Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. december 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/217/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111225734
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8111225734.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne Mgr. U. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. Q. XXX, proti
žalovanémuP.M.,nar.XX.XX.XXXX,bytomQ.Q.XXX,ovylúčeniežalovanéhozužívanianehnuteľností
s prísl., o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Prešov zo dňa 09.07.2013 č.k. 29C
217/2011 - 174 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

V dôvodoch rozhodnutia poukázal na to, že v priebehu konania dňa 06.06.2012 účastníci konania
prostredníctvom právnych zástupcov zhodne navrhli predmetné konanie prerušiť podľa § 110 O.s.p.
Uznesením OS Prešov zo dňa 06.06.2012 bolo konanie podľa § 110 O.s.p. prerušené a toto rozhodnutie

nadobudlo právoplatnosť dňa 05.07.2012. Súd prvého stupňa poukázal na ustanovenie § 111 ods. 1 -
3 O.s.p. Zdôraznil, že zo strany účastníkov konania nebol predložený návrh na pokračovanie v konaní
v lehote jedného roka od právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia súdu o prerušení konania. Z
toho dôvodu súd prvého stupňa konanie zastavil podľa §111 ods. 3 O.s.p. O trovách konania účastníkov
rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. so zdôraznením, že k zastaveniu predmetného konania
došlo podľa § 111 ods. 3 O.s.p.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá ho navrhla
zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedla, že dôvody, pre ktoré podala návrh na
vydanie predbežného opatrenia o vylúčenie žalovaného z užívania spoločnej nehnuteľnosti stále trvajú.
Toto predbežné opatrenie Okresný súd Prešov vydal, čím de facto potvrdil jej názor a obavy z dôvodu
fyzického a psychického týrania zo strany žalovaného a psychických hrozieb násilia, o čom svedčí aj
rozsudok Okresného súdu Prešov vydaný voči žalovanému v konaní sp. zn. 6T 27/12, ktorým bol uznaný

vinný za prečin nebezpečného vyhrážania. Následné konanie vo veci samej bolo opäť dôvodným, k jeho
prerušeniudošlo,keďžezostranyžalovanéhobolpodanýnávrhnavyporiadanieBSM,doktoréhopatríaj
nehnuteľnosť - rodinný dom vo vyšnej Q.. Podľa žalobkyne konanie v tejto veci je naďalej opodstatnené.
Zdôrazňuje, že žije v strachu zo žalovaného, že kedykoľvek príde do domu, začne ohrozovať ju aj ich
spoločných synov. Žalobkyňa si nie je istá tým, že aj keď v konaní o vyporiadaní BSM bude rozhodnuté
o rodinnom dome, toto rozhodnutie prinesie pokoj jej a synom. Žalovaný ako bývalý manžel sa jej už

niekoľko rokov vyhráža, syn je ambulantne liečený u psychiatra. Žalobkyňa si myslela, že pokiaľ sižalovaný našiel novú partnerku, s ktorou začal žiť, upriami svoju pozornosť na novú rodinu a jej aj synom
to prinesie pokoj, avšak nestalo sa tak. V prípade zastavenia konania nie je vylúčené, že žalovaný
bude pokračovať v protiprávnom konaní. Objektívne dôvody, pre ktoré súd vydal predbežné opatrenie tu

stále sú, je nespravodlivé, aby žalobkyňa pre svoje procesné pochybenie znášala sankciu spočívajúcu
v zastavení konania. Nebola si vedomá toho, že niečo zmeškala, resp. opomenula svoju povinnosť. Je
to zapríčinené aj stresom, v ktorom sa dlhodobo nachádza práve kvôli žalovanému. V zmysle týchto
dôvodov navrhla podanému odvolaniu vyhovieť.

Žalovaný navrhol uznesenie ako vecne správne potvrdiť.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1,2 O.s.p.,

spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie dôvodné nie je.

Podľa § 110 O.s.p., ak to účastníci zhodne navrhnú, alebo ak sa neustanovia bez predchádzajúceho
ospravedlnenia na pojednávanie, súd konanie preruší, ak sa to neprieči účelu konania. Ak ide o konanie
o rozvod, preruší súd v týchto prípadoch konanie vždy.

