Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. marec 2012

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18C/198/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110226987
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2012:5110226987.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci
navrhovateľa: Slovenský ochranný zväz autorský pre práva k hudobným dielam, Rastislavova 3,
Bratislava, IČO: 00 178 454, proti odporcovi: 3C, s.r.o., Mlynská 797, Mojmírovce, IČO: 31 593 119, o
zrušenie rozhodcovského rozsudku,

r o z h o d o l :

Súd konanie o návrhu na rozhodnutie o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu z dôvodu
neexistencie rozhodcovskej zmluvy zastavuje.

Súd rozhodcovský rozsudok, vydaný F. E. F. L. zo dňa 07.05.2010 vo veci žalobcu XC, s.r.o., U. XXX,
U., proti odporcovi: F., o vydanie bezdôvodného obohatenia získaného z neplatného právneho dôvodu
a právneho dôvodu, ktorý odpadol, zrušuje v celom rozsahu.

Po právoplatnosti rozhodnutia bude vec prejednaná v občianskom súdnom konaní.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 467,60 Eur, a to v lehote do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa žalobným návrhom zo dňa 07.06.2010 domáhal, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok
a rozhodol o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu a zaviazal odporcu na trovy tohto
konania a za konanie o námietke nedostatku právomoci. Svoj nárok odôvodnil tým, že bolo vedené
rozhodcovské konanie na návrh odporcu tohto konania, na základe čoho F. E. F. L. vydal rozhodnutie, na
základe ktorého bol navrhovateľ tohto konania zaviazaný na plnenie odporcovi z dôvodu bezdôvodného
obohatenia. Navrhovateľ je však názoru, že žiadna rozhodcovská zmluva ani doložka medzi stranami
neexistuje. Preto nemohlo dôjsť ani k rozhodcovskému konaniu. Popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.
Má za to, že sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, čo v rozhodcovskom
konaní aj namietal. Taktiež namietal, že na vydaní rozhodcovského rozsudku sa zúčastnil rozhodca,
ktorý bol predpojatý a bola porušená zásada rovnosti účastníkov, ako aj porušené predpisy na ochranu
práv spotrebiteľa.

Spolu so žalobným návrhom navrhovateľ pripojil do obsahu spisového materiálu oprávnenie organizácie
kolektívnej správy na výkon kolektívnej správy č. X/XXXX, výpis zo dňa 16.02.2010, výpis z
OR na odporcu, výzva na podanie žalobnej odpovede a predloženie listín, žalobný návrh o
vydanie bezdôvodného obohatenia, všeobecné podmienky poskytovania verejnej služby, rozhodcovské
uznesenie zo dňa 01.05.2010, výpis z Obchodného registra na spoločnosť K. E., F..E..D.., faktúra
č. XXXX/XX, faktúra č. X/XXXX, X/XXXX, X/XXXX, X/XXXX, X/XXXX, X/XXXX, X/XXXX, X/XXXX,

rozhodcovský rozsudok, dohoda G. R. F. o spoločnom výbere, rámcová dohoda, programové ponuky
pre abonentov, právne stanovisko k plateniu odmien, stanovisko veci práva na použitie autorského diela
káblovou retransmisiou z 09.05.2008, hromadná licenčná zmluva.

