Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. december 2011

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/30/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6607212857
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6607212857.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Aleny Križanovej a členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej, JUDr. Miroslavy Púchovskej v právnej
veci žalobcu Mesto Rimavská Sobota, Svätoplukova 9, 979 80 Rimavská Sobota, IČO:00319031 proti
žalovanému M. N., ul. J. E. XXX/X, 984 01 Lučenec, IČO:37305484, zast. JUDr. Róbertom Gombalom,
advokátom, ul. Dr. Herza 12, 984 01 Lučenec o zaplatenie 2.002,76 eur s príslušenstvom, o odvolaní

žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 14Cb/59/2008-286, IČS:6607212857 zo dňa
18. novembra 2010 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 14 Cb/59/2008-286, IČS:6607212857 zo dňa 18. novembra
2010 v napadnutej časti o zaplatenie 258,24 eur spolu s 13 % úrokom z omeškania od 13. 8. 2003 do
zaplatenia a v časti o zaplatenie 1.430,94 eur od 13. 8. 2004 do zaplatenia potvrdzuje.

Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 14 Cb/59/2008-286, IČS:6607212857 zo dňa 18. novembra

2010 v napadnutej časti o zaplatenie 313,58 eur zrušuje a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Lučenec rozsudkom č. k. 14Cb/59/2008-286, IČS:6607212857 zo dňa 18. novembra 2010
zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 2.002,76 eur s 13 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 571,82
eur od 13. 8. 2003 do zaplatenia a s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.430,94 eur od 13. 8.
2004 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 138,60 eur. Zároveň zaviazal žalovaného

nahradiť trovy konania štátu - Slovenskej republike na príjmový účet okresného súdu vo výške 221,51
eur. Rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá nájomná zmluva o nájme
nebytových priestorov zo dňa 30. 12. 2002, predmetom ktorej bol prenájom nebytových priestorov na
Hlavnomnámestíč.2,atosuterénuovýmere272m2naparceleč.U.vk.ú.RimavskáSobota.Súčasťou
prenájmu bol tiež hnuteľný majetok nachádzajúci sa v prenajatých priestoroch. Medzi účastníkmi bolo
dohodnuté nájomné a taktiež v čl. IV ods. 4 bolo dohodnuté, že prevádzkové náklady spojené s užívaním

priestorov hradí nájomca v plnom rozsahu, a to kúrenie prenajímateľovi mesačne zálohu vo výške 66,38
eur. Uvedená nájomná zmluva sa uzavrela s účinnosťou od 1. 11. 2002 na dobu 5 rokov, t. j. do 1. 11.
2007. Žalobca dodal na základe uvedenej zmluvy žalovanému teplo do priestorov, ktoré mal žalovaný v
nájme. Dodávku tepla žalovanému vyúčtoval faktúrami za vykurovacie obdobie rokov 2002, 2003, 2004,
pričom žalovaný dodávku tepla zálohou uhradil čiastočne vo výške 531,10 eur. Dodávku tepla vo výške
2.002,76 eur s prísl. (predmet sporu) neuhradil. V danej veci bolo nariadené znalecké dokazovanie,

ktoré bolo doplnené v dodatku k znaleckému posudku. Znalec doplnením znaleckého dokazovania
konštatoval, že žalobca vyúčtoval náklady spojené s užívaním nebytových priestorov, ktoré mal v užívaní
za obdobie od 1. 11. 2002 do 30. 4. 2003 , od 1. 10. 2003 do 30. 4. 2004 v správnej výške podľa
rozúčtovania nákladov za dodávku tepla od svojho dodávateľa. V znaleckom posudku konštatoval, že
vykurovaná plocha nebola o výmere 150 m2 ako to bolo dohodnuté v zmluve, ale o výmere 162,17 m2.
Vo vypracovanom znaleckom posudku vychádzal z podkladov, ktoré mu predložil žalobca, najmä čo sa

týka nákladových položiek, vzhľadom na odstup času sa nevedel vyjadriť, či výška vyúčtovanej odplaty
za uvedené obdobie je primeraná. Ohľadom nárastu ceny tepla, na ktoré poukazoval žalovaný uviedol,že toto mohlo ovplyvniť najmä zvýšenie cien plynu v danom období. Okresný súd v rozhodnutí uviedol,
že vychádzal zo záverov znaleckého posudku a zároveň poukázal na to, že sporové strany si dohodli
v zmluve, že konečné vyúčtovanie vykoná prenajímateľ po ukončení roka, resp. po obdržaní faktúry od