Podľa § 111 ods. 1 - 3 O.s.p., ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa pojednávania a neplynú lehoty
podľa tohto zákona. Ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova.

Ak je konanie prerušené podľa § 109, súd urobí všetky potrebné opatrenia, aby sa odstránili prekážky,
ktoré spôsobili prerušenie alebo pre ktoré prerušenie trvá. Len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa
konanie prerušilo, pokračuje súd v konaní i bez návrhu.

Ak je konanie prerušené podľa § 110, súd v ňom pokračuje na návrh po uplynutí troch mesiacov; s
výnimkou konania o rozvod, môže súd na návrh pokračovať v konaní i pred uplynutím tejto lehoty, ak
sú pre to závažné dôvody. Ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do jedného roka, súd konanie
zastaví.

Ako je zrejmé z obsahu spisu, podanou žalobou sa žalobkyňa vo vzťahu k žalovanému domáhala

vylúčenia z užívania rodinného domu súpisné č. XX, zapísaného na LV č. XXXX, kat. úz. Q. Q. a to v
súlade s ustanovením § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

V priebehu konania, na základe zhodného návrhu právnych zástupcov oboch účastníkov konania, súd
prvého stupňa prebiehajúce konanie prerušil uznesením zo dňa 06.06.2012 č.k. 29C 217/2011- 171,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.07.2012. Z prednesu právnych zástupcov účastníkov konania,

ktorý bol vyjadrený na pojednávaní konanom dňa 06.06.2012 je zrejmé, že títo zhodne požiadali
o prerušenie konania vzhľadom na prebiehajúce mimosúdne rokovania medzi účastníkmi konania v
súvislosti s vyporiadaním ich bezpodielového spoluvlastníctva, do ktorého patrí aj rodinný dom, ktorého
sa týkalo prebiehajúce konanie.

Je teda zrejmé, že k prerušeniu konania súdom prvého stupňa podľa § 110 O.s.p. došlo na základe

návrhu právnych zástupcov žalobkyne, ako aj žalovaného. Rozhodnutie o prerušení konania bolo účinne
doručené tak vtedajšiemu právnemu zástupcovi žalobkyne, ako aj právnemu zástupcovi žalovaného anadobudlo právoplatnosť. Je zrejmé, že v zákonom stanovenej lehote návrh na pokračovanie v konaní
nebol podaný.

Vychádzajúc z ustanovenia § 111 ods. 3 O.s.p., keďže ročná lehota na podanie návrhu na pokračovanie

v konaní prerušenom podľa § 110 O.s.p. márne uplynula, odvolací súd konštatuje, že v danom prípade
boli splnené zákonné podmienky pre zastavenie konania vo veci.

K odvolacím námietkam žalobkyne je potrebné uviesť, že zo znenia § 111 ods. 3 O.s.p. jednoznačne
vyplýva obligatórna povinnosť súdu zastaviť konanie v prípade nepodania návrhu na pokračovanie v
konaní po jeho prerušení. Nemožno opomenúť, že konanie bolo prerušené aj v súvislosti s návrhom
samotnej žalobkyne, ktorá bola zastúpená právnym zástupcom. Ustanovenie § 111 ods. 3 O.s.p.

upravuje jeden z dôvodov zastavenia konania a v prípade, že účastník konania nesplní svoju procesnú
povinnosť vyplývajúcu z tohto ustanovenia, nemôže následne namietať to, že vo veci nebolo meritórne
rozhodnuté.

Poukazujúc na všetky tieto dôvody odvolací súd uznesenie ako vecne správne potvrdil postupom podľa
§ 219 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 150 ods. 1
O.s.p. Žalobkyňa nebola v odvolacom konaní úspešnou účastníčkou, nemá tak právo na náhradu trov,
pokiaľ ide o trovy odvolacieho konania žalovaného, je zrejmé, že súd prvého stupňa konanie vo veci
zastavil v súlade s § 111 ods. 3 O.s.p. a preto o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/
O.s.p. V týchto okolnostiach prejednávanej veci predovšetkým s ohľadom na spôsob ukončenia konania

o veci, je potrebné vidieť dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nebola priznaná náhrada trov tohto
štádia konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.