Na základe vyššie uvedeného súd v danej veci nariadil ústne pojednávania, na ktoré boli predvolaní
účastníci konania riadne a včas. Na pojednávanie nariadené na deň 22.03.2012 odporca sa nedostavil,
pričom dňa 21.03.2012 telefonicky ospravedlnil svoju neúčasť, nežiadal však odročenie pojednávania,
dokonca nešlo ani o návrh v zmysle § 119 O.s.p. Súd preto vec prejednal v neprítomnosti odporcu v
zmysle § 101 ods.2 O.s.p. Súdu bolo až dňa 29.03.2012, t.j. po vyhlásení rozhodnutia, doručené podanie
odporcu, ktorého prílohou bolo potvrdenie o dočasnej PN od 20.03.2012. Súd však o PN konateľa
odporcu nemal v čase pojednávania vedomosť. Vzhľadom na to, že odporca pred začatím pojednávania
nepožiadal o odročenie, súd pojednávanie neodročil; odročenie pojednávania by bolo v rozpore so
zásadou hospodárnosti. Súd opätovne zdôrazňuje, že odporca, ktorý je právnickou osobou, nežiadal o
odročenie pojednávania, pričom žiadne jeho podanie nebolo ani návrhom na odročenie s náležitosťami
v zmysle § 119 O.s.p.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporcu, ako aj prečítaním listinných dôkazov,
ktoré tvoria obsah spisu, a to predovšetkým oprávnenie organizácie kolektívnej správy na výkon
kolektívnej správy č. X/XXXX, výpis zo dňa 16.02.2010, výpis z OR na odporcu, výzva na podanie
žalobnej odpovede a predloženie listín, žalobný návrh o vydanie bezdôvodného obohatenia, všeobecné
podmienky poskytovania verejnej služby, rozhodcovské uznesenie zo dňa 01.05.2010, výpis z OR na
spoločnosť K. E., F..E..D.., faktúra č. XXXX/XX, faktúra č. X/XXXX, X/XXXX, X/XXXX, X/XXXX, X/XXXX,
X/XXXX, X/XXXX, X/XXXX, rozhodcovský rozsudok, dohoda G. R. F. o spoločnom výbere, rámcová
dohoda, programové ponuky pre abonentov, právne stanovisko k plateniu odmien, stanovisko veci
práva na použitie autorského diela káblovou retransmisiou z 09.05.2008, hromadná licenčná zmluva,
podanie odporcu zo dňa 01.03.2011, podanie navrhovateľa zo dňa 21.02.2011, podanie odporcu zo dňa
28.02.2011, podanie navrhovateľa zo dňa 21.03.2011 s prílohami, rozhodnutia Okresného súdu Nitra,
Okresného súdu v Žiline, vyjadrenie F. L..

Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 07.05.2010 bol vydaný rozhodcovský rozsudok F. E. F. L. so sídlom v Ž.. Týmto rozsudkom bol
navrhovateľ tohto konania zaviazaný vydať odporcovi tohto konania bezdôvodné obohatenie vo výške
3.589,01 Eur, teda platieb prijatých od 08.09.2005, nahradiť trovy konania a trpieť právo odporcu na
výkon retransmisie bezodplatne, ak výkon retransmisie neumožňuje, aby dielo vnímali osoby, ktoré by
ho mohli vnímať v rámci prenosu pôvodným vysielateľom. Zároveň bolo rozhodnuté, že navrhovateľ
nemá nárok na úhradu odmeny za udelenie súhlasu s verejným prenosom káblovou retransmisiou, ak
výkon retransmisie neumožňuje, aby dielo vnímali osoby, ktoré by ho mohli vnímať v rámci prenosu
pôvodným vysielateľom. Taktiež daným rozsudkom bola zamietnutá námietka nedostatku právomoci
rozhodcovského súdu pre neexistenciu rozhodcovskej zmluvy.

Rozsudok bol vydaný v meste K., kantón K., Š. M.. (l.č. 57-66 obsahu spisu)

Toto miesto konania bolo určené rozhodcovským uznesením zo dňa 01.05.2010.

Odporca namietal právomoc súdov SR z dôvodu, že napadnutý rozhodcovský rozsudok je cudzím
rozhodcovským rozsudkom.

Uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.09.2010 bol vyslovený názor, že toto rozhodnutie
nemožno považovať za cudzí rozhodcovský rozsudok.

Zároveň o námietke nedostatku právomoci súdov SR bolo s odkazom na názor uvedený vo vyššie
uvedenom rozhodnutí, rozhodnuté uznesením Okresného súdu v Žiline zo dňa 04.03.2011 v spojitosti s
uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 18.07.2011 (l.č. 198) tak, že námietke sa nevyhovelo.

Súd o ďalších námietkach vznášaných odporcom o nedostatku právomoci súdov SR už nerozhodoval
vzhľadom na právoplatné rozhodnutie o danej námietke.

Navrhovateľ odôvodňoval zrušenie rozhodcovského rozsudku z nasledovných dôvodov:

- žiadna rozhodcovská zmluva ani doložka medzi stranami neexistuje, teda popiera platnosť
rozhodcovskej zmluvy,

- rozhodlo sa o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala,

- na vydaní rozhodcovského rozsudku sa zúčastnil rozhodca, ktorý bol predpojatý,

- bola porušená zásada rovnosti účastníkov,

- boli porušené predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 40 ods.1 zák.č. 244/2002 Z.z. účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na
príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak

a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),

b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,

c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,

e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,

f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,

g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),

h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo

i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,

j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Navrhovateľ trval na tom, že spor s odporcom nepodlieha rozhodcovskému konaniu, nakoľko neexistuje
v ich vzťahu rozhodcovská zmluva, doložka.

S týmto odporca nesúhlasil, nakoľko mal za to, že každý, kto vstúpil do akéhokoľvek zmluvného vzťahu
s ním, je viazaný Všeobecnými podmienkami poskytovania verejnej služby v elektronickej komunikačnej
sieti, v rámci ktorých je rozhodcovská doložka.

Je nepochybné, že odporca sa obrátil na F. E. F. L. X. Ž. vo veci vydania bezdôvodného
obohatenia získaného z neplatného právneho dôvodu a právneho dôvodu, ktorý odpadol. Právomoc
rozhodcovského súdu odporca odvodil od Všeobecných podmienok poskytovania verejnej služby v
elektronickej komunikačnej sieti (ďalej len VPPVS), ktoré žalovaný vydal v zmysle § 40 Zákona

o elektronických komunikáciách (ďalej len ZEK). Podľa tvrdenia odporcu tieto VPPVS sa stali po
nadobudnutí ich účinnosti súčasťou zmluvy o pripojení a stali sa záväznými pre účastníka, teda
užívateľa, ktorý predmetnú zmluvu podpísal, resp. podpíše.

Podľa čl. VIII VPPVS sú podmienky upravené vo VPPVS záväzné pre poskytovateľa užívateľov,
koncových užívateľov a účastníkov služieb a sietí poskytovaných poskytovateľom.

Podľa čl. I bod 1.1. VPPVS je odporca ako poskytovateľ elektronickej komunikačnej siete na základe
zmluvy o dielo a/alebo zmluvy o prevádzke elektronickej komunikačnej siete oprávnený poskytovať
elektronické komunikačné siete v súlade s registráciou sietí na telekomunikačnom úrade. Poskytovanie
siete je zriadenie siete, jej prevádzka, kontrola nad sieťou alebo jej sprístupnenie.

Podľa čl. I bod 1.2. VPPVS je odporca ako prevádzkovateľ retransmisie (poskytovateľ elektronickej
komunikačnej služby káblová retransmisia televízneho a rozhlasového vysielania) oprávnený
poskytovať služby káblovej retransmisie televízneho a rozhlasového vysielania v elektronických
komunikačných sieťach.

Navrhovateľ podľa jeho tvrdenia nikdy nevstúpil do právneho vzťahu so spoločnosťou odporcu, v
rámci ktorého by odporca vystupoval v postavení poskytovateľa elektronickej komunikačnej siete
alebo poskytovateľa káblovej retransmisie a zároveň v rámci ktorého by na druhej strane navrhovateľ
vystupoval v postavení užívateľa služieb a sietí, ktoré poskytuje spoločnosť odporcu.

Ako je uvedené v čl. II. bod 2.1. VPPVS, zmluvné podmienky zakotvené vo VPPVS dopĺňajú a bližšie
upravujú zmluvné podmienky dojednané v zmluve o pripojení. Navrhovateľ trval na tom, že nikdy
nepodpísal so spoločnosťou odporcu žiadnu zmluvu o pripojení, ani zmluvu o dielo a/alebo zmluvu o
prevádzke elektronickej komunikačnej siete, preto sa nemohli na neho vzťahovať ani uvedené VPPVS,
a teda ani čl. VI - mechanizmus na urovnanie sporov, a to kombinovaná rozhodcovská doložka,
zakladajúca právomoc F. E. F. L. X. Ž. s dohodnutým miestom konania alternatívne K. alebo G..

V čl. I bod 1.4. a 1.5. VPPVS je definované, ktorým subjektom poskytovateľ siete svoje služby poskytuje:
užívateľom, koncových užívateľom, účastníkom.

Za užívateľa elektronických komunikačných služieb káblovej retransmisie, televízneho a rozhlasového
vysielania prevádzkovateľa odporcu s odvolaním sa na § 5 ods. 5 ZEK považuje odporca najmä:

a) pôvodného vysielateľa programovej služby, televízneho alebo rozhlasového vysielania

b) nositeľa autorského práva a obdobných práv k dielu šírenému alebo vysielanému v rámci programovej
služby vysielateľa

c) koncového užívateľa (adresáta komunikátu poskytovaného vysielateľom)

d) účastníka.

Z ustanovenia § 5 ods. 5 ZEK však vyplýva, že užívateľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá
používa alebo požaduje poskytovanie verejne dostupnej služby. Za užívateľa sa na účely tohto zákona
považuje aj účastník (účastník je ten koncový užívateľ, ktorý uzavrel s podnikom poskytujúcim verejné
služby zmluvu o pripojení) a koncový užívateľ (koncový užívateľ je osoba, ktorá používa alebo požaduje
verejne dostupnú službu a túto službu ďalej neposkytuje a ani prostredníctvom nej neposkytuje ďalšie
služby. Koncový užívateľ je spotrebiteľ a v prípade rozhlasových a televíznych programových služieb aj
poslucháč a divák) ak sa ďalej neustanovuje inak.

V citovanom ustanovení a ani v žiadnom ďalšom ustanovení zákona ZEK sa neuvádza, že užívateľom
sa na účely ZEK rozumie aj pôvodný vysielateľ programovej služby televízneho alebo rozhlasového
vysielania alebo nositeľ autorského práva a obdobných práv k dielu šírenému alebo vysielanému v rámci
programovej služby vysielateľa. Odporca svojvoľne a nad rámec zákona rozšíril jeho pôsobnosť aj na
ďalšie subjekty, preto v tejto časti sú VPPVS podľa uvedenia navrhovateľa absolútne neplatné. S týmto
názorom sa súd stotožňuje.

Zároveň súd zdôrazňuje, že navrhovateľ nemôže byť užívateľom v zmysle uvedeného ustanovenia ZEK,
nakoľko nepoužíva a ani nikdy nepožadoval od poskytovateľa odporcu poskytovanie verejne dostupnej
služby, pričom za týmto účelom navrhovateľ ani nikdy neuzatvoril zmluvu o pripojení, ani žiadnu inú
zmluvu s odporcom podľa jeho uvedenia.

Uzatvorenie takej zmluvy súd nemal zistené.

Navrhovateľ uviedol, že jediný zmluvný vzťah, ktorý medzi ním a odporcom existoval, bola hromadná
licenčná zmluva o podmienkach používania literárnych, umeleckých a vedeckých diel káblovou
retransmisiou zo dňa 08.09.2005, uzatvorená podľa § 48 autorského zákona, ktorá bola účinná
do 02.08.2008. Predmetom tejto zmluvy bolo zo strany navrhovateľa poskytnutie licencie, a to
súhlasu odporcu na používanie predmetov ochrany zastupovaných SOZA prostredníctvom káblovej
retransmisie. Navrhovateľ v predmetnom zmluvnom vzťahu vystupoval ako poskytovateľ licencie
a odporca ako nadobúdateľ licencie, a to používateľ diel prostredníctvom káblovej retransmisie.
Tento zmluvný vzťah sa riadil príslušnými ustanoveniami autorského zákona, prípadne občianskeho
zákonníka. V žiadnom prípade na tento zmluvný vzťah sa nevzťahovali ustanovenia ZEK, ako sa
nesprávne domnieva odporca a F. E. F. L. X. Ž.. Na túto hromadnú licenčnú zmluvu z 08.09.2005 sa
odvolával aj odporca vo svojom žalobnom návrhu, ktorú zrejme považoval za zmluvu o pripojení, ktorej
súčasťou sú aj VPPVS.

Súd zdôrazňuje, že hromadnú licenčnú zmluvu zo dňa 08.09.2005, ktorá bola uzatvorená medzi
navrhovateľom a odporcom, nemožno v žiadnom prípade považovať z hľadiska jej obsahu za zmluvu
o pripojení, ani iný osobitný zmluvný typ upravený v ZEK. Ide o licenčnú zmluvu uzatvorenú podľa
autorského zákona, ktorou sa poskytuje licencia - súhlas na použitie diel.