dodávateľa. Znalec konštatoval, že tieto náklady boli rozúčtované správne. Okresný súd uviedol, že pri
posúdení vecí vychádzal zo zmluvy dohodnutého spôsobu vyúčtovania, záverov znaleckého posudku
a mal za to, že právny nárok žalobcu na zaplatenie dlhovanej čiastky je dôvodný. Nakoľko zmluva bola
účinná od 1. 11. 2002 súd zaviazal žalovaného na zaplatenie dodávky tepla od 1. 11. 2002 a žalobe
vyhovel v plnom rozsahu. Žalobcovi súčasne priznal uplatnený úrok z omeškania v zmysle ust. § 369

ods.1Obchodnéhozákonníkaplatnéhovčasevznikusporuanáhradutrovkonaniavovýške221,53eur.

Proti rozsudku podal odvolanie v lehote stanovenej v ust. § 204 ods. 1 O. s. p. odvolanie žalovaný. V
odvolaní uviedol, že podľa jeho názoru mal súd žalobu zamietnuť vzhľadom na skutočnosť, že žalobca
od začiatku konania nepredložil súdu podklady na základe ktorých vykonal vyúčtovanie a tieto doložil
len znalcovi na jeho urgenciu niekedy v čase ukončenia vypracovania znaleckého posudku, t. j. okolo
20. 10. 2010 a tieto podklady do tohto času ani neboli súčasťou súdneho spisu. Podľa jeho názoru

sa znalec nevysporiadal s jeho námietkami, ktorými namietal hodnovernosť vyúčtovania nákladov na
kúrenie. Ďalej uviedol, že žalobca nepreukázal podklad pre výpočet ceny za m2 kúrenia. Znalec pritom
vychádzalzpodkladov,ktorépredložilMestskýúradRimavskáSobota.Túto skutočnosťuviedolvprílohe
č. 10 doplnku znaleckého posudku, kde sú uvedené jednotlivé vykurovacie plochy, ktoré sú následne
spočítané a pritom dospel k veličine 2.454 m2, pričom na mieste samom túto plochu nepremeriaval.

Znalec nezisťoval, či v týchto priestoroch sú nejaké ďalšie nebytové priestory určené na prenájom.
Pokiaľ žalobca nepreukázal celkovú vykurovanú plochu, tak ani dodatok znaleckého posudku opätovne
nepreukazuje výšku odplaty za 1 m2 v rozhodnom období, a preto podľa názoru odvolateľa sú žalobcom
účtované sumy nepreukázané. Odvolateľ ďalej namietal skutočnosť, že počas trvania nájomnej zmluvy
nepožadoval od žalobcu kúrenie v takej miere, ako ho poskytoval žalobca, pretože prenajaté priestory

boli prekurované, pričom táto skutočnosť vyplýva aj zo svedeckej výpovede p. U. zamestnanca Mesta
Rimavská Sobota (žalobcu). Podľa názoru odvolateľa uplatnenie nákladov za vykurovanie, ktoré nie je
hospodárnesadápovažovaťzostranyžalobcuzavýkonpráva,ktorýjevrozporesozásadamipoctivého
obchodného styku, a preto by takýto výkon práva ani nemal požívať právnu ochranu. V odvolaní ďalej
poukázal na skutočnosť, že podľa neho bol nárast ceny za dodávku tepla za obdobie 1 roka je o viac ako

400%. Pritom zo samotných faktúr za dodávku plynu vyplýva, že cena m3 plynu v r. 2002 bola vo výške
5,67, v roku 2003 vo výške 7,12 Sk a v roku 2004 vo výške 6,97 Sk. Ďalej namietal priznanie úrokov z
omeškania, a to z toho dôvodu, že žalobca v podstate až k dátumu vypracovania doplnku k znaleckému
posudku t. j. k 20. 10. 2010 predložil znalcovi podklady na verifikáciu jeho výpočtov ohľadom vyúčtovania
kúrenia. Vzhľadom k tomu že doplnok znaleckého posudku č. 14/2010 opätovne nepreukazuje výšku

