Rozsudok ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Oľga Mičietová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce rozsudok a zastavujúce konanie

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 13C/150/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7208230824
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Mičietová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2010:7208230824.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Oľgou Mičietovou v právnej veci žalobkyne: H. V., nar. X.X.XXXX,

trvale bytom v V., R. tr. XX, t.č. Q., časť J.. XX, právne zast. JUDr. Kristínou Piovarčiovou, advokátkou,
so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovanej: Y. V., nar. XX.X.XXXX, bytom v V., R. tr. XX, v konaní
o určenie, že nehnuteľnosti patria do BSM takto

r o z h o d o l :

Žalobný návrh zamieta.

Žalovanej právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa žalobným návrhom doručeným súdu dňa 25.11.2008 pôvodne žiadala, aby súd určil, že
nehnuteľnosti zapísané na Správe katastra Košice, LV č. XXXXX, kat. úz. Južné mesto, byt č. XX,
5. poschodie, v obytnom dome, súp. č. XXXX na ul. R. tr. XX v V., podiel na spoločných častiach a

spoločných zariadeniach domu vo výške 2703/100000 z celku a na LV č. XXXXX, kat. úz. R. mesto,
ako parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 318 m2 v podiele 2703/100000 z celku,
patria do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne H. V. a neb. C. V., zomrelého dňa 21.11.2006.
Uplatnila si náhradu trov konania. Na odôvodnenie návrhu žalobkyňa uviedla, že je manželkou neb. C.
V., zomrelého 21.11.2006. Uviedla, že počas trvania ich manželstva uzavrel jej nebohý manžel so SBD
IV Košice zmluvu o prevode vlastníctva družstevného bytu dňa 19.5.1997, vklad povolený 13.8.1997, č.
V - 6800/97, ktorej účastníčkou bola žalovaná, ktorá bola jeho prvou manželkou. Manželstvo žalovanej a
neb. C. V. bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 25C/896/1995, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 16.4.1997. Nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom označenej zmluvy, sú zapísané na
žalovanú a na neb. C. V. v podiele 1/1, t.j. do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Uviedla, že
z dôvodu, že manželstvo žalovanej a neb. C. V. bolo právoplatne rozvedené dňom 16.4.1997, zaniklo
aj ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Uviedla, že jej manželstvo s nebohým bolo uzavreté
26.4.1997 a po jeho uzavretí bola uzavretá aj zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu. Uviedla,
ževzmysleust.§143OZ,môžubyťpredmetnénehnuteľnostipredmetomvlastníctvaabolinadobudnuté
za trvania manželstva žalobkyne a nebohého zo spoločných finančných prostriedkov patriacich do ich

BSM a nemôžu patriť do bezpodielového spoluvlastníctva neb. C. V. a žalovanej. Uviedla, že po jej neb.
manželovi prebieha na Okresnom súde Košice II dedičské konanie, sp. zn. 39D/688/2006, v ktorom si
žalovaná uplatňuje nárok na predmetné nehnuteľnosti tvrdiac, že jedna polovica týchto nehnuteľností
patrí z titulu podielového spoluvlastníctva a zároveň je aj tá vecnou dedičkou, keďže neb. C. V. zriadil
závet dňa 16.5.2001, č. N 111/01, Nz 112/01. Žalobkyňa uviedla, že má naliehavý právny záujem na
určení, že predmetné nehnuteľnosti patria do BSM jej a jej neb. manžela, pretože bez takéhoto určenia
je jej právne postavenie neisté a nemôže získať svoje vlastníctvo ani svoj dedičský podiel. Poukázala na

to, že žalovaná pred rozvodom svojho manželstva nežila s neb. C. V. po dobu 12-tich rokov, spoločne
nehospodárili a nemali žiadne spoločný majetok, ktorý by bol vysporiadaný. Poukázala na to, že vdedičskom spise sa nachádza čestné prehlásenie žalovanej o tom, že ich majetok bol vyporiadaný
dohodou.

Na pojednávaní dňa 14.4.2010 žalobkyňa navrhla, aby súd pripustil zmenu petitu žalobného návrhu tak,

že žiada určiť, že predmetné nehnuteľnosti patria do vlastníctva v podiele 1 žalobkyni a v podiele 1 patria
do dedičstva po neb. C. V., ktorú zmenu petitu súd uznesením vyhláseným na pojednávaní pripustil.