Príslušný rozhodcovský súd teda nesprávne posúdil podradenie zmluvného vzťahu pod zmluvu
o pripojení. Podľa názoru odporcu a rozhodcovského súdu by to znamenalo, že pri vstupe do
akéhokoľvek zmluvného vzťahu s odporcom súčasťou tohto zmluvného vzťahu by sa automaticky stali
aj VPPVS, ktoré odporca vydal. Avšak stály rozhodcovský súd JSM vo svojom rozhodnutí nesprávne
postupoval, keď stotožnil zmluvu o pripojení s hromadnou licenčnou zmluvou o podmienkach používania
literárnych, umeleckých a vedeckých diel káblovou retransmisiou zo dňa 08.09.2005 na tom skutkovom
základe, že v hromadnej licenčnej zmluve je uvedené, že prevádzkovateľ káblovej retransmisie je
poskytovateľom služby retransmisie v káblových distribučných systémoch. Pričom pojem poskytovateľ
služby retransmisie ako aj káblový distribučný systém, sú definované v zákone o elektronických
komunikáciách.

Súd zdôrazňuje, že uvedené zmluvy nie je možné stotožňovať, ani zamieňať, nakoľko ide o diametrálne
odlišné zmluvné typy s odlišným postavením zmluvných strán, predmetom zmlúv aj s ich jednotlivými
náležitosťami, ako aj s odlišnou právnou úpravou vzťahujúcou sa na tieto zmluvné typy.

Súd konštatuje, že rozhodcovský súd pri svojom rozhodovaní nesprávne aplikoval zákon o
elektronických komunikáciách na zmluvný vzťah medzi navrhovateľom a odporcom založený
hromadnou licenčnou zmluvou o podmienkach používania literárnych, umeleckých a vedeckých diel
káblovou retransmisiou zo dňa 08.09.2005.

Súd nezistil, že by navrhovateľ s odporcom vstúpili do takého vzťahu, v rámci ktorého by odporca
vystupoval v postavení poskytovateľa elektronickej komunikačnej siete alebo poskytovateľa káblovej
retransmisie a navrhovateľa v postavení užívateľa služieb a sietí, ktoré poskytuje odporca.

Z uvedeného je zrejmé, že vzťah navrhovateľa a odporcu sa neriadi VPPVS, a že navrhovateľ a odporca
neuzatvorili rozhodcovskú zmluvu a ani rozhodcovskú doložku v rámci svojho zmluvného vzťahu, a preto
rozhodcovský súd nemohol vo veci rozhodovať z dôvodu nedostatku právomoci, a to pre neexistenciu
rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky medzi účastníkmi konania.

S poukazom na uvedené skutočnosti súd má za to, že Všeobecné podmienky, ktorých súčasťou je
rozhodcovská doložka, sa nevzťahujú na vzťah účastníkov konania, nakoľko nebola zistená žiadna
písomná zmluva, ktorá by odkazovala na tieto podmienky a pokiaľ zmluvný vzťah je v ústnej forme,
nemôže sa automaticky vzťah riadiť týmito písomnými podmienkami, pričom nebola preukázaná žiadna
dohoda, ktorou by boli pre účastníkov záväzné tieto podmienky. Z ničoho nevyplýva, že účastníci
sa dohodli na týchto podmienkach pre sporné obdobie. Keďže súd nezistil žiadnu viazanosť týchto
podmienok na navrhovateľa a ich súčasťou je rozhodcovská doložka, navrhovateľ nie je viazaný ani
touto rozhodcovskou doložkou, ktorú s odporcom nikdy neuzavrel. Navrhovateľ s odporcom neuzavreli
žiadny zmluvný vzťah, ktorý by sa riadil aj VPPVS.

Je neprípustný a zároveň nesprávny názor odporcu, že každý, kto vstúpi do vzťahu s ním (písomne/
ústne), je viazaný týmito Všeobecnými podmienkami, ktorých súčasťou je aj predmetná rozhodcovská
doložka.

Súd dospel k záveru, že účastníci konania nikdy neuzatvorili rozhodcovskú zmluvu/doložku v rámci
svojho zmluvného vzťahu, teda v danom prípade nie je daná existencia platnej rozhodcovskej zmluvy, čo
je dôvod podľa § 40 ods.1 písm.c) zák.č. 244/2002 Z.z. na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského
rozsudku.

Na základe uvedeného súd rozhodcovský rozsudok zrušil z toho dôvodu - neexistencie platnej
rozhodcovskej zmluvy a následne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd bude pokračovať v konaní v
zmysle § 43 ods.1 zák.č. 244/2002 Z.z.