odplaty za 1 m2, považuje žalobcom účtované sumy za nepreukázané. Odvolateľ ďalej uviedol, že
nájomná zmluva č. NZ 43/2002 pred dňom jej podpisu (vyhotovenia v písomnej forme) neexistovala,
nebola platne uzavretá, a preto ani nemohla byť účinná. Pokiaľ prvostupňový súd účinnosť nájomnej
zmluvy uznal od dňa 1. 11. 2002 riadil sa nesprávnym právnym názorom, a preto je nesprávne aj jeho
rozhodnutie, ktorým ho zaviazal zaplatiť za kúrenie od 1. 11. 2002. Z uvedených dôvodov navrhol, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne, a prizná mu náhradu
trov konania vo výške, ktorú si uplatnil podaním zo dňa 15. 11. 2010.

Žalobca v písomnom stanovisku k podanému odvolaniu uviedol, že trvá na všetkých doterajších ním
uvedených skutočnostiach. Rozsudok okresného súdu považuje za správny k tvrdeniu žalovaného,
že mu neposkytol kompletné podklady k vyúčtovaniu nákladov pre kúrenie uviedol, že toto tvrdenie

žalovaného nie je pravdivé, pretože žalovaný stratil ich pri sťahovaní. Na základe uvedeného navrhol,
aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p. bez
nariadenia pojednávania a rozsudok v napadnutej časti o zaplatenie 258,24 eur spolu s 13 % úrokom z
omeškania od 13. 8. 2003 do zaplatenia a v časti o zaplatenie 1.430,94 eura od 13. 8. 2004 do zaplatenia

podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil. Rozsudok okresného súdu v napadnutej
časti o zaplatenie 113,58 eur podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/ zrušil a podľa odseku 2/ cit. ustanovenia
vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.Predmetom odvolacieho konania je rozsudok okresného súdu, ktorým zaviazal žalovaného k zaplateniu
sumy 2.276,-eur s príslušenstvom a výrok o náhrade trov konania.

Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že sporové strany uzatvorili dňa 30. 12. 2002 nájomnú zmluvu

č. NZ 43/2002, na základe ktorej žalobca (prenajímateľ) prenajal žalovanému (nájomcovi) nebytové
priestory. V článku III nájomnej zmluvy sa sporové strany dohodli, že táto zmluva sa uzatvára s
účinnosťou od 1. 11. 2002 do 1. 11. 2007. V nájomnej zmluve v čl. IV bod 4 bolo sporovými stranami
dohodnuté, že prevádzkové náklady spojené s užívaním priestorov hradí nájomca v plnom rozsahu, a
to za kúrenie prenajímateľovi mesačne zálohu vo výške 66,39 eur (vykurovacia plocha o výmere 150

m2. V tomto článku bolo zároveň dohodnuté, že konečné vyúčtovanie vykoná prenajímateľ po ukončení
roka, resp. po obdržaní faktúry od dodávateľa. Výška mesačnej zálohy môže byť upravená v náväznosti
na úpravu cien energie a vody. Žalobca prevádzkové náklady (dodávku tepla vyfakturoval žalovanému
faktúrouč.2003166zodňa29.7.2003splatnoudňa12.8.2003vúhrnnejvýške1.102,92eur.Uvedenou
faktúrou fakturoval žalobca žalovanému náklady za obdobie od 1. 11. 2002 do 31. 12. 2002 v cene 2,09
eur za 1 m2 (vykurovacia plocha 150 m2 x 2,09 eur = 313,58 eur) a náklady za obdobie od 1. 1. 2003

do 30. 4. 2003 v cene 5,26 eur za m2 (vykurovacia plocha 150 m2 x 5,26 eur = 789,33eur. Žalobca
úhrnne touto faktúrou vyfakturoval žalovanému prevádzkové náklady v sume 1.102,92 eur. Faktúrou
č. 2004245 zo dňa 29. 7. 2004 splatnou 12. 8. 2004 žalobca vyfakturoval žalovanému prevádzkové
náklady nebytových priestorov od 1. 10. 2003 do 30. 4. 2004 v cene 9,31 eur za m2 (vykurovacia plocha
150 m2 x 9,31 eur ´1.430,94 eur). V danom prípade je predmetom sporu nedoplatok vyfakturovaný

