Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eva Benčová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1Er/1282/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111213717
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Benčová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6111213717.6
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: MARCO-T, spol. s r.o., so sídlom Utekáč
1340/100, 985 06 Utekáč, IČO: 31 430 538, právne zast. JUDr. Martinom Landlom, advokátom, so
sídlom Rázusova 47/4825, 984 01 Lučenec, proti povinnému: M.. U. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom
H. XXXX/XX, XXX XX N. N., štátny občan SR, na vymoženie pohľadávky vo výške 18 256,66 Eur s
prísl. a trov konania, vednej súdnym exekútorom JUDr. Ivetou Tóthovou, Exekútorský úrad Veľký Krtíš,
Nemocničná 16, PSČ: 990 01, pod sp.zn. EX 354/2011, o námietkach povinného proti exekúcii, takto
r o z h o d o l :
Súd námietky povinného vznesené proti exekúcii z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
Oprávnený cestou právneho zástupcu podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na
vymoženie uloženej povinnosti 18 256,66 Eur, úrok z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 18 256,66
Eur od 01. 01. 2004 do zaplatenia, trov predchádzajúceho konania3 778,00 Eur a 1 022,97 Eur, a to na
základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia - rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k.
19C/62/2007-111 zo dňa 15. 04. 2008 v spojení s opravným uznesením tohto súdu č.k. 19C/62/2007-123
zo dňa 15. 05. 2008 a v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 17Co/183/08-189
zo dňa 03. 09. 2008.
Poverením č. 5601 070807 zo dňa 27. 06. 2011 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním
exekúciesúdnehoexekútoraJUDr.IvetuTóthovúsosídlomExekútorskéhoúraduNemocničná16,Veľký
Krtíš, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 354/2011.
Súdny exekútor postúpil tunajšiemu súdu na rozhodnutie námietky povinného proti exekúcii zo dňa
06. 09. 2011. Upovedomenie o začatí exekúcie vydané súdnym exekútorom dňa 25. 07. 2011 bolo
doručené povinnému dňa 24. 08. 2011. Písomné námietky doručil súdnemu exekútorovi dňa 07. 09.
2011. Tieto odôvodnil tým, že oprávnený je už vyše 15 rokov dlžníkom Daňového úradu Lučenec na dani
z príjmov právnických osôb v sume 1 365 780,00 Sk, (tj. 45 335,59 Eur ) za zdaňovacie obdobie roka
1994 podľa Platobného výmeru č. 664/230/52145/03/Gaj zo dňa 29. 09. 2003, na zabezpečenie tohto
nedoplatku zriadil Daňovú úrad Lučenec svojím rozhodnutím č. 664/340/65972/08/Jask zo dňa 11. 11.
2008 k pohľadávke priznanej označenými súdnymi rozhodnutiami záložné právo podľa ust. §71 ods. 1
zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení platných noviel. Podľa rozhodnutia daňového
úradu záložné právo k pohľadávke sa vzťahuje aj na dlžné úroky a jej ostatné príslušenstvo. Týmto
rozhodnutím daňový úrad súčasne zakázal daňovému dlžníkovi (tj. oprávnenému MARCO-T s.r.o.) aj
poddlžníkovi (tj. povinnému) nakladať s predmetom záložného práva bez predchádzajúceho súhlasu
správcudane.Právneúkonytýkajúcesapredmetuzáložnéhoprávamôžedaňovýsubjektvykonaťlenpo
predchádzajúcom súhlase správcu dane. Záložné právo podľa tohto rozhodnutia daňového úradu bolo
registrovanénotáromJUDr.MartouJurinovouzLučencavNotárskomcentrálnomregistrizáložnýchpráv
pod sp.zn. NCRzp 20541/2009. Preto povinný má za to, že po vzniku exekučného titulu v predmetnej
veci nastali okolnosti, ktoré bránia jeho vykonateľnosti v prospech oprávneného, tj. ani pohľadávkuani jej príslušenstvo nemožno vymôcť v prospech oprávneného a žiadal exekúciu zastaviť podľa § 57
ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, nakoľko zriadením záložného práva k pohľadávke oprávneného
správcom dane na zabezpečenie jeho daňového nedoplatku vznikol dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu
v prospech oprávneného vykonať. Ako prílohu povinný pripojil citované rozhodnutie daňového úradu a
úradný výpis z Notárskeho centrálneho registra záložných práv s dátumom vykonania zápisu dňa 02.
09. 2009.
Oprávnený cestou právneho zástupcu sa písomne vyjadril k námietkam povinného proti exekúcii,
ktoré považuje za bezpredmetné. O týchto istých námietkach z obsahového a vecného hľadiska už
rozhodol súd v rámci iného exekučného konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica sp.zn.
2Er/1139/2009. Zároveň zaslal rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 13CoE/312/2010-75
zo dňa 02. 11. 2010. Preto žiadal námietky povinného proti exekúcii zamietnuť.
Súdny exekútor postúpil tunajšiemu súdu ďalšie podanie povinného zo dňa 31. 10. 2011, prílohou
ktorého je fotokópia notárskej zápisnice č. N 94/2010, NZ 46361/2010, NCRls 47040/2010, spísaná
dňa 24. 11. 2010 na Notárskom úrade JUDr. Jany Nirházovej, notára so sídlom v Banskej Bystrici,
Skuteckého30.Predmetnánotárskazápisnicasatýkauzavretejdohodyozúženízákonomstanoveného
rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov M.. U. U. a V. U., rod. U. (uzavreté manželstvo dňa
XX. XX. XXXX), a to s poukazom na ust. § 143a Občianskeho zákonníka. Na základe tejto notárskej
zápisnice všetok hnuteľný majetok patrí odo dňa jej spísania do výlučného vlastníctva manželky V. U.,
rod. U.. Preto povinný žiadal, aby súdny exekútor nevydával príkaz na začatie exekúcie prikázaním
pohľadávky z jeho účtu v banke a v prípade, že tak súdny exekútor už urobil, žiadal tento vziať späť.
V súvislosti s podaním povinného zo dňa 31. 10. 2011 súdny exekútor oznámil, že dňa 26. 09. 2011
na podklade informácie Daňového úradu Banská Bystrica II bolo vydané upovedomenie o spôsobe
vykonania exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke zo dňa 26. 09. 2011, príkaz na začatie
exekúcie zo dňa 26. 09. 2011 a doplnenie príkazu na začatie exekúcie zo dňa 27. 10. 2011, a následne
boli zablokované všetky účty povinného vedené vo S., V..Z.., O. D. X, A..P.. N. XX, N. XX. Podľa súdneho
exekútora sa povinný predmetným podaním domáha čiastočného zastavenia exekúcie spôsobom jej
vykonania - prikázaním pohľadávky z účtu v banke, a to s odvolaním sa na dohodu o zúžení BSM. Preto
súdny exekútor žiadal súd, aby rozhodol o tomto návrhu povinného na zastavenie exekúcie prikázaním
pohľadávky z účtov povinného vedených vo S., V..Z.., N..
Oprávnený cestou právneho zástupcu sa písomne vyjadril dňa 05. 12. 2011 k podaniu povinného z
31. 10. 2011, ktorým povinný žiada súdneho exekútora o nevydanie príkazu na vykonanie exekúcie
prikázanímpohľadávkyzúčtuvbanke,resp.ozastavenievýkonuexekúcietýmtospôsobom.Oprávnený
uvádza, že dôvodom zastavenia exekúcie týmto spôsobom je podľa povinného spísanie notárskej
zápisnice, v rámci ktorej došlo k dohode o zúžení zákonom stanoveného rozsahu BSM (§ 143a OZ).
