Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 4, 2011

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 22C/64/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210209969
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2011:7210209969.7

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, sudkyňou JUDr. Slávkou Zborovjanovou, v právnej veci žalobcu G. L., P..
XX.X.XXXX, Y. H. XX, XXX XX U., zastúpený JUDr. Alicou Petrovskou Homzovou, advokátkou, so
sídlom advokátskej kancelárie Moyzesova 46, 040 01 Košice, proti žalovanému S..H..H. U., H..Z..A.. J.
N. S..H..H., XXX XX U., M. XX XXX XXX, v konaní o stanovenie rozsahu zodpovednosti žalovaného
na pracovnom úraze takto

r o z h o d o l :

U r č u j e zodpovednosť žalovaného za úraz žalobcu v celom rozsahu 100 % .

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 618,77 eur do

3 dní od právoplatnosti rozsudku.

O trovách štátu súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom, podaným na Okresný súd Košice II dňa 26.4.2010 domáhal určenia rozsahu
zodpovednosti žalovaného na pracovnom úraze z dôvodu, že od 1.10.2001 bol na základe pracovnej
zmluvy žalobca zamestnaný ako E. U.A. Č.. X N. X (Ď. O. U.) S. Ž..

Dňa 8.11.2009, v rannej zmene, v prevádzke žalovaného - I. V. V. N. A. J., (Ď. I.) J. J. L. U. Č.. X
utrpel závažný pracovný úraz v dôsledku devastačného poranenia dolnej končatiny pravého predkolenia
a prišiel o väčšiu časť pravého predkolenia pravej končatiny, ktorá mu bola bezprostredne po úraze
amputovaná v nemocnici v Šaci. Uvedený pracovný úraz mu bol spôsobený spolupracovníkom U. H., P..
XX.X.XXXX, ktorý pri cúvaní vysokozdvižným vozíkom typu YALE 160 - GDP - EB o hmotnosti 16 ton, ho
pravou zadnou časťou tohto zariadenia zrazil na zem a po páde na podlahu mu pravým zadným kolesom
prešiel po pravej nohe, čím mu spôsobil vyššie uvedené zranenie. Za toto nedbanlivostné konanie je
voči 0 vedené trestné konanie na Okresnom súde Košice II, pre prečin ublíženia na zdraví, podľa § 157
ods. 1, 2, písm. a/ Trestného zákona.

Predmetný úraz bol prešetrovaný žalovaným, príslušným Inšpektorátom práce, ako aj príslušnými
orgánmi činnými v trestnom konaní.

Odškodňovacia komisia, na svojom zasadnutí 23.2.2010, v súlade s ust. Zákonníka práce č. 311/2001
Z.z. prijala rozhodnutie, ktorým stanovila rozsah zodpovednosti žalovaného na pracovnom úraze na 90
% a rozsah zodpovednosti žalobcu na 10 % s odôvodnením, že žalobca porušil bezpečnostné predpisy
tým, že počas chôdze do výstupného velína KŽ 1 vstúpil do jazdnej dráhy cúvajúceho vysokozdvižného
vozíka. Rovnaký názor zaujal aj Inšpektorát práce Košice, ktorý vo svojom liste zo dňa 17.12.2009,

zn. 9134/09 s názvom „Oboznámenie s porušením bezpečnostných predpisov" uviedol, že zo strany
žalobcu došlo k porušeniu § 12 ods. 2 písm. a/ z. č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia
pri práci, v zmysle ktorého došlo k nedodržaniu zásady ochrany zdravia pri práci a zásady bezpečného
správania na pracovisku, vstupom do jazdnej dráhy vysokozdvižného vozíka.

Žalobca pri výkone pracovnej pozície bol oboznámený so smernicou predáka KŽ, v liste pracovného
miesta a pracovnej smernici predáka KŽ č. 1, 2. Oba tieto dokumenty jasne stanovujú, že pracoviskom
predáka kontinuálne žíhacích liniek je kontinuálne žíhacia linka, č. 1 a kontinuálne žíhacia linka č. 2 v
DZ Obalová vetva. Z uvedeného, ako aj z výpovede nadriadeného M.. H. Š. je zrejmé, že ako predák KŽ
č. 1, 2, v rámci pracovnej činnosti má právo sa pohybovať v rámci celej výrobnej haly KŽ č. 1 a 2. Medzi
pracovné povinnosti žalobcu patrí aj vyhľadávanie, kontrola a zisťovanie počtu jednotlivých zvitkov.
Keďže tie sú umiestnené po celej výrobnej hale, pri tejto činnosti musí bezpodmienečne vstupovať aj do
jazdnej dráhy vysokozdvižného vozíka, nakoľko inak sa táto činnosť nedá vykonávať. Do jazdnej dráhy
vysokozdvižného vozíka, pri plnení svojich pracovných povinností, vstupoval aj niekoľkokrát za zmenu,
ak to bolo nevyhnutné, avšak vždy bezpečne. Rovnako to robil aj v deň úrazu, keď sa presvedčil, či
vysokozdvižný vozík sa nenachádza v jeho blízkosti, resp. je v bezpečnej vzdialenosti.

Žalobca je presvedčený o neexistencii jeho zavinenia na pracovnom úraze. Preukázateľne bol
oboznámený so všeobecnými zásadami bezpečnosti práce DZ Obalová vetva, uvedenými v bode 2.5.,
ktoré riadne dodržiaval vedomý si nebezpečenstva, ktoré mu pri vykonávaní práce hrozí. Rovnako
dodržiaval aj pokyny nadriadeného a bez akéhokoľvek napomenutia, týkajúceho sa pracovnej disciplíny,
pracoval od r. 1978. Za príkladné plnenie pracovných povinností bol aj odmenený.

Poukázal na skutočnosť, že žiaden predpis alebo smernica žalovaného mu nezakazuje vstup do jazdnej
dráhy vysokozdvižného vozíka. Rovnako nadriadený ho nikdy neupozornil na skutočnosť, vedomý si
toho, že bez možnosti vstupu by nemohol plniť svoje pracovné úlohy, vyplývajúce z pracovnej pozície.
Žalovaný v snahe zbaviť sa aspoň časti zodpovednosti za pracovný úraz a zahmliť hlavné príčiny
ťažkého pracovného úrazu, sa uchyľuje k účelovým, ničím nepodloženým tvrdeniam, čo považuje
za neetické a nemorálne. Dokazovanie v trestnom konaní preukázalo, že hlavnou a jedinou príčinou
pracovného úrazu bola niekoľkonásobne prekročená rýchlosť vysokozdvižného vozíka.

Poukázal na odborné vyjadrenie M.. M. L., znalca z odboru cestná doprava ktorý zistil, že vodič
vysokozdvižného vozíka, v čase stretu so žalobcom, sa pohyboval rýchlosťou v rozpätí 14,4 - 15,8
km/hod., pričom max. rýchlosť je 5 km/hod. Ak by sa vozík pohyboval predpísanou rýchlosťou, ktorý
žalobca zaregistroval vo vzdialenosti 20 - 30 m, tento ho nemohol dobehnúť, resp. dostať sa do jeho
blízkosti. Rovnako v prípade, ak vodič vysokozdvižného vozíka videl žalobcu v jazdnej dráhe, mohol
v bezpečnej vzdialenosti vozík zastaviť. Vysokozdvižný vozík však v čase používania mal namiesto
skleneného okienka len igelitovú fóliu, cez ktorú bola nulová viditeľnosť.

Poukázal na svoj naliehavý právny záujem na určení, že miera zodpovednosti žalovaného za pracovný
úraz je 100 %, vyplývajúci zo skutočnosti, že ako účastník dávkového konania na Sociálnej poisťovni,
pobočka Košice, vo veci priznania nároku na úrazový príplatok z pracovného úrazu, kde výška mesačnej
dávky závisí od miery spoluzodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz. Sociálna poisťovňa pri
priznávaní úrazových dávok je viazaná rozhodnutím zamestnávateľa, v ktorom určil mieru zodpovednosti
za pracovný úraz zo strany žalobcu 10%.

Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril písomne, podaním zo dňa 26.7.2010, v ktorom potvrdil, že
žalovaný zamestnáva žalobcu od 1.2.1998 ako hlavného operátora KŽ 1. V čase pracovného úrazu
žalobca vykonával na rannej zmene prácu predáka KŽ č. 1, na DZ Zušľachťovne a Obalová veta.

Potvrdil, že 8.11.2009 utrpel žalobca pracovný úraz, následkom ktorého mu bola pravá noha v časti
predkolenia amputovaná, v dôsledku devastačného poranenia tejto časti tela. Žalovaný súhlasí so
zistením úrazového deja, ktorý je opísaný v protokole Inšpektorátu práce Košice. V zmysle tohto
protokolu bol zdrojom úrazu vysokozdvižný vozík typu YALE - GDP 160 - EB, označenia 36-OBS
37011, ktorý riadil U. H.. Predmetný vysokozdvižný vozík bol v čase úrazu vybavený dvoma spätnými
zrkadlami vodiča, dvoma spätnými zrkadlami v kabíne vodiča, dvoma spätnými zrkadlami na predných
blatníkoch vozíka a funkčnou videokamerou, umiestnenou na zadnom ráme vozíka, na elimináciu tzv.
„mŕtvych uhlov". Vozík mal funkčný oranžový maják, ktorý sa zapína automaticky, po naštartovaní vozíka,

výstražnú zvukovú signalizáciu a spätné svetlá pri cúvaní, ktoré sa zapínajú automaticky, pri zaradení
spätného chodu vozíka. Sklenená výplň v zadnej časti kabíny vozíka bola nahradená priehľadnou PVC
fóliou.

