Decision was made at the court Okresný súd Rimavská Sobota
Judgement was issued by JUDr. Ľubomír Bušík, PhD.
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/53/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6812010056
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bušík, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6812010056.1
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a
sudcov JUDr. Jána Bobora a Mgr. Rudolfa Ďurtu v trestnej veci proti obžalovanénu O. U. a spol. za
prečin krádeže formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák. a iné na verejnom
zasadnutí dňa 20. augusta 2014 o odvolaní obžalovaného Q. Z. P. proti rozsudku senátu Okresného
súdu Revúca sp. zn. 7T 7/2012 zo dňa 17. 3. 2014 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného Q. Z. P. z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
RozsudkomsenátuOkresnéhosúduRevúcasp.zn.7T7/2012zodňa17.3.2014boli uznanízavinných
obžalovaní O. U. a Q. Z. P. z prečinu krádeže formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 212 ods. 2 písm.
a) Tr. zák. a obž. O. U. aj podľa ods. 3 písm. b) cit. ustanovenia a prečin porušovania domovej slobody
formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 194 ods. 1 Tr. zák., ktorých sa dopustili tým, že
dňa 1. 7. 2011 asi o 22.00 h v katastri obce S. sa po predchádzajúcej vzájomnej dohode vlámali do
záhradnej chaty č. XXX tak, že Q. Z. P. a O. U. páčidlom odstránili visiace zámky z mreží na vchodových
dverách, vypáčili vchodové dvere, vošli do priestorov chaty, pričom už skôr odsúdená Q. P. čakala ďalej
od chaty a dávala pozor, aby ich niekto nevyrušil, odkiaľ odcudzili sekeru, kálačku, 5 litrový demižón s
červeným vínom, 10 m kábla na silnoprúd, 3 ks vypínače, Hifi vežu zn. Panasonic s reproduktormi, veľký
hasiaci prístroj, rádiomagnetofón nezistenej značky, drevenú súpravu pohárov, rôzne oblečenie, 6 ks
100 W úsporných žiaroviek, petrolejovú lampu, 3 ks sviečok, kovovú ozdobnú fľašu, sadu štamperlíkov
s dreveným podnosom, drevenú vázu, porcelánovú vázu, hlinenú vázu, adventný veniec, podložku do
sprchovacieho kúta, čistiace prostriedky, valašku, rýchlo varnú kanvicu, vianočnú výzdobu, 5 ks utierok,
10 ks uterákov, 5 ks obrusov, 3 ks panvíc, elektrickú panvicu zn. Eta s pokrievkou, sklenené poháre,
hrnčeky, štamperlíky, misky, dózy, taniere a tácky, podnosy, príbory s podpríborníkom, 6 drevených
varešiek, habarku, tĺčik a škrabku na zemiaky, strúhadlo na syr, strúhadlo univerzálne, otvarák na pivo
a víno, pretláčač na cesnak, dienka, kávu Nesca a Popradskú kávu, čaj sáčkový aj granulovaný, cukor,
1 1 stolový olej, mikroténové sáčky, servítky, naberačky na polievku, koreniny v dóze, elektrocentrálu,
kovovú odrazku, kladivo a 5 ks visiacich zámkov, čím pre majiteľa chaty T. T. spôsobili odcudzením vecí
škodu vo výške 1431,91 € a poškodením chaty škodu vo výške 514,75 €,
pričom O. U. sa tohto konania dopustil napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu v Revúcej sp. zn.
2 T 40/10 zo dňa 22.03.2010 bol potrestaný za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Trestného
zákona v spojitosti s rozsudkom Okresného súdu Revúca zo dňa 12.04.2010 sp. zn. 2 T 45/10, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 12.04.2010, k trestu odňatia slobody v trvaní 1 roka, výkon ktorého mu
bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 18 mesiacov,
Za to bol obž. Q. Z. P. odsúdený podľa § 212 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 4
Tr. zák. pri nezistení žiadnej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Tr. zák. a pri zistení priťažujúcej okolnosti
podľa § 38 písm. h), m) Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, kde súčasne §48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. prvostupňový súd Q. Z. P. pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
V prípade spoluobžalovaného O. U. prvostupňový súd podľa § 44 Tr. zák. upustil od uloženia súhrnného
trestu obžalovanému vo vzťahu k odsúdeniu Okresným súdom Revúca rozsudkom dňa 27. 2. 2012 pod
sp. zn. 2T 27/2012 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 17. 4. 2012, sp.
zn. 5To 31/2012 právoplatným dňa 17. 4. 2012 za zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr.
zák., ktorým bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov nepodmienečne so
zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
V súvislosti s náhradou škody prvostupňový súd v zmysle ust. § 287 ods. 1 Tr. por. uložil povinnosť
spoločne a nerozdielne O. U. a Q. Z. P. a už ods. Q. P. povinnosť nahradiť poškodenému T. T. škodu vo
výške 1946,66 eur, pričom súčasne podľa § 288 ods. 2 Tr. por. poškodeného T. T. so zvyškom nároku
na náhradu škody odkázal na občianskosúdne konanie.
Proti tomuto rozsudku bezprostredne po jeho vyhlásení podal odvolanie obž. Q. Z. P., ktoré ničím bližším
nezdôvodnil pred verejným zasadnutím pred Krajským súdom v Banskej Bystrici zaslal obžalovaný
žiadosť, aby bola na verejnom zasadnutí vypočutá ako svedkyňa I. U. - I., ktorá údajne má tiež vedieť o
tom skutku a vie ako sa to malo všetko udiať. Na verejnom zasadnutí samotný obžalovaný naviac ešte
uviedol, že sa stará o maloletého syna, má chorého otca a preto nechce ísť do výkonu trestu odňatia
slobody, nakoľko otca vozí na dialýzu.
Krajský súd v Banskej Bystrici na základe podaného odvolania obžalovaným preskúmal v zmysle ust.
§ 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ
podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom po postupe v zmysle
tohto ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr. por. uviedol,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa
spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov a taktiež i prečo neuveril obhajobe obžalovaného, že sa
na skutku spolu so spoluobžalovaným U. a Q. P. nezúčastnil. Možno teda konštatovať, že prvostupňový
súd vykonal všetky dostupné dôkazy, ktoré navrhli vykonať všetci obžalovaní na hlavnom pojednávaní,
o čom svedčí zápisnica z hlavného pojednávania, kde všetci zhodne prehlásili, že nemajú ďalšie návrhy
na doplnenie dokazovania.
Krajský súd rovnako ako prvostupňový súd sa stotožnil so záverom, že nie je dôvod neveriť
spoluobžalovanému U., ktorý zo spolupáchateľstva trestnej činnosti jednoznačne už od prípravného
konania vrátane hlavného pojednávania usvedčuje spoluobžalovaného Q. Z. P.. Rovnako krajský súd,
ako i prvostupňový súd, neuveril tvrdeniam Q. P., že sa Q. Z. P. skutku nedopustil, pretože jej výpoveď
je nielenže nevieryhodná, ale nezodpovedá ani skutočnostiam, ktoré sa udiali na mieste činu. Táto
spoluobžalovaná uvádzala, okrem skutočnosti, že v prípravnom konaní odmietala vypovedať, vždy iné
skutočnosti ohľadne odvozu ukradnutých predmetov z miesta činu a je viac ako nepravdepodobné, že
vtedy blízka priateľka by sa sama v nočných hodinách krádeží bez obž. Q. Z. P. nezúčastnila a to naviac
zasituácie,kedytentomalkdispozíciiauto,prostredníctvomktorého,takakotouviedolspoluobžalovaný
U., ukradnuté veci odviezli z miesta činu.
Z uvedených dôvodov preto i údaje obžalovaného uvedené v doplnení odvolania o tom, že je potrebné
vypočuť I. U. - I. považoval i krajský súd za účelové tvrdenie, nakoľko zo žiadnych výpovedí do skončenia
dokazovania na hlavnom pojednávaní nevyplývalo, že by takáto svedkyňa mala čokoľvek vidieť a
potvrdiť ohľadne skutku. Práve naopak úplne presvedčivo vyznieva výpoveď spoluobžalovaného O. U.,
ktorý nemá dôvod krivo obviniť spoluobžalovaného a preto i krajský súd uveril výpovedi tohto svedka
s tým, že jeho výpoveď považuje za pravdivú a vierohodnú. S poukazom potom na tento záver a
na skutočnosť, že v danej konkrétnej veci boli vykonané všetky dôkazy, ktoré bolo možné vykonať,
záver prvostupňového súdu o uznaní viny v prípade obž. Q. Z. P. považuje i krajský súd za správny a
zodpovedajúci výsledkom dokazovania na hlavnom pojednávaní.
I v súvislosti s uložením trestu krajský súd konštatuje, že sa stotožňuje s rozhodnutím prvostupňového
súdu. Prvostupňovým súdom nebola zistená žiadna poľahčujúca okolnosť v zmysle ust. § 36 Tr. zák.,pričom v prípade obž. Q. Z. P. boli zistené dve priťažujúce okolnosti a to v zmysle ust. § 37 písm. h) a
m) Tr. zák., pretože obžalovaný Q. Z. P. už bol trestaný v minulosti a žalovaným skutkom uvedeným v
obžalobe spáchal dva trestné činy. Súd v konečnom dôsledku obžalovanému uložil trest odňatia slobody
na samej dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, ktorá bola oproti základnej sadzbe zvýšená
v zmysle ust. § 38 ods. 4 Tr. zák., kde podmienečný odklad takto uloženého trestu neprichádza v
úvahu, nakoľko obžalovaný sa krádeží dopúšťal aj v minulosti, za čo bol súdmi už viackrát odsúdený na
nepodmienečný trest odňatia slobody a v takomto prípade iný ako nepodmienečný trest u obžalovaného
by už nemal na neho dostatočný výchovný vplyv.
S poukazom potom na horeuvedené dôvody, keďže sa senát krajského súdu v plnom rozsahu stotožnil
tak so skutkovými, ako i právnymi závermi prvostupňového súdu ohľadne uznania viny a uložení trestu
bolo potom potrebné odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť v zmysle ust. § 319 Tr. por.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny ďalší opravný
prostriedok.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.