V tejto súvislosti súd si dovoľuje uviesť, že aj v právoplatnom uznesení Okresného súdu Nitra zo dňa
05.09.2011 je konštatované, že rozhodcovská doložka je voči navrhovateľovi neplatná, resp. irelevantná,
nakoľko nie je uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom, nakoľko rozhodcovská zmluva medzi nimi
neexistuje.

Navrhovateľ ďalej namietal, že sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, čo
je dôvod podľa § 40 ods.1 písm.a) cit.zák., podľa ktorého účastník rozhodcovského konania sa môže
žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len
ak rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3).

Podľa § 1 ods. 3 zák.č. 244/2002 Z.z. v rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory a) o vzniku,
zmene alebo o zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, b) o osobnom stave,
c) súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí, d) ktoré vzniknú v priebehu konkurzného a vyrovnacieho
konania.

Z uvedeného vyplýva, že predmet rozhodcovského konania nespadal pod citované ustanovenie § 1
ods.3 cit.zák., teda nárok odporcu mohol byť predmetom rozhodcovského konania, keby bola uzavretá
rozhodcovská doložka, avšak súd posúdil neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, či doložky. Súd má za to,
že nie je naplnený tento dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Súd sa zaoberal aj ďalšími dôvodmi, pre ktoré navrhovateľ žiadal zrušiť rozhodcovský rozsudok, a to

- porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, (§ 40 ods.1 písm.g) ZRK)

- porušenie všeobecne záväzných predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, (§ 40 ods.1 písm.j) ZRK)

- sú dané dôvody pre vylúčenie rozhodcu, ktorého vylúčenie nemohol účastník zo svojej viny dosiahnuť.
(§ 40 ods.1 písm.f) ZRK)

Čo sa týka dôvodu podľa § 40 ods.1 písm.f) ZRK, podmienkou naplnenia tohto dôvodu pre podanie
žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku je skutočnosť, že buď sa na vydaní rozhodcovského
rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého
vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej
viny nemohol dosiahnuť, pričom dôkazné bremeno na preukázanie tejto skutočnosti leží práve na
navrhovateľovi.

Súd mal preukázané, že rozhodca, ktorý sa zúčastnil na vydaní rozhodcovského rozsudku, je konateľom
spoločnosti K. E., F..E..D.., ktorej konateľom a zároveň aj spoločníkom je spoločník a konateľ odporcu. O
tejto skutočnosti sa navrhovateľ dozvedel až po vydaní rozhodcovského rozsudku, pričom rozhodca, ani
odporca túto skutočnosť neoznámili a navrhovateľ zistil, že vec bola pridelená rozhodcovi U.. F..L. až z
rozhodcovského uznesenia zo dňa 01.05.2010 a dňa 07.05.2010 už bol vydaný rozhodcovský rozsudok.

Z uvedeného vyplýva pochybnosť o nepredpojatosti rozhodcu, keďže rozhodca je konateľom
spoločnosti, ktorej je konateľ a spoločník tá istá osoba, ako aj v spoločnosti odporcu. Rozhodca sa však
z konania nevylúčil, ani účastníkov neinformoval o týchto skutočnostiach.

Na základe uvedeného súd má za to, že aj tento dôvod je opodstatnený dôvod pre podanie žaloby
na zrušenie rozhodcovského rozsudku (§ 40 ods.1 písm.f) cit.zák.), a teda je daný aj tento dôvod pre
zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Čo sa týka dôvodu podľa § 40 ods.1 písm.g) ZRK, navrhovateľ namietal aj porušenie zásady rovnosti
účastníkov konania z dôvodu, že navrhovateľ nemal možnosť rovnakým spôsobom ako odporca
uplatňovať svoje práva a rozhodca neuznal námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu. (§
40 ods.1 písm. g) cit.zák.)

Podľa § 17 zák.č. 244/2002 Z.z. účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní
rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť
na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

Súd mal zistené, že navrhovateľ v rozhodcovskom konaní skutočne nemal poskytnutú rovnakú možnosť
pre uplatnenie svojich práv ako aj odporca, keďže navrhovateľ nemal možnosť vyjadriť sa k podaniam
odporcu, nakoľko podanie odporcu bolo doručené rozhodcovskému súdu dňa 06.05.2010 a dňa
07.05.2010 bol vydaný rozhodcovský rozsudok, pričom dané podanie bolo doručené navrhovateľovi až
dňa 10.05.2010. Dokonca nebola ani žiadna dohoda o určení miesta rozhodcovského konania, ako aj
rozhodcu.

