Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. október 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/30/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813010099
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3813010099.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr.
Romana Hargaša a JUDr. Ondreja Gáboríka v trestnej veci proti obžalovanému Q. C. pre prečin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. na verejnom zasadnutí 1.októbra
2014 o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo 14.januára 2014, sp.zn.
3T/31/2013 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného Q. C. z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo 14.januára 2014, sp.zn. 3T/31/2013 bol obžalovaný Q. C.
uznaný za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. na
tom skutkovom základe, že

dňa 22.3.2012 o 22:30 hod. po tom, čo požil alkoholické nápoje a mal v krvi 0,98 mg/l alkoholu, viedol po
miestnej komunikácii Ul. F. v Handlovej, okres Prievidza, osobné motorové vozidlo zn. Daewoo Nubira,
evidenčné číslo TT XXX T..

Za tento prečin bol odsúdený podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m/ Tr. zák. a § 38 ods. 4
Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm.

b/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák. okresný súd
obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu na 4 roky.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný Q. C. v zákonnej pätnásťdňovej lehote odvolanie. V jeho

písomnom odôvodnení namietal správnosť napadnutého rozsudku vo všetkých jeho výrokoch s
poukazom na to, že je nevinný, lebo dňa 22.marca 2012 osobné motorové vozidlo Daewoo Nubira,
evidenčné čísla TT-XXX DS neviedol on, ale jeho syn Q. C. ml., ktorý to aj vo svojej výpovedi pred
súdom prvého stupňa potvrdil. Svedkovia Y. F. aj T. O. klamali, pokiaľ tvrdili že vodičom vozidla bol
on, preto ich nepravdivé tvrdenia, ktoré on spochybňuje, mali byť predmetom vyšetrovacieho pokusu.
Okresný súd tiež pochybil, keď ako svedkyňu nevypočul jeho bývalú manželku X. C. a keď nesprávne

vyhodnotil výpoveď svedkyne T. E., ktorá uvádzala, že zo sedadla spolujazdca vystúpil jeho syn, čo
však bolo až potom ako si po zastavení vozidla vymenili miesta a na miesto vodiča si sadol on a syn
si presadol na miesto spolujazdca. Túto okolnosť by potvrdili aj odobraté pachové stopy z predných
sedadiel motorového vozidla. Napokon namietal, že mu bolo odňaté právo konať pred súdom, keďže v
čase vykonávania hlavného pojednávania bol práceneschopný, čo aj súdu oznámil. Okolnosť možného
vymenenia si miesta na predných sedadlách osobného motorového vozidla v krátkom časovom

úseku dvoch až troch sekúnd mala byť podľa jeho názoru predmetom vyšetrovacieho pokusu, keď aj
prvostupňovýsúdboltomutoprocesnémuúkonunaklonený,avšaknakoniechonevykonalnapriektomu,že vykonaním tohto dôkazu by spomenutá pochybnosť bola odstránená. Na podklade týchto skutočností
aj s poukazom na potrebu doplnenia dokazovania v prejednávanej trestnej veci navrhol napadnutý
rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. por. zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu

na jej nové prejednanie a rozhodnutie za účelom vykonania ďalších navrhnutých dôkazov.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhla odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť s poukazom na zákonný a správny rozsudok súdu prvého
stupňa.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného
podľa § 316 ods. 1 Tr. por., ani dôvody na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr.
por., na podklade podaného odvolania preskúmal podľa § 317 ods.1 Tr.por. zákonnosť a odôvodnenosť
všetkých napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť okrem vytýkaných chýb zameral

aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por. V medziach svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že odvolanie
obžalovaného Q. C. nie je dôvodné.

Preskúmaním správnosti postupu konania, predchádzajúceho vydaniu napadnutých výrokov rozsudku

odvolací súd nezistil v postupe súdu prvého stupňa chyby, ktoré by už samé o sebe zakladali dôvod
pre ich zrušenie.

Okresný súd na hlavných pojednávaniach 30.apríla 2013, 12.júla 2013, 28.augusta 2013 a 14.januára
2014 vykonal všetky dostupné a potrebné dôkazy v záujme zistenia skutkového stavu veci, objasnenia

všetkých skutočností významných pre rozhodnutie a na podklade vykonaných dôkazov správne zistil
okolnosti, za ktorých obžalovaný Q. C. spáchal skutok uvedený vo výrokovej časti napadnutého
rozsudku. V odôvodnení rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods.1 Tr.por. vyložil, ktoré skutočnosti
vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval pri
hodnotení vykonaných dôkazov, ako sa vyrovnal s rozsiahlou obhajobou obžalovaného i akými právnymi

úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona
v otázke viny a trestu. So zreteľom na to, že dôkazy, na ktoré poukázal v odôvodnení napadnutého
rozsudku okresný súd na seba navzájom nadväzujú, navzájom sa podporujú a dopĺňajú, nemal ani
odvolací súd pochybnosti o správnosti skutkových záverov súdu prvého stupňa. Aj keď obžalovaný
spáchanie skutku poprel a tvrdil, že vozidlo v skutočnosti riadil jeho syn Q. C. ml., usvedčený bol

predovšetkým spontánnymi svedeckými výpoveďami Y. F. a T. O., o vierohodnosti a objektívnosti ktorých
nebolizistenéžiadneprávnerelevantnéokolnosti,právenaopak,slogickýmivýpoveďamitýchtosvedkov
korešpondovali aj ostatné vo veci vykonané dôkazy, najmä svedecká výpoveď T. E. i správa o výsledku
objasňovania priestupku zo dňa 22.marca 2012, vyhotovená OR PZ, Obvodným oddelením Policajného
zboru Handlová, podľa ktorej predmetné vozidlo dňa 22.marca 2012 v čase o 22.30 hod. viedol práve

