Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, November 25, 2013

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 17C/385/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7512212278
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Tatranská
ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2013:7512212278.2

Uznesenie

Okresný súd Košice-okolie v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko s.r.o., IČO: 35 724 803,

Pajštúnska 5, Bratislava, zast.: Tomáš Kušnír s.r.o., IČO: 36 613 843, advokátska kancelária so sídlom
v Bratislave, Pajštúnska 5, proti žalovanému: L. A., G.. XX.X.XXXX, K. X, O., za účasti vedľajšieho
účastníka: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, Važecká 16, Prešov,
zast.: JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom v Stropkove, Nám. SNP 7, v konaní o zaplatenie
448,09 eura s prísl.

r o z h o d o l :

Konanie sa z a s t a v u j e .

Vracia žalobcovi súdny poplatok 19,87 eura cestou príslušného daňového úradu.

Žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v sume 94,22 eura na účet právneho
zástupcu č. XXXXXXXXXX/XXXX, VS: 20111180 do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 448,09 eura s prísl. a náhrady
trov konania.

Do konania dňa 12.9.2012 vstúpil vedľajší účastník, zastúpený právnym zástupcom, ktorý vo vyjadrení
k veci zo dňa 18.2.2013 vzniesol námietku premlčania.

Pred prvým pojednávaním a to podaním zo dňa 2.10.2013, doručeným súdu 9.10.2013 žalobca oznámil
súdu, že žalobu berie celkom späť.

Podľa ust. § 96 ods. l, veta prvá a druhá OSP: navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho
začatie a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh účinne vzatý späť, súd konanie zastaví.

Podľa ust. § 96 ods. 2 OSP súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí, v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa ust. § 96 ods. 3 veta prvá OSP: nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde
k späťvzatiu návrhu skôr, než začalo pojednávanie.Podľa § 11 zákona 71/1992 Z.z.: (3) Poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním
odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania
odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu

na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie. Ak sa návrh na začatie konania o rozvode
manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnom stupni súdov, vráti sa polovica všetkých
zaplatených poplatkov. V konaní o preskúmaní rozhodnutia orgánu verejnej správy sa poplatok vráti,
ak sa návrh na začatie konania vzal späť pred prejednaním veci alebo ak bolo konanie zastavené z
dôvodu, že účastník nebol v konaní riadne zastúpený.

(4) Okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok
alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,63 eura. Ak sa návrh vzal späť pred
zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, že konanie zastavil a žalobcovi vrátil súdny poplatok
v sume 19,87 eura (26,50 eur mínus 6,63 eur), a ktorý mu bude po právoplatnosti uznesenia vrátený
žalobcovi prostredníctvom príslušného daňového úradu.

Do konania vstúpil z vlastného podnetu vedľajší účastník na podporu žalovaného a to podaním,
doručeným súdu 12.9.2012. Dňa 18.2.2013 písomne vzniesol námietku premlčania a toto podanie bolo
právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 18.3.2013 a žalovanému dňa 5.3.2013

Žalobca v späťvzatí žaloby navrhol nepriznať vedľajšiemu účastníkovi trovy konania titulom právneho
zastúpenia pretože sú neúčelné, argumentujúc tým, že účelom právneho zastúpenia je predovšetkým

zastupovanie záujmov svojho klienta, avšak v danom prípade možno konštatovať, že právne zastúpenie
vedľajšieho účastníka je nadbytočné. Poukázal na viacero rozhodnutí vydaných inými, najmä krajskými
súdmi SR a uzavrel to tým, že priznaním trov vedľajšiemu účastníkovi by sa zbytočne navyšovali trovy
a teda nehospodárnosť konania.

K tomu súd, udáva:

V prejednávanej veci je nesporné, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy.
Pre správne rozhodnutie v tomto konaní je preto potrebné primárne zodpovedať na otázky, či združenie
na ochranu spotrebiteľa (resp. vo všeobecnosti akýkoľvek subjekt, ktorého predmetom činnosti je
ochrana práv spotrebiteľa) je oprávnený vystupovať v konaní ako vedľajší účastník, a ak áno, či sa
ako vedľajší účastník môže v konaní nechať právne zastupovať advokátom a či mu v súvislosti s týmto

právnym zastupovaním môže vzniknúť právo na náhradu trov konania (resp. trov právneho zastúpenia).

Z ustanovenia § 93 ods. 1 O. s. p. vyplýva, že ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo
odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o
rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa § 93 ods. 2 O. s. p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť

konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Toto
ustanovenie (ktoré bolo do Občianskeho súdneho poriadku zavedené s účinnosťou od 15. 10. 2008
zákonom č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok)
dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila do konania ako vedľajší účastník
taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, za ktorý

sa (podľa poznámky 10a uvedenej v tomto ustanovení) považuje aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Z
dôvodovej správy k tejto právnej úprave vyplýva, že jej cieľom bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na
ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia.

Keďže ustanovenie § 93 ods. 2 je z hľadiska systematického zaradenia vo vzťahu k ustanoveniu § 93

ods. 1 špeciálnym ustanovením, možno vyvodiť, že v tomto prípade sa nevyžaduje splnenie všeobecnejpodmienkyprepripustenievstupudokonaniavyplývajúcejzustanovenia§93ods.1,ktoroujeexistencia
právneho záujmu na výsledku konania. zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti
je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Toto ustanovenie (ktoré bolo do Občianskeho súdneho

poriadku zavedené s účinnosťou od 15. 10. 2008 zákonom č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa
zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok) dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských
sporov vstúpila do konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je
ochranaprávpodľaosobitnéhopredpisu,zaktorýsa(podľapoznámky10auvedenejvtomtoustanovení)
považuje aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb.

o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Z dôvodovej správy k tejto právnej úprave vyplýva, že
jej cieľom bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické
osoby a združenia. Keďže ustanovenie § 93 ods. 2 je z hľadiska systematického zaradenia vo vzťahu
k ustanoveniu § 93 ods. 1 špeciálnym ustanovením, možno vyvodiť, že v tomto prípade sa nevyžaduje
splnenie všeobecnej podmienky pre pripustenie vstupu do konania vyplývajúcej z ustanovenia § 93 ods.
1, ktorou je existencia právneho záujmu na výsledku konania.

Z ustanovenia § 93 ods. 4 O. s. p. vyplýva, že: „V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti
ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní
podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností."

Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu,
združenie na ochranu spotrebiteľa má oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník

na strane odporcu (spotrebiteľa), pričom nemusí preukazovať „právny záujem na jeho výsledku",
pretože (ako už bolo uvedené vyššie) možnosť aby vystupoval ako vedľajší účastník na strane odporcu
(spotrebiteľa) mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení § 93 ods. 2 O. s. p..
Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O. s. p. výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké
práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší účastník má

(rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné
ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho
konanie realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym
zástupcom - advokátom, a samozrejme má i právo na náhradu trov konania, kam podľa ustanovenia §
137 ods. 1 O. s. p. bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho

zastúpenia. Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania (teda i
náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu
účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval. V tomto prípade došlo k zastaveniu konania preto,
že navrhovateľ pred začatím pojednávania vo veci samej zobral návrh v plnom rozsahu späť a to bez
uvedenia konkrétneho dôvodu.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa
jeho výsledku, ak bolo konanie zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 O. s. p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že ak došlo k zastaveniu konania, v zásade žiaden z účastníkov
konania nemá právo na náhradu trov konania. Možnosť, aby niektorému z účastníkov konania bola
uložená povinnosť nahradiť trovy konania nastáva až vtedy, ak sú v danom prípade zastavenia konania
splnené podmienky uvedené v ustanovení § 146 ods. 2 O. s. p.. Ustanovenie druhého odseku § 146 O.
s. p. je v pomere k prvému odseku špeciálnou úpravou a preto súd, ktorý o trovách konania rozhoduje,

musí v prvom rade skúmať existenciu procesných podmienok uvedených v druhom odseku citovaného
ustanovenia a v prípade, ak zistí existenciu týchto podmienok, musí o trovách konania rozhodnúť podľa
druhého odseku, teda musí uložiť niektorému z účastníkov konania povinnosť nahradiť trovy konania
(ak trovy konania vznikli a ak boli riadne uplatnené).

Ustanovenie § 146 ods. 2 O. s. p. ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie

muselo byť zastavené. Zavinenie v zmysle tohto ustanovenia je potrebné posudzovať len z procesného
hľadiska. Preto, ak v tomto prípade vzal navrhovateľ návrh voči odporcovi v celom rozsahu späť, pričom
z obsahu spisu je nesporné, že tak urobil bez uvedenia konkrétneho dôvodu, možno konštatovať lenjediný záver a to, že k zastaveniu konania došlo v dôsledku jeho procesného zavinenia. Preto mu podľa
prvej vety § 146 ods. 2 O. s. p. vznikla povinnosť uhradiť odporcovi a i vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporcu trovy konania, ktorých súčasťou sú i trovy právneho zastúpenia.

Na základe tejto skutočnosti súd zaviazal žalobcu, ktorý procesne zavinil zastavenie konania, k
povinnosti uhradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania v celkovej sume 94,22
eura. Uvedené trovy konania predstavujú trovy jeho právneho zastúpenia a pozostávajú z tarifnej
odmeny za jeden úkon právnej služby a to za 1) prevzatie veci a prípravu zastúpenia v sume 31,54
eura (základná sadzba tarifnej odmeny určená z hodnoty sporu podľa § 10 ods. 1, s použitím § 14 ods.

3 písm. b/ Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení zmien a doplnkov, ďalej len „vyhláška"),
z režijnej paušálnej náhrady výdavkov za uvedený úkon právnej služby v sume 7,63 eura (§ 16 ods. 3
vyhlášky) a 2) vyjadrenie k žalobe v sume 31,54 + režijná náhrada za uvedený úkon právnej služby v
sume 7,81 eura, spolu: 87,52 eura. Keďže právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane odporcu
je platiteľom DPH, uvedené položky sa zvyšujú (podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, v znení vyhl. č. 209/2009

Z. z., účinnej od 01. 06. 2009) o 20 % DPH, teda o celkovú sumu 15,70 eura. Podľa § 149 ods. 1 O.
s. p. je žalobca povinný zaplatiť uvedené trovy konania v celkovej výške 94,22 eura na účet právneho
zástupcu vedľajšieho účastníka v súdom stanovenej lehote.

Poučenie:

proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na podpísanom súde v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri

všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.