Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, January 31, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoE/3/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5608207722
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5608207722.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom O., ul. G. č. XX, vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.
r. o., so sídlom Bratislava, ul. Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného splnomocneným zástupcom
Advocate, s.r.o., so sídlom Bratislava, ul. Pribinova č. 25, IČO: 36 865 141 proti povinnej: X. O., nar.
XX. XX. XXXX, bytom O. č. XX, pre vymoženie sumy 527,78 eur (15.900,- Sk) s príslušenstvom, o

odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 10. septembra 2013
č. k. 8Er/658/2008-49, takto

r o z h o d o l :

uznesenie okresného súdu p o t r d z u j e .

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením zo dňa 10. 09. 2013 č. k. 8Er/658/2008-49, vydaným vyšším
súdnym úradníkom, exekúciu zastavil. Zároveň vyslovil, že o trovách exekúcie rozhodne do 30 dní po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Súd konštatoval, že pred súdnym exekútorom sa začalo exekučné konanie pod sp. zn. EX 10031/08
na vymoženie pohľadávky vo výške 15.900,- Sk s príslušenstvom, priznanej rozhodnutím, ktoré vydal
rozhodca Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., so

sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761, sp. zn. SR 07687/2008 zo dňa 12. 08. 2008.
Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 015775* zo dňa 15. 12. 2008.
Z pripojených listín súd zistil, že dňa 11. 12. 2007 bola medzi oprávneným a povinnou uzavretá Zmluva
o úvere, variabilný symbol (číslo zmluvy) 5371212, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej
finančné prostriedky vo výške 10.000,- Sk a povinná sa zaviazala poskytnuté finančné prostriedky
splácať v 12-tich mesačných splátkach po 1.560,- Sk. Citujúc ust. § 52 ods. 1, 2, 3 a § 53 ods. 1,

§ 54 ods. 1 druhá veta a § 39 Občianskeho zákonníka súd konštatoval, že zmluva uzavretá medzi
oprávneným a povinnou, ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku a ktorá obsahuje
rozhodcovskú doložku, je zmluvou spotrebiteľskou. Jedná sa o zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ
vo viacerých prípadoch voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy (poskytnutie
finančných prostriedkov) podstatným spôsobom neovplyvňujú, všeobecné podmienky poskytnutia úveru
sú vopred pripravené bez možnosti ich modifikácie. Úprava zákona o ochrane spotrebiteľa rozšírila

definíciu spotrebiteľských zmlúv podľa Občianskeho zákonníka aj na zmluvy priamo v Občianskom
zákonníku neupravené (porovnaj znenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinné od 01. 01. 2008).
Zmluvnými stranami spotrebiteľskej, typovej zmluvy sú dodávateľ, spoločnosť POHOTOVOSŤ s. r. o.,
ktorej predmet činnosti je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, teda koná v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd považoval za

preukázané, že povinná má v danom vzťahu vzniknutého z uzavretej zmluvy postavenie spotrebiteľa,
nakoľko sa jedná o poskytnutie peňažných prostriedkov fyzickej osobe - nepodnikateľovi. Keďže súddospel z predložených listín k záveru, že povinná mala vo vzťahu z uzatvorenej zmluvy postavenie
spotrebiteľa, za použitia všeobecného interpretačného ust. § 54 Občianskeho zákonníka, týkajúceho sa
spotrebiteľských zmlúv, je namieste pri pochybnostiach (ktoré by eventuálne mohol vniesť oprávnený)

o obsahu zmlúv výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, čím treba dospieť k záveru, že dôkazné bremeno
na preukázanie toho, že dlžník koná pri uzatváraní a plnení z uzatvorenej zmluvy v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti ťaží toho, kto bude tvrdiť takúto výnimku. Z povahy
zmluvných strán, predmetu podnikateľskej činnosti veriteľa a v konečnom dôsledku aj z obsahu zmluvy
je zrejmé, že ide o štandardnú spotrebiteľskú zmluvu, o plnení z ktorej rozhodol rozhodcovský súd.

Za takéhoto stavu musí exekučný súd podrobiť túto zmluvu súdnej kontrole, či sa nevymáha plnenie z
neprijateľnej zmluvnej podmienky.
Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná v bode 17
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je, že spotrebiteľovi je odopretá možnosť brániť svoje práva
pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak oprávnený podá voči nemu žalobu u vopred ním
vybraného rozhodcovského súdu, čím reálne došlo k narušeniu zákonom sledovanej rovnováhy medzi

zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, reálne vopred vzdal
práva na účinnú právnu ochranu. Spotrebiteľovi je tak odopretá možnosť brániť svoje práva vo všetkých
sporoch, v ktorých sa domáha svojich práv dodávateľ v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka
je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a je dodávateľom pripravená ako
súčasť vopred pripravených podmienok predloženej zmluvy, ktoré nemá možnosť spotrebiteľ ovplyvniť.

Zmluvná podmienka núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa
tak ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom vo všetkých prípadoch, ak bude
vystupovať na strane žalovaného a dodávateľ sa bude voči spotrebiteľovi domáhať svojich práv žalobou
podanou u ním vybratého rozhodcovského súdu. Rozhodcovský súd je súkromnoprávnym orgánom,
ktorý neoplýva všetkými atribútmi nositeľa verejnej moci. Vychádzajúc zo znenia rozhodcovskej doložky

je zrejmé, že oprávnený už od počiatku sleduje jej koncipovaním riešenie prípadných sporov rozhodcom
za účelom reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Uvedené potvrdzuje i množstvo exekučných
vecí s obdobným skutkovým základom vedených nielen na súde, kde exekúcie s totožným oprávneným
sú vykonávané na základe exekučného titulu, ktorým sú takmer výlučne rozhodcovské rozsudky.
Ak je rozhodcovská doložka súčasťou vopred pripravených zmluvných podmienok bez možnosti ich

modifikácie, vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na jej nekalosť. Pri
ochrane spotrebiteľa preto v súvislosti s rozhodcovskou doložkou je nevyhnutné, aby spotrebiteľ
mal možnosť požiadať všeobecný súd o ochranu, ak si rozhodcovský súd osobitne nevyjednal, a
teda si ho výslovne spotrebiteľ neželal. Rozhodcovská doložka bola už v čase uzatvárania zmluvy
neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatnou podľa § 53 ods. 4 Občianskeho

zákonníka. Rozhodcovské konanie sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia (bez písomnej formy) zo
strany zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť riadnym
exekučným titulom na vykonanie exekúcie. V tomto smere súdu dáva za pravdu aj neskoršie prijatá
novela Občianskeho zákonníka, ktorá zákonom č. 568/2007 Z. z. účinným od 1. januára 2008 zaviedla
do§53ods.4písm.r/vznení:„zaneprijateľnúpodmienkuuvedenúvspotrebiteľskejzmluvesapovažuje

ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní“. Pokiaľ je zmluvná podmienka v hrubom nepomere
v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej
zmluvy (vzťah fakticky nerovný a nevyvážený), niet žiadnych pochybností o tom, že taká zmluvná
podmienka je neprijateľná. Na rozdiel od iných zmluvných podmienok, nekalá povaha rozhodcovskej

doložky dopadá na celé exekučné konanie vyvolané oprávneným.
Oprávnenie rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť spor medzi účastníkmi sa zakladá práve
rozhodcovskouzmluvou(doložkou).Aksúdvexekučnomkonanískúmaplatnosťrozhodcovskejdoložky,
zaoberá sa tým, či exekučný titul vydal orgán na to oprávnený, rovnako ako by to skúmal v prípade
iných exekučných titulov uvedených v § 41 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnejčinnosti/Exekučnéhoporiadku/aozmeneadoplneníďalšíchzákonov(ďalejlen„Exekučného
poriadku“). Predpokladom na zákonné vedenie exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia po
materiálnej aj formálnej stránke. Súčasťou predpokladov na vykonateľnosť exekučného titulu je,
že exekučný titul bol vydaný orgánom na vydanie takéhoto rozhodnutia príslušným. Ak rozhodnutie
vydal nepríslušný orgán, ide o právny akt nulitný, ktorý v exekučnom konaní nie je možné vykonať,