Teda aj tento dôvod súd posúdil ako opodstatnený.

Súd však nesúhlasí s názorom navrhovateľa, že zásada rovnosti bola porušená aj tým, že rozhodca
prevzal do odôvodnenia argumenty uvádzané odporcom napriek tomu, že sú v rozpore s právnym
poriadkom SR. Súd má za to, že bol to názor rozhodcu, keď prevzal argumenty odporcu do odôvodnenia.
Napriek tomu súd však má za to, že s poukazom na vyššie uvedené ohľadom neposkytnutia možnosti
navrhovateľovi vyjadriť sa k podaniu odporcu pred vydaním rozhodnutia, bola porušená zásada rovnosti.

Čo sa týka dôvodu podľa § 40 ods.1 písm.j) ZRK, navrhovateľ namietal aj porušenie všeobecne
záväzných predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, pričom poukázal na ustanovenia Občianskeho
zákonníka.

Súd poukazuje na to, že rozhodca v danej veci nesprávne aplikoval Občiansky zákonník, nakoľko §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka sa použije na vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktorým je
fyzická osoba. Avšak ani jeden z účastníkov konania nie je fyzická osoba, preto nie je možné aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

Súd zároveň má za to, že v danom prípade nejde o spotrebiteľskú zmluvu vzhľadom na činnosť
navrhovateľa a odporcu, ktorá je ich podnikateľskou činnosťou a nezistil ani porušenie predpisov na
ochranu spotrebiteľov, preto tento dôvod súd nepovažuje za opodstatnený. Tento dôvod v danej veci
nebol naplnený.

Čo sa týka návrhu na rozhodnutie o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, súd
konanie o tejto časti návrhu zastavil, nakoľko o takej námietke rozhoduje rozhodcovský súd za splnenia
podmienok stanovených v § 21 cit.zák. Súd teda nemal právomoc na také rozhodnutie, ako požadoval
navrhovateľ, nie je splnená podmienka podľa § 104 O.s.p. s poukazom na § 7 O.s.p.

Podľa § 21 zák.č. 244/2002 Z.z.:

(1) Rozhodcovský súd je oprávnený rozhodnúť o svojej právomoci vrátane námietok týkajúcich sa
existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy. Ak dospeje k záveru, že nemá právomoc rozhodovať
vo veci samej, uznesením rozhodcovské konanie zastaví.

(2) Účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci
rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v
rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové obmedzenie neplatí pre
námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať
v rozhodcovskom konaní; túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri
písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje
právomoc rozhodcovského súdu, musí účastník rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď
sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie.

(3) Rozhodcovský súd môže pripustiť uplatnenie námietky nedostatku právomoci, ak omeškanie
účastníka rozhodcovského konania pri uplatnení tejto námietky je spôsobené príčinou, ktorú
rozhodcovský súd považuje za dostatočnú.

(4) Ak rozhodcovský súd rozhodne, že má právomoc rozhodovať, rozhodne o námietke podľa odseku
2 rozhodcovským uznesením alebo v rozhodcovskom rozsudku. Ak rozhodcovský súd rozhodne
rozhodcovským uznesením, že má právomoc rozhodovať, účastník rozhodcovského konania, ktorý
námietku podal, môže do 30 dní po doručení predbežného rozhodnutia podať návrh na súd, aby
o námietke rozhodol. Proti rozhodnutiu súdu o námietke nie je prípustný opravný prostriedok.
Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o námietke pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať
rozhodcovský rozsudok.

S poukazom na uvedené sú nepochybné dôvody na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského
rozsudku, v dôsledku čoho súd rozhodcovský rozsudok zrušil, a to z dôvodu podľa § 40 ods.1 písm.c),
f), g) zák.č. 244/2002 Z.z.

Keďže jedným z dôvodov bol aj dôvod podľa § 40 ods.1 písm.c) zák.č. 244/2002 Z.z., po právoplatnosti
rozhodnutia nebude vo veci rozhodovať opäť rozhodcovský súd, ale v konaní bude pokračovať súd, a
to v zmysle § 43 ods.1 cit.zák., podľa ktorého ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa §
40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom
vo vzájomnej žalobe.

