Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 21, 2010

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 14C/95/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7709213712
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Červeňák

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2010:7709213712.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

R. súd Q., sudcom X.. B. E., v právnej veci žalobkyne H.. R. S., nar. X.XX.XXXX, bytom Q., ul. M. T. 9,

zastúpenej E. S., nar. XX.X.XXXX, bytom Q., M. T. 9, proti žalovanému I. D. - J. G., miesto podnikania
W. XXXX,Vranov na d I., H.: XXXXXXXX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam takto

r o z h o d o l :

W. určuje, že nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctve číslo XXXX, kat. úz. W. a to pozemok s
parcelným číslom XXX, druh pozemku G. plochy a nádvoria o výmere XXX mX a na tomto pozemku
stojaca stavba - rodinný dom so súpisným číslom XXXX patria do výlučného vlastníctva žalobkyne.

G. je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov v sume XXX,XX € konania do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

G. sa svojou žalobou došlou súdu dňa XX.XX.XXXX domáhala určenia vlastníckeho práva k

nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. W. a to pozemok s parcelným číslom XXX,
druh pozemku zastavaná plocha a nádvoria o výmere XXX mX a na tomto pozemku stajaca stavba -
rodinný dom so súpisným číslom XXXX patrí do výlučného vlastníctva žalobkyne, pričom poukázala
na skutočnosť, že dňa XX.X.XXXX uzavrela so žalovaným zmluvu o zabezpečovacom prevode
práva, na základe ktorej žalobkyňa ako výlučná vlastníčka previedla na žalovaného vlastnícke
právo nehnuteľnosti zapísaných na LV XXXX, kat. úz. W. a to pozemok parc. č. 845, druh pozemku
zastavané plochy a nádvoria vo výmere 300 m2, a na tomto pozemku stajacu stavbu - rodinný dom
so súp. číslom 2633. Ďalej poukázala na rozsudok Okresného súdu Michalova č.k. 12C/411/2020-193

v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, č.k. 3Co/192/2007-226 v konaní o vypratanie
predmetných nehnuteľností, ktorými bola žaloba zamietnutá, oba konajúce súdy konštatovali, že zmluva
o zabezpečovacom prevode práva uzavretá medzi účastníkmi dňa 25.1.2002 je pre rozpor s dobrými
mravmi podľa § 39 O.Z. ako celok absolútne neplatná.

Uviedla, že právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik zmenu, alebo
zánik práv a povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí od
začiatku (ex tunc). Následkom neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 25.1.2002

je, že tento právny úkon nemá právne účinky, a teda že žalovaný sa nestal vlastníkom predmetných
nehnuteľností. Žalovaný však túto skutočnosť odmieta akceptovať a ani na základe viacerých osobných
a telefonických žiadostí žalobkyne neposkytol súčinnosť pri zmene údajov o vlastníckom práve k
predmetným nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľnosti.Poukázala na ustanovenie § 7 ods. 1, písm c, zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti a zápise
vlastníckych práv, ako aj na § 70 ods. 2 katastrálneho, § 70 ods. 1, a 2, katastrálneho zákona

Poukázala na skutočnosť, že podľa výpisu listu vlastníctva č. 2193, kat. úz. Stráňany je v katastri

nehnuteľnosti ako vlastník predmetných nehnuteľností evidovaný žalovaný s titulom nadobudnutia -
zmluva o zabezpečovacom prevode práva povolená vkladom pod číslom V-205/02 zo dňa 31.1.2002
Keďže podkladom pre povolenie vkladu vlastníckeho práva bol absolútne neplatný právny úkon, no
žalobca je doposiaľ evidovaný ako vlastník nehnuteľností, žalobkyňa má naliehavý právny záujem
na určení vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam súdnym rozhodnutím, pretože bez tohto

určenia a na to nadväzujúce zmeny v evidencii katastra nehnuteľností by bolo ohrozené vlastnícke právo
žalobkyne, resp. by jej právne postavenie ako vlastníčky nehnuteľností stalo neistým.

