Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. október 2013

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 4Er/80/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613200503
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Botevová
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2013:5613200503.3

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekučného konania oprávneného: PRO CIVITAS s. r. o., so
sídlom Astrová 2/A, Bratislava, IČO: 45 869 464, právne zast. verita, s. r. o., so sídlom Karpatská 18,
Bratislava, IČO: 35 940 875, proti povinnému: W. E.R., I.. X. X. XXXX, Z. U. O. XXX, pre vymoženie
pohľadávky 482,65 eur s prísl., vykonávaného súdnou exekútorkou JUDr. Eleonórou Noskovou, so
sídlom Exekútorského úradu Robotnícka č. 4, Banská Bystrica, pod sp. zn. Ex 207/13, o uplatnených

trovách súdnej exekútorky, takto

r o z h o d o l :

Oprávnenému sa ukladá zaplatiť súdnej exekútorke JUDr. Eleonóre Noskovej trovy exekúcie vo výške
6,07 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením č. k. 4Er/80/2013 - 70 zo dňa 11. 9. 2013 Okresný súd Liptovský Mikuláš exekučné
konanie v súlade s ust. § 44 ods. 3 Exekučného poriadku zastavil. Predmetné rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť dňa 9. 10. 2013.

Súdna exekútorka si podaním doručeným súdu dňa 23. 9. 2013 uplatnila náhradu trov exekúcie vo výške
42,56 eur , ktoré pozostávalo z odmeny 33,19 eur a hotových výdavkov - poštovné 6,45 eur a poplatky,
obálky s doručenkou, spisový obal a kancelársky papier vo výške 2,92 eur.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 47 ods. 3 druhej vety Exekučného poriadku, do doručenia poverenia súdu na vykonanie

exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na
náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.

Podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,
súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

V zmysle citovaného ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, trovy exekúcie zväčša uhrádza povinný. V
predmetnej exekúcii však súd zamietol žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia z dôvodu vady

vykonateľnosti exekučného titulu, keď ho vydal orgán, ktorý na rozhodovanie nemal žiadnu právomoc.
Oprávnený potom svoj nárok v exekúcii uplatnil na základe exekučného titulu, ktorý sa dosiaľ nestalvykonateľným, preto súd s poukazom na ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, zaviazal oprávneného
na úhradu priznaných trov exekúcie.

Exekútor má za výkon svojej činnosti vždy právo na odmenu za úkony exekučnej činnosti a náhradu

skutočných výdavkov, ktoré mu vznikli pri výkone exekúcie. Rozhodujúcim okamihom pre vznik tohto
nároku je doručenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 47 ods. 3 Exekučného poriadku). Súdny
exekútor môže začať vykonávať exekúciu až po získaní poverenia na vykonanie exekúcie, preto je
logický výklad, že až po tomto okamihu vzniká exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie. Exekučný
poriadok definuje trovy exekúcie ako odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času

pri vykonaní exekúcie. Odmena vo všeobecnosti predstavuje akékoľvek plnenie, ktoré fyzická osoba
prijíma za vykonanú činnosť. Právo na odmenu za vykonanú prácu je ústavným právom, pričom nárok
na odmenu vzniká vykonaním činnosti na základe určitého právneho vzťahu. V zmysle platnej právnej
úpravy vzniká exekútorovi nárok na odmenu po doručení poverenia súdu na vykonanie exekúcie.
Po začatí exekučného konania, avšak do vydania poverenia na vykonanie exekúcie, nie je súdny
exekútor oprávnený realizovať žiadne úkony vedúce k nútenému výkonu exekučného titulu. Súdny

exekútor preto nemôže mať nárok na náhradu trov exekučného konania v prípade, ak nevykonal žiadny
úkon bezprostredne smerujúci k vymoženiu pohľadávky, pretože žiadny takýto úkon nebol v dôsledku
neudelenia poverenia na vykonanie exekúcie ani oprávnený vykonať. Ani samotné získanie poverenia
na vykonanie exekúcie však samo o sebe nezakladá nárok súdneho exekútora na odmenu za výkon
exekučnej činnosti. Získanie poverenia na vykonanie exekúcie totiž nie je takým úkonom exekučnej

činnosti, ktorý by bezprostredne smeroval k vymoženiu pohľadávky s príslušenstvom a trov exekúcie.
Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách
súdnychexekútorov(ďalejlen„vyhláška“)priznávav§15ods.1písm.a) vspojenís§14ods.2vyhlášky
exekútorovi paušálnu odmenu za získanie poverenia na vykonanie exekúcie vo výške 3,32 eur. V tejto
sume odmeny je zahrnutá odmena exekútora za kontrolu správnosti návrhu na vykonanie exekúcie

(§ 40 ods. 1 Exekučného poriadku) a za vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Poverenie na vykonanie exekúcie je definitívnym autoritatívnym oprávnením vydaným súdom
pre konkrétneho súdneho exekútora na realizáciu všetkých procesných úkonov, na ktoré je podľa
ustanovení Exekučného poriadku oprávnený, za účelom vymoženia pohľadávky s príslušenstvom a trov
exekúcie. Prvým úkonom, ktorým súdny exekútor reálne začne vykonávať nútený výkon súdnych alebo

iných rozhodnutí je vydanie a doručenie upovedomenia o začatí exekúcie. Až doručením upovedomenia
o začatí exekúcie sa povinný dozvie o tom, že jeho majetok je zaťažený exekúciou. Akékoľvek plnenie
po doručení upovedomenia zo strany povinného je tak považované za vymožené v rámci exekúcie.

V predmetnej exekúcii súd zamietol žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia. Dôsledkom
neudelenia poverenia súdnej exekútorke na vykonanie exekúcie je, že súdna exekútorka nemá nárok

na odmenu za úkony exekučnej činnosti, ale len na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov. V
predmetnej exekúcii nepatrí súdnej exekútorke ani odmena za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie,
nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že tento bol podaný právnym zástupcom oprávneného a dňa 14. 1.
2013 doručený súdnej exekútorke spolu s prílohami.

Súdnej exekútorke patrí v zmysle § 22 vyhlášky náhrada preukázaných účelne vynaložených

hotových výdavkov predstavujúcich poštovné vo výške 3,15 eur, ako aj náhrada hotových výdavkov
predstavujúcich poplatky, obálky s doručenkou, spisový obal a kancelársky papier vo výške 2,92eur.

Súdnej exekútorke nepatrí náhrada hotového výdavku označeného ako poštovné - žiadosť o vyznačene
právoplatnosti uznesenia OS vo výške 1,65 eur, faktúra trovy exekúcie pre oprávneného vo výške 1,65
eur, nakoľko exekútorka si môže uplatňovať len trovy, ktoré jej vzniknú do času rozhodovania súdu o

trovách exekúcie. Takto uplatnené hotové výdavky nespĺňajú podmienku preukázateľnosti trov exekúcie,
preto nie je možné priznať ich náhradu.

Priznané trovy exekúcie vo výške 6,07 eur zaplatí súdnej exekútorke oprávnený v zmysle ust. § 203
ods. 1 Exekučného poriadku.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd
Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), v odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum,
podpis)uviesť,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,včomsatotorozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka

alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.