obžalovaný Q. C. a to bez dokladov na vedenie a premávku vozidla a v stave vylučujúcom spôsobilosť
viesť motorové vozidlo, ktoré si privodil požitím alkoholu, v dôsledku čoho mu bola zakázaná ďalšia
jazda, ktorú obžalovaný Q. C. bez toho, aby k nej vyjadril výhrady aj vlastnoručne podpísal a vo
vzťahu k týmto dôkazom okresný súd správne výpoveď obžalovaného a jeho syna Q. C. ml. (ktorý pri
svojom prvom výsluchu po vznesení obvinenia obžalovanému využil svoje právo odmietnuť vypovedať)

vyhodnotil ako neobjektívne a vedené snahou pomôcť obžalovanému, ktorý si bol vedomý, že skutok
spáchal v skúšobnej dobe po podmienečnom prepustení z výkonu iného trestu odňatia slobody.

Odvolací súd preto dospel k rovnakým skutkovým zisteniam a právnym záverom ako súd prvého stupňa
a osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými ten rozviedol a vysvetlil svoje zistenia a právne závery, preto v

podrobnostiach len poukazuje na príslušnú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku a to i vzhľadom k
tomu,žeokresnýsúdsaužvpodstate sámdostatočnevyporiadalsnávrhmiobžalovanéhonadoplnenie
dokazovania v rámci konania na súde prvého stupňa a aj podľa názoru odvolacieho súdu išlo iba o
dôkazy, ktoré by neprispeli k objasneniu veci alebo ku skutku z 22. marca 2012 nemali potrebný vzťah
a celé konanie by ešte viac predĺžili. K odvolacím námietkam obžalovaného nad rámec jeho obrany

pred súdom prvého stupňa krajský súd poukazuje na to, že pokiaľ obžalovaný navrhol ako svedkyňu
vypočuť svoju bývalú manželku X. C., táto svedkyňa vo svojom vyjadrení ešte 17.júna 2013 uviedla,
že pri spáchaní skutku, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť nebola prítomná (č.l.80) a o pojednávanej
veci nič nevie a keď aj napriek tomu bola na hlavnom pojednávaní dňa 20.augusta 2013 vypočutá,využila svoje právo a vo veci odmietla vypovedať (č.l.99). Ohľadom námietky obžalovaného, že hlavné
pojednávanie 14.januára 2014 bolo vykonané v jeho neprítomnosti, krajský súd len poukazuje na
dodržanie ustanovenia § 252 ods. 2 Tr. por. okresným súdom pri vykonaní tohto hlavného pojednávania

aj bez osobnej účasti obžalovaného Q. C..

Vychádzajúcpotomztaktosprávnezistenéhoskutkovéhostavunepochybilokresnýsúdanikeďkonanie
obžalovaného Q. C. právne posúdil ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods.
1 Tr. zák. Odvolací súd dospel k rovnakým skutkovým zisteniam a právnym záverom ako súd prvého

stupňa a osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými ten rozviedol a vysvetlil svoje zistenia a právne závery,
preto v podrobnostiach len poukazuje na príslušnú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku.

Pochybenie zo strany okresného súdu nezistil odvolací súd ani vo výrokoch o uloženom treste odňatia
slobody, spôsobe jeho výkonu a treste zákazu činnosti. Obžalovanému Q. C. uložený trest odňatia
slobody podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 4 a § 37 písm. m/ Tr. zák. vo výmere

4 mesiace, teda pri dolnej hranici upravenej (§ 38 ods. 4 Tr. zák.) zákonnej trestnej sadzby, na výkon
ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
so stredným stupňom stráženia, zohľadňuje totiž všetky zistené okolnosti prípadu a súd I. stupňa v
odôvodnení rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods.1 Tr.por. vyložil, akými právnymi úvahami
sa spravoval, keď posudzoval dokazované skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke

obidvoch trestov, teda aj trestu zákazu činnosti, ktorý bol obžalovanému tiež správne uložený podľa
§ 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák. a s prihliadnutím na § 37 písm. m/ Tr. zák. vo
vzťahu k riadeniu motorových vozidiel všetkého druhu na štyri roky. Pokiaľ ide o právne úvahy súvisiace
s výrokmi o trestoch, súd prvého stupňa mal na zreteli zásady ukladania trestov (§ 34 Tr.zák.) a v
odôvodnení rozsudku sa konkrétne vyrovnal predovšetkým s kritériami určujúcimi druh trestu a jeho

výmeru a dôsledne prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následky, zavinenie, pohnútku i na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 34 ods.4
Tr.zák. a správne použil aj ustanovenie § 38 ods. 4 Tr. zák.

Keďže krajský súd nezistil pochybenie zo strany okresného súdu ani v už spomenutom výroku o

zaradení obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody so stredným stupňom stráženia (§ 48 ods.2 písm. b/ Tr.zák.), pretože obžalovaný Q. C. bol v
posledných desiatich rokoch pred spáchaním teraz posudzovaného prečinu vo výkone trestu odňatia
slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, dospel k záveru, že okresný súd rozhodol na
základe náležite zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom, preto odvolanie obžalovaného

Q. C. zamietol podľa § 319 Tr.por. ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.