Poukázala na ustanovenia § 123 O.z. je vlastník v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užíva, požívaj jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Predovšetkým právo žalobkyne
nakladať s predmetom vlastníctva (ius disponenedi) je ohrozené, pretože bez listinného dôkazu o
vlastníctve v podobe výpisu z listu vlastníctva nemožno nehnuteľnosti napr. scudziť, získať na ňu

stavebné povolenie, alebo inak s ňou disponovať.

Na záver poukázala na ustanovenie § 80 písm. c, O.s.p.

Z písomného vyjadrenia žalovaného k žalobe došlého súdu dňa 17.2.2010 súd zistil, že žalobkyňa
v žalobe uviedla nepravdivé skutočnosti pokiaľ ide o uzatvorenie zmluvy o zabezpečovacom prevode
práva. Uvedená zmluva bola uzatvorená za účelom zabezpečenia pohľadávky a jej príslušenstva, ktorá

vznikla zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 25.1.2020. Poukázal na to, že Okresný súd Michalovce
v konaní 12C/411/2002 už pred vydaním rozhodnutia uvedeného, a to rozsudkom zo dňa 5.3.2004,
ktorým zamietol žalobu o vypratanie nehnuteľnosti. V rozsudku z 5.3.2004 súd uviedol ako jediný
dôvod zamietnutie žaloby uhradenie pohľadávky. Súd sa ani nezmienil, že by považoval zmluvu za
absolútne neplatnú. Dokonca uviedol, že žalobca (v tomto konaní žalovaný) mohol využiť svoje právo

a nehnuteľnosti, ktoré boli na neho prevedené zabezpečovacím prevodom práva predať. Súd mal teda
v roku 2004 za to, že zmluva o zabezpečovacom prevode práva je platná.

Rozsudkom v rovnakom konaní č. k. 12C/411/2020-193 doručeným dňa 15.12.2006, o viac než dva a pol
roka neskôr, súd opakovane zamietol žalobu o vypratanie nehnuteľnosti, v odôvodnení tohto rozsudku
už uviedol, že zmluva o zabezpečovacom prevode práva je neplatná.

Z odôvodnení uvedených rozsudkov súdu je vidieť zrejmý rozpor vo vyhodnocovaní platnosti zmluvy o
zabezpečovacom prevode práva. Pritom súd má za povinnosť automaticky skúmať platnosť právneho
úkonu a v prípade jeho neplatnosti automaticky prihliadať na jeho absolútnu neplatnosť. Pokiaľ je zmluva
rok či dva po podpise platná podľa názoru súdu platná , súd nevidí žiadny rozpor s dobrými mravmi ako
dôvod jej neplatnosti, nemôže súd o ďalšie dva roky vyhodnotiť zmluvu ako neplatnú. Vyslovenie rozporu

s dobrými mravmi takým spôsobom nie je možný, a to ani v prípade neskoršej zmeny legislatívy.

Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/49/1996 k výkladu § 3 O.z. rozpor výkonu
práv v rozpore s dobrými mravmi, ktorý je aplikovateľný aj pre prípade zmluvy o zabezpečovacom
prevode práva medzi žalobkyňou a žalovaným. Žalovaný žiadal, aby súd vykonal dokazovanie týkajúce
sa záverov súdu o neplatnosti zmluvy. Súdy prijali a vyhodnocovali v neskoršom čase neprípustný

dôkaz - znalecký posudok vyhodnocujúci stav k spätnému dátumu. Súd sa rozporom znaleckých
posudkov vôbec nezaoberal. Vyhodnotenie dôvodov rozporu zmluvy s dobrými mravmi je v rozpore s
rozhodovacou praxou súdov v obdobným veciach v čase uzatvorenia zmluva ako aj neskôr. Poukázal
na judikatúru z rozhodnutia OS Trenčín sp. zn. 11C/39/2004, potvrdeného v odvolacom konaní sp. zn.
4Co/249/2005. Zároveň poukázal na rozhodnutie OS Banská Bystrica sp. zn. 8C/75/2007. Poukázal na

ustanovenia § 3 ods. 1, Občianskeho zákonníka, že nesmie byť výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov v rozpore s dobrými mravmi. Za právny úkon priečiaci sa dobrým mravomtreba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich
mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi, teda nie individuálny názor súdu v
čase posudzovania záväzku o štyri roky po podpise zmluvy, ale všeobecné mravné zásady a princípy

uznávané v čase podpisu zmluvy sú podkladom pre prípadné určenie neplatnosti zmluvy.

