Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 5, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/227/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3810209315
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3810209315.2

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa H.. so sídlom A., V. XX, IČO XX XXX XXX,
zastúpeného Q.. A. D., advokátom, so sídlom A., V. X proti odporcovi W. H., bytom W., L. XXX/XX, t.č.
na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou V. H., bytom W., L. E. XXX/XX, o zaplatenie 993,93
Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 21.
marca 2011, č.k. 16C/5/2011-58, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bol návrh vo zvyšnej časti zamietnutý a vo výroku o
náhrade konania z r u š u j e a v tomto rozsahu okresnému súdu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 954,66 Eur s
úrokom z omeškania zo sumy 954,66 Eur, vo výške 9 % ročne od 26.04.2010 do zaplatenia, v lehote
troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Právne svoje rozhodnutie
odôvodnil ust. § 1, 2, 4 ods. 1, 2, 3 zákona č. 258/2001 Z. z. Na základe výsledkov vykonaného
dokazovania mal za preukázané, že na základe zaslaného oznámenia o poskytnutí úveru
k H. Kreditnej karte zo strany navrhovateľa odporcovi, ktoré oznámenie podpísal a prevzal odporca
dňa 22.01.2009, bola medzi účastníkmi uzavretá zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru v zmysle
citovaného ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom
do 30.11.2009, na základe ktorej sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporcovi spotrebiteľský úver
formou povoleného prečerpania na jeho bežnom účte, a to do výšky úverového limitu stanoveného v
zmluve. Z uvedenej zmluvy vyplýva, že úver mohol odporca začať čerpať počnúc dňom 22.01.2009 do
úverového limitu 1.500 Eur s tým, že dňom splatnosti je vždy 25. deň v mesiaci. Preskúmaním uvedenej
zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zistil, že uvedená zmluva neobsahuje v zmysle § 4 ods.
2 písm. i) citovaného zákona výšku a počet splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, v zmluve sa len
udáva, že dňom splatnosti je vždy 25. v mesiaci. V tej súvislosti poukázal na znenie § 4 ods. 3 veta
druhá, v zmysle ktorého, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm.
a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Keďže teda
uvedená zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala výšku splátok, ktoré boli splatné vždy do 25.
dňa v mesiaci, v zmysle citovaného ustanovenia je potrebné uvedený úver považovať
za bezúročný a bez poplatkov. Z toho dôvodu priznal navrhovateľovi len nárok na zaplatenie žalovanej
istiny kontokorentného úveru vo výške 954,66 Eur bez uplatnených úrokov z omeškania,
vyčíslených sumou 39,27 Eur z dôvodu, že keď v zmluve nebola stanovená výška mesačných splátok,
ktoré boli splatné do 25. dňa v mesiaci, odporca sa nemohol dostať so splácaním úveru do omeškania.
Keďže sa uvedený úver považuje v zmysle uvedeného za bezúročný, navrhovateľovi
nepriznal ani ním uplatnený úrok z úveru vo výške 16,80 % a v týchto častiach návrh zamietol.
Nakoľko odporca nezaplatil dlh z poskytnutého úveru v navrhovateľom stanovenej lehote do 07.12.2009,
súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi z nevrátenej istiny úveru vo výške 954,66 Eur uplatnený úrok
z omeškania vo výške 9 % ročne od 26.04.2010, t. j. od doby uvedenej v návrhu do zaplatenia v súlade s
§ 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. s poukazom na

ust. § 54 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.
a navrhovateľovi priznal nárok na náhradu trov konania len v rozsahu jeho úspechu vo veci,
a to vo výške 183,18 Eur, keď prihliadal na úspech navrhovateľa 92 % (96 % úspech - 4 % neúspech).

Proti rozsudku vo výroku, ktorým bol návrh zamietnutý, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
navrhovateľ, ktorý sa domáhal zmeny napadnutého rozsudku a vyhovenia návrhu v celom rozsahu,
alternatívne zrušenia veci a vrátenia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súdu prvého stupňa vytýkal
nesprávne právne posúdenie veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Dôvodil, že neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy o úvere k H. Kreditnej karte sú obchodné podmienky pre povolené prečerpanie bežného účtu,
ktoré obsahujú vysvetlenie spôsobu čerpania peňažných prostriedkov, ako aj spôsob úročenia. Citoval
článok III. bod 1, 2, článok IV. bod 1, článok V. bod 1 obchodných podmienok s tým, že uviedol,
že z citovaných ustanovení obchodných podmienok je možné vyvodiť záver, že predmetná zmluva
obsahuje presnú výšku splátky istiny a úrokov (výška splátky istiny a úrokov sa odvíja od výšky čerpaných
peňažných prostriedkov, t. j. odporca je povinný vrátiť navrhovateľovi čerpané peňažné prostriedky a
spolu s nimi úrok z úveru, počítaný zo skutočne/reálne čerpaných peňažných prostriedkov
na bežnom účte, pri sadzbe 16,8 % ročne), ako aj počet splátok (ktorý sa odvíja od počtu čerpaných
peňažných prostriedkov, t. j. ak odporca v konkrétnom mesiaci využije oprávnenie na
čerpanie peňažných prostriedkov, bude tieto povinný vrátiť do 25. dňa toho ktorého mesiaca, ak toto
oprávnenie nevyužije, nie je povinný uhrádzať žiadnu splátku a ani žiadne úroky). Súdu prvého stupňa
zároveň vytýkal, že ak mal pochybnosti o tom, či zo strany navrhovateľa boli dodržané všetky podstatné
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nič mu nebránilo v tom, aby za účelom odstránenia svojich
nedôvodných pochybností postupoval podľa ust. § 43 O.s.p. a vyzval navrhovateľa na doplnenie svojho
návrhu, resp. na predloženie ďalších listín, z ktorých je možné vyvodiť záver o úplnosti návrhu z hľadiska
jeho náležitostí. Poukazoval na to, že v podaní zo dňa 15.03.2011, v ktorom ospravedlnil svoju neúčasť,
požiadal, aby súd odročil pojednávanie, ak nebude považovať nárok navrhovateľa za dôvodný v celom
rozsahu s poukazom na ust. § 118 ods. 2 O.s.p., a aby mu umožnil v prípade existencie pochybností o
dôvodnosti jeho uplatneného nároku, k týmto sa vyjadriť.

Opatrovníčka odporcu sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach podaného odvolania, t. j. vo
výroku, ktorým bol návrh zamietnutý, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné v napadnutej časti podľa § 221 ods. 1 písm.
h) O.s.p. zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým sa končí konanie vo veci samej, možno v zmysle ust.
§ 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písm. a) až f) citovaného zákonného
ustanovenia. Navrhovateľ vo svojom odvolaní uplatňuje dôvody na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm.
f) O.s.p. (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).

Nesprávnym právnym posúdením veci je pochybenie súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne
mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne
interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku
toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).

V prejednávanej veci navrhovateľ vo svojom odvolaní vyčíta súdu prvého stupňa nesprávnu aplikáciu
ust. § 4 ods. 2 písm. i) a ods. 4 zákona č. 258/2001 Z. z., keď vyvodil, že uzavretá zmluva medzi
účastníkmi neobsahovala výšku splátok, z ktorého dôvodu je potrebné úver považovať za bezúročný
a bez poplatkov.

Odvolací súd preskúmaním zistil, že citovaný dôvod na odvolanie bol v tejto súvislosti navrhovateľom
uplatnený dôvodne.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ uzatvoril s odporcom dňa 05.01.2009 zmluvu o bežnom účte
a balíku produktov a služieb H. W. W., na základe ktorej zriadil a viedol odporcovi bežný účet číslo
XXXXXXXXXX/XXXX. Dňa 22.01.2009 bola medzi účastníkmi uzavretá Zmluva o úvere k H. Kreditnej
karte číslo XXXXXXXXXT., na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úver k H. Kreditnej karte
do výšky úverového limitu 1.500 Eur (45.189,00 SKK) s tým, že úver môže čerpať počnúc dňom
22.01.2009. Dňom splatnosti je vždy 25. v mesiaci, dňom konečnej splatnosti úveru je v zmysle
ustanovení podmienok pre vydanie a používanie H. Kreditnej karty (ďalej len „Podmienky“), posledný deň
výpovednej lehoty, kedy je odporca povinný vyrovnať všetky záväzky voči navrhovateľovi, ktoré vznikli v
súvislosti s používaním H. Kreditnej karty a s čerpaním úveru. Úverový účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX
bol otvorený dňa 22.01.2009. Ku dňu otvorenia úverového účtu predstavovala výška
úrokovej sadzby 16,8 % p.a., debetnej úrokovej sadzby 30 % p.a., sadzby úrokov z omeškania 15 % p.a.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere k H. Kreditnej karte boli obchodné podmienky pre povolené
prečerpanie bežného účtu, s ktorými sa súd prvého stupňa náležite nevyporiadal. Odvolací súd nezdieľa
názor súdu prvého stupňa, podľa ktorého v zmluve absentovala výška splátok. Tento údaj nie je možné
v zmluve jednoznačne vždy uviesť a pri výklade je potrebné vychádzať aj z obchodných
podmienok. Odporcovi bol v danom prípade poskytnutý úverový limit 1.500 Eur, ktorý predstavuje
maximálnu čiastku, s ktorou bol oprávnený nakladať. Čerpanie tohto úveru sa uskutočňovalo tým, ako
odporca nakladal s peňažnými prostriedkami na účte a toto čerpanie nebolo možné vopred predpokladať.
Presná výška splátky sa tak odvíjala od výšky čerpaných peňažných prostriedkov, čo znamená, že
odporca bol povinný vrátiť navrhovateľovi v jednej splátke čerpané peňažné prostriedky vždy do 25.
dňa toho ktorého mesiaca. V prípade, že by nečerpal žiadnu čiastku z poskytnutého úverového limitu,
nebol by povinný uhrádzať žiadnu splátku. Pokiaľ teda súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi len
nárok na zaplatenie žalovanej istiny, bez uplatnených úrokov z omeškania z dôvodu, že v zmluve nebola
stanovená výška mesačných splátok, splatných do 25. dňa v mesiaci a právne tak vec posúdil podľa ust.
§ 4 ods. 2 písm. i) a ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z., nepostupoval
správne. Vedený týmto nesprávnym právnym posúdením veci sa nezaoberal rozhodnými skutočnosťami
pre posúdenie skutkového stavu v danej veci.

Z vyššie uvedeného dôvodu odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. rozsudok súdu prvého
stupňa v napadnutej zamietajúcej časti, ako aj v súvisiacej časti trov konania zrušil a podľa ods. 2
citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .