Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, November 18, 2010

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 14Cb/59/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6607212857
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Račko

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2010:6607212857.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Miroslavom Račkom v právnej veci žalobcu Mesto Rimavská

Sobota, Svätoplukova 9, 979 80 Rimavská Sobota, IČO: 00 319 031 proti žalovanému Patrik Herceg,
Ul. J. Wolkra 430/1, 984 01 Lučenec, IČO: 37 305 484, zast. JUDr. Róbertom Gombalom, advokátom,
ul. Dr. Herza 12, 984 01 Lučenec v konaní o zaplatenie 2 002,76 Eur (60 335,- Sk) s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2 002,76 Eur s 13 %-ným úrokom z omeškania ročne zo
sumy 571,82 Eur od 13.8.2003 do zaplatenia a 9 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 1 430,94
Eur od 13.8.2004 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania v sume 138,60 Eur, všetko v lehote do 3
dní od právoplatnosti tohoto rozhodnutia.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť trovy konania štátu - Slovenskej republike na príjmový účet

tunajšieho súdu vo výške 221,53 Eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohoto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa v žalobnom návrhu domáhal prisúdenia 2 002,76 Eur (60 335,- Sk) s príslušným úrokom z
omeškania proti žalovanému na tom skutkovom základe, že žalobca vyfakturoval žalovanému faktúrami
č. 2003166 zo dňa 29.7.2003 a č. 2004275 zo dňa 29.7.2004 v celkovej sume 2 533,86 Eur (76 335,-
Sk) ako rozúčtovanie nákladov na dodávku tepla pre U. O. A. U. O.. Žalovaný z tejto sumy uhradil len
531,10 Eur (16 000,- Sk) a zvyšok do dnešného dňa neuhradil. Na predžalobnú výzvu žalobcu zo dňa
20.12.2006 nereagoval.

Tunajší súd vydal vo veci platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný v zákonnej lehote podal odpor, preto

bol platobný rozkaz v zmysle § 174 ods. 2 O.s.p. zrušený. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu
uviedol, že je pravdou, že užíval na základe nájomnej zmluvy U. O. A. U. O., no neuznáva oprávnenosť
nákladov za dodávku tepla vyúčtovaných mu žalobcom. Je toho názoru, že žalobca mu vyúčtoval
také náklady za dodávku tepla, ktoré skutočne od neho neodobral. Už po doručení faktúry č. 2003166
žiadal žalobcu písomne, aby prehodnotil rozúčtovanie dodávky tepla, pretože výška vyfakturovanej
sumy nezodpovedala podľa jeho názoru dodanému teplu, ktoré bolo do prenajatých priestorov dodané.
Faktúra neobsahovala presnú špecifikáciu dodaného tepla. Zároveň žalobcu požiadal o úpravu dodávky

tepla, pretože podľa jeho názoru vykurovanie ním užívaného nebytového priestoru nebolo vykonávané
hospodárne - priestor sa prekuroval a preto žiadal o opatrenia na zníženie nehospodárnej dodávky tepla,
resp. odstavenie vykurovania s možnosťou vlastného kúrenia. Z dôvodu, že začiatkom tohoto roku mu
boli odcudzené doklady, nemá k dispozícii ani nájomnú zmluvu, ani list, ktorým žalobcu žiadal o úpravu
vykurovania v prenajatom priestoru, z toho dôvodu navrhol, aby súd vyžiadal tieto dokumenty od žalobcu
spoločne aj s prílohami faktúr, ktoré taktiež nemá.Žalobca v písomnom vyjadrení ako aj na pojednávaniach uviedol, že fakturácia za vykurovanie bola
vykonávaná na základe bodu č. IV. ods. 4 písm. a/ Nájomnej zmluvy č. 43/2002 zo dňa 30.12.2002,
uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca žalovanému nedodával teplo, ale zabezpečoval

vykurovanie zo svojej kotolne, z ktorej vykuroval aj objekt mestského úradu a ďalšie objekty. S týmito
podmienkami bol žalovaný oboznámený pri podpísaní nájomnej zmluvy. Na základe tejto skutočnosti má
za to, že faktúry za vykurovanie sú správne a žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu dlhovanej
čiastky. V uvedených nebytových priestoroch bol do októbra roku 2004, kde sústavne upozorňoval
žalobcu v zastúpení p. K. a p. I. na tú skutočnosť, že priestory nie je potrebné vykurovať, nakoľko išlo o

suterén, tieto priestory boli taktiež prekurované a navrhoval riešiť vec odstavením dodávky tepla.

