Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, October 7, 2010

Súd: Okresný súd Nové Mesto n/V
Spisová značka: 6C/42/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3509201323
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2010:3509201323.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudcom Mgr. Ivanom Kubínyim v právnej veci navrhovateľa

Trenčianska Vodohospodárska spoločnosť, a.s. so sídlom Trenčín, Ul. 1. mája 11, IČO 36 306 410,
právne zastúpená spoločnosťou A3 advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Trenčín, Horný Šianec
232 proti odporcovi Bezovec - Poľnohospodárske družstvo so sídlom Modrová, Stará Lehota, IČO 00
223 603, právne zastúpený Mgr. Karolom Vlasákom, advokátom so sídlom Trenčín, Jilemnického 2 o
náhradu nemajetkovej ujmy 35.000,- Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Návrh sa zamieta.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 2.474,43 Eur, a to do troch dní
od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu odporcu.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným dňa 16.03.2009 žiadal navrhovateľ zaviazať odporcu k zaplateniu 35.000,- Eur
spolu s úrokom z omeškania 3 % ročne odo dňa doručenia žaloby odporcovi. Navrhovateľ žiadal tiež
náhradu trov konania. Ako dôvody svojho návrhu uviedol, že zo strany odporcu došlo k znečisteniu K.
potoka vypúšťanou močovkou v takej miere, že bola závažne znížená kvalita pitnej vody na vodnom
zdroji "Studienka", ktorý ako jediný zásobuje V. K.. V dôsledku závadnosti dodávanej vody museli byť
odberatelia v dotknutej oblasti upozornení na zníženú kvalitu dodávanej vody a následne bol tento
jediný zdroj pitnej vody v danej oblasti dočasne odstavený. Na strane odberateľov došlo k strate dôvery
k navrhovateľovi ako dodávateľovi pitnej vody. Ďalej uviedol, že po predmetnej udalosti bol v očiach

odberateľov vnímaný ako nespoľahlivý dodávateľ a jeho produkt - pitná voda ako nekvalitná. Toto
vnímanie navrhovateľa vyplynulo z prieskumu kvality služieb navrhovateľa, vykonaného v mesiacoch
september až október 2007. Navrhovateľ tiež poukázal, že dôsledky tejto udalosti sú vnímané ako
neschopnosť navrhovateľa nielen u odberateľov, ale aj u jeho obchodných partnerov. Navrhovateľ tak
konanie odporcu považoval za zásah do jeho dobrej povesti a ako reparáciu tohto zásahu požadoval
finančné zadosťučinenie v uvedenej výške, a to na právnom základe § 19b ods. 3 v spojení s § 19b
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Čo sa týka výšky uplatneného nároku, tento ako nemajetkovú ujmu

podporne dovodil z podielu na ročnej tržbe navrhovateľa, ktorý pripadá na podiel akcií V. K. v spoločnosti
navrhovateľa.

Odporca s návrhom nesúhlasil, žiadal návrh zamietnuť a priznať náhradu trov konania. V prvom rade
vzniesol námietku premlčania uplatneného práva. Inak predmetnú udalosť nepoprel, necítil sa však za
jej dôsledky zodpovedný, pretože nie je zrejmé, či ju nespôsobili iné fyzické osoby ako jeho zamestnanci.
Odporca tiež spochybnil, že by predmetná udalosť mohla mať dopad na dobrú povesť navrhovateľa a
pokles spotreby vody v dotknutej oblasti považoval najmä za dôsledok vysokej ceny dodávanej vody.Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámil pripojený spis tunajšieho súdu sp. zn.
8Cb/112/2009, vrátane tam pripojeného spisu sp. zn. 1T/71/2008, služobný list TVS, doklad o cene za
vodu, doklad o vývoji spotreby vody, výpis z knihy hlásených havárií, výskum kvality služieb spoločnosti

z roku 2007, zoznam akcionárov a zistil tento skutkový stav veci:

