Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica

Judgement was issued by Mgr. Štefan Baláž

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/583/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713201898
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6713201898.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa Profidebt Slovakia, s. r. o., so sídlom
Bratislava, Mliekarenská 10, IČO: 35 925 922, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Guniš &
Partners, s. r. o., so sídlom Bratislava, Klincová 37/B, IČO: 36 862 657, proti odporkyni G. H., nar. X.
X. XXXX, naposledy bytom XXX XX Z., I. Z. XX, t. č. na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníčkou
Teréziou Pečkovou, tajomníčkou Okresného súdu Zvolen, za účasti vedľajšieho účastníka na strane

odporkyne OZ právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom Košice, Sofijská 13, IČO: 42 247 268, v konaní
právne zastúpený splnomocneným advokátom JUDr. Ladislavom Miklušom, Advokátska kancelária so
sídlom Košice, Stará Baštová 2, adresa pre doručovanie 040 13 Košice, Budapeštianska 8, o zaplatenie
912,21 EUR s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k.
11C/152/2013-67 zo dňa 25. 10. 2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým zaviazal navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi

konanianastraneodporkynetrovykonaniavovýške118,52EURnaúčetprávnehozástupcuvedľajšieho
účastníka konania na strane odporkyne, p o t v r d z u j e.

Vo zvyšnej časti zostáva uznesenie okresného súdu nedotknuté.

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy odvolacieho
konania vo výške 33,77 EUR na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporkyne, a
to v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd odvolaním napadnutým uznesením konanie zastavil a navrhovateľovi vrátil súdny poplatok
vovýške47,87EURcestouDaňovéhoúraduBratislavaI.Otrováchkonaniarozhodoltak,ženavrhovateľ
je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy konania vo výške 118,52 EUR
na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia.
Odporkyni okresný súd náhradu trov konania nepriznal

V odôvodnení uznesenia uviedol, že navrhovateľ sa voči odporkyni domáhal zaplatenia sumy 912,21
EUR s príslušenstvom z titulu nesplnenia záväzkov zo zmluvy o pôžičke, ktorú uzatvorila odporkyňa
s právnym predchodcom navrhovateľa. Po tom, čo vedľajší účastník na strane odporkyne vzniesol
námietku premlčania, navrhovateľ zobral svoj návrh v plnom rozsahu ešte pred začatím prvého
pojednávania späť a navrhol konanie zastaviť. Na základe uvedeného, zohľadňujúc dispozičné
oprávnenie navrhovateľa so svojim návrhom, okresný súd konanie zastavil a v zmysle § 11 ods. 3, 4 a 6

zákonač.71/1992Zb.rozhodolovráteníkrátenéhosúdnehopoplatkunavrhovateľovi.Otrováchkonania
rozhodol súd podľa § 146 ods. 2 prvá veta zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
aj „O. s. p.“), keď konštatoval zavinenie navrhovateľa na zastavení konania a vedľajšiemu účastníkovi
na strane odporkyne priznal náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby a režijný
paušál v celkovej sume 118,52 EUR. Odporkyni, ktorá si právo na náhradu trov konania neuplatnila,
okresný súd náhradu trov konania nepriznal.Proti výrokuuzneseniaokresnéhosúduotrováchkonaniavedľajšiehoúčastníkapodalvzákonnejlehote
odvolanienavrhovateľ.Poukázalnaskutočnosť,ževedľajšíúčastník-združenienaochranuspotrebiteľa
- musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v

spotrebiteľských veciach. Jeho zastúpenie advokátom je preto účelové, evidentne motivované snahou
o dosiahnutie prospechu titulom uplatnenia náhrady trov konania. Na vstup vedľajšieho účastníka do
konania nebol žiaden dôvod, vedľajší účastník nevykonal úkony nevyhnutné pre úspech odporkyne vo
veci a vykonanie uvedených právnych služieb nemalo na rozhodnutie súdu žiadny vplyv. Trovy konania
vedľajšieho účastníka teda nie sú účelne vynaložené, čo je základným dôvodom prečo uvedené trovy

vedľajšiemu účastníkovi nie je možné priznať. Ďalej uviedol, že náhrada trov v sporovom konaní sa
spravuje primárne zásadou úspechu. Z hľadiska výsledku konania (ktorý je rozhodujúci pre aplikáciu
§ 142 ods. 1 O. s. p.) nemá vedľajší účastník žiadny vzťah k úspechu alebo neúspechu v konaní,
keď z rozhodnutia o veci mu neplynie žiadne právo a ani povinnosť. Nie je teda možné aplikovať
zásadu úspechu v konaní podľa § 142 ods. 1 O. s. p. na vedľajšieho účastníka, keď tento vo veci
samej úspech alebo neúspech nemal. Na základe uvedeného odvolateľ navrhol, aby odvolací súd

uznesenie okresného súdu v napadnutej časti zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov
konania neprizná.

Vedľajší účastník na strane odporkyne vo svojom vyjadrení k odvolaniu v prvom rade poukázal na
skutočnosť, že vedľajší účastník má principiálne právo na náhradu trov konania. Už len v rámci zásady
rovnosti zbraní nie je spravodlivé vyžadovať, aby proti navrhovateľovi, ktorý inicioval tisíce konaní v celej

SR a je zastúpený silnou advokátskou kanceláriou, ktorá ho zastupuje v každom konaní, vystupovali iba
laici združení v občianskom združení bez právneho zastúpenia. Vedľajší účastník vo svojom písomnom
podaní vzniesol námietku premlčania, relevantne právne argumentoval, pričom táto skutočnosť viedla
k späťvzatiu návrhu navrhovateľom a k následnému zastaveniu konania. Námietka premlčania pritom
nebola daná zo strany hlavného účastníka konania a nemohla byť daná ani zo strany súdu, keďže ide

o právnu námietku vyplývajúcu z hmotnoprávnych predpisov. Preto možno hodnotiť trovy vedľajšieho
účastníka za účelne vynaložené. Okresný súd teda správne priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporkyne náhradu trov konania, keď trovy konania, vedľajším účastníkom vynaložené, bezprostredne
súviseli s konaním. Na základe uvedeného vedľajší účastník navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý
výrok uznesenia okresného súdu o trovách konania vedľajšieho účastníka ako vecne správny potvrdil

a navrhovateľa zaviazal nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania v celkovej výške
33,77 EUR na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením §
212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., a odvolaním napadnutý
výrok uznesenia okresného súdu o povinnosti navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane

odporkyne trovy konania podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil. V odvolaním
nenapadnutej časti (výroky o zastavení konania, o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi a o trovách
konania odporkyne) zostalo uznesenie okresného súdu nedotknuté (§ 206 ods. 2 O. s. p.)..

V prejednávanej veci je nesporné, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy.
Pre správne rozhodnutie v tomto konaní je preto potrebné primárne zodpovedať na otázky, či OZ právna

pomoc spotrebiteľom, so sídlom Košice, Sofijská 13, IČO: 42247268 (resp. vo všeobecnosti akýkoľvek
subjekt, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa) je oprávnené vystupovať v konaní
ako vedľajší účastník, ak áno, či sa ako vedľajší účastník môže v konaní nechať právne zastupovať
advokátom, a v prípade kladnej odpovede na prvé dve otázky, či mu v súvislosti s týmto právnym
zastupovaním môže vzniknúť právo na náhradu trov konania (resp. trov právneho zastúpenia).

Z ustanovenia § 93 ods. 1 O. s. p. vyplýva, že ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo
odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o
rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa § 93 ods. 2 O. s. p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Toto

ustanovenie (ktoré bolo do Občianskeho súdneho poriadku zavedené s účinnosťou od 15. 10. 2008
zákonom č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok)
dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila do konania ako vedľajší účastník
taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, za ktorý
sa (podľa poznámky 10a uvedenej v tomto ustanovení) považuje aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochranespotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Z
dôvodovej správy k tejto právnej úprave vyplýva, že jej cieľom bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na
ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia. Keďže ustanovenie § 93 ods. 2 O.

s. p. je z hľadiska systematického zaradenia vo vzťahu k ustanoveniu § 93 ods. 1 O. s. p. špeciálnym
ustanovením, možno vyvodiť, že v tomto prípade sa nevyžaduje splnenie všeobecnej podmienky pre
pripustenie vstupu do konania vyplývajúcej z ustanovenia § 93 ods. 1 O. s. p., ktorou je existencia
právneho záujmu na výsledku konania.

V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak

jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých
okolností (§ 93 ods. 4 O. s. p.).

Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu, OZ
právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom Košice, Sofijská 13, IČO: 42247268 má oprávnenie vystupovať
v tomto konaní ako vedľajší účastník na strane odporkyne (spotrebiteľky), pričom nemusí preukazovať
"právny záujem na jeho výsledku", pretože (ako už bolo uvedené vyššie) možnosť aby vystupoval

ako vedľajší účastník na strane odporkyne (spotrebiteľky) mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava
uvedená v ustanovení § 93 ods. 2 O. s. p.. Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O. s. p. výslovne upravuje, že
vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden
záver, a to, že vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu
pomocpredsúdmi,čojezákladnéústavnéprávo(článok47ods.2ÚstavySlovenskejrepubliky),ktorésa

v rámci civilného súdneho konanie realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie
splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a samozrejme má i právo na náhradu trov konania,
kam podľa ustanovenia § 137 ods. 1 O. s. p. bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho
zastúpenia. Navyše ani samotný Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach nevylučuje, aby
účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom, sa nemohol dať zastúpiť zástupcom

a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym
zastupovaním.

