Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. september 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/99/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3614010050
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3614010050.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr.
Ondreja Gáboríka a JUDr. Ondreja Samaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 4. septembra 2014
prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry v Partizánskom v trestnej veci obžalovaného

U. P.

nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom V., V. č. XXX/XX, prechodne bytom E., U. XXX, t.č. v mieste
prechodného bydliska,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Partizánske č.k. 2T/36/2014-95 zo dňa 04.06.2014 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. 2T/36/2014-95 zo dňa 04.06.2014 bol obžalovaný
U. P. uznaný vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d)
Tr. zák., pretože dňa 24.09.2013 o 20.40 h v obci V. viedol osobné motorové vozidlo značky D.

X., ev.č. P., na ceste III/064049 v smere do Klátovej Novej Vsi, kde na ul. Y. č. XXX bol zastavený
a kontrolovaný hliadkou Krajského dopravného inšpektorátu Trenčín, pričom bolo zistené, že vozidlo
vedie v čase zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v cestnej premávke, ktorý mu bol uložený
rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu Prievidza, pod č. ORP-769/DI-SK-2012 zo dňa
05.11.2012, právoplatným dňa 11.12.2012 na dobu 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.

Bol za to odsúdený podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/, § 38 ods. 3 Trestného

zákona a § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na peňažný trest vo výmere 700 €. Podľa § 57 ods. 3
Trestného zákona súd obžalovanému ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace.

Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol napadnutý odvolaním prokurátora okresnej
prokuratúry, ktoré podal proti výroku o treste. V písomných dôvodoch odvolania namietal, že súd pri
ukladaní trestu nesprávne vyhodnotil podmienky pre ukladanie trestov uvedených v § 34 Tr. zák.
a obžalovanému uložil trest, ktorý neprispeje k naplneniu účelu trestu u obžalovaného tak, ako to
predmetné ustanovenie Trestného zákona predpokladá. Trest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak

pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie, t.j. zabránenie v trestnejčinnosti a prvok individuálnej prevencie, t.j. výchovy k riadnemu životu a jednak aj voči ďalším občanom
- potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie. Poukazoval na to,
že obžalovaný sa od roku 2005 16-krát dopustil priestupku na úseku dopravy, za ktoré mu bol aj

uložený zákaz činnosti, ktorý nemal na neho prevýchovný efekt. Taktiež nesúhlasí s tým, že uloženie
trestu zákazu činnosti by neprimerane postihovalo okrem páchateľa jeho rodinu a blízke osoby a
znemožnil by mu výkon jeho zamestnania. Vyzdvihovanie tejto skutočnosti by mohlo viesť pri ukladaní
trestu zákazu činnosti k neodôvodnenému zvýhodňovaniu rodičov maloletých detí, ktorí spolu nežijú
na úkor ostatných rodičov, ktorí žijú v spoločnej domácnosti so svojimi maloletými deťmi a plnia si

vyživovaciu povinnosť. Súd uprednostnil rodinné a zamestnanecké práva obžalovaného nad záujmy
štátu na zabezpečení bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a zabráneniu nelegálneho vedenia
motorových vozidiel a ochrany života a zdravia účastníkov cestnej premávky, ale najmä aj na záujme
štátu na rešpektovaní a riadnom výkone rozhodnutí súdov a iných orgánov verejnej moci. Súd uložením
peňažného trestu obžalovanému v nízkej sume a neuložením trestu zákazu činnosti sa dostal na úroveň
miernejšieho rozhodnutia, ako by bol obžalovaný postihnutý v priestupkovom konaní. Žiadal preto, aby

odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 1 Tr.
por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Prokurátor krajskej prokuratúry sa na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní stotožnil s dôvodmi
podaného odvolania v celom rozsahu a žiadal tomuto vyhovieť s tým, aby odvolací súd uložil
obžalovanému trest, ktorý navrhoval prokurátor na hlavnom pojednávaní.

Obhajca obžalovaného vo svojom vyjadrení poukázal na to, že výška trestu je primeraná okolnostiam,
motívu porušeniu zákona a osobe obžalovaného. Obžalovaný znovu nadobudol vodičské oprávnenie
v januári 2014 a v rámci svojho zamestnania a plnenia povinností vyplývajúcich z jeho funkcie najazdil
viac ako 36.000 km bez nehody. Ako osoba zdravotne ťažko postihnutá, ktorá potrebuje vodičské
oprávnenie pre výkon práce, by pri strate vodičského oprávnenia iba ťažko našiel uplatnenie. Žiadal,

aby odvolací súd odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora podľa
§ 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por.,
na podklade podaného odvolania vykonal verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť prokurátorom napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť

postupu konania, ktoré týmto predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie prokurátora nie
je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní pred súdom prvého stupňa vydal vyhlásenie o vine a odvolací
súd preskúmal dôkaznú situáciu najmä z hľadiska chýb, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania

podľa § 371 ods. 1 Tr. por., pričom v tomto smere nezistil žiadne pochybenie, ktoré by odôvodňovalo
takýto postup. V spisovom materiáli sa nachádza celá rada dôkazov preukazujúcich trestnú činnosť
obžalovaného, a teda jeho vyhlásenie o vine má oporu v dôkaznej situácii a bolo ho možné prijať.

Pokiaľ sa týka postupu súdu prvého stupňa pri ukladaní trestu, tu odvolací súd musí prisvedčiť odvolaniu
prokurátora, že uložený peňažný trest vo výške 700 € bez uloženia trestu zákazu činnosti riadiť

motorové vozidlá sa javí byť trestom miernym, avšak vzhľadom na okolnosti prípadu a hlavne osobu
obžalovaného, nie je trestom tak neprimeraným ako to má na mysli ustanovenie § 321 ods. 1 písm. e )
Tr. por., aby bolo potrebné v odvolacom konaní tento výrok súdu prvého stupňa naprávať. Na jednej
strane je pravdou, že odôvodňovať neuloženie trestu zákazu činnosti povinnosťou obžalovaného
plniť vyživovaciu povinnosť a umožniť mu tak navštevovanie maloletých detí, by nebolo správne a

spravodlivé najmä voči ostatným páchateľom obdobnej trestnej činnosti, ktorí boli za ňu postihnutí aj
trestom zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá. Na druhej strane aj podľa názoru odvolacieho súdu
bolo však potrebné zohľadniť konkurencieschopnosť obžalovaného uplatniť sa na trhu práce, vzhľadom
na jeho ťažké zdravotné postihnutie. V prípade uloženia trestu zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá,
aj podľa vyjadrenia jeho zamestnávateľa, by s ním musel byť ukončený pracovný pomer a ako osoba

zdravotne ťažko postihnutá by skutočne ťažko hľadal uplatnenie a mohol tak plniť svoje finančnézáväzky týkajúce sa výživy maloletých detí. Práve v prípade tohto obžalovaného sa podľa názoru
odvolacieho súdu v plnom rozsahu uplatnila zásada individualizácie trestu v zmysle ustanovenia §
34 ods. 2, 3 a 4 Tr. zák. V neposlednom rade je potrebné uviesť, že obžalovaný riadil motorové vozidlo

v čase administratívneho zákazu riadiť motorové vozidlá uloženého mu v súvislosti so spáchaním
priestupku, čo podľa názoru odvolacieho súdu má menšiu nebezpečnosť, ako keby nerešpektoval
súdny zákaz a tým, že v januári 2014 sa podrobil preskúšaniu a bolo mu vrátené vodičské oprávnenie,
preukázal opätovne spôsobilosť k vedeniu motorových vozidiel.

Vychádzajúc z uvedeného sa odvolací súd stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, ktoré ho viedli

k uloženiu trestu obžalovanému tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a
odvolanie prokurátora proti tomuto výroku následne podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný

prostriedok.