Zpripojenéhotrestnéhospisubolozistené,ževobdobí09/2003až9.2.2004bolazpoľnohospodárskeho
objektu odporcu vypúšťaná močovka do K. potoka, a to v takom rozsahu, že dôsledkom bolo
znečistenie vodného zdroja pitnej vody pre Obec K.. Z výpisu z knihy hlásených havárií bolo zistené,
že navrhovateľom dodávaná voda do Obce K. vykazovala znečistenie a zápach a starosta obce tieto
skutočnosti ohlásil navrhovateľovi dňa 17.01.2004. Z pripojených spisov bolo zistený ďalší priebeh

udalostí tak, že dňa 19.1.2004 už bola pitná voda do obce dovážaná cisternami a o závadnosti
vodovodnej vody boli občania informovaní v miestnom rozhlase. Príčina znečistenia vody bola zistená
dňa 08.02.2004, kedy v nočných hodinách pri objekte odporcu objavili pracovníci navrhovateľa spolu
so starostom obce, že z objektu odporcu ústi do potoka hadica, z ktorej vyteká močovka. Až do dňa
15.04.2004 bola V. K. zásobovaná pitnou vodou prostredníctvom cisterien. Navrhovateľ prijal opatrenia

na zlepšenie kvality vody a nemalými nákladmi dosiahol vyčistenie vodného zdroja. Náhradu škody
vzniknutej touto udalosťou uplatnil navrhovateľ prvý krát v trestnom konaní dňa 3.5.2005 voči stíhaným
fyzickým osobám.

Zo záznamu o vývoji spotreby vody bolo zistené, že po uvedenej udalosti došlo v Obci K. k poklesu
spotreby vody dodávanej navrhovateľom. Z výskumu kvality služieb navrhovateľa z roku 2007 bolo

zistené, že oproti iným obciam zásobovaným navrhovateľom je spokojnosť obyvateľov V. K. so službami
navrhovateľa podstatne nižšia, navrhovateľ je vnímaný negatívne a ním dodávaná voda je považovaná
za nekvalitnú.

Podľa § 19b ods. 3 v spojení s ods. 2 Občianskeho zákonníka, pri neoprávnenom zásahu do dobrej
povesti právnickej osoby sa možno domáhať na súde okrem iného aj primeraného zadosťučinenia, ktoré

sa môže požadovať aj v peniazoch.

Zo skutkového stavu zisteného v konaní mal súd zato, že odporca svojou činnosťou skutočne zasiahol
do dobrej povesti navrhovateľa. Odporca totiž zodpovedá za znečistenie vody dodávanej navrhovateľom
a dodávanie takejto vody je v očiach odberateľov prirodzene vnímané ako nedostatok na strane
navrhovateľa a navrhovateľ je v tejto súvislosti vnímaný odberateľmi negatívne. Uvedené vyplýva aj z

prieskumu kvality služieb.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
uvedenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou

vlastníckeho práva.

Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania však navrhovateľom uplatnený nárok nemožno priznať,
pretože námietka je dôvodná.

V prvom rade súd riešil otázku premlčateľnosti práva na finančné zadosťučinenie za zásah do dobrej
povesti, a v súlade s § 100 ods. 2 považuje toto právo za premlčateľné, pretože je právom majetkovým. I

keď sa možno stotožniť s navrhovateľom, že právo na ochranu dobrej povesti je "osobnostným právom"
právnickej osoby, a teda ako nemajetkové právo nepremlčateľné. Situácia sa však mení pri práve na
finančné zadosťučinenie, ako práve vyplývajúcom z porušenia onoho osobnostného práva. Pre možnosť
premlčania je totiž určujúci obsah samotného nároku, a nie povaha práva, z porušenia ktorého tento
nárok vznikol. Majetková povaha finančného zadosťučinenia je zrejmá. Obdobný záver vyplýva aj zrozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 278/2007, s ktorým sa súd plne stotožnil a prijal ho ako
základ pre posúdenie vyššie uvedenej otázky.

Ďalej bolo právne významné posúdenie premlčacej doby a najmä okamžiku začiatku jej plynutia. Keďže

Občiansky zákonník ani iný právny predpis osobitne premlčanie finančného zadosťučinenia neobsahuje,
použil súd ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka o všeobecnej premlčacej dobe, podľa ktorého je
premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz. I táto otázka bola
obdobne posúdená v citovanom rozhodnutí NS SR.

Prvý raz teda mohol navrhovateľ uplatniť právo na finančné zadosťučinenie na súde vtedy, keď sa
dozvedel, že k zásahu do dobrej povesti došlo, a kto tento zásah spôsobil. Bez týchto podmienok by

právo nemohlo byť žalovateľné. I keď sa jedná o výlučne subjektívnu dobu nemožno pre nedostatok
výslovnej právnej úpravy pripustiť jej obmedzenie žiadnou objektívnou dobou. Analogické použitie
právnej úpravy objektívnej premlčacej doby pri náhrade škody, resp. bezdôvodnom obohatení sa javí
ako nedovolená analógia.

K otázke vedomosti navrhovateľa o zásahu do dobrej povesti je v prvom rade potrebné určiť samotný

okamžik vzniku zásahu do dobrej povesti. Dobrá povesť právnickej osoby spočíva v tom, ako je táto
vnímaná zvonka. Konkrétne u navrhovateľa teda to, ako je vnímaný v prvom rade odberateľmi, následne
aj obchodnými partnermi a podobne. Kvalita dodávanej vody je pritom bezpochyby jedno z hlavných
určujúcich kritérií. Moment, kedy odberatelia začali vnímať zhoršenú kvalitu dodávanej vody možno teda
považovať za počiatok zásahu do dobrej povesti. V danom prípade sa jedná o obdobie, kedy došlo

k hláseniu závadnosti vody na dispečing navrhovateľa a následne k vyhláseniu o závadnosti vody v
miestnom rozhlase a k náhradnému zásobovaniu cisternami. Bezpochyby už v tomto období muselo u
dotknutých odberateľov dôjsť k poklesu ich mienky o navrhovateľovi.

Podstatné však je, kedy tento pokles mienky, teda zásah do dobrej povesti vnímal navrhovateľ. Súd
má za to, že vedomosť o tomto zásahu bola u navrhovateľa daná v okamžiku, kedy sa dozvedel,

že nízka kvalita vody vyšla v V. K. najavo, teda najneskôr v čase keď sám začal do obce dodávať
pitnú vodu cisternami (19.01.2004). Je všeobecne známe, aký negatívny dopad na dobrú povesť
výrobcu alebo poskytovateľa služieb má zverejnenie informácie o vade jeho produktu alebo služby (napr.
nedávne hromadné opravy vozidiel značky Toyota pre výrobnú vadu). O to viac musí byť potom takýto
negatívny dopad zrejmý osobe znalej pomerov v odbore svojho podnikania, akou je aj navrhovateľ.

Následné preukázanie poklesu dobrej povesti v prieskume spokojnosti so službami navrhovateľa je len
objektívnym potvrdením zásahu do dobrej povesti a nie okamihom, kedy sa navrhovateľ o zásahu mohol
prvý krát dozvedieť. Nie je totiž rozhodujúce, kedy sa navrhovateľ o zásahu do dobrej povesti skutočne
dozvedel, ale kedy mal k dispozícii dostatok informácií na to, aby sa u neho vedomosť o tomto zásahu
mohla predpokladať. Jedná sa o obdobnú situáciu ako pri subjektívnej premlčacej dobe pri náhrade

škody, kedy nie je rozhodujúce, kedy sa poškodený o škode a škodcovi skutočne dozvedel, ale kedy mal
k dispozícii dostatok informácií na to, aby sa u neho uvedené vedomosti mohli predpokladať. Je potom
iba vecou poškodeného, či u neho subjektívna vedomosť o škode a škodcovi nastala alebo nenastala,
čo platí aj v prípade zásahu do dobrej povesti.

Čo sa týka druhej podmienky začatia plynutia premlčacej doby, teda vedomosti o subjekte, ktorý

zásah spôsobil, táto vedomosť bola u navrhovateľa daná už v čase, kedy jeho pracovníci zistili pôvod
znečisteniaK.potokaodporcom,tedadňa08.02.2004.Keďžemočovkabolavypúšťanázareáluodporcu
a jeho zariadeniami, nie je dôvod hľadať iný zodpovedný subjekt ako odporcu. Ani tvrdenie navrhovateľa,
že o zodpovednom subjekte sa dozvedel až po oslobodení zamestnancov odporcu spod obžaloby nie
je opodstatnené. Výsledok trestného konania totiž iba konštatuje nedostatok trestnej zodpovednosti u

obvinených, no nijako nepoukazuje na žiadny iný subjekt zodpovedný za predmetnú udalosť.

