Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 20, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2CoE/70/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613203029
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Wänkeová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5613203029.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Astrová 2/A, 821
01 Bratislava, IČO: 45 869 464, právne zastúpeného Verita, s.r.o., so sídlom Karpatská 18, 811 05
Bratislava, IČO: 35 940 875, proti povinnej: U. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. V. XXX/X, XXX XX Z.
P., štátny občan SR, pre vymoženie pohľadávky 248,81 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 7Er/384/2013-38 zo dňa 27.05.2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p otvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým zamietol žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávneným predložený exekučný titul je vydaný
v rozpore so zákonom, keďže ho vydal orgán na to nepríslušný.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že rozsudkom

rozhodcovského súdu je exekučný súd viazaný rovnako, ako je viazaný rozsudkom všeobecného súdu.
Oprávnený ako právny nástupca Poštovej banky, a.s. bol povinný postupovať v súlade s ustanoveniami
rozhodcovského zákona, pričom v zmysle ust. II. Časti bodu 10 Všeobecných obchodných podmienok,
Poštovábanka,a.s.postupovalavsúlads§93b/zákonaobankách,ktorýjejukladápovinnosťponúknuť
klientovi návrh rozhodcovskej doložky, s tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať
túto zákonom stanovenú ponuku. A to, že ju neodmietol považoval za prejav jeho osobnej a zmluvnej

slobody. Uviedol, že exekučný súd je oprávnený posudzovať vecnú správnosť rozsudku všeobecného
súdu, avšak nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani
v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže
exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. Navrhoval, aby príslušný súd
napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu

zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia §
214 ods. 2 O.s.p. toto rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo
na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými

stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom
zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní (§ 3 ods. 1 zákonač. 244/2002 Z.z.). Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd
akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu,

akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu
„rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského
konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, v rozhodcovskom
konaní prípadne nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a
nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom

súde, je tu irelevantná.

Aj v preskúmavanej veci bol preto plne opodstatnený a zákonnom podložený postup exekučného
súdu, ktorý po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
skúmal, či bola uzavretá rozhodcovská zmluva. Uvedený postup exekučného súdu nebol posudzovaním
vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeroval k „zrušeniu“ tohto rozhodnutia;
exekučný súd si ani neosvojoval postavenie odvolacieho súdu. Exekučný súd iba skúmal, či predložený

rozhodcovský rozsudok je vykonateľný exekučný titul, medziiným či ho vydal rozhodcovský súd s
právomocou prejednať daný spor; pri riešení tejto otázky nebol exekučný súd viazaný tým, ako ju vyriešil
rozhodcovský súd. Možno preto uzavrieť, že aj v rámci daného exekučného konania bol všeobecný súd
oprávnený skúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný titul z hľadiska, či nejde o
rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky (IV. ÚS 78/2011).

Zároveň krajský súd považoval za súladné s exekučno-právnou úpravou preskúmať, či dojednaná
rozhodcovská doložka spĺňa kritéria neprijateľnosti, ktorá skutočnosť bola dôvodom zamietnutia žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z obsahu zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom
oprávneného a povinnou, ako aj z obchodných podmienok krajský súd zistil, že zmluvné strany dojednali
rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej sa všetky spory z danej zmluvy mali riešiť dohodou alebo pred

jediným rozhodcovským súdom.

Rozhodcovská doložka dojednaná medzi predchodcom oprávneného a povinnou bola súčasťou obsahu
formulárovej zmluvy, ktorú právny predchodca oprávneného v rámci svojej činnosti používal v prípadoch
uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je však dojednanie
rozhodcovskej doložky uvedeným spôsobom, v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou,

ktorá je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Okresný súd logicky vysvetlil dôvody
neprijateľnosti uvedenej doložky, z ktorého dôvodu odvolací súd na výklad uvedený v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia odkazuje. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred
rozhodcovským súdom viedlo k tomu, že spotrebiteľovi bola v konečnom dôsledku odopretá ochrana,
ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podstatnou je v danom prípade

skutočnosť, že všeobecný súd by bol povinný zohľadňovať spotrebiteľský charakter základného vzťahu
a na základe toho aj rozhodcovskú doložku, čo rozhodcovský súd opomenul. Princíp arbitráže založený
na rovnocennosti dvoch právnych subjektov fungujúci v podnikateľských vzťahoch, ktorého cieľom je
dosiahnuť rýchle a efektívne vyriešenie sporu, v danom prípade nebol naplnený.

Zároveň odvolací súd poukazuje aj na ustanovenia § 93b ods. 1 a 2 zákona č. 483/2001 Z. z. o

bankách v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, podľa ktorého banky a pobočky zahraničných bánk
sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom,
že ich prípadné vzájomné spory z obchodov (§ 5 písm. i/) budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní
stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona. Návrh rozhodcovskej zmluvy podľa
odseku 1 sú banky a pobočky zahraničných bánk povinné predložiť svojim klientom najneskôr pri

uzatváraní obchodu, na ktorý sa nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva. Klient nie je povinný
prijať návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1; ak klient neprijme návrh rozhodcovskej
zmluvy predložený podľa odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom
podľa osobitných predpisov. Z obsahu uvedeného ustanovenia je zjavné, že dojednanie rozhodcovskej
doložky malo byť v zmysle zákona výsledkom individuálneho rokovania a nie produktom nanútenia vo

forme zakomponovania rozhodcovskej doložky do neprehľadných ustanovení zmluvy.Oprávnenie exekučného súdu skúmať rozhodcovskú doložku v tom smere, či nenapĺňa charakteristiku
neprimeranej podmienky spotrebiteľskej zmluvy, vyplýva aj z rozhodnutia Súdneho dvora Európskej
únie vo veci C-40/08, podľa ktorého vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon

právoplatného rozhodcovského nálezu, vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí aj bez návrhu
posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo
poskytovateľom so spotrebiteľom, ak je podľa vnútroštátnych pravidiel možné vykonať také posúdenie v
rámci obdobných konaní na základe vnútroštátneho práva. Pokiaľ ide o neprimeranú doložku, prislúcha
tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil,

že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.

Záver o neprimeranej a nekalej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky možno vyvodiť tiež zo
stanoviska Súdneho dvora vo veci C-243/08 zo 4.7.2009 bod 40, v ktorom konštatuje, že vopred
stanovená podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory
vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa
všetky podmienky, aby mohla byť kvalifikovaná ako nekalá. Podmienky „nekalosti“ teda spĺňa už (len)

dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je všeobecný súd, v obvode
ktorého má dodávateľ sídlo; a nie všeobecný súd spotrebiteľa. V danej veci nielenže nerozhodoval
všeobecný súd spotrebiteľa, ale rozhodoval rozhodcovský súd, navyše zvolený oprávneným.

S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd nemohol dospieť k inému záveru, ako k vyhodnoteniu
rozhodcovskej doložky (ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku ako exekučného

titulu)akoneprijateľnej(aajneplatnej)zmluvnejpodmienky,ktoráďalejnemohlaplatnezaložiťprávomoc
rozhodcovského súdu na prejednanie veci a ani na vydanie rozhodnutia, ktoré by následne mohlo byť
spôsobilým podkladom exekúcie a teda exekučným titulom.

Vzhľadom k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka), sa
odvolací súd vecným prieskumom rozhodcovského rozsudku nezaoberal. Odvolanie oprávneného

nepovažoval súd za dôvodné, a preto rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdil, keďže
zodpovedá nielen výslovnej právnej úprave vnútroštátneho práva (Exekučný poriadok a zákon č.
244/2002 Z. z.), ale v plnom rozsahu rešpektuje aj najnovšiu judikatúru Súdneho dvora EÚ.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.