Žalovaná sa k žalobnému návrhu vyjadrila písomným podaním doručeným dňa 12.5.2009 a uviedla, že
so svojim bývalým manželom sa rozviedla tak, ako je uvedené v žalobe, zmluva o prevode vlastníctva
družstevného bytu bola uzavretá 19.5.1997. Uviedla však, že nie je pravdou, že v dobe pred rozvodom s
nebohým 12 rokov nežila a ani nehospodárila. Naopak uviedla, že žalobkyňa sa v tejto dobe nasťahovala

do ich spoločného bytu na R. tr. Po celý tento čas a aj v dobe po rozvode, všetci traja spoločne užívali
byt a aj spoločne hospodárili. Uviedla, že žalovaná sa z bytu odsťahovala až po smrti nebohého. V byte
sa od tej doby nezdržuje a ani neprispieva na jeho údržbu. Uviedla, že žiadosť o prevod vlastníctva k
družstevnému bytu s nebohým podávali ešte ako manželia a v dobe po rozvode manželstva sa do troch
rokov od zániku spoločného bezpodielového vlastníctva nevyporiadali dohodou, ani o tom nerozhodol

súd, preto uviedla, že družstevný byt prešiel do podielového spoluvlastníctva a že podiely oboch sú
rovnaké. Na pojednávaní dňa 14.4.2010 navrhla žalobu zamietnuť.

Vo veci súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a žalovanej, výsluchom svedka E. V.,
listinnými dôkazmi predloženými žalobkyňou a žalovanou a pripojenými spismi tunajšieho súdu sp. zn.
39D/688/2006, 25C/896/1995 a zistil tento skutkový stav:

Výpisom z KN, LV č. XXXXX - čiastočný, pre kat. úz. Južné Mesto, mal súd za preukázané, že v časti
B LV sú ako vlastníci bytu č. XX na 5. poschodí obytného domu na R. tr. XX postavenom na parc.
č. XXXX, súp. č. XXXX, vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v
spoluvlastníkom podiele 2703/100000 zapísaní C. V. a Y., rod. M., v spoluvlastníckom podiele 1/1 a to
na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu V-6800/97 - 2206/97.

Výpisom z KN, LV č. XXXXX - čiastočný, pre kat. úz. Južné Mesto, mal súd za preukázané, že C. V.,
rod. V. a Y., rod. M., sú zapísaní ako spoluvlastníci spoluvlastníckeho podielu v rozsahu 2703/100000
k pozemku - parc. č. XXXX o výmere 318 m2 - zastavané plochy a nádvoria a to na základe zmluvy o
prevode vlastníctva pozemku V 3322/2006 zo dňa 4.5.2006 - 633/2006.

Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 12.3.1997, č.k. 25C/896/1995-18, bolo rozvedené manželstvo

žalovanej Y. V. a C. V.. Rozsudok v časti výroku o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť dňa
16.4.1997. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že účastníci konania o rozvod manželstva, t.j. žalovaná
a neb. C. V., žili po dobu asi 10 rokov v harmonickom manželstve až do doby, kým neb. C. V. nenadviazal
známosť s inou ženou. Túto ženu nasťahoval do bytu, ktorý pôvodne obýval so svojou manželkou -
žalovanou Y. V.. Z obsahu pripojeného spisu súd zistil, že návrh na rozvod manželstva podala žalovaná

Y. V., ktorá v návrhu na rozvod manželstva uviedla, že v 3-izbovom byte na R. tr. XX v V. býva s ňou
a jej manželom (C. V.) jeho družka H. F. - žalobkyňa tak, že žalovaná bývala s dcérami z manželstva
žalovanej a C. V. v jednej izbe a C. V. s družkou (žalovanou) a ďalším dieťaťom v druhej izbe. Uviedla,
že táto známosť pretrváva asi po dobu 7 rokov. Uviedla, že ona sexuálne spolužitie s C. V. prerušila
asi pred 1,5 rokom, naďalej však všetci spoločne hospodária. Aj zo správy Okresného úradu Košice IV,

odbor sociálnych vecí, vyplynulo, že všetci sa stravujú spoločne, žalovaná varí a prispievajú do stravy aj
ostatní členovia domácnosti, vzťahy v rodine sú priateľské, vzájomne spolu vychádzajú. Aj z výpovede
neb. C. V. na pojednávaní vyplynulo, že on a jeho družka viedli so žalovanou Y. V. spoločnú domácnosť,
pretože to bolo pre nich všetkých výhodnejšie, ak spojili všetky príjmy.