Vzhľadom na uvedené tak navrhovateľ mohol o zásahu do dobrej povesti vedieť najneskôr 19.1.2004,
kedy pre závadnú vodu začal túto dodávať cisternami a o zodpovednom subjekte sa dozvedel
08.02.2004, kedy jeho pracovníci zistili, že príčinou znečistenia je činnosť odporcu. Trojročná premlčaciadoba tak začala plynúť, keď boli naplnené obe podmienky, teda dňa 08.02.2004 a uplynula dňa
08.02.2007. Keďže bol návrh podaný až 16.03.2009 a odporca vzniesol námietku premlčania, právo na
finančné zadosťučinenie nemožno priznať z dôvodu jeho premlčania a súd preto návrh zamietol.

Na základe vyššie uvedeného súd nevykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a výsluchom
starostu V. K. na okolnosti ako vnímali vzniknutú situáciu obyvatelia obce a ako vnímal zásah do dobrej
povesti navrhovateľ, nakoľko tieto okolnosti nemal súd v konaní za sporné, avšak tieto nemohli privodiť
pre navrhovateľa priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods.1 O. s. p., podľa ktorého súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech,

a to proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporca bol v konaní plne úspešný, preto mu proti
neúspešnému navrhovateľovi patrí plná náhrada trov konania v sume 2.474,43 Eur.

Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia:

- odmena 4 x 492,93 Eur (prevzatie zastúpenia 2009, vyjadrenie k návrhu 2009, účasť na pojednávaní
31.05.2010 a 07.10.2010) + 19%DPH zo sumy 1.971,72 Eur, teda 374,63 Eur

- režijný paušál 2 x 6,95 Eur (2 úkony v roku 2009), 2 x 7,21 Eur (2 úkony v roku 2010) + 19% DPH
zo sumy 14,42 Eur, teda 2,74 Eur

- cestovné za cestu na pojednávanie dňa 31.05.2010 z T. A. R. K. R. C. a späť (50 km) osobným
motorovým vozidlom S. P. pri spotrebe 11,9 l/km, cene benzínu 1,275 Eur/1 l a základnej náhrade 0,183
Eur/km a 19% DPH 3,18 Eur spolu 19,92 Eur

- cestovné za cestu na pojednávanie dňa 07.10.2010 U. T. A. R. K. R. C. a späť (50 km) osobným
motorovým vozidlom S. P. pri spotrebe 11,9 l/km, cene benzínu 1,270 Eur/1 l a základnej náhrade 0,183
Eur/km a 19% DPH 3,17 Eur spolu 19,88 Eur

- náhrada za stratu času v rozsahu 4 polhodín á 12,02 Eur spolu 48,08 Eur + 19% DPH 9,14 Eur, spolu
57,22 Eur

Trovy právneho zastúpenia tak predstavujú odmenu v sume 2.346,35 Eur + náhrada hotových výdavkov
v sume 31,06 Eur + cestovné v sume 39,80 Eur + náhrada za stratu času v sume 57,22 Eur, spolu
2.474,43 Eur.

O výške náhrady trov právneho zastúpenia rozhodol súd podľa Vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách trov advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej Vyhláška). O odmene podľa § 10

ods.1,§14ods.1písm.a),c),d)Vyhlášky.Orežijnompaušálerozhodolsúdpodľa§16ods.3.Vyhlášky,
o cestovnom a náhrade za stratu času podľa § 15 Vyhlášky a o priznaní dane z pridanej hodnoty podľa
§ 18 ods. 3 Vyhlášky.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nové

Mesto nad Váhom.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov

účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ nebudú povinnosti uložené týmto rozhodnutím splnené dobrovoľne, môže sa oprávnený domáhať
ich plnenia prostredníctvom exekúcie.