nakoľko nejde o akt štátnej správy, resp. verejnej moci. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na
neho akoby neexistoval (z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 MCdo 20/2008 zo dňa 22. 04.
2009). Neplatná rozhodcovská doložka nemohla platne založiť právomoc rozhodcovského súdu na
prejednanie veci a ani na vydanie rozhodnutia, ktoré by následne mohlo požívať tiež náležitú ochranuv procese exekučného vymáhania ním priznanej pohľadávky (čiže stať sa spôsobilým podkladom
exekúcie alebo tiež exekučným titulom). Keďže nulitný (z pohľadu práva neúčinný) titul žiadnu prekážku
následného prejednania a tiež rozhodnutia veci všeobecným súdom nepredstavuje, exekučný súd

dospel k záveru o neexistencii relevantného exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) na základe
posúdenia rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve ako neprijateľnej podmienky podľa § 53
a § 54 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. Keďže rozhodcovská doložka nebola
individuálne dojednaná a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, je absolútne neplatná.

Rozhodcovský rozsudok vydaný v predmetnej veci je z dôvodu nedostatku právomoci rozhodcovského
súdu odvíjajúcej sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy materiálne nevykonateľný
(nezáväzný). Rozhodcovský rozsudok je nulitným aktom, keďže bol vydaný rozhodcom, rozhodcovským
súdom, ako nepríslušným orgánom na jeho vydanie. Výkon rozhodnutia môže byť vedený len vtedy,
keď je určený vykonateľným exekučným titulom. Existencia takéhoto titulu je materiálnym predpokladom
každého výkonu. Ak neexistuje potrebný titul, je výkon nemožný. Takto je potrebné vykladať slová

Exekučného poriadku „rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným“. Na základe uvedeného súd v
zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku exekúciu zastavil z dôvodu, že v preskúmavanej
veci absentuje vykonateľný exekučný titul pre vykonanie exekúcie.
Súd o trovách exekúcie nerozhodoval, ale výrokom určil, že o nich bude rozhodovať do 30 dní po
nadobudnutíprávoplatnostirozhodnutiavovecisamej(zastaveníexekúcie).Právnaúpravavustanovení

§ 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) neznamená, že sa o trovách
nerozhodne, ale že sa len oddiali rozhodnutie o trovách konania. Teda výrok o trovách konania podľa
§ 151 ods. 3 O. s. p. nepredstavuje procesnú situáciu, že výrok o trovách chýba, ale je plnohodnotným
výrokom o trovách konania.
Nakoľko súd rozhodol o zastavení exekúcie, nerozhodoval o námietkach povinnej proti ďalším trovám

exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu,
ktorý navrhol napadnuté uznesenie okresného súdu zrušiť a vrátiť vec súdu I. stupňa na ďalšie konanie.
V prvom rade vytýkal súdu, že vec nesprávne právne posúdil. Mal za to, že exekučný súd v

prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskumávacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok
a v jeho nadväznosti zákon o rozhodcovskom konaní. Tiež súd v prejednávanej veci okrem ust.
§ 44 ods. 2 ods. Exekučného poriadku na zistený skutkový stav aplikoval aj ust. § 45 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „o rozhodcovskom konaní“). Mal za to, že
súd na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis. Ust. § 45 ods. 1 a

2 zákona o rozhodcovskom konaní síce upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné
konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom,
ale podľa oprávneného citované ustanovenie súd nesprávne aplikoval. Exekučný súd v konaní o
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov (exekučný titul, žiadosť o udelenie
poverenia a návrh na vykonanie exekúcie) posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky.

Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí
exekučného titulu (v prejednávanom prípade rozhodcovský rozsudok), tak ako ich vyžaduje ust. §
34 zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd či sú
splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi).
Podľa oprávneného v rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke, nemôže exekučný

súd skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera súd v
napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a
nierozhodcovskékonaniezaväzujekniečomunedovolenému.Vprípadeaksúdnazistenýskutkovýstav
aplikoval ust. § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, spôsobom právneho posúdenia správnosti
výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného konania práv, ktoré im priznáva zákon o

rozhodcovskom konaní alebo Občiansky súdny poriadok, a to hlavne právo na prejednanie veci pred
príslušným súdom. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ust. § 45 zákona o rozhodcovskom
konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov (podľa §
40 zákona o rozhodcovskom konaní) exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona
o rozhodcovskom konaní.

Ďalej podľa oprávneného súd neúplne zistený skutkový stav veci keďže namieta skutočnosť,
že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/rozhodcovská doložka. K
uvedenému oprávnený poukázal na skutočnosť, že oprávnený s povinnou uzatváral rozhodcovskú
zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu,a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci
všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však tieto
skutočnosti dostatočne nezisťoval, a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového

stavu.
Poukázal na to, že zmluvné strany sa v zmysle čl. 2 odsek 2 druhá veta dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek
zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov
uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere
na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej zmluvy,

t. j. povinnej nebola odňatá možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so
zmluvou o úvere na všeobecný súd.
Vo veci námietky konajúceho súdu ohľadom znemožnenia voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie
sporu pred štátnym súdom v súvislosti s ust. § 53 odsek 4 písmeno r/ Občianskeho zákonníka, v zmysle
ktorého sa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve považujú najmä ustanovenia,
ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom

riešil výlučne v rozhodcovskom konaní poukázal oprávnený na odôvodnenie zákonodarcov, v zmysle
ktorého je cieľom tejto úpravy umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. V danej
veci teda konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení.

Povinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.

Sudca odvolaniu proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka nemienil vyhovieť a vec v zmysle ust. §
374 ods. 4 O. s. p. predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Vo svojom stanovisku uviedol, že rozhodcovský rozsudok nie je v danej veci spôsobilým exekučným
titulom, nakoľko ho vydal orgán na to nepríslušný, keď svoju právomoc konať a rozhodnúť odvodzoval

od neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, ktorou je oprávneným predložená rozhodcovská
doložka, ktorá spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom
v neprospech spotrebiteľa. Aj keď v danom prípade predložil oprávnený tzv. nevýhradnú rozhodcovskú
doložku, možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna. Pokiaľ má povinný - spotrebiteľ postavenie
žalovaného, tak v prípade žaloby na rozhodcovskom súde si už nemôže zvoliť všeobecný súd. Taktiež

poukázal na to, že rozhodcovská doložka nie je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými
stranami (chýba podpis dlžníka aj veriteľa), ale len vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru.
V takejto forme absentuje písomná forma uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy (doložky), ktorá podľa
zákona o rozhodcovskom konaní vyžaduje dokument podpísaný zmluvnými stranami alebo vo vzájomne
vymenenýchlistoch.Právomocrozhodcovskéhosúdunarozhodnutievpredmetnejvecijetedazaložená

na neplatnom právnom úkone, keď nebola dodržaná písomná forma rozhodcovskej doložky.

Krajskýsúd,akosúdodvolací(§10ods.1O.s.p.),pozistení,žeodvolaniebolopodanévčasúčastníkom
konania (§ 204 ods. 1 O. s. p., § 37 ods. 1 Exekučného poriadku) proti rozhodnutiu, ktoré možno
napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 202 ods. 2 O. s. p., § 58 ods. 4 Exekučného poriadku), bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom
rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a uznesenie okresného súdu ako
vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 O. s. p., a to z nasledovných dôvodov:

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej

veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na jeho podklade
dospel ku správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i
odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého uznesenia zodpovedá kritériám uvedeným v ust. §
167 ods. 2 v spojení s § 157 ods. 2 O. s. p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O. s. p. konštatuje správnosť
týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.