Oprávnený je toho názoru, že skutočnosti uvádzané v zápisnici nemajú žiaden vplyv na realizáciu
exekúcie v zmysle § 94 a nasl. Exekučného poriadku, nakoľko samotným príkazom sa zabezpečuje
len pohľadávka majiteľa účtu, tj. povinného. Vplyv zúženia BSM a predmetnej notárskej zápisnice je v
tomto konaní irelevantným. Ďalej podľa oprávneného sa pri exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu v
banke nerealizuje exekúcia zabezpečením peňažných prostriedkov, ale zabezpečením pohľadávky (je
zrejmé už zo systematického zaradenia ustanovenia v zákone a zo samotného názvu tohto spôsobu
exekúcie). Účet, ktorý v tomto prípade podlieha exekúcii, je účtom povinného, z textu dohody o zúžení
BSM je zrejmé, že prostriedky, tj. pohľadávka z bankového účtu povinného je jeho vlastnou pohľadávkou
nepatriacou do BSM. Preto nie je daný dôvod pre zastavenie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu
povinného s tým, aby exekútor ani súd na predmetné podanie menovaného neprihliadali. V prípade
rozhodovania súdu o tomto podaní, ako aj o námietkach povinného oprávnený žiadal námietkam
nevyhovieť. Zdôraznil, že ďalšie podanie povinného zo dňa 31. 10. 2011 bolo podané po lehote na
podanie námietok voči začatiu exekúcie. Ďalej uviedol, že pokiaľ by súd posudzoval podanie povinného
ako návrh na vylúčenie veci z exekúcie, s poukazom na už uvedenú právnu argumentáciu nepovažuje
vylúčenie pohľadávok z účtov v banke povinného z exekúcie za dôvodné, nakoľko neexistuje žiadna
právna ani skutková prekážka pre vedenie exekúcie na tieto pohľadávky. V takomto prípade žiadal
návrhu na zastavenie exekúcie, resp. o návrhu na vylúčenie veci z exekúcie nevyhovieť.Ďalším podaním oprávnený cestou právneho zástupcu zo dňa 03. 10. 2011 žiadal čiastočne zastaviť
exekúciu do sumy 3 778,05 Eur, nakoľko podaným návrhom oprávnený sa domáha vymáhania len istiny
18 256,66 Eur s príslušenstvom, a nie aj trov predchádzajúceho súdneho konania v uvádzanej výške.
Naposledy vyššia súdna úradníčka tohto súdu rozhodla uznesením č.k. 1Er/1282/2011-60 zo dňa 04.
01. 2012, ktorým námietkam povinného proti exekúcii nevyhovela (prvý výrok), priznala oslobodenie
povinnému od súdnych poplatkov za konanie o námietkach (druhý výrok), čiastočne zastavila exekúciu
do sumy 3 778,05 Eur (tretí výrok) a návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietla (štvrtý výrok).
Citované rozhodnutie sa stalo právoplatným čo do druhého a tretieho výroku.
Proti tomuto uzneseniu vyššej súdnej úradníčky tohto súdu, ktoré bolo doručené povinnému dňa 13.
02. 2012, tento podal odvolanie osobne na tomto súde dňa 28. 02. 2012, a to čo do prvého výroku o
nevyhovení jeho námietkam proti exekúcii a do štvrtého výroku o zamietnutí jeho návrhu na zastavenie
exekúcie. Na zdôvodnenie písomných námietok povinný poukázal na skutočnosti uvádzané vyššou
súdnou úradníčkou v napadnutom uznesení, v ktorom okrem iného sa uvádza, že oprávnenému
nemožno v prípade úspešnej exekúcie vymožené plnenie vydať. Práve tu vidí povinný dôvodné
nebezpečie (podozrenie), že oprávnený v prípade vymoženia svojej pohľadávky nebude rešpektovať
túto povinnosť a plnenie záložnému veriteľovi nevydá. Oprávnený dlhuje Daňovému úradu Lučenec už
takmer 18 rokov pohľadávku na dani z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roka 1994. V čase
tohto podaného odvolania Daňový úrad Lučenec vykazoval voči oprávnenému celkom päť daňových
exekučných príkazov na vymoženie jeho záväzkov z 90. rokov minulého storočia. Oprávnený svoj dlh
voči správcovi dane sa nesnažil ani čiastočne uspokojiť. Od roku 1996 nevykonáva žiadnu obchodnú
činnosť. Sám to potvrdzuje vo svojich účtovných závierkach, ktoré ukladá do zbierky listín Okresného
súdu Banská Bystrica. Podľa povinného oprávnený ako obchodná spoločnosť existuje v rozpore s
Obchodným zákonníkom. Z tohto dôvodu sa vedie konanie o zrušenie spoločnosti oprávneného pod
sp.zn. 60Cbr/45/2005. Súd poskytol oprávnenému dostatok času na to, aby odstránil nedostatky pre
zrušenie spoločnosti. Niektoré sú takého charakteru, že ich už následne odstrániť nemožno. Jedinou
snahouoprávnenéhojevymôcťodnehovecnenepodloženúaprávnepochybnúpohľadávku,ajkeďbola
oprávnenému priznaná právoplatným rozhodnutím súdu a následne nechať súd, aby rozhodol o zrušení
spoločnosti bez likvidácie a následne ju vymazal. V takomto prípade bude márna snaha a všetky úkony
správcu dane voči oprávnenému, aby tento vydal plnenie svojmu veriteľovi - Daňovému úradu v Lučenci.
Keby tento zámer oprávnený nesledoval, na čo by vymáhal pohľadávku a znášal s tým spojené náklady
súdneho konania a platil aj advokáta, keby ju nechcel pre seba. S poukazom na tieto skutočnosti a
dokladypovinnýmázato,žepovznikuexekučnéhotituluvpredmetnejvecinastaliokolnosti,ktorébránia
jeho vykonateľnosti v prospech oprávneného, tj. ani pohľadávku ani jej príslušenstvo nemožno vymôcť
v prospech oprávneného. Preto žiadal námietkam vyhovieť a exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm.
g) EP, pretože zriadením záložného práva k pohľadávke oprávneného správcom dane na zabezpečenie
jeho daňového nedoplatku, chovaním sa oprávneného vo vzťahu ku svojej obchodnej (ne)činnosti,
dlhodobopretrvávajúcimizáväzkamiaichneriešením,dôvodnýmpodozrením,žepohľadávkuuplatnenú
v tomto konaní nechce oprávnený vydať záložnému veriteľovi - Daňovému úradu v Lučenci, zanikol
dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu v prospech oprávneného vykonať.
Predmetnýmodvolanímpovinnýnapadolajštvrtývýroknapadnutéhouzneseniavyššejsúdnejúradníčky
okresného súdu o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie. V tomto smere poukazuje na písomne
uvedené dôvody v tomto odvolaní. Podľa menovaného je potrebné exekúciu zastaviť podľa § 57 ods.
1 písm. d) EP. Ďalej povinný nesúhlasí s dôvodmi uvádzanými oprávneným vo svojom podaní zo dňa
05. 12. 2011. Nesúhlasí ani s názorom oprávneného, že z textu dohody o zúžení BSM je zrejmé, že
prostriedky na účte vo S.N., V..Z.. sú vlastnou pohľadávkou povinného, nepatriace do BSM. V tejto
súvislosti povinný uviedol, že v dohode zo dňa 24. 11. 2010 je to úplne inak. Taktiež nesúhlasí s
argumentáciou oprávneného, že účet, ktorý v tomto prípade podlieha exekúcii, je účtom povinného. V
tomto smere povinný uviedol, že účet pod číslom XXXXXXXXX/XXXX je účtom povinného, ale peniaze
na ňom patria podľa dohody do výlučného vlastníctva manželky, a to je rozhodujúce. Preto žiadal
odvolaniu vyhovieť.
Oprávnený cestou právneho zástupcu sa písomne vyjadril dňa 14. 03. 2012 k odvolaniu povinného.
AI Vo vzťahu k prvému napadnutému výroku uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica č.k.
1Er/1282/2011-60 zo dňa 04. 01. 2012 o nevyhovení námietkam povinného proti exekúcii oprávnený
uvádza, že nemožno súhlasiť s názorom povinného, ktorý odôvodnenie svojho odvolania stavia jedinena svojom subjektívnom názore, t. j. že podľa neho údajne existuje podozrenie, že oprávnený v prípade
vymoženia svojej pohľadávky nebude rešpektovať povinnosť súdu a plnenie záložnému veritel'ovi
nevydá. Ide o dohady a domnelé predstavy povinného, ktoré nie sú nijako podložené objektívnymi
skutočnosťami. Akékoľvek tvrdenie povinného o tom, že existuje podozrenie, že pohľadávku uplatnenú
v tomto konaní oprávnený nevydá svojmu záložnému veriteľovi (t. j. Daňový úrad v Lučenci), preto
považujeme za neopodstatnené a bezpredmetné. Taktiež tvrdenie povinného, podľa ktorého má
oprávnený dlhodobo pohl'adávku voči správcovi dane a z toho dôvodu je údajne jedinou snahou
oprávneného vymôcť od povinného vecne nepodloženú a právne pochybnú pohl'adávku, nemožno
považovať za relevantné. Akékol'vek spochybňovanie vykonateľného exekučného titulu zo strany
povinného je v tomto štádiu konania neprimerané. Argument povinného o skutočnosti, že oprávnený
dlhodobo nevykonáva svoju obchodnú činnosť, nemožno v nijakom smere považovať za relevantný,
nakol'ko táto skutočnosť nemá žiadnu súvislosť s povinnosťou povinného riadne uhradiť svoje záväzky
voči oprávnenému, ktorá mu vyplýva z exekučného titulu. Tieto argumenty povinného považuje preto
za účelové.