Vo veci bol vypočutý ako svedok W. I., ktorý uviedol, že je zamestnancom žalobcu a je pravdou, že
v priebehu toho, kedy mal v podnájme reštauráciu O. žalovaný bol za ním s tým, že vyúčtované
dodávky tepla sú neúmerne vysoké, avšak on ho odporučil len na zmenu nájomnej zmluvy s tým, že
táto zmluva bola spísaná písomne a bolo by potrebné to potom podchytiť taktiež písomne. Keďže zo
strany právneho oddelenia, ktoré má na starosti zmluvné vzťahy nič nedostal, naďalej bolo dodávané

teplo do týchto priestorov a bolo taktiež faktúrované. Teplo bolo dodávané naďalej a nebola žiadnym
spôsobom upravovaná dodávka tepla. Čo sa týka navýšenia nákladov za krátke časové obdobie rokov
2003 a 2004 uviedol, že došlo k rastu nákladov na výrobu tepla.

Prvostupňový súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 1 689,17 Eur s príslušným úrokom z
omeškania a vo zvyšku čo do zaplatenia 313,58 Eur s prísl. žalobu zamietol. Vychádzal z dohodnutých

zmluvných podmienok medzi účastníkmi konania, ktoré boli dohodnuté v Nájomne zmluve č. C. XX/
XXXX zo dňa 30.10.2002, kde ohľadom dodávky tepla bolo dohodnuté v bode IV. bod 4, že prevádzkové
náklady spojené s užívaním priestorov hradí nájomca v plnom rozsahu a to tak, že kúrenie hradí
prenajímateľovi mesačne zálohou vo výške 66,39 Eur (2 000,- Sk), pričom vykurovacia plocha je vo
výmereXXXmXakonečnévyúčtovanievykonáprenajímateľpoukončeníroka,resp.poobdržanífaktúry

od dodávateľa. Žalobca predložil dodatočne doklady týkajúce sa rozúčtovania nákladov na vykurovanie,
vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie, kde znalec konštatoval, že náklady za obdobie od
1.1.2003 do 30.4.2003 a od 1.10.2003 do 30.4.2004 sú vyúčtované v správnej výške a poukázal na
to, že obdobie od 1.12.2002 do 31.12.2002 nekorešponduje s vyúčtovaním, resp. s faktúrou, ktorá je
vystavená za obdobie od 1.11.2002 do 31.12.2002 a preto tieto údaje o vyúčtovaní nekorešpondujú s

vyúčtovanou sumou.

Súd pri posúdení veci mal za to, že účastníci konania uzavreli nájomnú zmluvu zo dňa 30.12.2002, v
ktorej si dohodli účinnosť od 1.11.2002 do 1.11.2007. Podľa čl. VI. bod 5 tejto zmluvy povinnosť platiť
nájomné vznikla dňom 1.12.2002. Keďže účastníci nemali bližšie dohodnutú dobu odkedy má žalovaný
platiť prevádzkové náklady spojené s užívaním priestorov a zmluva bola uzavretá 30.12.2002, súd bol

toho názoru, že pre spravodlivé vyriešenie sporu nemôže priznať žalobcovi nárok týkajúci sa obdobia
od 1.11.2002 do 31.12.2002, pretože strany dostatočne nešpecifikovali dobu od kedy má žalovaný platiť
prevádzkovénákladyspojenésužívanímpriestorov.Pretožalobuvčastiozaplatenie313,58Eur(9447,-
Sk) zamietol. Čo sa týka zvyšného obdobia súd bol toho názoru, že zo záverov znaleckého posudku
jednoznačne vyplýva, že tento nárok je dôvodný čo do čiastky 1 689,17 Eur (50 888,- Sk).

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, v časti v ktorej bola žaloba o zaplatenie sumy 313,58
Eur zamietnutá. V odvolaní uviedol, že aj naďalej trvá na svojich tvrdeniach, ktoré spočívajú v tom, že
nájomný pomer vznikol od 1.11.2002 ako je uvedené v nájomnej zmluve, ktorá bola síce podpísaná
dňa 30.12.2002, ale žalovaný užíval tieto priestory od 1.11.2002. Vzhľadom k tomu, že nebytové
priestorybolopotrebnézrekonštruovať,žalobcaažalovanýsadohodli,ženájomnézanebytovépriestory

za mesiac november 2002 bude odpustené z dôvodu vykonávania rekonštrukčných prác. Uviedol,
že prevádzkové náklady za uvedené obdobie neboli odpustené, pretože počas zimného obdobia a
počas vykonávania rekonštrukčných prác bolo potrebné uvedené priestory vykurovať. Skutočnosť, že
žalovaný užíval nebytové priestory od 1.11.2002 potvrdil aj jeho právny zástupca, čo je uvedené v
napadnutom rozsudku. Z tých dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil

prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.Proti rozsudku podal odvolanie taktiež žalovaný, a to v časti rozhodnutia, ktorým bol zaviazaný k
zaplateniu sumy 1 689,17 Eur s prísl. a k náhrade trov konania. V odvolaní uviedol, že okresný súd
ho nemal zaviazať na úhradu tejto sumy, pretože žalobca mal predložiť rozúčtovanie nákladov tepla

od svojho dodávateľa, čo nesplnil. Uviedol, že tak ako v priebehu konania namietal nepredloženie
dokladov na rozúčtovanie dodávky tepla, ani po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu žalobca
nepredložil zrozumiteľné a dokladmi doložené rozúčtovanie nákladov tepla. Ďalej uviedol, že žalobcom
predložené doklady sú neúplné, chýbajú v nich faktúry za dodávky plynu za niektoré obdobia a sú aj
nepreskúmateľné, pretože chýbajú podklady o všetkých vykurovaných výmerách. V zmysle čl. IV. bod

4 písm. a/ nájomnej zmluvy mal žalobca ohľadne kúrenia vykonať konečné vyúčtovanie po ukončení
roka, resp. po obdržaní faktúry od dodávateľa. Prvostupňový súd zaujal ohľadne čl. IV. bod 4 nesprávny
právny názor, pretože zaviazal žalovaného uhradiť úrok z omeškania od splatnosti jednotlivých faktúr,
ktorými žalobca vyfakturoval náklady na kúrenie. Žalovaný uviedol, že len samotné predloženie faktúr za
vykurovanie bez podkladov, z ktorých toto vyúčtovanie vychádzalo, nespôsobuje splatnosť dlhu. Znalec
nevedel uviesť, či ceny, ktoré verifikoval svojím znaleckým posudkom boli obvyklé v danom mieste a

čase, pričom znalec uviedol, že vykurovanie nebytových priestorov závisí aj od požiadavky nájomníka
na vykurovanie nebytových priestorov. Rozhodnutie prvostupňového súdu aj z tohoto dôvodu žalovaný
považuje za nesprávne, pretože pokiaľ prvostupňový súd neprihliadol pri svojom rozhodovaní na tento
záver znaleckého dokazovania, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pokiaľ zaviazal žalovaného
uhradiť žalobcovi sumu 1 689,17 Eur. Uviedol, že v rámci dokazovania pred prvostupňovým súdom

bolo preukázané, že ním užívané nebytové priestory boli prekurované a táto skutočnosť vyplýva aj z
jeho reklamácie už žalobcu, pričom žalobca na jeho požiadavku na zníženie vykurovania ním užívaných
pivničných priestorov žiadnym spôsobom nereagoval. Ďalej poukázal na vysoký nárast ceny tepla.

Odvolací súd vec prejednal a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie
konanie. Bolo toho názoru, že súd prvého stupňa rozhodol predčasne, keď rozhodol o uplatnenom

nároku po tom, ako žalovaný namietal záver vypracovaného znaleckého posudku. Nariadil súdu prvého
stupňa zaoberať sa oprávnenosťou uplatnenej pohľadávky žalobcu a s otázkou kedy žalobcovi v
skutočnosti vzniklo právo uplatňovať si náklady za teplo (vykurovanie) za užívanie nebytových priestorov
a to či už od 1.11.2002 alebo od 1.1.2003. ďalej nariadil vysporiadať sa s obranou žalovaného,
namietanou v podanom odvolaní ohľadom overenia výšky nákladov na vykurovanie za 1 m2, pretože

zo znaleckého posudku nevyplýva aké nákladové položky znalec uznal a tiež z neho nevyplýva, či
overil plochy, ktoré žalobca uvádza, že boli v rokoch 2003 a 2004 vykurované. Okresný súd zistí, či
žalobcom predložené doklady sú úplné, pretože žalovaný namietal, že chýbajú faktúry za dodávku plynu
za niektoré obdobia. Nariadil taktiež vysporiadať sa s námietkami účastníkov konania.

Súd opätovne vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, výpisom zo

živnostenského registra žalovaného, faktúrou č. 2003166, č. 2004275, predžalobnou výzvou zo dňa
20.12.2006, platobným rozkazom vo veci, odporom proti platobnému rozkazu, písomným vyjadrením k
odporu, nájomnou zmluvou č. C. zo dňa 30.12.2002, návrhom na kompenzáciu zo strany žalovaného zo
dňa 28.3.2007, oznámením Stavebného bytového družstva Rimavská Sobota, oznámenie Energobyt,
s.r.o. Rimavská Sobota, oznámením Mestskej bytovej správy, s.r.o. Rimavská Sobota, oznámením

znalca Ing. I. J., oznámením SPOOL a.s. Lučenec, záznamom o výsledku prešetrenia Úradu pre
reguláciusieťovýchodvetví,faktúrouč.2003166,výpočtomnákladovktejtofaktúre,faktúrouč.2004275,
výpočtom nákladov k tejto faktúre, znaleckým posudkom znalca Y. O., na základe čoho zistil, že žalobca
dodával pre žalovaného teplo do nebytových priestorov, ktoré mal žalovaný v nájme od žalobcu podľa
nájomnej zmluvy č. 43/2002, pričom za obdobie od 1.11.2002 do 30.4.2003 mu dodané teplo vyúčtoval

faktúrou č. 2003166 v čiastke 1 102,92 Eur (33 226,50 Sk) a za vykurovacie obdobie od 1.10.2003 do
30.4.2004 faktúrou č. 2004275 v čiastke 1 430,94 Eur (43 108,50 Sk), celkove mu teda vyúčtoval čiastku
2 533,86 Eur (76 335,- Sk), ktorú žalovaný uhradil len čiastočne a to vo výške 531,10 Eur (16 000,- Sk), a
zvyšok vo výške 2 002,76 Eur (60 335,- Sk) neuhradil. Žalovaný v priebehu konania odmietal túto čiastku
uhradiť z toho dôvodu, že žalobca nepreukázal, že skutočne bolo dodávané teplo v takom množstve aké

bolo vyúčtované a nepreukázal taktiež žiadne rozúčtovanie nákladov na dodávku tepla, žalovaný preto
odmietal uhradiť túto čiastku, pričom žalobca trval na podanom žalobnom návrhu. Žalovaný poukazoval
na to, že z podkladov, ktoré predložil žalobca nie je možné objektívne zistiť výšku nákladov potrebných
na vykurovanie. Žalobca naopak tvrdil, že toto je preukázané.Súd nariadil doplnenie znaleckého dokazovania, pričom súdny znalec vypracoval doplnok k znaleckému
posudku.

Podľa § 663 O.Z. nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju

dočasne (v dojednanej dobe) užíval, alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie
inému zmluvou o nájme.

V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení účastníci konania uzavreli nájomnú zmluvu o nájme
nebytových priestorov dňa 30.12.2002, predmetom ktorej bol prenájom nebytových priestorov v budove
na N. C. Č.. X a to suterénu o výmere XXX B. na parcele č. I. XX/X v k.ú. U. O.. Súčasťou prenájmu

bol tiež hnuteľný majetok nachádzajúci sa v priestoroch. Bolo dohodnuté nájomné a taktiež v čl.
IV. ods. 4 bolo dohodnuté, že prevádzkové náklady spojené s užívaním priestorov hradí nájomca
v plnom rozsahu a to kúrenie prenajímateľovi mesačne zálohou vo výške 2 000,- Sk. Vykurovacia
plocha je vo výmere XXX mX. Konečné vyúčtovanie vykoná prenajímateľ po ukončení roka, resp. po
obdržaní faktúry od dodávateľa. Výška mesačnej zálohy môže byť upravená v náväznosti na úpravu

cien energie a vody. Nájomná zmluva sa uzavrela s účinnosťou od 1.11.2002 na dobu 5 rokov, t.j.
do 1.11.2007. Žalobca potom dodával žalovanému teplo do priestorov, ktoré mal žalovaný v nájme,
pričom toto mu vyúčtoval na konci roka faktúrami za vykurovacie obdobie rokov 2002, 2003 a 2004,
pričom žalovaný dodávku tepla zálohovo uhradil len čiastočne, neskôr odmietol túto uhradiť. Vo veci
bolo nariadené znalecké dokazovanie, pričom toto bolo doplnené dodatkom k znaleckému posudku

v zmysle usmernenia odvolacieho súdu. Znalec v doplnení znaleckého dokazovania konštatoval, že
žalobca vyúčtoval náklady spojené s užívaním nebytových priestorov, ktoré mal v užívaní žalovaný za
obdobie od 1.11.2002 do 30.4.2003 a od 1.10.2003 do 30.4.2004 v správnej výške podľa rozúčtovania
nákladov za dodávku tepla od svojho dodávateľa. Konštatoval, že vykurovaná plocha nebola o výmere
XXX mX ako to bolo dohodnuté v zmluve, ale o výmere XXX,XX mX. V znaleckom posudku vychádzal z

podkladov, ktoré mu predložil žalobca, najmä čo sa týka nákladových položiek. Ohľadom toho či výška
vyúčtovanej odplaty za uvedené obdobie je primeraná, nevedel odpovedať vzhľadom na odstup času,
pričom ohľadom nárastu cien tepla, na ktoré poukazoval žalovaný uviedol, že toto mohlo ovplyvniť najmä
zvýšenie cien plynu v danom období, ktoré išli rapídne hore.

Čo sa týka záverov znaleckého posudku súd pri posúdení veci vychádzal z týchto záverov, pričom súd

poukazuje na to, že strany v spore si dohodli v zmluve, že konečné vyúčtovanie vykoná prenajímateľ po
ukončení roka, resp. po obdržaní faktúry od dodávateľa, pričom žalobca mohol len rozúčtovať náklady
spojené s dodávkou tepla, keďže nie je organizáciou oprávnenou podnikať v oblasti výroby a distribúcie
tepla, k čomu v tomto prípade došlo a znalec konštatoval, že tieto náklady boli rozúčtované správne.
Ohľadom výšky a primeranosti ceny dodaného tepla, resp. tej skutočnosti, či táto cena bola v danom

mieste a čase obvyklá, znalec stanovisko nezaujal, nakoľko vzhľadom na odstup času a množstvo
skutočností, od ktorých toto závisí, nie je možné na túto otázku dať dostatočnú odpoveď. Z tých dôvodov
súd pri posúdení veci vychádzal zo zmluvne dohodnutého spôsobu vyúčtovania, záverov znaleckého
posudku a mal za to, že právny nárok žalobcu na zaplatenie dlhovanej čiastky je dôvodný. Keďže zmluva
bola účinná od 1.11.2002, súd zaviazal žalovaného na zaplatenie dodávky tepla od 1.11.2002 a žalobe

vyhovel čo do zaplatenia istiny v plnom rozsahu.

Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho
časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10 % vyššie,
než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska, uplatňovaná pred prvým kalendárnym
dňom kalendárneho polroka v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba NBS platná v

prvý kalendárny deň kalendárneho polroka v ktorom došlo k omeškaniu, sa použije počas celého tohto
polroku.

O úroku z omeškania bolo rozhodnuté podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. platného v čase vzniku predmetu
sporu.Podľa uvedeného ustanovenia vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania, tento bol v
súlade s uvedeným ustanovením a preto súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie takto vyúčtovaného
úroku z omeškania.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. . Žalobca mal vo veci úspech v spore, preto
mu súd priznal náhradu trov konania proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal. Žalobcovi vznikli
trovy konania v sume 120,10 Eur v súvislosti so zaplatením súdneho poplatku z návrhu, 18,50 Eur
v súvislosti so zaplatením súdneho poplatku z odvolania, celkovo teda 138,60 Eur, na náhradu ktorých

trov súd zaviazal žalovaného, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

Ďalej bolo rozhodnuté o trovách konania podľa § 148 ods. 1 O.s.p. . Štátu vznikli trovy konania v
súvislosti s trovami znaleckého dokazovania vo výške 221,53 Eur, na náhradu ktorých trov súd zaviazal

žalovaného, ktorý vo veci úspech nemal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
v Lučenci, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.

Podľa § 205 ods. l O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 písm. a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,

sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu

(prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do

rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa § 205a ods. 2 O.s.p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Podľa § 221 ods. l O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie

právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo

vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak nebude povinnosť týmto rozhodnutím stanovená splnená dobrovoľne, možno sa jej plnenia domáhať
návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých

detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.