Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, August 1, 2014

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3MCdo/8/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112219283
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Franciscy
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:8112219283.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pajštúnska č. 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi M., bývajúcemu v O., za
účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so
sídlom v Prešove, Námestie legionárov č. 5, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom,

advokátom, so sídlom v Stropkove, Nám. SNP č. 7, o zaplatenie 3 548,32 € s príslušenstvom, vedenej na
Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 16 C 228/2013, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora
Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 27. júna 2013 sp. zn. 7 Co 109/2013,
takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove z 27. júna 2013 sp. zn. 7 Co
109/2013 z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov platobným rozkazom z 23. júla 2012 č.k. 12 Ro 195/2012-25 uložil odporcovi, aby
do 15 dní od jeho doručenia zaplatil navrhovateľovi 3 548,32 € s úrokom z omeškania 242,22 € a ročným
úrokom z omeškania 8,5% zo sumy 1 968,79 € od 12. apríla 2011 do zaplatenia, alebo aby v tej istej
lehote podal proti platobnému rozkazu odpor. Odporca odpor nepodal.

Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove, Námestie legionárov č. 5,

IČO: 42 176 778 (ďalej len „HOOS“) podaním, ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené 12. septembra
2012, oznámilo, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu. Zároveň podalo odpor
proti platobnému rozkazu. Vstup do konania odôvodnilo tým, že v danom prípade sa navrhovateľovi
platobným rozkazom priznáva právo zo spotrebiteľskej zmluvy, súčasťou ktorej bola neplatná (nekalá)
podmienka.

Okresný súd Prešov uznesením z 15. februára 2013 č.k. 12 Ro 195/2012-36 odpor HOOS odmietol. V
odôvodnení uznesenia opísal doterajší priebeh konania, citoval ustanovenia § 93 ods. 1 až 4 O.s.p.,

§ 172 ods. 1 O.s.p., § 174 ods. 2 a 3 O.s.p. a konštatoval, že Občiansky súdny poriadok neumožňuje
vedľajšiemu účastníkovi, aby podal odpor proti platobnému rozkazu - túto možnosť má v zmysle § 172
ods. 1 O.s.p. len odporca. Súd prvého stupňa preto odpor HOOS odmietol ako podaný neoprávnenou
osobou.

Proti uvedenému uzneseniu podalo HOOS odvolanie. Krajský súd v Prešove uznesením z 27. júna
2013 sp. zn. 7 Co 109/2013 napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie. V odôvodnení podal charakteristiku právneho postavenia vedľajšieho účastníka a konštatoval,
že podanie odporu proti platobnému rozkazu bolo plne legitímnym úkonom HOOS a jeho odpor nebolomožné odmietnuť ako podaný neoprávnenou osobou. Podľa názoru odvolacieho súdu má totiž vedľajší
účastník, ktorý vstúpil do konania v čase, keď ešte nenadobudol právoplatnosť vydaný platobný rozkaz,
rovnaké práva a povinnosti ako hlavný účastník konania. HOOS v danom prípade vstúpilo do ešte

právoplatne neskončeného konania a odpor proti platobnému rozkazu podalo v lehote stanovenej na
jeho podanie. Vzhľadom na to je nesprávne rozhodnutie súdu prvého stupňa odmietajúce odpor HOOS
ako podaný neoprávnenou osobou.

Na podnet navrhovateľa podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len („generálny
prokurátor“) mimoriadne dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 27. júna 2013 sp. zn. 7

Co 109/2013. Podľa názoru generálneho prokurátora bol týmto uznesením porušený zákon a napadnuté
uznesenie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Z ustanovenia
§ 174 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že odpor proti platobnému rozkazu môže podať len odporca. Zákon
síce priznáva vedľajšiemu účastníkovi možnosť podať odvolanie, nie však odpor. V danom prípade
teda HOOS nebolo oprávnené podať odpor proti platobnému rozkazu a pokiaľ ho napriek tomu podalo,
správne ho súd prvého stupňa odmietol ako podaný neoprávnenou osobou. Z týchto dôvodov generálny

prokurátor žiadal napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť Krajskému súdu v Prešove
na ďalšie konanie.

Navrhovateľ, odporca, ani HOOS sa k mimoriadnemu dovolaniu písomne nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd rozhodujúci o mimoriadnom
dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení

s § 243a ods. 3 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p. v spojení
s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je dôvodné.

Podľa § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za
podmienok uvedených v § 243e O.s.p., ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je
postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci.

Na výskyt procesných vád konania vymenovaných v § 237 O.s.p. a tzv. iných vád majúcich za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci prihliada najvyšší súd nielen v konaní o dovolaní (viď § 242 ods. 1 O.s.p.),
ale aj v konaní o mimoriadnom dovolaní (viď § 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.)
bez zreteľa na to, či boli alebo neboli v tomto mimoriadnom opravnom prostriedku uplatnené. Vady

tejto povahy neboli v danom prípade generálnym prokurátorom namietané a v konaní o mimoriadnom
dovolaní ani nevyšli najavo.

Generálny prokurátor namieta, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,

ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho
však interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má
právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie,
či tu manželstvo je alebo nie je (§ 93 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 174 ods. 2 O.s.p. ak čo len jeden z odporcov

podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd
nariadi pojednávanie.

Otázkou, či vedľajší účastník je oprávnený podať odpor proti platobnému rozkazu, sa už najvyšší súd
zaoberal v niektorých skorších rozhodnutiach. V uznesení z 28. októbra 2013 sp. zn. 1 Cdo 210/2012
vyslovil právny názor, podľa ktorého odpor proti platobnému rozkazu je riadny opravný prostriedok sui

generis proti meritórnemu výroku platobného rozkazu. Na jeho podanie je z povahy veci subjektívnelegitimovaný len odporca (žalovaný). Ustanovenie § 174 ods. 2 O.s.p. nemožno extenzívne vykladať
v tom zmysle, že ak odporca (žalovaný) nepodá odpor v zákonom stanovenej lehote, môže ho podať
vedľajší účastník. Ani prípadný včasný súhlas odporcu (žalovaného) na podanie odporu vedľajším

účastníkom, nemôže preklenúť dikciu ustanovenia § 174 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorej je na podanie
odporu subjektívne legitimovaný výlučne len odporca (žalovaný), teda nie vedľajší účastník. Na podstate
tohto právneho názoru (že vedľajší účastník nie je oprávnený podať odpor proti platobnému rozkazu)
sú založené aj ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu (viď uznesenia z 21. októbra 2013 sp. zn. 7 Cdo
135/2013, z 30. októbra 2013 sp. zn. 6 Cdo 357/2012, z 28. januára 2014 sp. zn. 4 Cdo 209/2013 a z

9. júna 2014 sp. zn. 3 Cdo 314/2013).

Na právnych záveroch, ktoré sú uvedené v predchádzajúcom odseku, zotrváva najvyšší súd aj v
preskúmavanej veci a uzatvára, že HOOS nebolo v danom prípade oprávnené podať odpor proti
platobnému rozkazu a právne závery odvolacieho súdu, na ktorých spočíva generálnym prokurátorom
napadnuté zrušujúce uznesenie, nie sú správne.

Vzhľadom na to, že mimoriadne dovolanie bolo podané opodstatnene proti uzneseniu, ktoré spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.), najvyšší súd napadnuté uznesenie
zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 243i ods.
2 O.s.p.).

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci.
Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o mimoriadnom dovolaní, záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a konania o mimoriadnom
dovolaní (viď primerane § 243d ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.