je objektívne pochopiteľný
výkladom podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka (napr. rozhodnutie 3Cdo 79/2005). Žalovaný sa aj
počas konania presne vyjadril a bolo mu známe, o aký dlh ide, presne uviedol, aké splátky z dlhu uhradil,
ako aj to, koľko z faktúry zostalo neuhradené a teda koľko žalobcovi dlhuje. Pokiaľ ide o časť týkajúcu
sa splátok, v tejto časti súd súhlasí s vedľajším účastníkom, že je pre neurčitosť neplatná. Ide však o
čiastočnú neplatnosť právneho úkonu, resp. o neplatnosť časti týkajúcej sa povolenia splátok, nemá
to však vplyv na platnosť dohody o uznaní záväzku podľa bodu 2. Dohody. Žalovaný uznal záväzok
21.3.2011, preto od tohto dňa začala v zmysle ustanovenia § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka plynúť
nová premlčacia doba v trvaní 4 rokov, preto nemôže byť nárok žalobcu premlčaný.

Súd priznal žalobcovi aj právo na úroky z omeškania zo sumy 74,75 Eur za obdobie od 18.10.2006 do
22.12.2010 vo výške 57,07 Eur a zo sumy 40,75 Eur od 23.12.2010 do 27.9.2011 v sume 5,68 Eur. Spolu
úroky z omeškania predstavujú 62,76 Eur. Záväzkový vzťah účastníkov konania sa riadil ustanoveniami
Obchodného zákonníka, preto žalobcovi patria dohodnuté úroky z omeškania vo výške 18,25% ročne.
Žalobcovi bola postúpená pohľadávka vo výške 74,75 Eur, teda ku dňu postúpenia pohľadávky dlhoval
žalovaný žalobcovi sumu 74,75 Eur. Z tejto sumy uhradil žalovaný 22.12.2010 sumu 30,00 Eur a dňa
27.9.2011 sumu 10,00 Eur. Žalovaný bol preto v omeškaní s platením sumy 74,75 Eur za obdobie od

prvého dňa po splatnosti faktúry, t.j. od 18.10.2006 do 22.12.2010, kedy zaplatil sumu 30,00 Eur. Od
23.12.2010 do zaplatenia sumy 10 Eur dňa 27.9.2011 bol v omeškaní s platením sumy 40,74 Eur.

Od 28.9.2011 je v omeškaní s platením sumy 30,75 Eur až doposiaľ. Preto súd žalobcovi priznal
žalobcovi aj úroky z omeškania zo žalovanej sumy 30,75 Eur od 28.9.2011 do jej zaplatenia.

Súd priznal žalobcovi aj nárok na zmluvnú pokutu 1,66 Eur, pretože žalovaný nezaplatil vystavenú
faktúru v lehote jej splatnosti. Tento nárok žalobcovi vyplýva z časti IV. bodu 9 všeobecných podmienok,
podľa ktorého je ST oprávnený účtovať zmluvnú pokutu vo výške uvedenej v Tarife SR za nedodržanie
doby splatnosti uvedenej na faktúre. Podľa uvedenej tarify je zmluvná pokuta za nedodržanie lehoty
splatnosti faktúry 50,00 Sk, čo je 1,66 Eur tak, ako si ju uplatnil žalobca.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. za použitia ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p.
tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania, avšak zníženú o 1 trov právneho zastúpenia,
ktoré by mu ako účelne vynaložené patrili. Trovy konania tak pozostávajú zo zaplateného súdneho
poplatku 16,50 Eur a z 1 trov právneho zastúpenia 249,73 Eur, spolu 266,23 Eur.

Predmetom konania bol drobný spor podľa § 200ea O.s.p. Súd využil svoje moderačné právo v časti
uplatnených trov právneho zastúpenia, pretože požadované trovy právneho zastúpenia (takmer 500,00
Eur), súd považoval k uplatnenej pohľadávke 95,17 Eur za neprimerané. Za primerané považoval súd
trovy vo výške 1, ktoré by žalobcovi patrili. Priznané trovy právneho zastúpenia (249,73 Eur) aj po ich
znížení presahujú uplatnený nárok (95,17 Eur), súd však pri určení ich výšky zohľadnil skutočnosť, že
vzhľadom na námietky vznesené zo strany vedľajšieho účastníka si spor zo strany žalobcu vyžadoval
zvýšené nároky na odbornú argumentáciu a vyššie množstvo odbornej právnickej práce. Nebolo by
preto spravodlivé priznať žalobcovi trovy právneho zastúpenia do výšky uplatneného nároku, prípadne
čiastočne nad nárok, alebo trovy právneho zastúpenia vôbec nepriznať.

