Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, August 26, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/2/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313204205
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2313204205.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik Bratislava, a.s., so sídlom Bratislava,
Olejkárska 1, IČO: 00 492 736, zastúpeného advokátom: JUDr. Vladimír Kán, so sídlom Bratislava, M.
Benku 9-C1, proti žalovanému: G. C., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom B. XXX, t.č. na neznámom
mieste, v konaní zastúpený súdom ustanovenou opatrovníčkou: J. Y., zamestnankyňa Okresného súdu
Galanta, o zaplatenie 50,50 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu

Galanta zo dňa 30.10.2013 č.k. 10C/333/2013-32 - v časti II. o náhrade trov konania, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti II. o náhrade trov konania m e n í tak,
že žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 50,50 Eur z toho
34,- Eur na trovách právneho zastúpenia a 16,50 Eur iné trovy, k rukám právneho zástupcu žalobcu, do
troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd výrokom I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
50,50 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. súd žalobcovi priznal náhradu trov
konania vo výške 16,50 Eur, ktorú sumu je povinný žalovaný zaplatiť advokátovi JUDr. Vladimírovi
Kánovi so sídlom Nám. M. Benku 9 - C1, 811 07 Bratislava, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Rozhodnutie v napadnutej časti o náhrade trov konania súd odôvodnil s použitím § 142 ods. 1 i § 150

ods. 2 O.s.p. a žalobcovi priznal náhradu trov konania iba vo výške zaplateného súdneho poplatku
za návrh vo výške 16,50 Eur, pričom bol toho názoru, že trovy konania spojené so zastupovaním
žalobcu advokátom neboli účelne vynaložené a preto ich náhradu žalobcovi nepriznal. S poukazom
na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4MCdo 21/2009 uviedol, že súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov
konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov. Právo účastníka
na zastúpenie advokátom na strane jednej a právo na náhradu nákladov konania s tým spojených na

strane druhej sú podľa prvostupňového súdu práva, ktoré síce spolu úzko súvisia, ale nie sú nerozlučne
spojené.Merítkomúčelnostijepretonevyhnutnépomerovaťvšetkynáklady,ktoréúčastníkovivpriebehu
konania vznikli, teda aj náklady vynaložené v súvislosti so zastúpením advokátom. Prvostupňový súd
považoval trovy právneho zastúpenia žalobcu advokátom za neúčelné po zistení, že sa jednalo o vec
typovo veľmi jednoduchú po skutkovej i právnej stránke, pričom k uplatňovaniu týchto nárokov dochádza
vzorovou žalobou, v ktorej sa menia iba identifikačné údaje žalovanej strany, dátum jazdy, číslo dokladu

o prepravnej kontrole, výška dlhu a začiatok omeškania. Vyplňovanie týchto žalôb je rutinnou činnosťou
a nevyžaduje odborné znalosti. Žalobca, resp. jeho oprávnený zástupca i keď súd vo veci nariadi
pojednávanie sa ho nikdy nezúčastnia, vychádzajúc z toho, že súd s pravdepodobnosťou hraničiacou
s istotou rozhodne na základe predložených písomných podkladov v prospech žalobcu. Prvostupňový
súd tiež uviedol, že k rovnakému záveru mohol dospieť aj aplikáciou ust. § 150 ods. 2 O.s.p. Keďže
ide o drobný spor, zdôraznil, že neprimeranosťou nemožno rozumieť iba zjavný nepomer medzi výškou

uplatnenej drobnej pohľadávky a výškou trov konania, ale vôbec aj vznik trov konania, ktorých vznikvo vzťahu k jednoduchosti sporu je ako taký neprimeraný. Súd za neprimerané trovy vo veciach
nárokov dopravných podnikov na zaplatenie cestovného a sankcie považuje akékoľvek trovy právneho
zastúpenia v spore, v ktorom žalovaný nárok žalobcu relevantne nepopiera a teda žalobcom tvrdený

skutkový stav je zjavne nesporný. Záverom súd poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn.
I.ÚS988/2012,zktoréhozdôraznil,žetypovýspôsobuplatneniapohľadávkyjedôkazomtoho,žeúčelom
právneho zastúpenia nie je poskytovanie právnej pomoci, ale parazitovanie na drobných pohľadávkach
voči občanom, ktoré sú umelo navyšované do nezmyselnej výšky za účelom zabezpečenia ľahkého
zárobku. Takéto správanie je zneužitím práva na zastúpenie advokátom, resp. dokonca procesnou

šikanou a preto takéto trovy konania nemožno priznať, hoci bol účastník vo veci samej úspešný.

Proti tomuto rozsudku, výlučne iba vo výroku o náhrade trov konania podal prostredníctvom svojho
advokáta odvolanie žalobca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutej časti zmenil tak, že uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi súdny poplatok vo výške
16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 87,88 Eur (3 úkony á 16,60 Eur plus DPH plus 3x režijný
paušálá7,81EurplusDPH),pričomzároveňpožiadal,abyodvolacísúdzaviazalžalovanéhonanáhradu

trov odvolacieho konania vo výške 19,33 Eur (1/2 úkonu á 16,60 Eur plus DPH plus 1x režijný paušál
7,81 Eur plus DPH), všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Ako odvolací dôvod uviedol, že
súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko nesprávne aplikoval ust.
§ 150 ods. 2 O.s.p., pričom nesprávne rozhodol o primeranom znížení trov konania a nedôvodne priznal
trovy konania vo výške odlišnej od trov konania uplatňovaných žalobcom. Nespochybnil, že predmetnú

vec je možné považovať za drobný spor podľa § 200ea O.s.p. Poukázal pritom na podľa neho
ustálenú súdnu prax najmä na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave uznesenia sp. zn. 7Co/32/2009
a 7Co/64/2009, ktorý v obdobných prípadoch zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu s odôvodnením,
že aj v konaní, predmetom ktorého je drobný spor, musí súd vždy postupovať dôsledne podľa vyššie
uvedených zásad, pretože ani v takýchto konaniach sa nezmenila rovnosť účastníkov konania a ústavné

právo každého domáhať sa ochrany na súde a právo účastníka na spravodlivý súdny proces. Nemožno
preto nepriznať resp. znížiť trovy konania len preto, že ide o drobný spor len s poukazom na ust. § 150
ods. 2 O.s.p. Takýmto postupom, ktorým súd náležite neodôvodní svoje rozhodnutie odníma účastníkom
možnosť konať pred súdom. V ďalšom poukázal na dôvodovú správu k zák. č. 384/2008 Z.z., ktorým bol
s účinnosťou od 15.10.2008 zmenený a doplnený Občiansky súdny poriadok, z ktorej zdôraznil, že súd

môžepristúpiťkzníženiuneprimeranýchtrov,ktorésúvočipohľadávkevdrobnýchveciachneprimerané,
ak trovy predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka, za čo je potrebné chápať
minimálne dvojnásobne vyššiu sumu ako samotná istina, čo v prejednávanej veci splnené nie je. Preto
podľa odvolateľa aplikovať § 150 ods. 2 O.s.p. je možné len v situáciách, keď trovy konania viacnásobne
prekračujúsumuistiny,pretoprvostupňovýsúdvdanejvecinesprávneaplikoval§150ods.2,vdôsledku

čoho podľa odvolateľa rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Podľa žalobcu súd mal
o trovách konania rozhodnúť podľa § 142 ods. 1. V ďalšom odvolateľ zdôraznil, že zaplatenie súdneho
poplatku je obligatórnou povinnosťou žalobcu a preto nemožno znižovať trovy právneho zastúpenia
bez prihliadnutia na výšku súdneho poplatku. Poukázal na to, že samotné úkony právnych služieb
a postup advokáta pri prevzatí právneho zastúpenia, odoslanie výzvy na zaplatenie pred podaním

návrhu, prípravy návrhu na začatie konania a podaním návrhu na príslušnom súde je náročný a zložitý
proces. Podľa odvolateľa ním uplatnené trovy boli účelne vynaložené v súlade s právnymi predpismi
SR a vyčíslené v minimálnej výške v súlade s vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov... Zdôraznil, že je nepochybné, že žiadne ustanovenie hmotných, ani procesných noriem
platných na území SR neobmedzujú právo účastníka dať sa zastupovať v súdnom procese advokátom,

čo nie je obmedzené ani v tzv. drobných sporoch. Podľa odvolateľa rozsah zníženia v danom prípade je
odporujúci dobrým mravom a považuje za nespravodlivé neodôvodnené a neprimerané, aby žalovaný
neznášal trovy procesne plne úspešného žalobcu, ktorému vznikli vrátane trov právneho zastúpenia v
zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.

Žalovaný resp. jeho opatrovníčka odvolací návrh nepodali, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne

nevyjadrili.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej O.s.p.),
po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom
konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.),po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
rozhodnutie v napadnutej časti II. o náhrade trov konania v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania(§212ods.1O.s.p.),postupombeznariadeniaodvolaciehopojednávania(§214ods.2O.s.p.)

adospelkzáveru,žeodvolaniežalobcuječiastočnedôvodné,vdôsledkučohobolonevyhnutérozsudok
súdu prvého stupňa v napadnutej časti o náhrade trov konania s použitím § 220 O.s.p. zmeniť.

Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia 50,50 Eur istiny včítane náhrady trov
konania na súdnom poplatku 16,50 Eur a na trovách právneho zastúpenia 87,88 Eur z titulu, že sa pri
preprave prostriedkami mestskej hromadnej dopravy žalobcu sa na výzvu revízora nevedel preukázať

platným cestovným lístkom.

Pojem drobný spor zákonodarca v novele Občianskeho súdneho poriadku č. 384/2008 Z.z. prvýkrát
použil v ust. § 29 ods. 6 O.s.p., keď zakotvil, že súd nemôže za opatrníka ustanoviť zamestnanca súdu,
ktorý pojednáva vec; to ale neplatí vo veciach, v ktorých hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase
začatia konania neprevyšuje 500,- Eur (ďalej len „drobné spory“).

V zmysle § 200ea Občianskeho súdneho poriadku ak v priebehu konania dosiahne predmet konania

sumu 1.000,- Eur od tohto okamihu ide o drobný spor (ods. 1). Za drobné spory sa nepovažujú veci,
ktoré sa týkajú a) osobného stavu alebo spôsobilosti na právne úkony, b) sociálneho zabezpečenia, c)
konania o preskúmanie rozhodnutí vydaných v rozhodcovskom konaní, d) vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, e) konania o dedičstve, f) konania o určenie, zmenu alebo zrušenie
vyživovacej povinnosti, g) konkurzného konania a reštrukturalizačného konania, h) sporov pracovných

vzťahov a obdobných pracovnoprávnych vzťahov, i) ochrana osobnosti (ods. 2). Ak je predmetom
konania iba príslušenstvo pohľadávky, ktorého hodnota neprevyšuje sumu podľa ods. 1, konanie sa
považuje za drobný spor (ods. 3).

Keďže predmetom daného konania je zaplatenie sumu 50,50 Eur, teda sumy nižšej ako 1.000,- Eur, ide
podľa vyššie citovaných ustanovení zákona o tzv. drobný spor.

V zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Keďže v danom prípade už bolo právoplatnou časťou preskúmavaného rozsudku návrhu žalobcu v
plnom rozsahu vyhovené, mal plný úspech vo veci a v zmysle vyššie citovaného ust. § 142 ods. 1 O.s.p.
mu vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal.

V zmysle § 150 ods. 2 O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke,
môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

Vyššie citovaným ustanovením novelizáciou Občianskeho súdneho poriadku zák. č. 384/2008 Z.z. s
účinnosťou od 15.10.2008, bola pre náhradu trov konania zakotvená výnimka z cit. § 142 ods. 1 O.s.p.
v zmysle ktorej hoci bol účastník v spore plne úspešný, súd mu môže náhradu trov konania nepriznať,

prípadne i znížiť a to výlučne v drobných sporoch v zmysle cit. § 200ea O.s.p. a za splnenia podmienky,
že trovy konania sú neprimerané voči pohľadávke. Bližšie podmienky pre nepriznanie alebo zníženie
náhrady trov podľa tohto ustanovenia zákon neupravuje. Posúdenie naplnenia podmienok pre aplikáciu
tohto ustanovenia na rozhodnutie o trovách konania je preto výlučne na úvahe súdu. Pre súd preto
nemôže byť záväzná dôvodová správa k novele zákona, ktorým bola prijatá novelizácia § 150 O.s.p.

Môže však slúžiť ako základné orientačné vodítko ozrejmujúce úmysel zákonodarcu.

Podľa textu dôvodovej správy k § 150 O.s.p. sa predkladateľ odvoláva na Nariadenie EP a Rady (ES)
č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým bolo ustanovené Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu, kde sa navrhuje pristúpiť k zníženiu neprimeraných trov, ktoré sú voči pohľadávke v drobnýchveciach neprimerané. V týchto konaniach podľa dôvodovej správy najmä trovy konania predstavujú
niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka. Cieľom súdnych konaní v takýchto veciach má
byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže prevažovať záujem na vedení konania

z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta.

Zo znenia citovaného § 150 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že rozhodujúcim je pomerovanie výšky trov konania k
výške pohľadávky. V danom prípade žalobca uplatňuje voči žalovanému na zaplatenie sumu 50,50 Eur,
pričom trovy prvostupňového konania vyčíslil 87,88 Eur na trovách právneho zastúpenia a 16,50 Eur za
súdny poplatok za návrh. Trovy právneho zastúpenia predstavujú odmenu za tri úkony právnej služby:

prevzatie veci a príprava zastúpenia v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len cit. vyhl.), zaslanie pokusu o zmier
- výzvy na zaplatenie a za ďalšiu poradu s klientom v zmysle § 14 ods. 1 písm. c) a d) cit. vyhl. po
16,60 Eur za úkon (v zmysle § 10 ods. 1 cit. vyhl.), k tomu 20% DPH v zmysle § 18 ods. 3 cit. vyhl.
z odmeny za právne zastúpenie + 3 x režijný paušál po 6,31 Eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. Včítane
súdneho poplatku tak trovy konania žalobcu predstavujú sumu 104,38 Eur. Trovy konania tak približne

dvojnásobne prevyšujú žalovanú pohľadávku, ktorá predstavuje sumu 50,50 Eur.