na prevádzkových nákladoch za vykurovanie nebytových priestorov v úhrnnej výške 1.002,78 eur (po
odpočítaní zaplatenej sumy zo strany žalovaného vo výške 531,10 eur). Žalovaný predmetnú sumu
neuhradil s odôvodnením že žalobca nepreukázal v konaní jej výšku predložením rozúčtovania nákladov
od svojho dodávateľa tepla. Odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil uznesením 41 Cob 88/2009
zo dňa 26. 2. 2010, v ktorom konštatoval, že okresný súd sa nevysporiadal s otázkami, ktoré mu už

boli vytýkané v zrušujúcom rozhodnutí krajského súdu č. k. 41 Cob 233/2008 zo dňa 28. 11. 2008,
pretože podkladom pre posúdenie správnosti výšky nákladov na vykurovanie nebytových priestorov
bolo len rozúčtovanie nákladov od žalobcu bez pripojenia jednotlivých faktúr od dodávateľa tepla v
rozhodnom období a bez zistenia výšky odplaty za jeden m2 v rozhodnom období rokov 2002, 2003
a 2004. Odvolací súd v tomto rozhodnutí tiež vytýkal prvostupňovému súdu, že sa nevysporiadal s

nárokom vo výške 113,58 eur uplatnenom ako prevádzkové náklady za obdobie od 1. 11. 2002 do 31. 12.
2008bezvysporiadaniasasotázkounadobudnutiaúčinnostinájomnejzmluvy. Vtomtorozhodnutíuložil
prvostupňovému súdu vysporiadať sa s otázkou, kedy žalobcovi v skutočnosti vzniklo právo uplatňovať
si náklady za teplo (vykurovanie za užívanie nebytových priestorov (zmluvne dohodnuté), a to, či od 1.
11. 2002, resp. od 1. 1. 2003. Ďalej sa okresný súd mal vysporiadať s obranou žalovaného namietanou

v podanom odvolaní, a to, že znaleckého posudku nevyplýva akým spôsobom znalec overil výšku
nákladov za vykurovanie za 1 m2, pretože zo znaleckého posudku nevyplývalo, aké nákladové položky
znalec uznal a tiež z neho nevyplývalo, či overil plochy, ktoré žalobca uvádzal, že boli v rokoch 2003 -
2004 vykurované. Okresný súd mal zistiť, čí žalobcom predložené doklady sú úplné, pretože žalovaný
namietal, že chýbajú faktúry za dodávku plynu za obdobie od 1. 11. 2002 do 30. 4. 2003 a nejasné sú

faktúry za plyn za obdobie od 1. 10. 2003 do 30. 4. 2004, ktoré sú priložené pri vyúčtovaní za obdobie od
1. 1. 2002 do 30. 4. 2003. Súčasne uložil prvostupňovému súdu vysporiadať sa s úrokom z omeškania
po posúdení oprávnenosti základného nároku, pretože žalovaný v odvolaní napádal, že len samotné
predloženie faktúr za vykurovanie bez podkladov, z ktorých toto vyúčtovanie vychádzalo nespôsobuje
splatnosť dlhu. Zároveň uložil prvostupňovému súdu vysporiadať sa s námietkou ohľadne ceny tepla,

ktorú verifikoval znalec vo svojom znaleckom posudku, či boli obvyklé v danej mieste a čase za obdobie
rokov 2002, 2003 a 2004 za jeden m2.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že odvolanie žalovaného v časti, v ktorej okresný súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 258,24 eur spolu s 13 % úrokom z omeškania od 13. 8. 2003 do
zaplatenia a v časti o zaplatenie 1.430,94 eur od 13. 8. 2004 do zaplatenia nie je dôvodné. Žalobca

si uplatnil uvedené sumy titulom zaplatenia prevádzkových nákladov za obdobie fakturované faktúrou
č. 2003166 zo dňa 29. 7. 2003 splatnou dňa 12. 8. 2003, prevádzkové náklady za obdobie od 1. 1.
2003 do 30. 4. 2003 vo výške 789,33 eur. Ďalšou faktúrou č. 2004275 zo dňa 29. 7. 2004 splatnou
dňa 12. 8. 2004 vyfakturoval prevádzkové náklady za vykurovacie obdobie od 1. 10. 2003 do 30. 4.
2004 vo výške 1.430,94 eur. Znalec konštatoval, že boli vyúčtované v správnej výške podľa rozúčtovania