Pokiaľ navrhovateľ v rámci svojho odvolania dôvodil, že vedľajší účastník ako spotrebiteľské združenie
musí byť zo svojej podstaty schopné samostatne poskytovať právnu pomoc v súdnych konaniach, s
uvedeným sa stotožniť nemožno. Podľa článku 29 Ústavy SR sa totiž právo združovať sa zaručuje

každému a výkon tohto práva je možné obmedziť len v prípadoch ustanovených zákonom, ak je
to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, na ochranu verejného poriadku,
predchádzanie trestným činom alebo na ochranu práv a slobôd iných. Preto sa v občianskych
združeniach (v výnimkou platiacou pre odborové organizácie podľa § 2 ods. 4 zákona č. 83/1990 Zb.
o združovaní občanov) môžu združovať akékoľvek subjekty práva, a to bez ohľadu na skutočnosť, či

sú odborne spôsobilé vykonávať všetky činnosti, ktoré to ktoré občianske združenie vykonáva. Preto
napríklad občianske združenie, ktorého účelom je ochrana práv spotrebiteľa, môže byť tvorené napríklad
výlučne len laikmi z oblasti práva a svoju činnosť v rámci súdnych konaní nutne realizovať (ak chce
ochranu spotrebiteľa v súdnom konaní efektívne zabezpečiť) prostredníctvom tretích splnomocnených
osôb, napríklad prostredníctvom advokáta. A rovnako môže byť takéto združenie tvorené odborníkmi

z oblastí ochrany spotrebiteľa pôsobiacimi napríklad v oblasti potravinárstva, skúšobníctva kvality
výrobkov a pod., ktorá skutočnosť by rovnako neznamenala, že uvedené osoby dokážu spotrebiteľovi
poskytnúť kvalifikovanú pomoc aj v súdnom konaní bez pomoci právne kvalifikovanej osoby. Zo
samotnej skutočnosti, že vedľajší účastník je podľa znenia svojich stanov založený za účelom ochrany
spotrebiteľa, teda nemožno (tak ako to urobil navrhovateľ) ešte vyvodiť, že vedľajší účastník je sám o

sebe spôsobilý kvalifikovanú pomoc spotrebiteľovi v rámci súdneho konania poskytnúť.

V prejednávanom prípade došlo k zastaveniu konania preto, že navrhovateľ pred začatím pojednávania
vo veci samej zobral návrh v plnom rozsahu späť. Dôvod späťvzatia návrhu na začatie konania
navrhovateľ nevysvetlil. Z obsahu spisu je však nesporné, že k späťvzatiu návrhu na začatie konania
došlopotom,čobolonavrhovateľovidoručenévyjadrenievedľajšiehoúčastníka,ktorývzniesolnámietku

premlčania nároku navrhovateľa.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa
jeho výsledku, ak bolo konanie zastavené.Podľa § 146 ods. 2 O. s. p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že ak došlo k zastaveniu konania, v zásade žiaden z účastníkov
konania nemá právo na náhradu trov konania. Možnosť, aby niektorému z účastníkov konania bola
uložená povinnosť nahradiť trovy konania nastáva až vtedy, ak sú v danom prípade zastavenia konania
splnené podmienky uvedené v ustanovení § 146 ods. 2 O. s. p.. Ustanovenie druhého odseku §
146 O. s. p. je v pomere k prvému odseku špeciálnou úpravou a preto súd, ktorý o trovách konania

rozhoduje, musí v prvom rade skúmať existenciu procesných podmienok uvedených v druhom odseku
citovaného ustanovenia a v prípade, ak zistí existenciu týchto podmienok, musí o trovách konania
rozhodnúť podľa druhého odseku, teda musí uložiť niektorému z účastníkov konania povinnosť nahradiť
trovy konania (ak trovy konania vznikli a ak boli riadne uplatnené).

Ustanovenie § 146 ods. 2 O. s. p. ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie
muselo byť zastavené. Zavinenie v zmysle tohto ustanovenia je potrebné posudzovať len z procesného

hľadiska. Preto, ak v tomto prípade vzal navrhovateľ návrh voči odporkyni v celom rozsahu späť, pričom
z obsahu spisu je nesporné, že tak urobil z dôvodu, že akceptoval námietku premlčania, ktorú voči
uplatňovanému nároku vzniesol vedľajší účastník na strane odporkyne, možno konštatovať len jediný
záver, a to, že predmetný návrh navrhovateľa bol podaný (objektívne) nedôvodne a že k jeho späťvzatiu
došlo v dôsledku jeho procesného zavinenia. Preto mu podľa prvej vety § 146 ods. 2 O. s. p. vznikla

povinnosť uhradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne, ktorý si trovy konania uplatnil, trovy
konania, ktorých súčasťou sú i trovy právneho zastúpenia.