Súd poukazuje na to, že rozhodcovský rozsudok, ktorým bolo rozhodnuté aj o námietke nedostatku
právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, bol zrušený v celom rozsahu.

Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 132 O.s.p. podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné
ustanovenia súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť uplatneného nároku, na základe čoho súd návrhu
navrhovateľa vyhovel v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Súd ďalšie dokazovanie nevykonal a návrhy odporcu na ďalšie dokazovanie nepripustil, nakoľko súd
mal za to, že vykonané dokazovanie je postačujúce na hodnoverné zistenie stavu a návrhy odporcu
by neprispeli k iným zisteniam, keďže predmetom konania bolo zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Nepochybne bolo zistené, že žiadna rozhodcovská zmluva/doložka nebola uzavretá a ani nebola daná
viazanosť všeobecných podmienok, na ktoré sa odporca odvolával, čo je jednoznačný dôvod pre
zrušenie rozhodcovského rozsudku. Vykonanie navrhovaných dôkazov odporcom by bolo neefektívne
a nehospodárne a navrhované dôkazy skôr súvisia so samotným nárokom odporcu voči navrhovateľovi.
Súd taktiež nevykonal dôkazy navrhované odporcom (l.č. 246 obsahu spisu) za účelom preukázania, kde
bol rozhodcovský rozsudok vydaný,..., nakoľko tieto dôkazy boli navrhované, hoci o námietke právomoci
súdu bolo právoplatne rozhodnuté a pre predmet konania už ich vykonanie nebolo efektívne.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.3 O.s.p., podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne
nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy
súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného
plnenia.

Aj keď navrhovateľ bol úspešný iba v časti, súd má za to, že časť, v ktorej bol navrhovateľ neúspešný,
je vzhľadom k časti úspešnej pomerne nepatrná.

Navrhovateľ si uplatnil trovy konania, ktoré pozostávajú zo zaplatených súdnych poplatkov vo výške
262,50 Eur, ako aj z cestovného vo výške 205,10 Eur za cestu Bratislava - Žilina a späť dňa 08.12.2011
(102,08 Eur) a dňa 22.03.2012 (103,02 Eur) za účelom účasti na nariadených pojednávaniach. Použil
motorové vozidlo so spotrebou 4,6 l/100 km podľa technického preukazu, pričom cena pohonných hmôt
dňa 08.12.2011 bola 1,434 Eur a dňa 22.03.2012 bola 1,484 Eur.

Teda pri výpočte (spotreba 4,6 x počet km 410 x cena pohonných hmôt 1,484 x 0,01) + (počet km 410
x 0,183) = 103,02 Eur a dňa 08.12.2011 - pri výpočte (spotreba 4,6 x počet km 410 x cena pohonných
hmôt 1,434 x 0,01) + (počet km 410 x 0,183) = 102,08 Eur, spolu 205,10 Eur.

Navrhovateľ predložil technický preukaz a doklad o nákupe pohonných hmôt.

Zo spisu vyplývajú zaplatené súdne poplatky vyrubené Okresným súdom Bratislava II a navrhovateľom
riadne zaplatené, a to spolu vo výške 262,50 Eur (99,50 Eur + 99,50 Eur + 30,50 Eur + 33 Eur).

Na základe uvedeného súd zaviazal odporcu na náhradu trov konania vo výške 205,10 Eur titulom
nákladov cestovného a titulom zaplatených súdnych poplatkov vo výške 262,50 Eur, teda spolu 467,60
Eur.

Zároveň navrhovateľ v rámci petitu o náhrade trov konania si uplatnil aj náhradu na zaplatenie poplatku
za konanie o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu vo výške 516,23 Eur. Vzhľadom na
to, že daný poplatok bol vyrubený v rozhodcovskom konaní a nejde teda o trovy konania tohto súdneho
konania, o týchto trovách konania nerozhodoval, ale návrh na takú náhradu vylúčil na samostatné
konanie, a to samostatným uznesením, a to aj vzhľadom na predmet tohto konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu v Žiline, ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods.1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak

sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov.

ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania.

účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods.1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len
vtedy, ak

sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia
súdu,

má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci samej,

odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods.2 O.s.p. ustanovenie § 205a ods.1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden

rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak

účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).