BI Vo vzťahu ku štvrtému napadnutému výroku uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
1Er/1282/2011-60 zo dňa 04. 01. 2012, ktorým bol návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietnutý,
oprávnenývyjadrilnesúhlasstvrdenímpovinného,atozdôvodovpísomneuvedenýchvtomtovyjadrení.
Potom oprávnený má za to, že v danom prípade boli splnené predpoklady potrebné na podanie návrhu
na vykonanie exekúcie. Neexistuje pochybnosť o existencii exekučného titulu, ako aj o skutočnosti,
že povinný si dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z predmetného rozhodnutia súdu. Taktiež
dôvody, pre ktoré by mohlo dôjsť k zastaveniu exekúcie, neboli v tomto konaní zo strany povinného
preukázané.
CIPokial'ideodohoduozúženízákonomstanovenéhorozsahuBSM,ktorúvoformenotárskejzápisnice
spísal povinný so svojou manželkou V.N. U., táto nie je právne relevantným dôvodom na to, aby súd
mal zastaviť vykonanie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP. V tomto smere oprávnený poukazuje na
ďalšie dôvody písomne pomenované v tomto vyjadrení. Navrhol potvrdiť uznesenie exekučného súdu
v napadnutých výrokoch.
Podľa § 50 ods. 1 zákona 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len " Exekučný poriadok"), povinný môže
vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí
exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik
vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia
neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami
osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody
sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach
netreba rozhodnúť.
Podľa § 38 ods. 2 Exekučného poriadku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
Odvolanie povinného smeruje proti rozhodnutiu vydaného vyššou súdnou úradníčkou čo do prvého
výroku o nevyhovení námietkam povinného proti exekúcii, proti výroku ktorého zákon odvolanie
nepripúšťa. Teda odvolaním napadnuté uznesenie čo do prvého výroku sa zo zákona zrušuje a opätovne
musí rozhodnúť o námietkach povinného proti exekúcii sudca. Takýto záver vyplýva z ust. § 374 ods.
4 posledná veta OSP, v ktorom sa uvádza, že ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou
osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon
odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Keďže odvolanie povinného bolo podané oprávnenou osobou a včas, preto súd pristúpil k vecnému
posúdeniu a rozhodovaniu o námietkach povinného proti exekúcii.
Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie
exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z ust.
§ 50 ods.1 Exekučného poriadku vyplýva, že predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i
hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. V
exekučnom konaní súd už neskúma vecnú správnosť vykonateľného rozhodnutia, na podklade ktorého
je exekúcia vykonávaná. Skúma len tie náležitosti tohto rozhodnutia, ktoré sú rozhodujúce pre povolenie
exekúcie.Z exekučného spisu vyplýva, že v dôsledku čiastočného zastavenia exekúcie do sumy 3 778,05 Eur
(uznesením tohto súdu č.k. 1Er/1282/2011-60 zo dňa 04. 01. 2012), predmetom exekúcie v danej veci je
vymoženie peňažného plnenia - istiny 18 256,66 Eur, úroku z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 18
256,66 Eur od 01. 01. 2004 do zaplatenia, a trov predchádzajúceho odvolacieho konania 1 022,97 Eur,
a to na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Banská
Bystrica č.k. 19C/62/2007-111 zo dňa 15. 04. 2008 v spojení s opravným uznesením tohto súdu č.k.
19C/62/2007-123 zo dňa 15. 05. 2008 a v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.
17Co/183/08-189 zo dňa 03. 09. 2008.
V danej veci návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému došiel súdnemu exekútorovi
dňa 10. 06. 2011.
Za účelom posúdenia námietok povinného proti exekúcii a jeho odvolania súd vychádzal z predložených
listinných dôkazov. Súd mal za preukázané, že v Notárskom centrálnom registri záložných práv je
evidované pod č. 20541/2009 záložné právo k pohľadávke, ktorú má oprávnený (daňový dlžník) voči
povinnému M.. U. U. vo výške 18 256,66 Eur (550 000,00 Sk) s príslušenstvom, ktorá vyplýva z
exekučného titulu. Zároveň je uvedené, že záložné právo k pohľadávke sa vzťahuje aj na dlžné úroky a
jej ostatné príslušenstvo. Daňový úrad Lučenec rozhodnutím č. 664/340/65972/08/Jask zo dňa 11. 11.
2008 zriadil záložné právo k pohľadávke, ktorú má daňový dlžník (oprávnený) voči povinnému vo výške
18 256,66 Eur s príslušenstvom, vyplývajúcu z právoplatného a vykonateľného rozsudku krajského
súdu č.k. 17Co/183/08-189 zo dňa 03. 09. 2008. Ďalej z tohto rozhodnutia vyplýva, že záložné právo k
pohľadávke sa vzťahuje aj na dlžné úroky a jej ostatné príslušenstvo. V citovanom rozhodnutí daňového
úradu je konštatované, že počas trvania záložného práva v zmysle § 71 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.
v znení neskorších predpisov zakazuje daňovému dlžníkovi a poddlžníkovi nakladať s predmetnom
záložného práva bez predchádzajúceho súhlasu správcu dane.
Vychádzajúc z obsahu pripojeného rozhodnutia Daňového úradu Lučenec č. 664/340/65972/08/Jask zo
dňa 11. 11. 2008 exekučný súd poukazuje na tieto ustanovenia zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a
poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov:
Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších právnych predpisov, rozhodnutie podľa
odseku 1 musí obsahovať okrem náležitostí podľa § 30 ods. 2 aj rodné číslo, ak je to nevyhnutné podľa
osobitných predpisov, označenie daňového nedoplatku, predmetu záložného práva a zákaz daňovému
dlžníkovi alebo poddlžníkovi nakladať s predmetom záložného práva bez predchádzajúceho súhlasu
správcu dane.
Podľa§71aods.2vetaprvázákonač.511/1992Zb.vzneníneskoršíchprávnychpredpisov,rozhodnutie
o zriadení záložného práva môže správca dane z vlastného alebo iného podnetu zmeniť alebo zrušiť,
a to aj čiastočne, ak daňový subjekt daňovú pohľadávku alebo daňový dlžník, alebo poddlžník, alebo
iná osoba daňový nedoplatok zaplatia celkom alebo sčasti, alebo ak zanikol predmet záložného práva
alebo zanikla daňová pohľadávka.
Podľa § 151mb ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak bol vznik záložného práva poddlžníkovi oznámený
alebo preukázaný, poddlžník je povinný plniť svoj splatný peňažný záväzok záložnému veriteľovi alebo
inej osobe určenej záložným veriteľom. Splnenie peňažného záväzku poddlžníka je záložný veriteľ
povinný písomne oznámiť záložcovi.
V danom prípade rozhodnutie o tom, či možno námietkam povinného vyhovieť alebo nie spočíva
na posúdení, kto môže pohľadávku vymáhať a komu pripadne vymožené plnenie. Z pripojených
listinných dokladov, a to z právoplatne zriadeného záložného práva vyplýva zákaz daňovému dlžníkovi
a poddlžníkovi nakladať s predmetnom záložného práva bez predchádzajúceho súhlasu správcu dane.
Teda právne úkony týkajúce sa predmetu záložného práva môže daňový subjekt (oprávnený) vykonať
len po predchádzajúcom súhlase správcu dane. Úkon týkajúci sa predmetu záložného práva, ktorý
môže v tomto prípade daňový subjekt vykonať len po predchádzajúcom súhlase správcu dane, je aj
úkon uspokojenia svojej pohľadávky z predmetu zálohu. Táto skutočnosť však neznamená, že daňový
subjekt /oprávnený) nemôže viesť exekúciu týkajúcu sa predmetu záložného práva. Zriadenie záložného
práva k pohľadávke priznanej súdnym rozhodnutím, je v tomto prípade účinné aj voči poddlžníkovi. Toznamená, že vymožená pohľadávka musí byť uhradená správcovi dane, ktorý zriadil záložné právo a
ktorý je zároveň oprávneným zo zriadeného záložného práva. Zo súdneho spisu je zrejmé, že záložné
právo je účinné voči poddlžníkovi, pretože tento o ňom bol vyrozumený, keďže sa odvoláva na zriadené
záložné právo. Pokiaľ by v súčasnosti bola vedená zároveň exekúcia daňovým úradom, potom by
nebola možná exekúcia v prospech oprávneného, pretože prednostne sa uspokojuje záložné právo na
zabezpečenie daňovej pohľadávky.