Potvrdil, že žalobca bol oboznámený s právami a povinnosťami zamestnanca, ktorému vyplývajú z listu
pracovného miesta, ako aj z pracovnej smernice predáka KŽ č. 1 a 2.

Uviedol, že na základe vyšetrovania príčin úrazu zasadla 23.2.2010 u žalovaného, v zmysle § 198
Zákonníka práce odškodňovacia komisia, na určenie rozsahu zodpovednosti za pracovný úraz. Po
zvážení výsledkov vyšetrovania, s prihliadnutím na závažnosť úrazu a následky úrazu, ako aj obdobné
úrazy u žalovaného, rozhodla o rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa vo výške 90 %.

Poukázal na ust. § 196 Zákonníka práce, podľa ktorého sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti
sčasti tým, ak preukáže, že postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy, alebo
ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol
riadne a preukázateľne oboznámený a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody, ako aj toho, že
zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa tak, že je
zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom byť, vzhľadom
na svoju kvalifikáciu a skúseností vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví.

Žalobca porušil predpis žalovaného, a to Postup bezpečnej práce č. PBP-CY 15001. Porušil bod 3.1.
príchod do kabín KŽ č. 1, 2, Kardinálne pravidlo KP-04.

Uviedol, že žalobca si nesprávne vykladá práva a povinnosti predáka KŽ 1 keď tvrdí, že ako predák
KŽ 1,2, v rámci svojej pracovnej činnosti, má právo pohybovať sa v rámci celej výrobnej haly KŽ 1,
2. Nikto zo strany žalovaného neberie žalobcovi právo pohybovať sa po výrobných halách DZ ZaOV,
ale samozrejme, tak ako on aj všetci ostatní zamestnanci, musia dodržiavať pri každej činnosti v rámci
týchto priestorov všetky predpisy, s ktorými boli oboznámení a ktoré sa vzťahujú k danej činnosti.

Keby nedošlo k porušeniu vyššie uvedených predpisov žalovaného, bolo by naplnené ust. § 168 ZP o
zbavení sa časti zodpovednosti zamestnávateľa preto, lebo si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom
správania sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom
byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví. Žalobca
mal teoretické aj praktické skúsenosti s výkonom tejto práce, mal potrebnú kvalifikáciu a s internými
predpismi bol preukázateľne oboznámený. Žalobca konal nielen v rozpore s týmito predpismi, ale aj s
obvyklým spôsobom správania sa vo výrobnej hale DZ ZaOV, keďže obvyklý spôsob konania je opísaný
v interných predpisoch žalovaného. Žalobca žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov M.. H. Š., U. H., D. J. N.
X. U.N., D. H., M.. X. D. a listinnými dôkazmi, korešpondenciou so Sociálnou poisťovňou, rozhodnutím
Sociálnej poisťovne č. 5153-4-2010-Kem, zo dňa 8.4.2010, o prerušení konania uznesením ČVS
ORP-2585/3-OJP-KE-2009 zo dňa 8.11.2009 Okresného riaditeľstva PZ, Úradu justičnej a kriminálnej
polície, odbor justičnej polície, zápisnicou o výsluchu svedka M.. H. Š., zápisom so zasadnutia
odškodňovacej komisie zo dňa 23.2.2010, prezenčnou listinou z odškodňovacej komisie k úrazu p. L. zo
dňa 20.2.2010, odborným vyjadrením č. 2/2010 M.. M. L., znalca z odboru doprava cestná, záverečnou
správou z vyšetrovania závažného pracovného úrazu, podrobným opisom zariadenia, popisom
pracoviska, všeobecnými zásadami bezpečnosti práce, oboznámením s porušením bezpečnostných
predpisov v súvislosti s vyšetrovaním pracovného úrazu, vyjadrením k porušeniu bezpečnostného
predpisu v súvislosti so vznikom pracovného úrazu, výpisom z OR žalovaného, protokolom inšpektorátu
práce zo dňa 17.12.2009, dodatkom k protokolu zo dňa 4.1.2010, postupom bezpečnej práce,
záznamom o oboznámení s dokumentáciou, prezenčnou listinou, štítkom so zvitku, nákresom výrobnej
linky Kontižihárne, záznamom o registrovanom pracovnom úraze, popisom práce predáka KŽ 1,2,
listom pracovného miesta, udalosť s úrazom - predbežná bezpečnostná bleskovka, podpora myšlienky,
dohodou o zmene obsahu pracovnej zmluvy, popisom zariadenia pracoviska, fotodokumentáciou,
pracovnou zmluvou, dodatkom k pracovnej zmluve, dohodou o zmene obsahu pracovnej zmluvy,
prílohou č. 2 k pracovnej zmluve, dohodou o zmene obsahu pracovnej zmluvy, osvedčením o technickom

preukaze vysokozdvižného vozíka, kontrolným formulárom bezpečnostná skúška podľa normy STN -
ISO 3691, zápisnicou z vypočutia svedka k nežiaducej udalosti, záverečnou správou z vyšetrovania
závažného prac. úrazu, náčrtom výrobnej haly, popisom jednotlivých vzdialeností, odborným vyjadrením
č. 39/11 M.. M. L. a zistil skutkový stav prejednávanej veci.

Žalobca pracoval u žalovaného, resp. jeho právneho predchodcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa
19.9.1978, vo funkcii posunovač. Pracovná zmluva bola predĺžená dodatkom o predĺžení pracovného
pomeru o ďalšie 3 roky a následne, 24.9.1987 na dobu 10 rokov. So žalobcom bola uzatvorená pracovná
zmluva 30.1.1998 na funkciu žíhač. Dohodou o zmene obsahu pracovnej zmluvy zo dňa 1.10.2001
žalobca vykonával funkciu predáka KŽ. Prílohou č. 2 k pracovnej zmluve boli dohodnuté mzdové
podmienky. ( č.l. 122-128).

V čase, keď žalobca vykonával funkciu predáka KŽ č. 1 a 2 na DZ Obalová vetva, utrpel dňa 8.11.2009, v
rannej zmene pracovný úraz, pri ktorom, v dôsledku devastačného poranenia dolnej končatiny pravého
predkolenia, prišiel o väčšiu časť pravého predkolenia pravej končatiny, čo vyplynulo zo zhodných
výpovedí účastníkov konania, ako aj so záznamu o registrovanom pracovnom úraze ( č.l. 78 ), spísaného
12.11.2009. Z opisu priebehu úrazu je zrejmé, že žalobca pri bežnej rannej zmene, ako predák KŽ, pribl.
o 11.30 hod. sa presúval z kancelárie KŽ č. 2 na KŽ č. 1. Vstúpil do haly KŽ č. 1 po vyhradenom chodníku.
Keď prešiel okolo skladovaných zvitkov v hale KŽ č. 1, vyšiel z chodníka, odbočil doľava a skratkou
prechádzal popri skladovaných zvitkoch, smerom k výstupu KŽ č. 1. Prechádzal v tesnej blízkosti cesty,
vyhradenej pre mobilné zariadenia. V tom istom čase cúval vysokozdvižný vozík zo vstupu KŽ č. 1 k
výstupu KŽ č. 1. Vodič vysokozdvižného vozíka cítil, ako mu nadhodilo zadné pravé koleso. Prešiel ešte
niekoľko metrov a vozík zastavil. Keď vyšiel z kabíny, našiel predáka na zemi, s poranenou pravou nohou.
Žalobca bol prevezený do nemocnice, kde mu bolo nevyhnutné časť nohy, pod kolenom, amputovať.

Žalobca nesúhlasil s opisom priebehu úrazu a rovnako nesúhlasili s opisom priebehu úrazu ani zástupca
zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a zástupca odborového orgánu, D. J..
Žalovaný, na základe vykonaného šetrenia a podľa zápisnice zo zasadnutia odškodňovacej komisie zo
dňa 23.2.2010, rozhodol o určení rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa nasledovne. G. L., ktorému
sa stal pracovný úraz 8.11.2009, v čase incidentu prechádzal po prechodovej ceste od KŽ č. 2 smerom
na KŽ č. 1, kde pri príchode do haly KŽ 1 odbočil z chodníka smerom k výstupnej kabíne a cca po
7 m došlo k zachyteniu postihnutého zamestnanca pravou zadnou časťou vysokozdvižného vozíka.
Na základe uvedeného rozhodli o odškodnení na 90 % s odôvodnením, že zo strany postihnutého
došlo k porušeniu predpisov tým, že počas chôdze do výstupného velína KŽ č. 1 vošiel do jazdnej
dráhy cúvajúceho vysokozdvižného vozíka, ktorým bol zrazený a bola mu spôsobená ťažká ujma na
zdraví. Žalovaný k takémuto záveru dospel rovnako na základe šetrenia Inšpektorátu práce Košice,
ktorý v protokole zo dňa 17.12.2009, po vykonanom šetrení zistil, že postihnutý zamestnanec po vstupe
do haly KŽ č. 1 nepokračoval v chôdzi smerom k výstupnému velínu ďalej po chodníku, určenom
pre pohyb osôb po prevádzke, ale odbočil doľava a išiel po ceste, vyznačenej pre pohyb mobilných
zariadení. Išiel popri zvitkoch, ktoré boli uskladnené po jeho ľavej strany, pričom sa pri chôdzi, smerom
k velínu, postupne odkláňal od priameho smeru doprava a vošiel do jazdnej dráhy motorového vozíka.
Vozík ho zrazil približne vo vzdialenosti 7 m od chodníka pre peších. Vodič motorového vozíka U.
H. uviedol, že sa pohyboval po ceste, vyznačenej pre pohyb motorového vozíka, pričom z dôvodu
nedostatku miesta na odbočenie vozíka cúval z výstupného úseku smerom na výstup, kde sa chcel
otočiť a odtiaľ odísť do KŽ 2. Vyšetrovaním bolo zistené, že vodič neprispôsobil rýchlosť pohybujúceho
sa vozíka vzniknutej situácii, t.j., že po ceste sa pohybuje osoba, nespomalil rýchlosť vozíka a nevenoval
dostatočnú pozornosť pohybujúcej sa osobe, čím ju ohrozil. Počas cúvania vodič vozíka nevedel, že
zrazil osobu, najprv pocítil podskočenie pravého zadného kolesa mysliac si, že prešiel drevený klin,
ktorým sa podkladajú zvitky plechu. Až vzápätí zistil, že pred vozíkom, na pravej strane leží na zemi
osoba. Vtedy vozík zastavil, približne po 7 m od zasiahnutia osoby. Inšpektorát práce zistil nedostatky
v príčinnej súvislosti s udalosťou, a síce zo strany zamestnanca G. L., porušenie § 12, ods. 2, písm.
a/ zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, pričom G. L. bol preukázateľne
oboznámený s bezpečnostnými predpismi a zásadami. Zo strany zamestnávateľa U.S.Steel Košice,
s.r.o. neboli zistené nedostatky. Zo strany spol. A. H. Košice neboli zistené nedostatky. Zo strany U. H.
boli zistené nedostatky podľa § 12, ods. 2, písm. a/, c/, bod 2 zákona č. 126/2006 Z.z. o bezpečnosti a
ochrane zdravia pri práci, a to nedodržaním minimálnej bezpečnostnej úrovne, vyplývajúcej z čl. 14.2.1,
14.2.3.1. tým, že pri cúvaním motorovým vozíkom nevenoval dostatočnú pozornosť osobe, ktorá išla po
ceste. U. H. pri prechode pre chodcov neznížil rýchlosť vozidla, čo je v rozpore s § 12, ods. 2, písm. a/

zákona č. 124/2006 a všeobecného bezpečnostného postupu - mobilné zariadenia č. VBP/GNBH/13,
bod 10.22. Ďalšie nedostatky, ktoré boli zistené, že zamestnávateľ nevedie evidenciu o poskytnutých
osobných ochranných prostriedkoch, organizácia nezabezpečila potrebné informácie a pokyny na
zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci u U. H. a zadná časť kabíny vysokozdvižného vozíka
typu YALE GDP 160 EB, ozn. 36-OBS-37011 mala sklenenú výplň nahradenú priehľadnou PVC fóliou,
čo je v rozpore s § 13, ods. 3 zákona č. 124/2006 Z.z.

S týmito závermi bol písomne oboznámený žalobca, a to listom zo dňa 17.12.2009 (č.l. 55 ), že zo
strany U. H. došlo k porušeniu § 12, ods. 2 písm. a/, c/, bod 2 zákona 124/2006 Z.z. a rovnako bolo
zistené, že zo strany žalobcu došlo, v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu, k porušeniu
bezpečnostného predpisu.

Žalobca sa k oboznámeniu s porušením bezpečnostných predpisov vyjadril písomne, listom zo dňa
23.12.2009, v ktorom uviedol, že vyšetrovanie zo strany Inšpektorátu práce Košice bolo nedostatočné,
výsledok vyšetrovania je ťažko pochopiteľný a v žiadnom prípade sa necíti byť vinný z porušenia
bezpečnostného predpisu.

Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že v spoločnosti S..H..H. N.. H.. a jeho právneho predchodcu pracuje
cca od r. 1980, vo funkcii predáka KŽ, podľa dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy zo dňa 1.10.2001
v súlade s pracovnou náplňou uvedenou v pracovnej smernici, ako aj v liste pracovného miesta (č. l. 82)
zo dňa 1.1.2010. V súlade s touto pracovnou náplňou bolo jeho povinnosťou kontrolovať zamestnancov,
kontrolovať výrobu, povrch materiálov a spolupracovať so strediskami, ktoré sa nachádzajú pred KŽ a
za KŽ.

Uviedol, že žalovaný organizoval pravidelne školenia, týchto školení sa zúčastňoval, na záver sa robili
písomné testy, ktoré boli vyhodnocované.

Uviedol, že jedno školenie sa týkalo predákov a povinnosti kontrolovať rôzne výrobky a miesta vo
výrobnej hale, za ktoré boli zodpovední a ďalšie školenie sa týkalo toho, že sa majú pohybovať len
po bezpečnostných chodníkoch. Jedno školenie sa protirečilo druhému, pretože kontrola výrobkov a
ostatných vecí nebola možná z bezpečnostného chodníka. Pri výkone pracovnej činnosti sa s takýmito
rozpormi stretol vo viacerých prípadoch, ako príklad uviedol, že ako predák mal povinnosť kontrolovať
stav šrotovných vagónov a taktiež mal zákaz vstupu do koľajišťa. Jeden príkaz bol v rozpore s druhým
príkazom.

Žalobca k samotnému úrazovému deju predniesol, že ráno, v nedeľu 8.11.2009, riadne nastúpil na rannú
zmenu, ktorú vykonával v súlade s pracovnou náplňou a v súlade s pracovnými povinnosťami, ktoré mu
z toho vyplývali, a to bežným spôsobom. On konkrétne hľadal 2 ks zvitkov, ktoré sa nevedeli nájsť, v
KŽ 1 a následne v KŽ 2. Na týchto zvitkoch boli nalepené štítky, ktoré nie je možné prečítať z väčšej
vzdialenosti. Bezpečnostný chodník sa nachádza v značnej vzdialenosti (5 až 8 m) od skladu materiálu,
kde sú poukladané zvitky a bez vstupu zamestnanca do jazdnej dráhy vysokozdvižného vozíka nie je
možné dostať sa do skladu materiálu. V uvedený deň sa pohyboval po bezpečnostnom chodníku, keď
išiel z KŽ 2 do výstupnej kabíny, do velínu všimol si, že v sklade zvitkov z jedného zvitku vyčnieva závit.
Z uvedeného dôvodu odbočil vľavo, aby išiel tento zvitok skontrolovať, keďže to bolo súčasťou jeho
pracovnej náplne. Keď sa k predmetnému zvitku dostal, všimol si, že išlo len o tieň na tomto zvitku,
preto sa snažil čo najkratšou cestou dostať na bezpečnostný chodník. Mohol to byť druhý alebo tretí
zvitok v rade. Po pár sekundách, keď zacítil náraz a zrazil ho vysokozdvižný vozík, ktorý sa pohyboval
cúvaním dozadu.

Uviedol, že vozík sa nachádzal vo vstupnom úseku haly, ktorá sa nachádza za KŽ. V prípade, ak by
sa vozík pohyboval povolenou rýchlosťou 5km/hod., takéto niečo by sa nikdy nebolo stalo, pretože by
prešiel niekoľkokrát cez jeho jazdnú dráhu úplne bezpečne. Šofér na vozíku išiel rýchlo, dôvod nevie a
šofér ho vôbec nevidel a neregistroval. Samotný vysokozdvižný vozík jazdí všade, okrem jazdnej dráhy
sa pohybuje aj na iných miestach, vstupuje do skladov materiálu a inde, kde vykonáva pracovnú činnosť.
Samotné bezpečnostné chodníky v tejto hale nespĺňajú svoje účely, pretože tieto bezpečnostné chodníky
nie sú bezpečné, keďže aj na nich vstupuje tento vysokozdvižný vozík, a to pravidelne. Po úraze, ktorý
sa mu stal, bolo prijaté opatrenie a do vozíkov bol namontovaný obmedzovač rýchlosti na 5 km/hod..

Samotný vozík, nespĺňal kritéria pre bezpečnú jazdu z dôvodu rozbitého zadného skla a namiesto skla
tam bola namotaná priehľadná fólia.

Keď šofér po zrážke zišiel z vozíka, tak prvé čo bolo, mu povedal „Jani, prepáč, ja som ťa nevidzel"

Vysokozdvižný vozík videl vo vzdialenosti 20 - 30 m a nesúhlasí so zisteniami zo šetrenia inšpektorátu
práce a zamestnávateľa, že vzdialenosť bola 10 - 12 m. Opätovne, keď prešiel 4-5 m, neskontroloval,
či sa vozík priblížil.

Právna zástupkyňa žalobcu v konaní prezentovala, že žalobca nekonal v rozpore s právnymi predpismi,
nekonal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa, prípadne ľahkomyseľne tak, ako to tvrdí žalovaný
a poukázala, pritom na výpovede vypočutých svedkov. Tvrdenia žalovaného sú účelové, žalobca
neporušil bezpečnostné predpisy vstupom do jazdnej dráhy vozíka, keďže pracoviskom predáka je celá
výrobná hala KŽ l a 2 a len pohybom po celej výrobnej hale vedel žalobca plniť svoje pracovné povinnosti.
Žalovaný flagrantným spôsobom zanedbal množstvo bezpečnostných opatrení, predovšetkým, pokiaľ
ide o technický stav vysokozdvižného vozíka, jeho nadrozmernosť, niekoľkonásobne prekročenie max.
povolenej rýchlosti, kde vozík šiel rýchlosťou 14,4 - 15,8 km/hod., namiesto povolenej rýchlosti 5 km/
hod., pričom vysokozdvižný vozík nemal namontovaný obmedzovač rýchlosti, dokonca ani rýchlomer,
t.zn., že samotný vodič nevedel, ako rýchlosťou vo výrobnej hale jazdí.

Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že medzi stranami nie je sporná skutočnosť, že došlo k úrazu, ani
to, že zasadla odškodňovacia komisia, ktorá rozhodla o odškodní žalobcu v rozsahu 90 %.

V zmysle § 196 ZP sa zamestnávateľ sa môže zbaviť časti zodpovednosti, ak preukáže, že došlo k
porušeniu týchto predpisov, s ktorými bol dotyčný zamestnanec oboznámený a toto porušenie bolo
jednou z príčin. Úraz vznikol z viacerých príčin a jednou z nich bolo to, že žalobca porušil zákon O
bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci ako právny predpis SR a interné predpisy Kardinálne pravidlo
práce, práca v priestore pohybu mobilných zariadení a postup bezpečnej práce CY15001. Uvedené
skutočnosti potvrdil aj nezávislý Inšpektorát práce, ktorý takisto ako zamestnávateľ, určil kódy príčiny
úrazu ako ohrozenie inými osobami a ako používanie nebezpečných pracovných postupov. Tento záver
bol jednoznačný aj so záverečnej správy z vyšetrovania závažného pracovného úrazu. Uviedol, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože nepreukázal to, že k porušeniu z jeho strany nedošlo.

K úrazovému deju uviedol, že vodič sledoval pravé a ľavé spätné zrkadlo a sledoval displej kamery pre
cúvanie. Vodič, na pravej strane vozíka, si všimol predáka, ktorý v tom čase bol vo vzdialenosti asi 10
- 12 m od neho, žalobcu pri cúvaní sledoval a myslel si, že pôjde po ceste, v blízkosti zvitkov smerom
na výstup a nepočítal s tým, že mu vojde do jazdnej dráhy. Takýto skutkový stav popísal vo svojich
šetreniach.

Svedok, M.. H. Š., (nadriadený) uviedol, že so žalobcom sa v ten deň rozprával a vydal určité operatívne
príkazy, ktoré zapísal do knihy a tieto mal zabezpečiť p. L. v súvislosti s prípravou novej výroby. Približne
pred 12.00 hod. za ním prišiel kolega a oznámil mu, že sa stal pracovný úraz. Bezprostredne išiel
na miesto, kde sa úraz stal. Videl vysokozdvižný vozík a na zemi ležal p. L. N. pri ňom boli ďalší
dvaja zamestnanci, ktorí mu poskytovali prvú pomoc. Následne prišla záchranka a odniesla p. L. do
nemocnice.

Svedok bol prítomný pri vyšetrovaní pracovného úrazu, na ktorom sa podieľala polícia, zamestnanci
útvaru BOZP S..H..H. a inšpektorát práce. Z vyšetrovania zišli zistenia, že vysokozdvižný vozík mal
nedodržanú rýchlosť, že bol porušený predpis postupu bezpečnej práce, bezpečným pohybom na
pracovisku.

Potvrdil, že na vozíku chýbalo zadné sklo a na tomto mieste bola namontovaná fólia, ktorá mala chrániť
vodiča vysokozdvižného vozíka pred chladom.

Žalobca pracoval ako predák zmeny a zodpovedal kompletne za osádku v KŽ, a to za všetky oblasti;
bezpečnosť, ekológiu, výrobu a pod.. Mal na starosti celú KŽ 1. Mal povinnosť kontrolovať rôzne činnosti
a pri týchto kontrolách sa pohyboval aj mimo bezpečnostného chodníka.

U žalobcu nezaregistroval svedok nezodpovedný prístup pri plnení pracovných úloh, ním nebol ani
pokarhaný ani napomenutý.

Svedok uviedol, že podľa predpisov sa mal vrátiť späť na chodník a pokračovať ďalej v chôdzi po
vyznačených trasách. Dodal, že možno on osobne by to tak neurobil. Svedok sám pri výkone svojich
pracovných povinností nevie ich plniť bez toho, aby nevystúpil z bezpečnostného chodníka.

Uviedol, že sa stáva, že vysokozdvižný vozík pri svojom pohybe zasahuje do chodníka.

Svedok bezprostredne po úraze rozprával s p. H., ktorý mu povedal „Ja G. nevidzel".

Uviedol, že po úraze boli prijaté opatrenia, v priestore koľajišťa, na zemi bolo vyznačené miesto otáčania
vysokozdvižného vozíka, ide o nebezpečné miesto, rovnako ako aj pri chemickom úseku, kde celý úsek
je vlastne vyznačený ako bezpečnostný chodník. Na tomto mieste môže dôjsť aj k inému úrazu.

Z výpovede svedka U. H., súd zistil, že pracuje pre spoločnosť A. H. a. s.. V čase, keď sa úraz stal mal
uzatvorenú pracovnú zmluvu na funkciu vodiča vysokozdvižného vozíka.

Uviedol, že na vysokozdvižnom vozíku bolo rozbité zadné sklo, o čom bol spísaný záznam, avšak nebol
zákaz používania tohto vozíka. Namiesto skla bola namontovaná fólia, ktorá bola priehľadná avšak
viditeľnosť bola slabšia.

V čase pred úrazom zložil zvitok a cúval s prázdnym vozidlom. Je bežné, že v týchto priestoroch sa
cúva, lebo sú úzke a nemá sa kde otočiť. Žalobcu nevidel, ani v spätnom zrkadle ani kamerou. Zacítil,
že poskočilo pravé zadné koleso a vtedy vozidlo zastavil. Zistil, že pri cúvaní zachytil žalobcu, pribehol
k nemu a povedal mu, že ho vôbec nevidel. On mu povedal, že ho videl pod bránou. Brána je na vstupe,
je to začiatok haly a ďalšia brána je koniec haly. Táto vzdialenosť je pribl. 10 - 15 m.

Žalobcu bežne stretával mimo chodníka, medzi zvitkami, tam sa pohybovali aj ďalší zamestnanci, museli
dodržiavať bezpečnostný odstup od vozíka 3 m, pričom zamestnanec má vždy priestor na to, aby sa
stiahol. Uviedol, že takýto alebo podobný úraz sa môže stať, v ktorýchkoľvek iných priestoroch.

Z výpovede svedkyne D. J. (prípravar výroby) vyplynulo, že bola prítomná pri podpise zápisnice o úraze,
ktorý žalobca podpisoval v nemocnici na druhý deň po úraze.

Z výpovede svedka M.. X. U. (riaditeľa prevádzky) súd zistil, že bezprostredne po úraze zaistili dôkazy
a bol prítomný pri vyšetrovaní. Z videokamery zistili ako sa rýchlo vozík pohyboval. Potvrdil, že pri
rozhovore so žalobcom ten mu povedal, že v čase úrazu kontroloval zvitky a že v tomto priestore mohol
byť v súlade s bezpečnostnými predpismi. Žalobcovi určili spoluzavinenie na úraze vo výške 10% z
dôvodu, že mal skontrolovať a presvedčiť sa, či môže vstúpiť do jazdnej dráhy vozíka. Po úraze žalovaný
prijal 13-14 opatrení, avšak zamestnanci by sa mali pohybovať po vyznačených trasách. V prípade, ak
sa po týchto trasách nepohybujú z dôvodu plnenia si svojich pracovných povinností, tak by mali byť ešte
ostražitejší.

Svedok M.. D. X. (bývalý priamy nadriadený) uviedol, že si nespomína, aby žalobca bol niekedy
upozorňovaný alebo karhaný pre nedodržiavanie právnych predpisov ani z iných dôvodov. Žalobca
v súvislosti s výkonom svojej funkcie mal právo pohybovať sa po celom pracovisku a o rizikách bol
preškolený, pričom bolo bežné, aby sa pohyboval mimo bezpečnostného chodníka. Miesto kde sa úraz
stal bolo bežné miesto, kde sa kontrolujú zvitky a okrem žalobcu sa mimo bezpečnostného chodníka
môžu pohybovať všetky profesie pracujúce na linke.

Uviedol, že má vedomosť o tom, že na chodníku oproti skladu zvitkov bolo vysokozdvižným vozíkom
zdemolované schodisko a bicykel avšak v týchto prípadoch zlyhal ľudský faktor.

Svedok D. H., že on bol prítomný pri úraze, videl ako vozík zhodil žalobcu a prešiel mu po nohe. Úraz
sa stal na mieste, kde sa pohybujú viacerí, napr. keď sa kontrolujú zvitky.

V Odbornom vyjadrení (čl. 18) č. 2/10 M.. M. L., znalec určil rýchlosť pohybujúceho sa vysokozdvižného
vozíka v rozpätí 14,4 - 15,8 km/h.

V Odbornom vyjadrení (čl. 175) č. 39/11 M.. M. L., znalec určil, že pri rýchlosti pohybujúceho sa
vysokozdvižného vozíka v rozpätí 14,4 - 15,8 km/h tento prešiel vzdialenosť 18,10 m za 4,51 resp. 4,12
sek. a ak by sa pohyboval rýchlosťou 5 km/hod. túto vzdialenosť by prešiel za 13,02 s.

Z listu Sociálnej poisťovne (č. l. 9) zo dňa 4.3.2010 vyplynulo, že Sociálna poisťovňa je viazaná
stanoviskom zamestnávateľa a v intenciách konečného stanoviska zo strany zamestnávateľa vydá
meritórne rozhodne. V prípade, ak s rozhodnutím zamestnávateľa poškodený nesúhlasí, má možnosť
vec riešiť ako predbežnú otázku v konaní žalobou proti zamestnávateľovi, v zmysle ust. § 14 ZP,
podľa ktorého spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom, o nároky z pracovno-právnych vzťahov,
prejednávajú a rozhodujú súdy.

Sociálna poisťovňa, listom zo dňa 29.3.2010 (č. l. 11), vyzvala žalobcu o preukázanie podania žaloby
na súde a v nadväznosti na to rozhodnutím č. 5153-4/2010-KEM (č. l. 14) prerušila konanie do dňa
presného a úplného zistenia skutkového stavu veci.

Z uznesenia (č. l. 14) zo dňa 8.11.2009 č. ČVS:ORP-2585/3-OJP-KE-2009 súd zistil, že bolo začaté
trestné stíhanie pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157, ods. 1, 2, písm. a/ Trestného zákona, a to
vykonaním neodkladného úkonu, obhliadky miesta činu dňa 8.11.2009.

Zo zápisu zo zasadnutia odškodňovacej komisie zo dňa 23.2.2010 (č.l. 16) súd zistil, že pracovný úraz,
ktorý sa stal žalobcovi 8.11.2009, bol rozhodnutím o odškodnení na 90 % s odôvodnením, že zo strany
postihnutého došlo k porušeniu predpisov tým, že počas chôdze do výstupného velína KŽ 1 vošiel do
jazdnej dráhy cúvajúceho vysokozdvižného vozíka, ktorým bol zrazený a bola mu spôsobená ťažká ujma
na zdraví.

Zo záverečnej správy z vyšetrovania závažného pracovného úrazu zo dňa 8.11.2009 (č. l. 23) súd zistil,
že podľa bodu 7 príčinou úrazu je, že postihnutý zamestnanec vstúpil do jazdnej dráhy prichádzajúceho
mobilného zariadenia a vodič vysokozdvižného vozíka prekročil max. povolenú rýchlosť pre jazdu v
hale. Podľa bodu 8. boli prijaté opatrenia 1. preveriť možnosti znemožnenia používať horno-prevodové
stupne na všetkých vysokozdvižných vozíkoch, aby sa obmedzila rýchlosť na 5 km/hod., 2. nainštalovať
ochranné zábradlie pozdĺž chodníka od vstupnej kabíny KŽ 1, 3. nainštalovať ochranné zábradlie
pred elektrický rozvádzač pri koľaji K 541, 4. prehodnotiť všetky trasy chodníkov na DZ, 5. preveriť
možnosť inštalovať na vysokozdvižných vozíkoch cúvacie senzory, 6. dohodnúť spôsob komunikácie pri
manipulácii s vagónmi na koľaji K 541, v súvislosti s vytvorením miesta pre otáčanie vysokozdvižného
vozíka, vykonať zmapovanie priestorov s cúvaním vysokozdvižného vozíka so zameraním na dobu a
bezpečnosť cúvania, zabezpečiť výrazné označenie priestorov na otáčanie vysokozdvižného vozíka,
zrevidovať alebo vypracovať PBP pre činnosť vysokozdvižného vozíka, do PBP zapracovať zákaz
cúvania viac, než je nevyhnutné pre otočenie vozíka, otáčanie vysokozdvižného vozíka vykonávať v
označenom priestore. Z popisu pracoviska predáka KŽ 1,2 z bodu 1.6. je zrejmé, že pracoviskom
predáka kontinuálne žíhacích liniek je kontinuálne žíhacia linka č. 1 a kontinuálne žíhacia linka č. 2 v
DZ Obalová vetva.

Zo všeobecných zásad bezpečnosti práce, týkajúcich sa DZ Obalová vetva, predáka KŽ 1,2 je zrejmé
pod bodom 2.5 zákazy a príkazy, nie je uvedená povinnosť pohybovať sa len po vyznačených
bezpečnostných chodníkoch.

Oboznámenie s porušeným bezpečnostných predpisov, (č.l. 25), zo dňa 17.12.2009, vydaného
inšpektorátom práce je zrejmé, že žalobca v príčinnej súvislosti s udalosťou porušil § 12, ods. 2, písm.
a/ Zákona č. 124/2006 o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci tým, že počas chôdze do výstupného

velína KŽ 1 vošiel do jazdnej dráhy cúvajúceho vysokozdvižného vozíka, ktorým bol zrazený a spôsobil
mu ťažkú ujmu na zdraví.

Z postupu bezpečnej práce (č.l. 57) profesie predák KŽ 1, 2 je zrejmé, že predák má pri pohybe
po výrobných halách bezpodmienečne používať vyznačené trasy (chodníky)! Celou cestou kráčať
opatrne, sledovať podlahu, po ktorej kráča, ako aj dianie okolo seba, aby mohol okamžite reagovať
na prípadné vzniknuté nebezpečenstvo! Veľkú pozornosť venovať premávajúcim vysokozdvižným
motorovým vozíkom, motorovým vozidlám, ako aj prevážaniu bremien mostovými žeriavmi! Prechádzať
tak, aby v žiadnom prípade sa nezdržiaval pod prevážajúcim bremenom! Prípadné prekážky po trase
bezpečne obísť, nikdy ich nepreliezať, nepodliezať a pod.!

Podľa postupu bezpečnej práce (č.l. 58) je zrejmé, že pri práci v priestore pohybu mobilných zariadení,
pre vstup do týchto priestorov je podľa bodu 1.1. postup taký, že pred vstupom do priestoru, určeného
pre pohyb mobilného zariadenia sa uistiť, že mobilné zariadenie nie je v pohybe, 1.2. dávať pozor, či
nie je v činnosti zvuková a svetelná výstražná signalizácia mobilného zariadenia, 1.3. pri pohybe dávať
pozor na členitú, nerovnú podlahu a prekážky v priestore.

Podľa bodu 2 práca v priestore pohybu mobilných zariadení, podľa bodu 2.1. pri práci v pohybe priestore
pohybu mobilných zariadení uistiť sa, či je vylúčený kontakt alebo ohrozenie mobilným zariadením
a či je pracovisko zabezpečené proti vstupu mobilných zariadení, podľa bodu 2.2. prácu v priestore
pohybu mobilných zariadení vykonávať max. opatrne, so zameraním na možné ohrozenie dbať na
to, aby mal voľnú cestu k úniku, podľa bodu 2.3. pri zaregistrovaní pohybu mobilného zariadenia,
resp. zvukovej alebo svetelnej signalizácie opustiť priestor pre pohyb mobilného zariadenia, čo možno
najkratšou cestou, v priestore pohybu mobilného zariadenia udržiavať poriadok tak, aby nemohlo dôjsť
k ohrozeniu osôb, ani ku kontaktu mobilného zariadenia s uloženými predmetmi, pri stavbe dočasnej
oceľovej konštrukcie lešenia nezasahovať do prejazdového profilu mobilného zariadenia. Podľa bodu
2.7. v priestoroch, vyhradených pre pohyb mobilného zariadenia sa pohybovať a prechádzať medzi nimi
tak, aby dráhu možného pohybu mobilného zariadenia pretínal vo vzdialenosti min. 3 m od mobilného
zariadenia.

Z Postupu bezpečnej práce pre profesiu predák KŽ 1,2 pre pracovnú činnosť vykonanie kontaktu s BOZP,
podľa bodu 3.1. príchod do kabín KŽ 1,2 sa zamestnanec má pohybovať po vyznačených chodníkoch
vo výrobných halách, po ktorých sa dostane do jednotlivých kabín KŽ 1,2 (č.l. 60).

So záznamu o oboznámení s dokumentáciou (č.l. 61) je zrejmé, že žalobca bol oboznámený s
kardinálnymi pravidlami S..H..H.. U. + VP 01, používanie OOPP dňa 14.8.2009. Z tohto záznamu však
nie je zrejmé, či žalobca bol rovnako o tom aj preskúšaný a ako uspel pri vykonanej skúške.

Podľa popisu práce predáka KŽ 1,2 DZ Obalová vetva (č.l. 80) je zrejmé, že pred začiatkom práce
predák skontroluje vsádzku podľa príkazu žíhania, skontroluje stav OBP a požiarnej ochrany, skontroluje
celkovú pripravenosť linky, vrátane pripravenosti obsluhy na všetkých postoch, skontroluje nastavenie
parametrov v riadiacom systéme a sprievodnú dokumentáciu. Podľa bodu 4.2. povinnosti v priebehu
práce, medzi všeobecné povinnosti patrí riadiť a organizovať prácu na kontinuálne žíhacej linke, viesť
záznamy prvotnej evidencie dochádzky do práce, je zodpovedný za správnu činnosť podriadených,
zodpovedá za presné dodržiavanie činností podľa platnej dokumentácie, zodpovedá za presné
vykonávanie činností v súčinnosti podriadených zamestnancov podľa PBTP, DTP a predpisov BOZP,
zabezpečuje bezporuchový chod agregátov, pri pretrhnutí pásu a nábehu na žíhacie teploty zabezpečuje
prežíhanie nezhodných zvitkov, na 2. a 3. zmene zodpovedá za plnenie plánovaných úloh, zodpovedá
za dodržiavanie pracovnej a technologickej disciplíny, zodpovedá za kvalitu a množstvo žíhaného
materiálu, zabezpečuje evidenciu potrebných údajov a informáciu do knihy predákov, zodpovedá za
plnenie príkazov manažéra KŽ 1, 2, zástupcu manažéra KŽ 1,2, pokyny zmenového manažéra, resp.
príslušnej inšpekčnej služby, v prípade spracovania zvitkov s vadami pozýva predáka, alebo zástupcu z
VP na KŽ, riadi a zadeľuje prácu aj zmene, ktorá prišla odpracovať vloženú zmenu, v rámci plánovaných
hodín v mesiaci.

Z listu pracovného miesta (č.l. 82) funkcie predáka KŽ 1 je zrejmé, že riadi, organizuje a kontroluje
pracovnú činnosť na výrobnej linke KŽ 1. Pracuje podľa platnej PS, PRTP, DTP, VBP a PBT a ostatnej
platnej dokumentácie. Vyžaduje a spätne kontroluje dodržiavanie činnosti podľa platnej dokumentácie
u svojich podriadených zamestnancov, vstupného úseku, odmasťovacieho úseku, úseku žíhania a
ochladzovania, výstupného úseku chladenia, čerpania, filtrácie. Zúčastňuje sa všetkých školení a skúšok
pre výkon svojej profesie. Pracovná činnosť predáka je spojená s vysokou neurologickou záťažou,
ktorá vyplýva zo samotného charakteru agregátov výrobnej linky KŽ 1, používanie zemného plynu na
vykurovanie a ochrannej atmosféry HNX, dodržiava právne a interné predpisy na zaistenie bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci, pravidlá a pokyny na zaistenie BOZP, s ktorými bol riadne a preukázateľne
oboznámený, pri práci 2 o zaisťovanie BOZP používa ochranné pracovné prostriedky, nedostatky zistené
v oblasti BOZP je povinný bezodkladne oznámiť, zodpovedá za operatívne riadenie výroby na zmene,
zodpovedá za poriadok a čistotu výrobných priestorov, zodpovedá za kontrolu dodržiavania predpisov v
oblasti požiarnej, protiplynovej civilnej ochrany, kontrolu správnosti používania vyhradených technických
zariadení. Zodpovedá za bezporuchový chod linky KŽ 1, chladiacich veží, filtračnej a čerpacej stanice,
za včasné zabezpečenie odstránenia nedostatkov, prestojov, v spolupráci so zmenovou údržbou. V
prípade neprítomnosti operátorov na pracovisku ich osobne zastupuje, alebo zabezpečí ich striedanie.
Je povinný identifikovať zdroje a príčiny nezhôd, alebo možných nezhôd a v rámci svojich možností
ich odstrániť. Zodpovedá za správne vykonávanie činností v súčinnosti podriadených zamestnancov,
zodpovedá za personálne zabezpečenie zmeny, v spolupráci s ostatnými predákmi, zodpovedá za
plnenie operatívnych úloh, uložených majstrom KŽ 1 v celom rozsahu na zmene, za činnosti, súvisiace
s QNS, zúčastňuje sa na pravidelnom školení predákov, spolupracuje pri vyšetrovaní NU, zodpovedá
za chemickú bezpečnosť na zmene, plní operatívne príkazy a nariadenia priameho nadriadeného,
kontroluje stav šrotových vagónov, zodpovedá za správnosť a úplnosť vypísania ček lístkov, zodpovedá
za správne zadefinovanie a nahratie prestojov KŽ 1, po absolvovaní prísl. školení obsluhuje žeriav na
KŽ 1.

Z bezpečnostnej bleskovky (č.l. 84) zo dňa 8.11.2009 je zrejmé, podľa popisu udalostí, že v uvedený
deň, asi o 11.40 hod. sa predák presúval zo svojej kancelárie na KŽ 2 na KŽ 1. Vstúpil do haly KŽ 1
po vyhradenom chodníku, prešiel okolo skladovaných zvitkov v hale KŽ 1, zišiel z chodníka, odbočil
doľava a skratkou prechádzal popri skladovaných zvitkoch smerom k výstupu KŽ 1, prechádzal v tesnej
blízkosti cesty, vyhradenej pre mobilné zariadenia a v tom čase cúval vysokozdvižný vozík do vstupu
KŽ 1 k výstupu KŽ 2. Vodič pri cúvaní na pravej strane si všimol predáka asi vo vzdialenosti 10 - 12 m.
Vtedy zamestnanec odbočil doľava, zišiel z vyhradeného chodníka a prechádzal okolo skladovaných
zvitkov. Vodič vysokozdvižného vozíka pokračoval v jazde, prešiel okolo predáka a pocítil, ako mu
nadhodilo zadné pravé koleso. Postihnutý zamestnanec bol prevezený do nemocnice, kde mu bolo
nevyhnutné časť nohy pod kolenom amputovať. Z kľúčových bodov je zrejmé, že vodič nešiel povolenou
rýchlosťou 5 km/hod., ale 15,8 km/hod. Podľa vyjadrenia vodiča, predáka videl vo vzdialenosti 10 - 12
m a neskôr ho videl medzi prvým a druhým zvitkom, teda tesne predtým, ako okolo neho prešiel, ale
nezastal, lebo predpokladal, že predák si uvedomuje jeho prítomnosť a nevstúpi do jeho jazdnej dráhy.
Šírka cesty, vyhradenej pre mobilné zariadenia je 3,92 m a šírka vysokozdvižného vozíka je 2,7 m. Na
vysokozdvižnom vozíku bola rozbitá zadná sklenená výplň, ako následok nedávnej, nežiaducej udalosti,
ktorá bola omotaná plastovou fóliou.

Z podpory myšlienky (č.l. 85, podnety žalobcu pre zamestnávateľa), z bodu 3.1. je zrejmé, že
pri súčasnom počte zamestnancov na zmene, pri vytváraní stresových situácií niektorými vedúcimi
zamestnancami, pri neustálom zvyšovaní pracovných úloh na jedného zamestnanca, pri niektorých,
doslova nemožných a nelogických predpisoch, resp. opatreniach, je stále ešte veľa pracovných činností,
ktoré nedokážeme robiť bezpečne.

Podľa bodu 5.1. cieľov S. U. „vzhľadom na vysoký výskyt úrazov nechceme, aby ste zbytočne riskovali a
vystavovali sa nebezpečenstvu". Niektorí naši nadriadení nás však vedú vykonávať prácu v prvom rade
čo najrýchlejšie. Ak niekto nad vami stojí a neustále súri „rýchlo, rýchlo", tak v takomto prípade nie je
možné vidieť nebezpečenstvo. Naši predkovia zbytočne nevymysleli známe porekadlo „práca chvatná,
málo platná", no zabudli dodať a nezmyselne riskantná. Dňa 30.5.2009 ja, L. G., predák zmeny „C" KŽ 1.

Z osvedčenia o technickom preukaze (vysokozdvižného vozíka, č.l. 129) je zrejmé, že držiteľom tohto
vozíka bola spol. A. H., a.s.. Tento vozík 4.12.2008 prešiel bezpečnostnou skúškou, podľa kontrolného
formuláru z č.l. 130, 131).

Zo zápisu z vypočutia svedka z nežiaducej udalosti, (č.l. 146) je zrejmé, že k veci vypovedal G. L..
Výsluch sa konal 9.11.2009 o 11.20 hod. Žalobca na otázku, či nerobil inú činnosť, napr. nepozeral na
zvitky, odpovedá: „Nie, išiel som do kabíny".

Z plánu haly KŽ 1 (č.l. 157) je zrejmé, že vzdialenosť od vstupu do haly KŽ 1 po okraj prechodu pre peších
je 32,5 m a vzdialenosť od vstupu do haly KŽ 1 po miesto, kde sa stal úrazový dej, je 39 m. Podľa nákresu
z č.l. 158 je vyznačené miesto, kde vodič zaregistroval chodca v zrkadle, až po miesto zachytenia 18,10
m. Z odborného vyjadrenia č. 39/11 je zrejmé, že vodič 18,10 m prešiel za čas 4,12 s., pričom ak by
išiel rýchlosťou 5 km/hod., tak od času, odkedy žalobcu, podľa tvrdenia vodiča zaregistroval, by prešiel
len 5,7 m.

Predmetom konania je určenie, rozsahu zodpovednosti žalovaného pri pracovnom úraze žalobcu podľa
ust. § 14 ZP (Spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovnoprávnych vzťahov
prejednávajú a rozhodujú súdy).

Súd právne posudzoval prejednávaný spor v súlade s príslušnými ustanoveniami z. č. 311/2001 Z. z.
Zákonníka práce v znení zmien a doplnkov (ďalej len ZP), z. č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane
zdravia pri práci.

Podľa ust. § 12 ods. 2 písm. a) z. č. 124/2006 Z. z., zamestnanec je povinný dodržiavať právne
predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pokyny na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásady bezpečnej práce, zásady ochrany zdravia pri práci
a zásady bezpečného správania na pracovisku a určené pracovné postupy, s ktorými bol riadne a
preukázateľne oboznámený.

Podľa ust. § 195 ods. 1 ZP, ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti
s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým
vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere.

Podľa ust. § 195 ods. 2 ZP, pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené
pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym
a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

Podľa ust. § 195 ods. 6 ZP, zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce
z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak
sa zodpovednosti nezbaví podľa § 196.

Podľa ust. § 196 ods. 1 ZP, zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže, že jedinou
príčinou škody bola skutočnosť, že a) škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím
zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne
a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali,
alebo b) škodu si spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo
psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť.

Podľa ust. § 196 ods. 2 ZP, zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže, že a) postihnutý
zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na

zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený,
a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody, b) jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol pod
vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, c) zamestnancovi vznikla škoda preto,
že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne
predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a
skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví.

Podľa ust. § 196 ods. 3 ZP, ak sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti sčasti, určí sa časť škody, za
ktorú zodpovedá zamestnanec, podľa miery jeho zavinenia. V prípade uvedenom v odseku 2 písm. c)
sa zamestnancovi uhradí aspoň jedna tretina škody.