Poukázalnajudikátjednostrannouaplikáciou§3ods.1,Občianskehozákonníka,priktorejbysanevzala
na zreteľ celá označená situácia, ale len partikulárny záujem žalobkyne a ňou uvádzané okolnosti by
mohlodôjsťkoslabeniuprincípuzárukabezpečnostiobčianskoprávnychúkonov,najmäbymohlonastať
zneistenie zásady ochrany poctivého nadobúdateľa.

Poukázal, že súd opomenul príslušenstvo pohľadávky, že žalovaný stále eviduje príslušenstvo

pohľadávky, ktorým sú úroky z omeškania za oneskorené splatenie pôžičky. Žiadal, aby sa súd zaoberal
a vysporiadal so všetkými vyššie uvedeným právnymi a skutkovými tvrdeniami, vykonal dokazovanie a
riadne zhodnotil platnosť zmluvy o zabezpečovacom prevode práva.

Súd z písomného vyjadrenia žalobkyne k vyjadreniu žalovaného došlého súdu 16.3.2010 súd zistil, že ,
že predmetný spor bol prejednaný Okresným súdom Michalovce pod sp. zn. 12C/411/2002, v ktorom

už bolo rozhodnuté o všetkých nárokoch odporcu. V druhom odvolacom konaní bol tento rozsudok
potvrdený aj Krajským súdom v Košiciach pod sp. zn. 3Co/192/2007 dňa 30.10.2008. Nie je teda dôvod
prejednávať znovu už právoplatné rozhodnutia. Nechce opakovane rozvádzať celý priebeh konaní, aby
sa vyhla rôznym invektívam. K predmetnej veci teda len dodáva, že odporca podľa zmluvy o pôžičke zo
dňa 25.1.2002 mal po jej vrátení vydať kvitanciu na zápis do katastra nehnuteľností, aby sa vlastníctvo

nehnuteľností vrátilo do pôvodného stavu, čo však nevykonal. Podľa predmetnej zmluvy po vrátení
pôžičky bola teda vlastníčkou aj naďalej žalobkyňa, čo je konštatované aj v rozsudku Okresného súdu
Michalovce, sp. zn. 12C/411/2020 a potvrdené v odvolacom konaní Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
3Co/192/2007 zo dňa 30.10.2008.

Súd po vykonanom dokazovaní zistil tento skutkový stav:

Žalobkyňa so žalovaným dňa 25.1.2002 uzavrela zmluvu o pôžičke, ktorou sa veriteľ zaviazal požičať
dlžníkovi čiastku 225.000.- Sk. V článku III tejto zmluvy na zabezpečenie pohľadávky veriteľa zo
zmluvy, uvedenej v bode I. tejto zmluvy a jej príslušenstva, dlžník týmto prevádza vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam a ich príslušenstvu, uvedených v článku II tejto zmluvy, na veriteľa. V článku
IV je konštatované, ako náhle dlžník splní svoj zabezpečený dlh, zaniká aj zabezpečenie prevodom

nehnuteľností uvedených v článku II, teda splatením dlhu sa mu vlastníctvo týchto nehnuteľností vracia
do pôvodného stavu v jeho prospech, na jeho meno, zápisom do katastra nehnuteľností. O tom je veriteľ
povinný dlžníkovi vydať a zároveň aj príslušnému katastrálnemu úradu potvrdenie - kvitanciu, o splnení
dlhu s obsahom, že dlh dlžníka zanikol a že vlastnícke právo na nehnuteľnosti uvedené v článku II sa
v katastre zapíše ako vlastníctvo dlžníka.

Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 25.1.2002 súd zistil, že bola uzavretá zmluva o pôžičke medzi žalovaným
a žalobkyňou na sumu 225.000.- Sk.

Z výpovede žalobkyne súd zistil, že dňa 25.1.2002 podpísala so žalovaným zmluvu o pôžičke, kde si od
neho požičala 225.000.- Sk, ktoré mala žalovanému vrátiť do troch mesiacov od jej poskytnutia a to do
25.4.2002. Na zabezpečenie určitej záruky musela podpísať zmluvu o zabezpečovacom prevode práva.

Bol medzi nimi dohodnutý úrok 2 % za celé obdobie z uvedenej sumy. Dňa 25.1.2002 podpísala zmluvu
o zabezpečovacom prevode práva, kde v článku 2 bolo uvedené, že dlžník sa osvedčil, že je výlučným
vlastníkom nehnuteľnosti. Stanovená bola hodnota nehnuteľnosti znaleckým posudkom Ing. Igora
Bajužika na sumu 814.519.- Sk a v článku III, bol 1, bolo uvedené, na zabezpečenie pohľadávky veriteľa
zo zmluvy uvedenej v bode 1 tejto zmluvy a jej príslušenstva, dlžník týmto prevádza vlastnícke právo

k nehnuteľnostiam a ich príslušenstvu, uvedených v článku II tejto zmluvy, na veriteľa. Veriteľ prijíma
nehnuteľnosti, ktoré sú uvedené v bode I, do vlastníctva. V bode III je uvedené, že účastníci považujútýmto pohľadávku v článku I vo výške 225.000.- Sk + úroky 2 %, spolu 229.500.- Sk za zabezpečenú. V
článku IV je uvedené, ako náhle dlžník splní svoj zabezpečený dlh, zaniká aj zabezpečenie prevodom
nehnuteľností uvedených v článku II. Teda splatením dlhu sa mu vlastníctvo týchto nehnuteľností vracia

do pôvodného stavu v jeho prospech, na jeho meno, zápisom do katastra nehnuteľností. O tom je veriteľ
povinný dlžníkovi vydať a zároveň aj príslušnému katastrálnemu úradu potvrdenie - kvitanciu, o splnení
dlhu s obsahom, že dlh dlžníka zanikol, a že vlastnícke právo na nehnuteľnosti uvedené v článku II sa
v katastre zapíše ako vlastníctvo dlžníka. Ak dlžník nesplní svoj zabezpečený dlh voči veriteľovi ani po
opakovanej výzve veriteľa zaslanej dlžníkovi veriteľom na adresu, ktorú mu dlžník oznámil ako svoju pri

uzatvorení tejto zmluvy, veriteľ sa týmto stáva výlučným vlastníkom nehnuteľností uvedených v článku
II tejto zmluvy.

Ďalej žalobkyňa vo výpovedi uviedla, že v čase podpísania pôžičky bola vlastníčkou nehnuteľností
zapísaných na LV č. 2193, kat. úz. Stráňany, a to pozemok s parc. číslom 845, druh pozemku zastavané
plochy a nádvoria o výmere 300 m2 a na tomto pozemku stajacu stavbu - rodinný dom súpisné číslo
2633. Uviedla, že mala do 25.4.2002 vrátiť peniaze, dovtedy to nestihla. Syn zobral úver a chceli

to vyplatiť v auguste 2002. Žalovaný tieto peniaze od nich odmietol. Začiatkom roku 2003 vložila
uvedené peniaze na jeho účet. Uložila na účet 229.500.- Sk, čo bolo vrátenie pôžičky a vyúčtoval im
nájom, ktorý zaplatili ešte 45.000.- Sk. Následne sa domáhal žalobou o vypratanie nehnuteľnosti na
súde. Peniaze mu boli vyplatené 29.5.2003, kde rozsudok OS Michalovce, sp. zn. 12C/411/2002 v
spojitostisrozsudkom KrajskéhosúduvKošiciach,č.k.3Co/192/227-226konanieovypratanieuvedenej

nehnuteľnosti bola žaloba zamietnutá. Oba konajúce súdy konštatovali, že zmluva o zabezpečovacom
prevode práv, uzavretá medzi účastníkmi dňa 25.1.2002 je pre s dobrými mravmi pod § 39 O.z. ako
celok absolútne neplatná. Podľa jej názoru tým, že zmluva bola vyhlásená rozsudkami za absolútne
neplatný právny úkon, absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí od
začiatku. Následkom neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 25.1.2002 je, že

tento právny úkon nemá právne účinky a že žalovaný sa nestal vlastníkom predmetných nehnuteľností.
Žalovaný však odmieta akceptovať túto skutočnosť aj na základe osobných a telefonických žiadostí
žalobkyne, neposkytol súčinnosť pri zmene údajov vo vlastníckom práve, predmetná nehnuteľnosť sa
v katastri nehnuteľnosti čo bolo dohodnuté v zmluve o zabezpečovacom práve, že pri vyplatení dlžnej
čiastky vydá kvitanciu a bude prevedená nehnuteľnosť opätovne na ňu, čo doposiaľ nespravil. Taktiež

sa ani neozval. V katastri nehnuteľnosti j na LV č. 2193, kat. úz. Stráňany je zapísaný žalovaný ako
vlastník predmetných nehnuteľností s titulom nadobudnutia zmluva o zabezpečovacom prevode práva,
povolená vkladom pod čl. 205/2002 zo dňa 31.1.2002

Poukázala na skutočnosť, že je v rozpore aj s článkom v zmluve o zabezpečovacom prevode práva,
kde je jednou z podmienok prevodu práva bola skutočnosť, že mala byť písomne vyzvaná na uhradenie

písomnej pohľadávky, čo sa však do zaplatenia pohľadávky zo strany žalovaného nestalo. Poukázala
na ustanovenie § 123 O.z., že nemôže predmet svojho vlastníctva držať, využívať, používa jeho plody.
Žiadala, aby súd žalobe vyhovel Uviedla, že tvrdenia žalovaného sú nepravdivé. Poukázala na to, že
zmluva bola dohodnutá na 2 %, úroky za obdobie do 25.4.2002 odo dňa pôžičky a nemal taktiež právo
od nich požadovať nájomné.

Z výpovede žalovaného súdu zistil, že žalobu žalobkyne neuznáva, považuje ju za neodôvodnenú a
to z dôvodu, že žalobkyňa bola jeden rok v omeškaní so splatením pôžičky. Zároveň uviedol, že má
záujem na mimosúdnom urovnaní predmetnej veci, v prípade, že k nemu nedôjde, vystaví na predmetnú
nehnuteľnosť kvitanciu o splnení dlhu. Taktiež uviedol, že sa posledného pojednávania v predmetnej
veci zúčastniť nemohol. Na pojednávaní dňa 23.9.2010 zároveň uviedol, že sa chce mimosúdne

dohodnúť, aby žalobkyňa zobrala žalobu späť, urobila by sa kvitancia na uvedenú nehnuteľnosť, pričom
žalobkyňa a jej právny zástupca uviedli, že ako náhle bude kvitancia, hneď sa zoberie žaloba späť.
Žalovaný s týmto súhlasil a trval na odročení pojednávania a bola poskytnutá lehota pre mimosúdne
vyriešenie sporu.

Z rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 7.11.2006, č. k.12C/411/2002-193 súd zistil, že

súd žalobu o vypratanie nehnuteľnosti zamietol. V odôvodnení súd konštatoval, že zmluva o
zabezpečovacom prevode práva je však v časti neplatná v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka prerozpor s dobrými mravmi. Žalobca si pohľadávku zabezpečil v neprimeranej výške. Zo znaleckého
posudku Ing. Mindžákovej je zrejmé, že v čase uzatvárania zmlúv bola hodnota rodinného domu s
príslušenstvom a parcela 845 kat. úz. Michalovce 2.000.000.- Sk. Žalobca vzhľadom predmet svojej

podnikateľskejčinnostiotejtovýškevedieť malamusel.Oprotivýškezáväzku229.000.-Sksajednáako
jeho 8,7 - násobné zabezpečenie. Podľa názoru súdu zabezpečenie záväzku prevodom práva je možné
vykonať maximálne do výšky 2-násobku hodnoty záväzku, čo v tomto prípade predstavuje cca 460.000.-
Sk. Takýmto zabezpečením môže veriteľ získať neprimeraný prospech. Zmluva o zabezpečovacom
prevode práva ako právny úkon predstavuje jeden nedeliteľný celok, a preto je v celku absolútne

neplatná.

Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.10.2008, č. k. 3Co/192/2007-226 bol rozsudok súdu
prvého stupňa potvrdený. Aj v tomto odôvodnení odvolací súd konštatuje, že súlad obsahu právneho
úkonu s dobrými mravmi musí byť posudzovaný vždy bez ohľadu na to, že obsah právneho úkonu bol
výsledkom slobodného dojednania medzi účastníkmi a tiež bez ohľadu na to, kto prípadný rozpor s
dobrými mravmi zavinil, či teda niektorá zo strán bola pri uzatváraní zmluvy v dobrej viere. Rozpor s

dobrými mravmi predstavuje také konanie, ktoré je zjavne neprijateľné, lebo je z hľadiska oprávnených
záujmov strán hrubo nevyvážené. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodol, rozsudok súdu prvého
stupňa potvrdil ako vecne správny.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zmluva o zabezpečovacom prevode
práva, na základe ktorej sa stal výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz.

Stráňany, zapísaných na LV č. 2193 a to pozemok s parcelným číslom 845, druh pozemku zastavené
plocha a nádvoria o výmere 300 m2 a na tomto pozemku stajacu stavbu - rodinný dom so súpisným
číslom 2633 je absolútne neplatná, čo bolo konštatované aj v rozsudku Okresného súdu Michalovce, č.
k. 12C/411/2002-193 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, č. k. 3Co/192/2007-226 v
zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, že od začiatku je absolútna neplatnosť. Zároveň bolo

preukázané, že v zmysle ustanovenia § 80 písm. c, O.s.p. je tu neliehavý právny záujem žalobkyne
na usporiadaní týchto problémov a zároveň aj s poukazom na ustanovenie § 123 O. z. je vlastník v
medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a
nakladať s ním. Predovšetkým právo žalobkyne nakladať s predmetom vlastníctva je ohrozené, pretože
bez listinného dôkazu o vlastníctve v podobe výpisu z listu vlastníctva nemožno nehnuteľnosti napr.

scudziť, získať na ňu stavebné povolenie alebo inak s ňou disponovať.

Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, bolo preukázané, že
vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti je naďalej žalobkyňa. Nedošlo k prevodu relevantným spôsobom
na žalovaného, pričom neboli využité všetky možnosti zo strany žalovaného na prevod týchto
nehnuteľností. Žalobkyňa nebola vyzvaná na plnenie, pričom plnenie zo strany žalovaného bolo

odmietané a preto podľa názoru súdu boli splnené podmienky preto, aby súd v danej veci rozhodol a
súd mal za to, že naďalej majiteľkou nehnuteľnosti je žalobkyňa a preto súd žalobe v celom rozsahu
vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, O.s.p. a priznal náhradu trov konania úspešnému
žalobcovi v sume 528,27 € a to na súdnom poplatku v sume 99,50 € za podaný návrh na predbežné

opatrenia v sume 33 €, za právne služby právneho zástupcu JUDr. Baťalíka v sume 215,77 € a to
za prevzatie a prípravu zastúpenia 63,65 €, písomné podanie na súd - žalobný návrh 63,65 €, návrh
na vydanie predbežného opatrenia 63,65 €, režijný paušál 3 x 6,95 € + DPH 24,81 € v celkovej sume
215,77 € a za stratu času na 6 pojednávaniach zástupcu žalobkyne 6 x 30 € v celkovej sume 180 €,
pričom na úhradu týchto trov zaviazal žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v 3 vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach/ § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha. / § 205 ods. 1 O Proti. s. p. /

Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť iba niektorým
z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O. s. p.

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené / § 205a /,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.