Žalobca si vyúčtoval trovy právneho zastúpenia v sume 480,13 Eur. Súd sa s výpočtom uplatnených
trov nestotožnil v celom rozsahu. Súd z vyúčtovaných trov právneho zastúpenia neuznal 1 úkon právnej
služby, a to pokus o zmier, pretože tento úkon nepovažoval za účelne vynaložené trovy. Žalobca takisto
urobil výpočtovú chybu v časti náhrady za stratu času, preto žalobcovi patria trovy právneho zastúpenia
takto:

Trovy právneho zastúpenia boli vypočítané podľa vyhlášky č. 655/2004 z hodnoty predmetu konania
95,17 Eur. Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky je pri uvedenej hodnote konania jeden úkon právnej služby v sume
16,60 Eur. Žalobcovi v zmysle § 14 vyhlášky patrí odmena za 6 úkonov právnej služby po 16,60 Eur,
a to za prevzatie zastúpenia, podanie návrhu na súd, vyjadrenie k veci zo dňa 3.9.2012 a za účasť na
pojednávaniach dňa 25.6.2012, 15.8.2012 a 1.10.2012, spolu 99,60 Eur. Ďalej mu patrí režijný paušál
za 6 úkonov právnej služby vyššie špecifikovaných podľa ustanovenia § 16 ods. 3 vyhlášky, a to 6x7,63
Eur, spolu 45,78 Eur.

Žalobcovi patrí aj náhrada cestovných výdavkov právneho zástupcu podľa § 15 psím. a) vyhlášky a
náhrada za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhlášky.

Cestovné náhrady predstavuje cestovné na pojednávania 15.8.2012 a 1.10.2012 podľa predložených
cestovných lístkov v sume 9,90 Eur za cestu Košice-Michalovce a späť a náhrada za použitie
motorového vozidla na pojednávanie 25.6.2012 na cestu Košice-Michalovce a späť v sume 32,26 Eur
za 120 odjazdených kilometrov. Základná sadzba za použitie motorového vozidla je 0,183 Eur na 1
km + 0,085 Eur spotreba pohonných hmôt na 1 km. Náhrada tak predstavuje 120 km x 0,268 Eur na
km, spolu 32,16 Eur.

Náhrada za stratu času predstavuje náhradu za čas strávený na ceste Košice - Michalovce a späť za
účasť na pojednávaniach 25.6.2012, 15.8.2012 a 1.10.2012, to za 6 začatých polhodín za účasť na
jednom pojednávaní, za účasť na troch pojednávaniach tak patrí žalobcovi náhrada za 18 polhodín po
12,71 Eur, spolu 228,78 Eur.

Trovy právneho zastúpenia spolu predstavujú sumu 416,22 Eur. Táto suma bola zvýšená o 20% DPH
podľa § 18 ods. 3 vyhlášky v sume 83,24 Eur, a to na 499,46 Eur. Po moderácii trov na jednu polovicu
predstavujú trovy právneho zastúpenia 249,73 Eur.

O trovách vedľajšieho účastníka súd nerozhodoval, pretože trovy konania sa priznávajú úspešnému
účastníkovi, resp. podľa pomeru úspechu a neúspechu v konaní. Žalovaný bol v konaní neúspešný v
celom rozsahu, pričom vedľajší účastník vystupoval v konaní na jeho podporu.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.

Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť:

- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

- v akom rozsahu sa napáda,

- v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny

- a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., to znamená, že sa rozhodlo vo veci,
ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej
istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal
návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým,
že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo
bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také
dôvody neexistovali,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

§ 42 ods. 3 O.s.p.

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné:

- ktorému súdu je určené

- kto ho robí

- ktorej veci sa týka

- čo sa podaním sleduje

- musí byť podpísané a datované

Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (položka 21 Sazdobníka súdnych poplatkov)