Podľa ust. § 196 ods. 4 ZP, pri posudzovaní, či zamestnanec porušil právne predpisy alebo ostatné
predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci [odsek 1 písm. a) a odsek 2 písm. a)],
alebo osobitné predpisy, nemožno sa dovolávať len všeobecných ustanovení, podľa ktorých si má každý
počínať tak, aby neohrozoval svoje zdravie a zdravie iných.

Podľa ust. § 196 ods. 5 ZP, za ľahkomyseľné konanie podľa odseku 2 písm. c) nemožno považovať
bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika práce.

Podľa ust. § 81 písm. c/ ZP, zamestnanec je povinný najmä dodržiavať právne predpisy a ostatné
predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený,

Podľa ust. § 146 ods. 1 ZP, ochrana práce je systém opatrení vyplývajúcich z právnych
predpisov, organizačných opatrení, technických opatrení, zdravotníckych opatrení a sociálnych opatrení
zameraných na utváranie pracovných podmienok zaisťujúcich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci,
zachovanie zdravia a pracovnej schopnosti zamestnanca. Ochrana práce je neoddeliteľnou súčasťou
pracovnoprávnych vzťahov.

Podľa ust. § 146 ods. 3 ZP, zamestnávateľ, zamestnanci a zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť
a ochranu zdravia pri práci a odborová organizácia navzájom spolupracujú pri plánovaní a vykonávaní
opatrení v oblasti ochrany práce.

Podľa ust. § 146 ods. 4 ZP, znalosť právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a
ochrany zdravia pri práci je neoddeliteľnou a trvalou súčasťou kvalifikačných predpokladov. Pri hodnotení
pracovných výsledkov treba prihliadať na dodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov na
zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Podľa ust. § 147 ods. 1 ZP, zamestnávateľ je v rozsahu svojej pôsobnosti povinný sústavne
zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci a na ten účel vykonávať potrebné
opatrenia vrátane zabezpečovania prevencie, potrebných prostriedkov a vhodného systému na riadenie
ochrany práce. Zamestnávateľ je povinný zlepšovať úroveň ochrany práce vo všetkých činnostiach a
prispôsobovať úroveň ochrany práce meniacim sa skutočnostiam.

Podľa ust. § 148 ods. 1 ZP, zamestnanci majú právo na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci, na informácie o nebezpečenstvách vyplývajúcich z pracovného procesu a pracovného prostredia
a o opatreniach na ochranu pred ich účinkami. Zamestnanci sú povinní pri práci dbať o svoju bezpečnosť
a zdravie a o bezpečnosť a zdravie osôb, ktorých sa ich činnosť týka.

Vykonané dokazovanie súd hodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p. tak, že dôkazy hodnotil podľa svojej
úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada
na všetko čo vyšlo za konania najavo včítane toho čo uviedli účastníci.

Súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania bolo nesporné, že
existoval medzi nimi pracovnoprávny vzťah, založený na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1978,
doplnenej dodatkami, v naposledy platnom znení zo dňa 1.10.2001, podľa ktorej vykonával funkciu
predáka Kontižihárne. Žalobca pre žalovaného vykonával práce v uvedenej funkcii, podľa pracovnej
náplne, ktorej rozsah bol vymedzený v popise práce a liste pracovného miesta.

Rovnako nesporná bola aj tá skutočnosť, že počas trvania pracovného pomeru, žalobca u žalovaného,
počas výkonu práce, utrpel pracovný úraz dňa 8.11.2009.

Nesporný medzi účastníkmi bol spôsob vzniku pracovného úrazu, keď bolo zrejmé, že žalobca utrpel
úraz pri jeho styku s vysokozdvižným vozíkom, ktorý sa pohyboval cúvaním, pri rýchlosti 14,4 - 15,8 km/
h a žalobca sa nachádzal v jeho jazdnej dráhe, mimo bezpečnostného chodníka.

Spornou medzi účastníkmi bola skutočnosť, keď žalobca tvrdil, že vodič vysokozdvižného vozíka ho
nevidel a žalovaný tvrdil, že vodič ho sledoval cez pravé a ľavé spätné zrkadlo a sledoval displej kamery
pre cúvanie. Uviedol, že vodič, na pravej strane vozíka, si všimol predáka, keď bol vo vzdialenosti asi 10
- 12 m od neho, žalobcu pri cúvaní sledoval a myslel si, že pôjde po ceste, v blízkosti zvitkov smerom na
výstup a nepočítal s tým, že mu vojde do jazdnej dráhy. Z výpovede svedkov U. H. (vodiča) jednoznačne
vyplynulo, že „..žalobcu nevidel, ani v spätnom zrkadle ani kamerou. Zacítil, že poskočilo pravé zadné
koleso a vtedy vozidlo zastavil. Zistil, že pri cúvaní zachytil žalobcu, pribehol k nemu a povedal mu, že
ho vôbec nevidel..." a rovnako vypovedal aj svedok Ing. H. Š., keď uviedol, že bezprostredne po úraze
rozprával s p. H., ktorý mu povedal „Ja G. nevidzel".

Súd na základe tvrdenia žalobcu a zhodných výpovedí svedkov dospel k záveru, že vodič
vysokozdvižného vozíka žalobcu pri cúvaní nevidel. Z dokazovania, podľa výpovede žalobcu on
pohybujúci sa vozík videl pri vstupnej bráne, teda minimálne vo vzdialenosti 32,5 m, ktorá vyplýva z
nákresu žalovaného (č. l. 157), kde je naznačená vzdialenosť od vstupnej brány po prechod, ktorý je
opatrený značkou STOP, z čoho je zrejmé, že vozík by mal pred prechodom zastať. Z dokazovania
nevyplynula skutočnosť, aby vodič vozíka bol takto konal.

Na základe uvedených skutočností súd považoval za nepravdivé tvrdenia žalovaného, uvedené v Zápise
zo zasadnutia odškodňovacej komisie zo dňa 23.2.2010, v Záverečnej správe z vyšetrovania zo dňa
4.12.2009 v časti 5. popis úrazového deja, v Bezpečnostnej bleskovke ako aj Protokolu inšpektorátu
práce v časti E. Charakteristika úrazového deja.

Spornou medzi účastníkmi bolo tvrdenie žalobcu, že on sa pri výkone svojej funkcie mohol pohybovať
aj mimo bezpečnostného chodníka, pričom žalovaný tvrdil podľa Postupu bezpečnej práce č. PBP -
CY15001 (č.l. 60) a podľa Kardinálne pravidlo KP-04 Postupu bezpečnej práce pre profesiu predák
KŽ 1,2 podľa bodu 3.1. príchod do kabín KŽ 1,2 (č. l. 58) sa žalobca mal pohybovať po vyznačených
chodníkoch vo výrobných halách.

Z výpovedí žalobcu a svedkov M.. D. X., M.. X. U., M.. H. Š. vyplynulo, že žalobca sa pri výkone svojej
pracovnej činnosti mohol pohybovať mimo bezpečnostného chodníka.

Z dokazovania vyplynulo, že žalobca v čase úrazu sa nachádzal na mieste mimo bezpečnostného
chodníka, kde sa nachádzať mohol bez toho, aby porušil nejaký interný predpis žalovaného. Rovnako
z dokazovania vyplynulo, že žalobca pri tejto činnosti nemohol dodržať ani bezpečnú vzdialenosť podľa
KP-04 bod 2. Práca v priestore pohybu mobilných zariadení č. 2.7., podľa ktorého sa mal pohybovať 3m
od pohybujúceho sa zariadenia, pretože vozík bol široký 2,7 m a šírka cesty, po ktorej sa vozík pohyboval
je 3,92 m ako to vyplynulo z nákresu žalovaného (č. l. 158) a technického preukazu vysokozdvižného
vozíka.

Žalovaný ako dôvod čiastočnej liberizácie uviedol, že žalobca porušil zákon O bezpečnosti a ochrane
zdravia pri práci ako právny predpis SR a interné predpisy Kardinálne pravidlo práce, práca v priestore
pohybu mobilných zariadení a Postup bezpečnej práce CY15001.

Súd zisťoval, rozsah porušenia právnych predpisov § 12 ods. 2 písm. a/ z. č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti
a ochrane zdravia a interných predpisov žalovaného, ktoré mal žalobca pri práci porušiť tým, že počas
chôdze do výstupného velína KŽ 1 vošiel do jazdnej dráhy cúvajúceho vysokozdvižného vozíka, ktorým
bol zrazený a spôsobil mu ťažkú ujmu na zdraví.

K základným povinnostiam zamestnávateľa podľa ust. § 147 ods. 1 ZP je vydávať pravidlá bezpečnosti a
ochrany zdravia pri práci a dávať pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, s ktorými
má byť zamestnanec preukázateľne oboznámený. Vydané predpisy majú byť jasné a zrozumiteľné
a ich dodržiavanie a znalosť má byť preukázaná. V konaní bolo preukázané, že žalovaným vydané
predpisy sú kontraproduktívne, zamestnanci ich nemajú možnosť dodržať ani pri vynaložení všetkého
úsilia a nie je z nich zrejmé, že skutočne chránia zamestnanca. Tak tomu je aj v prípade, keď žalovaný
vyžadoval len podľa predpisu, aby sa žalobca pohyboval po bezpečnostnom chodníku, pričom žalobca
preukázal, že dodržanie tohto predpisu pre výkon jeho profesie nebolo možné (napr. pri kontrole zvitkov).
Ďalším príkladom nemožnosti dodržania predpisu, je povinnosť pre mobilné zariadenia pohybovať sa
rýchlosťou 5 km/h, pričom v týchto zariadeniach sa nenachádzali v čase vzniku úrazu tachometre resp.
obmedzovače rýchlosti, takže vodič skutočne nemohol vedieť akou rýchlosťou sa pohybuje.