Odvolací súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že v danom prípade sú trovy konania
žalobcu neprimerané voči pohľadávke, v dôsledku čoho boli splnené podmienky cit. § 150 ods. 2 O.s.p.
na zníženie ich náhrady súdom. Zohľadnil pritom i tú skutočnosť, že v prípade žalobcu ide o hromadne
uplatňované pohľadávky nízkej hodnoty, čím je daná i nízka právna zložitosť a časová náročnosť

poskytnutých úkonov právnej služby. Odvolací súd pritom považoval za primerané priznanie náhrady
trov žalobcovi približne do výšky uplatnenej pohľadávky. Takto priznaná náhrada trov pokryje súdny
poplatok zaplatený žalobcom vo výške 16,60 Eur a vo zvyšku primeranú časť trov právneho zastúpenia.
Súdom prvého stupňa priznaná náhrada trov konania iba vo výške 16,50 Eur spočívajúca len z náhrady
za zaplatený súdny poplatok je podľa názoru odvolacieho súdu neprimeraná. Vo svojej podstate popiera

právo účastníka na zastúpenie advokátom v súdnom konaní, ktoré je garantované i Ústavou SR v čl.
47 ods. 2. I v zmysle ustanovení Občianskeho súdneho poriadku § 24 a 25 účastník sa môže dať v
konaní zastupovať advokátom a v prípade úspechu v zmysle § 137 v spojení s § 142 a nasl. O.s.p. mu
zásadne vzniká nárok v rámci náhrady trov konania i na náhradu odmeny za zastupovanie, ktorej rozsah
je upravený Vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z.

Žiada sa dodať, že vo veci Ústavného súdu ČR pod sp. zn. I.ÚS 988/2012, na ktorého závery
sa prvostupňový súd v preskúmavanom rozsudku odvoláva, súdy riešili síce obdobnú vec, v ktorej
predmetom konania bolo zaplatenie cestovného ako i sankcie za cestovanie prostriedkami verejnej
hromadnej dopravy bez cestovného lístka, avšak v danom prípade nárok žalobou na súde uplatňoval
už postupník dopravného podniku, ktorého predmetom činnosti bolo výlučne hromadné skupovanie a

vymáhanie takýchto pohľadávok, pričom argumentácia prvostupňového súdu akceptovaná i Ústavným
súdom ČR sa opierala o to, že ak spočíva predmet podnikania žalobcu v nakupovaní a vymáhaní
pohľadávok, mal by disponovať personálnymi, technickými a inými zdrojmi potrebnými pre výkon
podnikania, teda i pre súdne uplatňovanie pohľadávok s tým, že u podnikateľov, ktorí sa špecializujú
na hromadné vymáhanie pohľadávok je právne zastúpenie účelné iba vtedy, pokiaľ nastanú okolnosti,

ktoré zjavne vybočujú z obvyklého priebehu konania daného typu a v danej veci žiadna mimoriadna
okolnosť nenastala. Odvolací súd je toho názoru, že práve tento rozdiel medzi prejednávaným a
porovnávaným sporom je pre rozhodnutie o náhrade trov konania podstatným, v dôsledku čoho nie je
možnéautomatickyzáveryÚstavnéhosúduČRvdanejveciaplikovaťnapreskúmavanúvec,keďževnej
nevymáha pohľadávku postupník zaoberajúci sa profesionálne skupovaním a vymáhaním pohľadávok,

ale priamo dopravný podnik. Odvolací súd sa vzhľadom na to nestotožnil so záverom prvostupňového,
že trovy právneho zastúpenia žalobcu v danom spore je potrebné v celom ich rozsahu považovať za
neúčelne vynaložené a preto trovy právneho zastúpenia nie je možné ani čiastočne žalobcovi priznať.

S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
časti týkajúcej sa náhrady trov konania, s použitím ust. § 220 O.s.p. zmenil tak, že žalobcovi priznal

náhradu trov konania vo výške 50,50 Eur, ktorú žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi k rukám jehoprávneho zástupcu (§ 149 ods. 1 O.s.p.), do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 160 ods.
1 v spojení s ust. § 167 ods. 2 O.s.p.).

Žalobca mal v odvolacom konaní úspech len čiastočný - približne v polovici, preto bolo o trovách

odvolacieho konania s použitím § 142 ods. 2 O.s.p. rozhodnuté tak, že žiadny z účastníkov nemá na
ich náhradu právo.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.