nákladov za dodávku tepla od dodávateľa žalobcu. V doplnku k znaleckému posudku znalec uviedol,že v uplatnených nákladoch sa nachádzajú faktúry za dodávku plynu od 1. 11. 2002 do 30. 4. 2003 a
za obdobie od 1. 10. 2003 do 10. 4. 2004. Čo sa týka otázky či výška vyúčtovanej odplaty za vyššie
uvedené obdobie týkajúce sa vykurovania nebytových priestorov pri ich priemernom vykurovaní počas

vykurovacej sezóny, je čo do vykurovacích teplôt primeraná, znalec uviedol, že do problematiky
posúdenia, či ide o primeranú odplatu vstupuje veľa údajov a informácií, ktoré s odstupom času nie je
možné predložiť a zistiť.

Odvolací súd nebral zreteľ na dôvod uvádzaný žalovaným v podanom odvolaní, v ktorom sa bránil
tým, že žalobca nebol súčinný pri predložení podkladov pre vypracovanie doplnku znaleckého posudku.

Podľa názoru odvolacieho súdu nie je rozhodujúca skutočnosť, že ich žalobca predložil znalcovi tesne
pred vypracovaním znaleckého posudku, (pred dňom 20. 10. 2007), relevantná je tá skutočnosť, že boli
podkladom pre posúdenie oprávnenosti ich uplatnenia žalobcom predložené. Z toho dôvodu odvolací
súd neakceptoval ani obranu žalovaného ohľadne uplatnených úrokov z omeškania, pretože správnosť
výpočtu prevádzkových nákladov na kúrenie bola potvrdená vo vypracovanom doplnku znaleckého
posudku, a preto nie je možné akceptovať obranu žalovaného ohľadne splatnosti faktúr za oneskorenú

úhradu ktorých bol vyúčtovaný úrok z omeškania v uplatnenej výške.

Odvolací súd uvádza, že námietka žalovaného ohľadom rozlohy vykurovanej plochy nie je dôvodná,
pretože znalec v doplnku znaleckého posudku konštatoval, že celková vykurovaná plochy reštaurácie
Sultán je 162,17 m2 a uvedená plocha bola fyzicky odmeraná za účasti žalobcu i žalovaného pri
obhliadke dňa 10. 8. 2010.

Odvolací súd vychádzajúc z doplnku k vypracovanému znaleckému posudku rozhodnutie v tejto
napadnutej časti ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd konštatuje, že odvolanie žalovaného je dôvodné v časti o zaplatenie 313,58 eur, ktorom
si žalobca uplatnil zaplatenie prevádzkových nákladov za obdobie od 1. 11. 2002 do 31. 12. 2002 vo
výške 313,58 eur. V danom prípade odvolací súd vytýka prvostupňovému súdu skutočnosť, ktorú mu

uložil zistiť v rozhodnutí, v ktorom sa mal vysporiadať s otázkou účinnosti uzavretej nájomnej zmluvy zo
dňa 30. 12. 2002, ktorej účinnosť bola dohodnutá od 1. 11. 2002. Odvolací súd poukazuje na znenie ust.
§ 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, v zmysle ktorého nájomná
zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob
jeho platenia, ak nejde o nájom na neurčitý čas, uvedenie času, na ktorý sa nájom uzaviera. Zároveň

poukazuje na znenie ust. § 4 cit. zákona, v zmysle ktorého ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa ods. 3
je neplatná. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že účinnosť nájomnej zmluvy nie je možné
určiť od 1. 11. 2002, pretože v tom prípade absentuje zákonom uložená povinnosť jej vyhotovenia v
písomnej forme. Z tohto dôvodu odvolací súd rozhodnutie v napadnutej časti výroku rozhodnutia, ktorým
súd uložil povinnosť zaplatiť žalovanému prevádzkové náklady vo výške 313,58 eur za obdobie od 1. 11.

2002 do 31. 12. 2002 zrušil s tým, že súd prvého stupňa sa musí vysporiadať s námietkou žalovaného
ohľadom účinnosti uzavretej nájomnej zmluvy. V prípade, že nájomná zmluva za namietané obdobie
nie je platne uzavretá, zváži posúdenie tohto nároku z titulu bezdôvodného obohatenia po preukázaní
predpokladov pre priznanie nároku z tohto titulu.

O náhrade trov konania v zmysle ust. § 224 ods. 3 O. s. p. súd prvého stupňa rozhodne v novom

rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.