Z dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalobca neporušil žalovaným označené interné predpisy
žalovaného, pretože tie sa buď pre výkon jeho profesie nevzťahovali alebo ak by bol podľa nich
postupoval porušil by základné povinnosti zamestnanca pracovať zodpovedne a riadne plniť pokyny
nadriadených (§ 81 ZP). Žalovaný o tom vedel, dodržiavanie týchto predpisov nevyžadoval a
nekontroloval ich dodržiavanie, čo vyplynulo z výpovedí vedúcich zamestnancov M.. Š., M.. X. U., M.. D.
X.. Z výpovedí uvedených svedkov rovnako vyplynulo, že žalobca nikdy nebol upozornený alebo inak
stíhaný pre nedodržiavanie týchto predpisov.

Na základe uvedených dôvodov žalovaný sa ani čiastočne neliberalizoval podľa ust. § 196 ods. 2 písm.
a/ ZP, pretože základným predpokladom zbavenia sa zodpovednosti žalovaného ako zamestnávateľa
môže byť len preukázané zavinené protiprávne správanie žalobcu, ktoré je v príčinnej súvislosti so
vzniknutým úrazom, pričom dôkazné bremeno je na strane žalovaného, ktorý musí preukázať, že
žalobca porušil právne a interné predpisy, že tieto predpisy porušil zavinene a s týmito predpismi bol
riadne a preukázateľne oboznámený.

Pre použitie liberalizácie podľa ust. § 196 ods. 2 písm c/ ZP je žalovaný povinný preukázať skutočnosť,
že žalobca pri výkone svojej činnosti počínal si ľahkovážne, prípadne v rozpore s obvyklým spôsobom
správania.

Ľahkomyseľné konanie zamestnanca možno charakterizovať ako hazardérstvo, alebo nebezpečné
riskovanie. Súd sledoval, či konanie žalobcu možno takto označiť, pričom prihliadal na jeho kvalifikáciu,
nadobudnuté skúsenosti, dĺžku zamestnania.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca u žalovaného pracuje od roku 1978 a funkciu
predáka Kontižihárne vykonával 8 rokov. Súd považoval žalobcu za skúseného zamestnanca, ktorý s
prihliadnutím na svoje skúsenosti a vykonávanú profesiu vedel dostatočne odhadnúť nebezpečenstvo.
Z výpovedí žalobcu vyplynulo, že vysokozdvižný vozík videl pri vstupnej bráne KŽ, vo vzdialenosti
32,5 m. Úraz sa stal vo vzdialenosti 6,5 m ďalej od vstupnej brány a po tom ako žalobca
zaregistroval vysokozdvižný vozík. Žalobca podľa svojich vedomostí a skúseností správne predpokladal,
že vysokozdvižný vozík túto vzdialenosť pri bežnej, rýchlosti 5 km/h nemôže prekonať. Čas potrebný
na prekonanej tejto vzdialenosti je minimálne 23 sekúnd bez predpokladu, že vysokozdvižný vozík
nezastaví na značke STOP.

Z textu zákona vyplýva, že zamestnanec si musel byť vedomý, že svojím konaním môže spôsobiť úraz,
vyžaduje sa teda kvalifikovaná ľahkomyseľnosť, spočívajúca v tom, že žalobca to vedel, vzhľadom na
svoju kvalifikáciu a skúsenosti musel vedieť. Ďalšou podmienkou je (aj keď konanie zamestnanca by
sa dalo kvalifikovať ako riskantné a hazardné), aby išlo o taký spôsob činnosti, ktorý je v rozpore s

obvyklým spôsobom správania zamestnancov. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že nie len žalobca,
ale aj jeho nadriadení a ostatní zamestnanci si pri výkone práce bežne počínali tak, že sa pohybovali v
miestach mimo bezpečnostného chodníka, aj v tom mieste, kde sa úraz stal. H. U. H. uviedol, že žalobcu
bežne videl mimo bezpečnostného chodníka, medzi zvitkami. Ak si teda takým spôsobom počínajú aj
iní zamestnanci a zamestnávateľ to trpí, nie je daná skutková podstata ust. § 196 ods. 2 písm. c/ ZP. (viď
judikát R 11/1976). Žalobca nebol si vedomý toho, že si spôsobí úraz, keď nemohol predpokladať, že
vysokozdvižný vozík v tak krátkom čase dostane do jeho bezprostrednej blízkosti a rovnako si nepočínal
v rozpore s obvyklým spôsobom správania.

Okrem uvedených skutočností súd je toho názoru, že vysokozdvižný vozík nemal byť vôbec v prevádzke,
keď žalovaný si bol vedomý chýbajúceho zadného skla na vozíku a z toho dôvodu zníženej resp.
obmedzenej viditeľnosti vodiča. Podľa platnej judikatúry publikovanej v Zbierke súdnych rozhodnutí
pod č. R 11/1978, ak zamestnanec utrpel pracovný úraz pri práci so strojom, ktorý pre svoje nedostatky
zo stránky bezpečnosti nemá byť vôbec v prevádzke, nastalo na strane zamestnávateľa porušenie
základných predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. V takom prípade by bolo v rozpore s
výchovným poslaním ust. 196 ods. 2 písm a/ ZP, ak by sa zamestnávateľ mohol, hoci len čiastočne,
zbaviť zodpovednosti za pracovný úraz.

Súd konanie žalobcu vyhodnotil ako bežnú neopatrnosť, slabšiu ostražitosť pri výkone práce, ktorá
nemôže byť sankcionovaná a žalovaný sa z uvedeného dôvodu nemôže liberalizovať.

Na základe vykonaného dokazovania, citovaných zákonných ustanovení a uvedených skutočností
súd dospel k záveru, že zodpovednosť žalovaného za pracovný úraz žalobcu zo dňa 8.11.2009 je v
celom rozsahu, bez spoluzavinenia žalobcu, ktorý v rozhodný deň postupoval obvyklým spôsobom a
postupoval tak, ako postupujú všetci ostatní zamestnanci a neporušil pri tom žiadne právne a interné
predpisy.

Súd o trovách konania rozhodoval v súlade s ust. § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý
mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov konania.

Žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania, ktoré si uplatnil prostredníctvom právneho zástupcu
žalobcu, JUDr. Alici Petrovskej Homzovej, advokátky ako trovy právneho zastúpenia počítané z hodnoty
predmetu sporu, pri základnej sadzbe tarifnej odmeny v konania o určenie rozsahu zodpovednosti
žalovaného za pracovný úraz v súlade s § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., činí základná sadzba
tarifnej odmeny v tomto prípade za jeden úkon právnej služby v roku 2010 čiastku 55,49 eur a v roku
2010 čiastku 57 eur. Súd priznal trovy právneho zastúpenia za nasledujúce úkony právnej pomoci:

1. prevzatie zastupovania vrátane prvej porady s klientom dňa 18.4.2010 - § 14 ods. 1 písm. a) vyhl.
655/2004 Z.z. - 1 úkon - 55,49 € + 7,21 € režijný paušál

2. podanie žalobného návrhu dňa 26.4.2010 - § 14 ods. 1 písm. b) vyhl. 655/2004 Z.z. - 1 úkon - 55,49
€ + 7,21 € režijný paušál

3. ďalšia porada s klientom pred prvým pojednávaním dňa 24.1.2011 v čase od 14.00 hod. do 15.00
hod. - § 14 ods. 2 písm. a) vyhl. 655/2004 Z.z. - 1 úkon - 38 € + 7,41 € režijný paušál

4. účasť na pojednávaní na OS KE II dňa 25.1.2011 v čase od 8.30 hod. do 11.05 hod. -

§ 14, ods. 1, písm. c) vyhl. 655/2004 Z.z. - 1 úkon - 57 € + 7,41 € režijný paušál

5. ďalšia porada s klientom pred druhým pojednávaním dňa 21.3.2011 v čase od 8.30 hod. do 9.45 hod.
- § 14 ods. 2 písm. a) vyhl. 655/2004 Z.z. - 1 úkon - 38 € + 7,41 € režijný paušál

6. účasť na pojednávaní na OS KE II dňa 22.3.2011 v čase od 8.30 hod. do 10.00 hod. - § 14 ods. 1
písm. c) vyhl. 655/2004 Z.z. - 1 úkon - 57 € + 7,41 € režijný paušál

7. ďalšia porada s klientom pred tretím pojednávaním dňa 23.5.2011 v čase od 9.30 hod. do 10.45 hod.
- § 14 ods. 2 písm. a) vyhl. 655/2004 Z.z. - 1 úkon - 38 € + 7,41 € režijný paušál

8. účasť na pojednávaní na OS KE II dňa 24.5.2011 v čase od 10.00 hod. do 12.30 hod. - § 14 ods. 1
písm. c) vyhl. 655/2004 Z.z. - 1 úkon - 57 € + 7,41 € režijný paušál

9. účasť na pojednávaní na OS KE II dňa 4.10.2011 - § 14 ods. 1 písm. c) vyhl. 655/2004 Z.z. - 1 úkon
- 57 € + 7,41 € režijný paušál.

Spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 519,27 € a 99,50 € za zaplatený súdny poplatok. Súd
priznal žalobcovi spolu trovy konania vo výške 618,77 €, ktoré žalovaný je povinný zaplatiť do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku na účet právnej zástupkyne žalobcu vedený v ČSOB, a. s. č. ú. XXXXXXXXXX/
XXXX.

O trovách štátu súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia
v súlade s ust. § 148 ods. 1 O. s. p. v nadväznosti na ust. § 151ods. 3 O. s. p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu
ktorého smeruje. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.