Nemožno súhlasiť s argumentom navrhovateľa, ktorým spochybňoval nutnosť a účelnosť vynaloženia
trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, pretože práve kvalifikované podanie vedľajšieho
účastníka, v ktorom vzniesol námietku premlčania uplatňovaného nároku, bolo vo svoje podstate

dôvodom späťvzatia návrhu, a teda malo priamy vplyv na spôsob skončenia sporu. Zároveň sa zo
strany odvolacieho súdu nebolo potrebné zaoberať argumentáciou navrhovateľa o tom, že nie je
možné aplikovať zásadu úspechu v konaní podľa § 142 ods. 1 O. s. p. na vedľajšieho účastníka, keď
tento vo veci samej úspech alebo neúspech nemal. Ako už totiž bolo uvedené vyššie, okresný súd v
prejednávanej veci o trovách konania vedľajšieho účastníka nerozhodoval podľa § 142 ods. 1 O. s.

p. posudzujúc mieru úspechu vedľajšieho účastníka v konaní, ako na to mylne poukazoval odvolateľ,
ale rozhodoval podľa § 146 ods. 2 O. s. p. zohľadňujúc výlučne zavinenie toho ktorého účastníka na
zastavení konania so záverom, že zastavenie konania svojim procesným postupom zavinil navrhovateľ.
Z tohto dôvodu vyhodnotil odvolací súd uvedené argumenty navrhovateľa za irelevantné.

Zo všetkého dosiaľ uvedeného potom vyplýva, že okresný súd rozhodol správne, keď zaviazal

navrhovateľa k povinnosti nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy prvostupňového
konania, ktoré predstavujú trovy jeho právneho zastúpenia. Rovnako správna bola i úvaha okresného
súdu o výške trov vedľajšieho účastníka na strane odporkyne, keď okresný súd ustálil, že právny
zástupca tohto vedľajšieho účastníka účelne vykonal dva úkony právnej služby, a následne okresný súd
správne ustálil výšku tarifnej odmeny ako aj režijného paušálu za uvedené úkony podľa § 9 ods. 1, § 10

ods. 1, 2, § 14 ods. 1 a § 16 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ust. § 219 ods. 1 O. s. p. uznesenie okresného súdu
v napadnutom výroku o povinnosti navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania ako
vecnesprávnepotvrdil.Odvolanímnenapadnutévýrokyuzneseniaokresnéhosúduozastaveníkonania,

o vrátení časti zaplateného súdneho poplatku navrhovateľovi a o trovách konania odporkyne zostali
nedotknuté (§ 206 ods. 3 O. s. p.).

Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 224 ods. 1, v
spojení s § 142 ods. 1 O. s. p.. Odporkyňa i vedľajší účastník na jej strane boli v odvolacom konaní
úspešní a preto im podľa vyššie citovaných ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho

konania. Odporkyňa si trovy odvolacieho konania neuplatnila a ani jej žiadne konkrétne trovy
odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania odporkyne
nerozhodoval(§151ods.1prvávetaO.s.p.).Vedľajšíúčastníknastraneodporkynesiprávonanáhradu
trov odvolacieho konania uplatnil riadne a včas v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa. Nazáklade uvedeného odvolací súd zaviazal navrhovateľa, ktorý bol v odvolacom konaní neúspešný, k
povinnosti uhradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy odvolacieho konania v celkovej
sume 33,77 EUR za jeden úkon právnej služby, a to podanie písomného vyjadrenia k odvolaniu

navrhovateľa, spolu s paušálnou náhradou výdavkov (režijný paušál) za uvedený úkon právnej služby.
Z tarifnej hodnoty veci (suma 912,21 EUR) predstavuje tarifná odmena za jeden úkon právnej služby
25,73 EUR (základná sadzba tarifnej odmeny určená z hodnoty sporu podľa § 10 ods. 1, s použitím § 14
ods. 3 písm. b/ Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení zmien a doplnkov, ďalej aj "Vyhláška")

a režijný paušál 8,04 EUR (§ 16 ods. 3 Vyhlášky), spolu 33,77 EUR.

Podľa § 149 ods. 1 O. s. p. je navrhovateľ povinný zaplatiť uvedené trovy odvolacieho konania k rukám
právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporkyne.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.