Sobášnym listom vydaným Matričným úradom MČ Košice - Juh mal súd za preukázané, že dňa

XX.X.XXXX uzavreli manželstvo žalobkyňa a neb. C. V..Podľa úmrtného listu vydaného Matričným úradom MČ Košice - Juh zo dňa 22.11.2006, dňa 21.11.2006
C. V., nar. XX.X.XXXX, zomrel. Po poručiteľovi C. V. bolo začaté dedičské konanie na tunajšom súde
pod sp. zn. 39D/688/2006. Predmetom dedičstva sú aj nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXXX a

č. XXXXX pre kat. úz. Košice - Juh (byt a pozemok pod bytom). Uznesením zo dňa 13.3.2009,
č.k. 39D/688/2006-77, dedičské konanie bolo prerušené podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. na
základe oznámenia H. V. (žalobkyne), ktorá oznámila, že podala žalobu na určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam bytu č. XX zapísaného na LV č. XXXXX, ako aj parc. č. XXXX - zastavané plochy
a nádvoria zapísané na LV č. XXXXX.

Dňa 19.5.1997 uzavreli SBD IV ako prevádzajúci a člen družstva C. V. a manželka Y. V. ako
nadobúdateliazmluvuoprevodevlastníctvadružstevnéhobytuvzmyslezákonač.42/1992Zb.azákona
č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, predmetom vlastníctva, podľa ktorej zmluvy
bol prevod vlastníctva bytu č. XX na 5. poschodí obytného domu súp. č. XXXX na ul. R. tr. XX v V.,
postaveného na parc. č. XXXX vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu vo veľkosti 2703/100000, ktorá nehnuteľnosť bola zapísaná na LV č. XXXXX pre

obec Košice, kat. úz. Košice - Juh na Katastrálnom úrade v Košiciach. Vklad vlastníckeho práva na
základe tejto zmluvy bol povolený dňa 13.8.1997 pod č. V 6800/97.

Dňa 10.4.2006 uzavreli Mesto Košice ako predávajúci a C. V. a manželka Y. V. (žalovaná) ako kupujúci
zmluvu o prevode vlastníctva k pozemku podľa § 5 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. Kupujúci ako
bezpodieloví spoluvlastníci bytu č. XX na 5. poschodí vo vchode č. XX bytového domu R. tr. XX v V.,

súp. č. XXXX, zapísanom na LV č. XXXXX pre kat. úz. Košice - Južné Mesto, na základe tejto zmluvy
nadobudli spoluvlastnícky podiel na pozemku parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 318
m2, zapísanom na LV č. XXXXX v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 2703/100000. Vklad vlastníckeho
práva bol povolený dňa 4.5.2006 pod č. V 3322/2006.

Prihláškou doručenou SBD JUH v Košiciach dňa 12.7.1978 sa C. V., ženatý s manželkou Y., prihlásil

za člena SBD.

Dňa 11.7.1978 bola uzavretá Dohoda o vzájomnej výmene družstevných bytov medzi C. V. a manželkou
Y. (žalovaná), užívateľmi 2-izbového bytu na S., blok XXX, č. bytu XX/X, na strane jednej a medzi členom
SBD JUH E. V. a jeho manželkou, užívateľmi 2-izbového bytu v objekte blok E, Tr. L. E. XX, č. bytu XX/X.

Výmerom zo dňa 13.9.1978 SBD JUH v Košiciach pridelilo na základe rozhodnutia predstavenstva a

stanov družstva na základe výmeny bytu C. Kačmarikovi X-izbový byt v V. na sídl. R., Tr. L. E.. XX, 5.
poschodie, č. bytu XX.

Zároveň toho istého dňa bola uzavretá dohoda o užívaní družstevného bytu. Družstvo ako vlastník
obytného domu nachádzajúceho sa v V., Tr. L. E.. XX, odovzdalo dňa 1.9.1978 do užívania byt č. XX na
5. poschodí svojmu členovi - C. V., pri spoločnom členstve s manželkou Y.. C. V. a manželke Y. vzniklo

právo spoločného užívania družstevného bytu podľa § 176 a 177 OZ v znení planom v rozhodnom
období.

SBD IV Košice listom zo dňa 3.9.2009 na základe vyžiadania oznámilo, že na základe výmeny bytu zo
dňa 11.7.1978 sa členmi SBD V Košice stali C. V. s manželkou Y. V. (žalovaná). Byt č. XX na R. tr. č. XX,
v staršom názve Tr. L. E. XX, bol im pridelený do užívania od 1.9.1978. Predmetný byt bol prevedený

do vlastníctva C. V. a Y. V..

Listom zo dňa 1.2.2010 SBD IV Košice oznámilo, že v čase prevádzania bytu č. XX na R. tr. XX do
vlastníctva C. V. a Y. V., t.j. dňa 19.5.1997 pri podpisovaní zmluvy, nemalo informáciu o zániku ich
manželstva rozvodom.Žalobkyňa vypovedala, že si nárokuje vlastníctvo 1 predmetného bytu na R. tr. XX, č. bytu XX, z dôvodu,
že tento byt odkúpil jej neb. manžel C. V. do vlastníctva počas trvania ich manželstva a aj peniaze na
zaplatenie kúpnej ceny 6.000,-Sk boli vyplatené z finančných prostriedkov jej a jej neb. manžela. Tieto

finančné prostriedky požičal jej neb. manželovi jeho otec a žalobkyňa tieto finančné prostriedky vrátila.
Uviedla, že do bytu sa nasťahovala ešte pred narodením svojho syna, ktorý sa narodil v r. 1991. V čase,
keď sa do bytu nasťahovala, trvalo ešte manželstvo C. V. so žalovanou, ale toto manželstvo už nebolo
funkčné. Uviedla, že po jej nasťahovaní do bytu v byte bývali žalovaná Y. V. s deťmi z prvého manželstva
neb. C. V., neb. C. V. a žalobkyňa. Dňa 26.4.1997, po rozvode predchádzajúceho manželstva, uzavrela

žalobkyňamanželstvosneb.C.V..Uviedla,žeoodkúpeníbytudovlastníctvaspolusbývaloumanželkou
Y. V. (žalovanou) sa ona dozvedela až po tom, čo žalovaná a neb. C. V. zmluvu podpísali. Uviedla, že po
odkúpení bytu veci zostali tak, ako boli, nikto nič neriešil. Naďalej všetci v byte spoločne bývali. Platby za
byt - platobné doklady SIPO, boli vyhotovené na meno neb. C. V., žalobkyňa potvrdila, že na úhradách
za byt sa podieľala aj žalovaná, keďže v byte bývala. Po smrti C. V. sa žalobkyňa z bytu odsťahovala,
bolo to niekedy v mesiaci 02-03/2007 z dôvodu, že so žalovanou nevedeli spolu vychádzať. Od vtedy

v byte býva iba žalovaná. Uviedla, že po smrti jej manžela C. V. sa začalo dedičské konanie, pričom
žalobkyňa nesúhlasila s tým, aby ona v rámci dedenia nezískala z predmetného bytu nič a jej syn, aby
z bytu získal len 1.

Žalovaná vypovedala, že manželstvo s neb. C. V. uzavreli v r. 1977. V r. 1978 im bol pridelený byt na
S., ktorý následne vymenili za predmetný byt na R. tr. XX a to s rodičmi jej bývalého manžela. Žalovaná

uviedla, že ona v tomto byte na R. tr. XX v V. býva nepretržite od r. 1978 až doposiaľ. V súvislosti s
odkúpením bytu vypovedala, že z bytového družstva dostali ponuku na odkúpenie bytu. Ponuka bola
adresovaná bývalému manželovi žalovanej a zároveň v tejto ponuke bola označená aj žalovaná. Na
základe tejto ponuky išla preto žalovaná so svojím bývalým manželom byt odkúpiť. Podpísali zmluvu a
stali sa tak vlastníkmi bytu. Pokiaľ sa jedná o zaplatenie ceny bytu, túto zaplatili z peňazí otca, bývalého

manžela žalovanej. Uviedla, že v čase, keď s neb. C. V. byt spoločne odkupovali, už manželmi neboli, ich
manželstvo bolo rozvedené v r. 1996. Skutočnosť, že v zmluve o prevode vlastníctva družstevného bytu
je uvedená ako manželka C. V. uviedla žalovaná, že si všimla až doma. Vypovedala, že tak neurobila
vedome. Uviedla, že ona sa nikdy netajila tým, že jej manželstvo s C. V. bolo rozvedené, hoci aj keď
zároveň je pravdou, že neb. C. V. ju často brával so sebou na rôzne úrady, kde ho ona sprevádzala.

Uviedla, že to bolo tak z dôvodu, že jeho ďalšia manželka - žalobkyňa, sa za neho akoby bola hanbila
a preto, keď C. V. nechcel ísť sám, zavolal žalovanú a ona s ním šla. Vypovedala, že ona zistila, že
je uvedená v zmluve o prevode vlastníctva bytu ako manželka C. V. vtedy, keď jej to bývalý manžel
C. V. povedal. Aj po odkúpení bytu do vlastníctva zostali v byte bývať všetci tak, ako tam bývali aj
dovtedy. Uviedla, že v predmetnom byte užívala ona spolu s dvomi deťmi jednu izbu a druhú izbu

obýval bývalý manžel žalovanej (neb. C. V.) spolu so žalobkyňou a ich synom. Pokiaľ sa jedná o spôsob
života uviedla, že všetci spolu varili vzhľadom na ich finančné pomery, pretože tak to pre nich bolo
výhodnejšie. Na platbách za byt sa podieľali žalovaná 1 a jej bývalý manžel taktiež 1. Uviedla, že
ona aj po rozvode manželstva sa o svojho bývalého manžela starala, resp. poskytovala mu potrebnú
starostlivosť vzhľadom na jeho zdravotný stav, keďže bol invalidným dôchodcom. Uviedla, že s neb. C.

V. sa stali členmi družstva a zaplatili členský poplatok uzavretím ich manželstva.

Svedok E. V. je otcom neb. C. V.. Obidve účastníčky, t.j. ako žalobkyňu, tak aj žalovanú, svedok pozná.
Uviedol, pokiaľ sa jedná o predmetný byt na R. tr. v V., že do tohto bytu on chodieval na návštevy do
času, kým žil jeho syn. V byte býval jeho neb. syn, žalobkyňa, žalovaná a býval tam aj vnuk svedka
C. V.. Uviedol, že podľa jeho vedomostí všetci spoločne hospodárili a spoločne platili aj účty za byt.

Uviedol, že „žili dobre“. Uviedol, že on finančne v prípade potreby, podporoval svojho syna tak, že mu
dával finančné prostriedky. Tieto finančné prostriedky mu vracala žalobkyňa. Konkretizoval, že finančné
prostriedky vo výške 6.000,-Sk dal svojmu neb. synovi aj na zakúpenie bytu, požiadal ho o to jeho syn,
požičané finančné prostriedky vrátila žalobkyňa.

Podľa ust. § 172 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len “OZ“) v znení platnom do 31.12.1991,

právo užívania bytu môže patriť viacerým občanom spoločne. Spoloční užívatelia majú rovnaké práva
a povinnosti. Pri družstevnom byte môže právo spoločného užívania vzniknúť len medzi manželmi.Podľa ust. § 175 ods. 2 OZ v znení platnom do 31.12.1991, ak vznikne len jednému z manželov za
trvania manželstva právo na pridelenie družstevného bytu, vznikne s právom spoločného užívania i
spoločnéčlenstvomanželovvdružstve;ztohtočlenstvasúobajamanželiaoprávneníapovinníspoločne

a nerozdielne.

Podľa ust. § 871 ods. 1 OZ ako prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 1.1.1992, spoločné
užívanie bytu a spoločné užívanie bytu manželmi sa zmenilo na spoločný nájom.

Podľa ust. § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z., byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník
domu (§ 5 ods. 5) previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi. Týmto ustanovením nie je dotknuté
predkupné právo spoluvlastníka domu.

Podľa ust. § 705 ods. 2 OZ, ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden
z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu bytu rozvodom;
právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím
manželstva.Vostatnýchprípadochspoločnéhonájmudružstevnéhobyturozhodnesúd,aksarozvedení
manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako

člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve.

Podľa ust. § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu,
alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Žalobkyňa žalobným návrhom žiadala určiť, že predmetné nehnuteľnosti, konkrétne byt a
spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel na

pozemkoch patria v podiele 1 do vlastníctva žalobkyne a v podiele 1 do dedičstva po neb. C. V. a to
na základe toho, že predmetné nehnuteľnosti boli zakúpené za trvania manželstva žalobkyne a neb.
C. V. a za spoločné finančné prostriedky žalobkyne a C. V.. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že
predmetné nehnuteľnosti, konkrétne byt, ako aj pozemok, na ktorom je obytný dom postavený, boli síce
prevedené do vlastníctva žalovanej a C. V. za trvania manželstva žalobkyne a C. V., avšak podľa ust. §

16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z., byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu, v tomto
prípade družstvo, previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi. Nájomcami predmetného bytu v čase
prevodu bytu boli C. V. a žalovaná. Spoločný nájom družstevného bytu nezanikol ani po rozvode ich
manželstva dňom 16.4.1997, pretože sa rozvedení manželia - neb. C. V. a žalovaná, nedohodli v zmysle
ust. § 705 ods. 2 OZ o nájme bytu, ani nepodali návrh, aby súd zrušil právo spoločného nájomného

bytu (a súčasne aby určil, ktorý z manželov bude byt naďalej užívať ako nájomca). Podľa rozsudku
Najvyššieho súdu SR, 1Cdo/205/2006, prenajímateľ môže previesť byt v zmysle ust. § 16 ods. 1 zákona
č. 182/1993 Z.z. po rozvode manželstva na toho z bývalých manželov, ktorého súd po zrušení práva
spoločného nájmu určí za výlučného nájomníka v zmysle ust. § 705 ods. 1 OZ. V prípade spoločného
nájmu bytu jedná sa o špecifický druh spoločného nájmu bytu, ktorý môže vzniknúť len medzi manželmi,

vzniká zo zákona, za trvania manželstva ho ani nemožno zrušiť. Z toho vyplýva, že žalovaná a C. V. boli
spoločnými nájomcami predmetného bytu. Je síce pravdou, že rozvodom manželstva žalovaná a neb. C.
V. prestali spoločne nadobúdať veci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré ich rozvodom
zaniklo. Na základe uvedeného súd vyhodnotil uzavretú zmluvu o prevode vlastníctva družstevného
bytu zo dňa 19.5.1997, ktorej vklad bol povolený dňa 13.8.1997, pre rozpor so zákonom za absolútne

neplatný právny úkon a to od počiatku. Žalovaná a C. V. tak nenadobudli na jej základe byt do BSM, ale
nenadobudli tento byt ani do podielového spoluvlastníctva, ale zostali naďalej spoločnými nájomcami
tohto družstevného bytu.

Podľa ust. § 700 ods. 3 OZ, pri družstevnom byte môže spoločný nájom vzniknúť len medzi manželmi.
TentospoločnýnájomdružstevnéhobytuzanikolažsmrťouspoločnéhonájomcuC.V.dňa21.11.2006.V

zmysle ust. § 707 ods. 2, 3 OZ, za použitia analógie legis, členkou družstva a výlučnou nájomkyňou bytu
sa stala žalovaná. Preto na základe uvedeného, aj keď neb. C. V. za trvania manželstva so žalobkyňou
a zo spoločných finančných prostriedkov uzavrel zmluvu o prevode vlastníctva družstevného bytu, hoci
zmluvu uzavrel ako nadobúdateľ bytu so žalovanou, platí, že sa jedná o neplatný právny úkon vzhľadomna znenie ust. § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z., ale zároveň platí, že vzhľadom na trvajúci spoločný
nájom družstevného bytu neb. C. V. a žalovanej, nemohli nadobudnúť tento byt do BSM, ani žalobkyňa
a neg. C. V.. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnej žalovanej náhradu trov
konania nepriznal, nakoľko jej žiadne trovy nevznikli. Žalobkyňa nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa
má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.