Na doplnenie považoval krajský súd za potrebné vysporiadať sa s námietkami oprávneného vyjadrenými
v podanom odvolaní, pričom vychádzal z princípu neúplnej apelácie - viazanosti odvolacieho súdu
rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.).

Exekučný súd v každom štádiu konania skúma či sú splnené podmienky formálnej a materiálnej
vykonateľnosti. Základnou povinnosťou rozhodcovského súdu je už v štádiu začatia konania skúmať
otázku svojej právomoci. V prípade, ak rozhodcovský súd prehliadne túto svoju povinnosť, mánasledujúce konanie vadu, v dôsledku ktorej nemôže z takéhoto rozhodcovského konania vzísť
akýkoľvek spôsobilý vykonateľný exekučný titul.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvostupňového, že zmluva o úvere uzatvorená medzi
oprávneným a povinnou má charakter zmluvy spotrebiteľskej, preto sa na vzniknutý právny vzťah
aplikujú spotrebiteľské právne normy. Práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany je potrebné
chrániť extenzívnym spôsobom. Uvedený trend nastolil Európsky súdny dvor vo viacerých rozsudkoch
(rozsudok zo dňa 04.10.2007 Rampion a Godard C-429/05, v ktorom vyslovil, že spotrebiteľ nemá

prostriedky na právne zastúpenie, preto má úlohu právneho zástupcu suplovať sám súd). Ani
skutočnosť, že zmluvné strany založili svoj právny vzťah podľa Obchodného zákonníka nespôsobuje
vylúčenie noriem určených na ochranu spotrebiteľa (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom
na vyššie uvedené považuje odvolací súd postup prvostupňového súdu, pri ktorom preskúmaval obsah
exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, za správny.

Problematickým v danom prípade boli okolnosti uzatvorenia rozhodcovskej doložky a jej samotnej
znenie. Rozhodcovská doložka bola dojednaná vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru na
vopred vytlačenom tlačive pre neobmedzený počet klientov, a teda nie individuálne s povinnou spolu
s riadnym poučením o následkoch uzavretia rozhodcovskej doložky. Absentuje poučenie spotrebiteľa
o rozdieloch medzi rozhodcovským a súdnym konaním. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne

nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako
celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým všeobecným podmienkam. Možnosť zmeny štandardných
podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Priemerný
spotrebiteľ má nielen problém porozumieť a v krátkom čase sa zorientovať a zvážiť dôsledky vyplývajúce
z vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, na ktoré rozhodcovská doložka odkazuje. Odvolací súd

má vážne obavy, že priemerný spotrebiteľ rozsiahle zmluvné podmienky vrátane rokovacieho poriadku
rozhodcovského súdu ani len neprečíta, ak sa k nemu vôbec pri uzatváraní zmluvy dopracuje. V
porovnanísostatnýmizmluvnýmipodmienkamijevšakvýznamrozhodcovskejdoložkyosobitný,pretože
v prípade vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch. Ak
za takéhoto stavu oprávnený poukazuje na nečinnosť spotrebiteľa, odvolací súd je toho názoru, že

je to o nepochopení judikatúry súdneho dvora, podľa ktorej je nezanedbateľné nebezpečenstvo, že
priemerný spotrebiteľ nepoukáže na nekalosť zmluvnej podmienky (Rozsudok ESD vo veci spojené
prípady C-240/98 - Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero). V porovnaní s ostatnými
zmluvnými podmienkami je však význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade vzniku
sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch.

Odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Európskeho súdneho dvora č. 40/2008 zo dňa 06. 10. 2009
Asturcom Telecomunicaciones SL/Cristina Rodríguez Nogueira, v ktorom tento konštatoval, že smernica
Rady 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa
má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného

rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi
s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu
rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v
akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných
opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť

všetky dôsledky, ktoré z tohto podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný. Exekučný súd nemôže poskytnúť právnu ochranu
nároku oprávneného (formou udelenia poverenia na vykonanie exekúcie) na základe exekučného titulu
vydaného orgánom, ktorý na rozhodovanie nemal žiadnu právomoc, pretože rozhodcovská doložka bola
neplatná.

Z uvedených dôvodov je rozhodcovská doložka neplatná, a teda rozhodcovský súd nemal právomoc na
vydanie rozhodcovského rozsudku, ktorý je nulitným právnym aktom a ako taký nemôže byť spôsobilým
exekučným titulom, na základe ktorého by mohla prebehnúť exekúcia.

Slovenská republika svoj záväzok voči Európskej únii poskytnúť spotrebiteľovi zvýšenú ochranu
vzhľadom na jeho postavenie v spotrebiteľských vzťahoch si plní prostredníctvom viacerých zákonov,
medzi inými Občianskym zákonníkom, kde v § 53 ods. 5 zakotvuje, že neprijateľné podmienky upravené
v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné, ale aj Zákonom o rozhodcovskom konaní, v ktorom ukladáexekučnému súdu aj v štádiu exekučného konania skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo
odporujúce dobrým mravom a po zistení, že rozhodcovský rozsudok takéto nedostatky má, exekúciu

zastaviť. Skúmaniu obsahu rozhodcovského rozsudku musí predchádzať, tak ako to urobil súd prvého
stupňa, prieskum právomoci rozhodcovského súdu, ktorá sa zakladá rozhodcovskou zmluvou. Ak je
rozhodcovská zmluva neplatná, rozhodcovský rozsudok nie je materiálne vykonateľným exekučným
titulom. Odvolací súd uznáva, že znenie rozhodcovskej doložky nevylučuje konanie na súde, avšak
okolnosti jej uzatvorenia (súčasť všeobecných obchodných podmienok, chýbajúci podpis veriteľa a

dlžníka) a jej znenie (nedostatočné poučenie o všetkých následkoch podrobenia sa rozhodcovskému
konaniu) spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa, a teda v danom
prípade je rozhodcovská doložka neprijateľnou zmluvnou podmienkou priečiacou sa ust. § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka, a preto je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

Odvolací súd poukazuje aj na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 21. 03.

2012, sp. zn. 6 Cdo/1/2012. Oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského
súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. s jej neplatnosťou, nebránia ustanovenia
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní napr. § 21 ods. 2 alebo § 40 ods. 1 písm. c/ tohto
predpisu. Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov rozhodcovského konania, ktorými môžu
byť aj iné subjekty než spotrebiteľ, pričom sa v nich premieta klasická rímska právna zásada (princíp)

„vigilantibus iura scripta sunt" („práva patria bdelým" alebo „nech si každý stráži svoje práva" alebo
„zákony sú písané pre bdelých"). Kým nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v prípade iných
účastníkov rozhodcovského konania znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú
zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v konkrétnej veci (pretože inak by tieto ustanovenia
strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné), v spotrebiteľských veciach tomu tak nie je. Princíp „vigilantibus

iura sripta sunt" v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu,
ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým
je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa
ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať
existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere

konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť
tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany
práv spotrebiteľa. V preskúmavanej veci súdy v exekučnom konaní správne konštatovali neprijateľnosť a
tým aj neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že spôsobovala
nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a právnym ustanoveniam dospel odvolací súd k záveru,
že súd prvého stupňa postupoval správne, keď zastavil exekúciu, lebo rozhodcovský rozsudok vydal
orgán, ktorý naň nemal právomoc a teda nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého
by mohla prebehnúť exekúcia. Správnym rozhodnutím o zastavení exekúcie preto okresný súd neodňal

opravnému možnosť konať pred súdom.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v zmysle ustanovenia § 224 ods. 4 O. s.
p. Podľa tohto ustanovenia totiž, ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej,
ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 O. s. p. o trovách

odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .