Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, January 31, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/595/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812206311
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5812206311.2

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v
konaní o náhradu majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Námestovo č.k. 8C/152/2012-28 zo dňa 28. augusta 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 8C/152/2012-28 zo dňa 28. augusta 2013 z r u š u j e a
vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh žalobcu a vyslovil, že žalovanej náhradu trov
konania nepriznáva.

Z dôvodov rozhodnutia vyplýva, že okresný súd vo veci rozhodol bez prejednania veci na pojednávaní
s použitím ust. § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „ O.s.p.“), pretože vo veci
sa jedná o drobný spor do 1.000,00 Eur (§ 29 ods. 6 a § 200ea O.s.p.), pričom účastníci konania boli
riadne poučení o dôkaznej povinnosti podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a okrem v žalobe označených dôkazov
do vyhlásenia rozsudku iné dôkazy vykonať nenavrhli.

V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Námestovo sp.
zn. 1Er/569/2011, pričom zistil a ustálil nasledovný skutkový a právny stav:

Prvostupňový súd uviedol, že zo spisu Okresného súdu Námestovo sp. zn. 6Er/739/2010 vyplýva, že
žalobca ako oprávnený dňa 30. 07. 2010 do zápisnice spísanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom
Krutým navrhol vykonanie exekúcie voči povinnému T. L. na podklade exekučného titulu, ktorým bol
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 31. 05. 2010 sp. zn. SR/02770/10 a ktorým bola
menovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi čiastku 1.382,49 Eur s príslušenstvom. Súdny
exekútor následne v zmysle návrhu na vykonanie exekúcie požiadal žiadosťou doručenou Okresnému
súdu Námestovo dňa 30. 09. 2010 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd dňa 15.
10. 2010 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie, pričom poverenie súdny exekútor prevzal dňa
22. 10. 2010.

Zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. 513/2003 Z. z.“) vo svojich ustanoveniach taxatívne vymedzuje
podmienky úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody pri ktorých štát zodpovedá za škodu
spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci: nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny
úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym
úradným postupom a vzniknutou škodou.

V prerokovávanej veci si žalobca uplatnil náhradu majetkovej škody vo výške 125,00
Eur a nemajetkovú ujmu v peniazoch vo výške 385,00 Eur z dôvodu nesprávneho úradného
postupu exekučného súdu (v exekučnej veci Okresného súdu Námestovo sp. zn. 6Er/739/2010), ktorý
nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v
zákonom stanovenej lehote (§ 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti /Exekučný poriadok/ platného v čase začatia exekúcie). V predmetnom exekučnom konaní
exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
v zákonom stanovenej lehote 15 dní od doručenia jeho žiadosti. Tvrdenie žalobcu, že exekučný súd
tak učinil až po siedmich mesiacoch, nie je pravdivé. Prvostupňový súd tak v prejednávanej veci
nemal preukázané, že by zo strany Okresného súdu Námestovo v dotknutom exekučnom konaní
došlo k nesprávnemu úradnému postupu namietaného žalobcom v jeho žalobe. Ak potom nebolo
preukázané splnenie už prvej najpodstatnejšej podmienky pre založenie zodpovednosti žalovanej
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, logicky už ani nebolo potrebné zaoberať sa
skúmaním ďalších dvoch podmienok. Z uvedených dôvodov okresný súd návrh žalobcu zamietol.

Zároveň poznamenal, že súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že žalobca ešte pred začatím
tohto súdneho konania podal najneskôr dňa 25. 09. 2012 na Ministerstvo spravodlivosti SR písomnú
žiadosť podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o predbežné prerokovanie nárokov uplatňovaných
v tomto konaní, pričom v dôsledku neuspokojenia nárokov do 6 mesiacov od podania žiadosti sa ich
žalobca mohol domáhať na súde (§ 16 ods. 4 citovaného zákona), keďže uvedená lehota počas tohto
súdneho konania už uplynula.

O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanej, ktorá bola v konaní
úspešná, ich náhradu nepriznal, keďže tieto si nevyčíslila a z obsahu spisu jej vznik žiadnych trov
nevyplýva.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho
zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie.

Odvolateľ poukázal na koncepciu spravodlivého súdneho konania zahŕňajúceho právo na kontradiktórne
konanie, v rámci ktorého musia mať strany možnosť oboznámiť sa so všetkými predloženými
dôkazmi alebo stanoviskami a vyjadriť sa k nim, s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie. Zdôraznil, že
vyjadrenie žalovanej bolo žalobcovi doručené až so samotným rozsudkom vo veci samej.
Odvolateľ tiež namietal, že pred vynesením rozhodnutia nebol oboznámený ani s listinnými dôkazmi
uloženými v exekučnom spise a k vykonanému dokazovaniu sa nemal možnosť vyjadriť a navrhnúť
dôkazy na podporu svojich tvrdení a nebol z strany súdu ani poučený podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. V
danej veci podľa žalobcu nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. V situácii, kedy bolo
potrebné vo veci vykonať dokazovanie navrhnutým dôkazom - listinami založenými v exekučnom spise,
mal súd umožniť žalobcovi uplatňovať svoje stanoviská k skutkovým aj právnym otázkam nastoleným
samotným súdom. Pokiaľ vnútroštátny súd dospel (podľa odvolateľa na základe dokazovania, ktorého
obsah, rozsah si bez akéhokoľvek dôvodu určil sám) k záveru, že existuje okolnosť brániaca vydať pre
žalobcu pozitívne rozhodnutie, musí vo všeobecnosti o tom informovať účastníkov konania v spore a
umožniť im, aby sa k tomu vyjadrili. Upozornil, že súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie
je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise.

Zároveň žalobca poukázal na svoje podanie (obsiahnuté v texte žaloby), ktorým upovedomil súd
o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená na prejednanie a
rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených
skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v očiach žalobcu a objektívne v očiach
verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Uvedené rozhodnutie krajského súdu
bolo podľa odvolateľa vydané v rozpore s ustálenou judikatúrou v iných krajských súdoch v skutkovo
a právne totožných veciach. Zároveň je v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu SR, Európskeho súdu
pre ľudské práva v oblasti zachovávania práva na nestranný súd. Žalobca zdôraznil, že podal ústavnú
sťažnosť vo veci porušenia jeho práva na nestranný sú, ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia
krajského súdu.

Žalobca zotrval na tvrdení, že zákonom stanovená lehota na vydanie poverenia v predmetnom
exekučnom konaní nebola exekučným súdom dodržaná, čo potvrdzuje aj odôvodnenie napadnutého

rozsudku. V dôsledku toho bol v súdenej veci preukázaný žalobcom tvrdený nesprávny úradný postup,
spočívajúci vo viacerých skutočnostiach, a nielen jednej z nich. Konajúci súd sa mal preto vysporiadať
pri rozhodovaní vo veci so všetkými vytýkanými zložkami nesprávneho úradného postupu.
Keďže v napadnutom rozhodnutí tomu tak nie je, spôsobuje to jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok
dôvodov.

Žalovaná zostala v odvolacom konaní nečinná.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
(§ 204 ods. 1, § 201 O.s. p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§
201 O.s.p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O.s.p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v napadnutom
rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 a 2 písm. b) O.s.p.) a rozsudok okresného
súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f) a ods. 2 O.s.p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie
z nasledovných dôvodov:

Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto skúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom na hmotné právo, ale tiež
zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho
súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania,
tak aj jeho dôvodmi. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje
nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 212 ods. 2 O.s.p.
vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len
vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je súd viazaný vždy.
Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa
síce vyskytli vady, ktoré však nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, odvolací súd
na tieto vady neprihliadne.

Vzhľadom na to, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní
danej veci sa krajský súd zaoberal len námietkami na žalobcu uvedenými v odvolaní a procesným
postupom prvostupňového súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z toho hľadiska,
či došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Odvolacia námietka žalobcu, že v prejednávanej veci nebolo možné rozhodnúť rozsudkom bez
nariadenia pojednávania, je dôvodná. Okresný súd tým, že rozhodol vo veci bez nariadenia
pojednávania zaťažil konanie vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Na
takúto vadu je odvolací súd povinný prihliadať aj z úradnej povinnosti.

Postupom okresného súdu, ktorý v zmysle ust. § 115a ods. 2 O.s.p. vo veci nenariadil pojednávanie,
došlo tak k odňatiu možnosti účastníkov konať pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorý znemožní účastníkovi konania
realizáciu procesných práv, ktoré mu priznáva Občiansky súdny poriadok za účelom obhájenia a
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych
procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých by bol v dôsledku
nesprávneho postupu súdu vylúčený.

Väčšina procesných oprávnení a povinností účastníka v občianskom súdnom konaní sa realizuje
na pojednávaní, na ktorom je účastníkovi umožnené predkladať návrhy, navrhovať a predkladať
dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, k tvrdeniu protistrany, právo záverečnej reči a podobne.
Uplatnenie týchto konkrétnych práv bolo žalobcovi odňaté vadným postupom okresného súdu, keď vo
veci samej nenariadil pojednávanie.

Ustanovenie § 115a ods. 2 O.s.p. umožňuje súdu rozhodnúť vo veci bez nariadenia pojednávania v
drobných sporoch.

Odvolací súd nespochybňuje, že v súdenej veci, vzhľadom na predmet konania, nepresahujúci sumu
1.000,00 Eur je drobným sporom v zmysle ust. § 200ea O.s.p..

Nie vždy však rozhodnutie vo veci samej bez nariadenia pojednávania prichádza do
úvahy. Ustanovenie § 115a ods. 2 O.s.p. bolo zaradené do Občianskeho súdneho poriadku v súvislosti
so snahou zrýchliť a zefektívniť konanie, keď bola súdu daná možnosť (nie povinnosť) rozhodovať v
drobných sporoch aj bez nariadenia pojednávania a zároveň nemusia byť naplnené predpoklady pre
rozhodnutie súdu bez pojednávania uvedené v ust. § 115a ods. 1 O.s.p..

Základom pre rozhodnutie súdu v takomto prípade sú zhodné (nespochybnené) listinné dôkazy
predložené účastníkmi konania. V prípade akýchkoľvek pochybností rozsudok bez nariadenia
pojednávania nie je možné vydať. Vo veci možno rozhodnúť len na základe listinných dôkazov
predložených účastníkmi bez toho, aby sa nimi vykonávalo dokazovanie v zmysle ust. § 120 a nasl.
O.s.p.. Súd sa len oboznámi s listinami a ak z nich vyplynie tvrdený skutkový stav a právne posúdenie,
môže ich vziať za základ svojho rozhodnutia vo veci samej.

Skutkový stav môže súd ustáliť len z predložených listinných dôkazov a je vylúčené, aby rozhodnutie
bolo založené na listine, resp. inom dôkaze, ktorý účastníci nepredložili.

Okresný súd však v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že vykonal dokazovanie
oboznámením sa s exekučným spisom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 6Er/739/2010 a zo
zistení vyplývajúcich z tohto súdneho spisu vychádzal aj pri prijatí konečného rozhodnutia vo veci samej.

Pokiaľ okresný súd v prejednávanej veci nenariadil pojednávanie, nemohol vykonať (a z obsahu
zápisnice o súdnom pojednávaní aj vyplýva, že nevykonal) dokazovanie prečítaním listinného dôkazu
- pripojeného exekučného spisu, ktoré možno vykonať iba podľa zásad uvedených v ust. § 120 a
nasl. O.s.p. na pojednávaní a následne nemohol vychádzať z obsahu exekučného spisu, ktorý nebol
súčasťou listín predložených žalobcom spolu s podaním žaloby a takýto dôkaz nebol ani obsahom
podaní žalovanej (ktorá sa vo veci ani nevyjadrila a nijako nespochybnila skutkové tvrdenia žalobcu
uvedené v žalobe).

V dôsledku toho skutkové zistenia, z ktorých prvostupňový súd vychádzal pri rozhodnutí
vo veci samej, boli získané postupom, ktorý nebol v súlade s Občianskym súdnym poriadkom.

Okresný súd tak konanie zaťažil vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
a takýmto postupom okresného súdu bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom. Z uvedených
dôvodov sa odvolací súd už nezaoberal ďalšími odvolacími námietkami žalobcu uvedenými v jeho
opravnom prostriedku.

V dôsledku toho odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f) a § 221 ods. 2 O.s.p.
zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie.

V ďalšom konaní okresný súd vo veci vytýči termín pojednávania, na ktorý riadne predvolá obidvoch
účastníkov a vykoná dokazovanie v súlade s ust. § 120 a nasl. O.s.p. a po vykonanom dokazovaní
vydá meritórne rozhodnutie vo veci samej.

V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvého stupňa opätovne rozhodne o trovách prvostupňového
konania v súlade s ust. § 224 ods. 3 O.s.p., rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.