Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2012

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 18CoE/79/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206220476
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1206220476.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Bratislave, v exekučnej veci oprávneného: SR - Krajské riaditeľstvo Policajného zboru
v Bratislave, Špitálska 14, 812 28 Bratislava, IČO: 00 735 795, proti povinnému: M. F., r.č. XXXXXX/
XXXX, bytom W. XX, XXX XX N., štátny občan SR, pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 66,38 Eur
s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Vladimír Usačev, so sídlom úradu na Lehotského
4, 811 05 Bratislava, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, č.k.

37Er/5434/2006-10 zo dňa 11.11.2009, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č.k. 37Er/5434/2006-10 zo dňa
11.11.2009 p o t v r d z u j e.

Povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil oprávnenému zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy

exekúcie vo výške 47,80 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia opierajúc sa o ustanovenie
§ 203 ods. 2 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) v znení neskorších noviel (ďalej len „EP“) v spojení s ustanoveniami § 196 EP a §§ 14, 15,
22, 23, a 25 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z., ktorou sa stanovuje výška a spôsob odmeny súdneho
exekútora, náhrady jeho hotových výdavkov, náhrady za stratu času (ďalej len „vyhláška).

S týmto rozhodnutím sa neuspokojil oprávnený a v odvolaní, ktoré podal v zákonnej lehote, navrhol
napadnuté uznesenie zmeniť tak, že súd povinnosť nahradiť trovy uloží povinnému. Poukázal na to, že k

nútenému výkonu právoplatného exekučného titulu došlo zavinením povinného. Celé exekučné konanie
je dôsledkom nesplnenia uloženej povinnosti povinným. Výšku trov exekúcie nespochybnil.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny
poriadok /ďalej len „OSP“/), prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu predpokladanom v § 212 ods.
1OSP a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) dospel k záveru, že odvolaním napadnuté
uznesenie je vecne správne.

Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením oprávneného, že povinný zavinil zastavenie konania, pretože
dobrovoľne nesplnil uloženú mu povinnosť a z tohto dôvodu platí trovy exekúcie. Ustanovenie §
203 ods. 1 EP rieši rozhodovanie súdu o trovách exekúcie pri zastavení exekúcie tak, že ak dôjde
k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov
exekúcie. Zavinenie je nutné z tohto kontextu vykladať z hľadiska procesného a nie z hľadiska hmotného
práva (otázka hmotnoprávneho nároku oprávneného vyplýva z exekučného titulu). Rozhodujúcim potom

je, či sa oprávnený v konaní nedopustil procesného zavinenia. O procesnom zavinení oprávnenéhomožno hovoriť len vtedy, ak v exekučnom konaní nezachoval takú mieru starostlivosti, ktorú možno od
každého požadovať, a ak si mohol uvedomiť toto porušenie svojej procesnej povinnosti a ak tomu mohol
predísť. O také porušene pôjde vtedy, keď napr. oprávnený navrhol začatie exekúcie napriek tomu, že

povinný svoju povinnosť splnil, o čom sa oprávnený mohol a mal presvedčiť, resp. prípady kedy zahájil
exekučné konanie po uplynutí prepadnej lehoty na vymoženie povinnosti, či exekučné konanie začal
krátko pred uplynutím tejto lehoty, kedy reálne vymoženie pohľadávky vzhľadom na procesné práva
účastníkov a rozhodovanie o nich je objektívne nemožné. Ak nemožno oprávnenému vytknúť zavinenie
pri vedení exekúcie, potom sa právom domáha toho, čo ukladá povinnému titul, a nenesie procesnú

zodpovednosť za to, že výkon neviedol k jeho uspokojeniu a musel byť zastavený.

Osobitosť tohto prípadu spočíva v tom, že k zastaveniu exekúcie došlo márnym uplynutím lehoty na
vykonanie exekučného titulu, teda uplynutím času, ako objektívnej kategórie, ktorá viedla k zastaveniu
exekúcie, pričom miera účasti oprávneného na nevymožení jeho pohľadávky je vyjadrená tým, že hoci
sa exekučný titul stal vykonateľným 07.10.2004 exekútor získal poverenie na vykonanie exekúcie až
po márnom uplynutí dvoch rokov dňa 31.10.2006. Ide o prípad tzv. márnej exekúcie, kedy sa exekúcia

síce začala dôvodne, ale jej vykonanie sa stalo v jej priebehu neprípustné pre zánik práva. Úspešným,
z hľadiska procesného, a v tomto prípade aj hmotného, je povinný (pohľadávka oprávneného nebola
uspokojená), z hľadiska hmotného exekučný titul neexistuje. Zodpovednosť za procesný výsledok
exekučného konania (zastavenie exekúcie pre zánik práva), ohľadne trov exekúcie (nakoľko podľa §
196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patria exekútorovi trovy exekúcie), potom musí

niesť oprávnený, keďže ide o jeho procesný neúspech. Preto súd prvého stupňa správne rozhodol, ak
zaviazal na zaplatenie náhrady trov exekúcie vzniknutých exekútorovi, oprávneného i keď správne sa
mal odvolať na ustanovenie § 203 ods. 1 EP a nie na § 203 ods. 2 EP.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí ak je vo výroku správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Keďže odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa ohľadne uloženej povinnosti platiť trovy exekúcie
osobou oprávneného korešponduje s ustálenou judikatúrou všeobecných súdov, odvolací súd sa
obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, keďže uloženú

povinnosť platiť trovy exekúcie v tomto prípade považuje z hľadiska zásad procesného výsledku
exekučného konania, ako súčasti civilného procesu, ktorým je úspech povinného.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na ustanovenia
§ 142 ods. 1 OSP a povinnému tieto trovy nepriznal, lebo mu v odvolacom konaní žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.