Vzhľadom na uvedené súd má za to, že aj v prípade, ak je zriadené k pohľadávke priznanej súdom
záložné právo, môže oprávnený viesť na uspokojenie tejto pohľadávky exekúciu voči povinnému.
Vymoženú pohľadávku však nemôže využiť vo svoj prospech, ale iba priamo na uhradenie pohľadávky
záložného veriteľa. Oprávnenému nemožno v prípade úspešnej exekúcie vymožené plnenie vydať.
Predmetom záložného práva je suma priznaná rozhodnutím súdu, nie samotné rozhodnutie. Ďalej súd
uvádza, že zriadenie záložného práva na pohľadávku neodníma originálnemu vlastníkovi pohľadávky
právo domáhať sa, aby pohľadávka bola uhradená.
Na základe zisteného stavu súd dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené obidva procesné
predpoklady na podanie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, tj. vykonateľné rozhodnutie ako
exekučný titul, a zároveň skutočnosť, že povinný si dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie. Súd poznamenáva, že pri posudzovaní námietok neprihliadal na ďalšie podanie povinného
zo dňa 31. 10. 2011, keďže toto podanie bolo podané po uplynutí lehoty na podanie námietok voči
exekúcii s tým, že na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliada (§50 ods. 1 veta tretia EP). Preto súd
rozhodol tak, že námietky povinného proti exekúcii ako nedôvodné zamietol.
Predmetným odvolaním v bode 4/ povinný napáda uznesenie vyššej súdnej úradníčky Okresného súdu
Banská Bystrica č.k. 1Er/1282/2011-60 zo dňa 04. 01. 2012 aj čo do štvrtého výroku, ktorým bol návrh
povinného na zastavenie exekúcie zamietnutý (návrh ktorý bol obsiahnutý v podaní označenom ako
námietky proti exekúcii zo dňa 06. 09. 2011). Na súdnu výzvu z 18. 06. 2014 reagoval povinný podaním
zo dňa 07. 07. 2014. Uviedol, že predmetným odvolaním napadol aj štvrtú vetu výroku uznesenia súdu
zo dňa 04. 01. 2012 v domnienke, že súd rozhodoval o jeho návrhu zo dňa 06. 09. 2011 (obsiahnutom v
podaní označenom ako námietky proti exekúcii), ako aj o jeho podaní zo dňa 31. 10. 2011. Toto podanie
súdna exekútorka postúpila na rozhodnutie súdu s tým, aby súd rozhodol o jeho návrhu na zastavenie
exekúcie prikázaním pohľadávky z účtov povinného vedených vo S., V..Z.. N.. Pokiaľ súd napadnutým
štvrtým výrokom uznesenia zo dňa 04. 01. 2012 o jeho podaní zo dňa 31. 10. 2011 nerozhodoval,
menovaný nepovažuje svoje odvolanie zo dňa 27. 02. 2012 v bode 4/ za odvolanie, ktorým napáda
štvrtý výrok tohto uznesenia, ale za nový návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa upovedomenia
súdnej exekútorky JUDr. Ivety Tóthovej o spôsobe vykonania exekúcie č. EX 354/2011-56 zo dňa 26. 09.
2011, príkazu na začatie exekúcie č. EX 354/2011-57 zo dňa 26. 09. 2011 a doplnenia príkazu na začatie
exekúcie č. EX 354/2011-66 zo dňa 27. 10. 2011. Vzhľadom na uvedené nejde o odvolanie menovaného
čo do štvrtého výroku napadnutého rozhodnutia súdu. Preto súd pristúpi k posúdeniu predmetného
návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
Poučenie:
Proti výroku uznesenia tohto súdu o zamietnutí námietok povinného proti exekúcii nie je prípustné podať
odvolanie.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.