Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. október 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoP/51/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812202884
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3812202884.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrenčínevovecistarostlivostiomaloletédetiP.Q.,nar.XX.XX.XXXX,I.,nar.XX.XX.XXXX.
D., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom N. práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi,
detirodičovmatka:E.P.,nar.XX.XX.XXXX,t.č.bytomuE.U.,U.,H.XX/X,otec:E.P.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom J. F. R., Q. X/X, o zvýšenie vyživovacej povinnosti, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného
súdu Prievidza zo dňa 8. februára 2013, č. k. 6P/22/2012-113, v senáte jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 8. februára 2013, č. k. 6P/22/2012-113, bolo rozhodnuté
tak, že súd mení rozsudok Okresného súdu v Prievidzi č.k. 13P/211/2010-49 zo dňa 14.07.2010 tak,
že vyživovaciu povinnosť otca E. P. pre maloletú Q. mesačne sumou 50 eur, pre maloletú I. mesačne
sumou 45 eur a maloletú D. sumou 35 eur zvyšuje s účinnosťou od 01.02.2012 u maloletej Q. na

sumu 100 eur, u maloletej I. na sumu 80 eur a u maloletej D. na sumu 70 eur, ktoré výživné je povinný
platiť k rukám matky mesačne vždy vopred najneskôr do 15. dňa v mesiaci. Nedoplatok na výživnom
za čas od 01.02.2012 do rozhodnutia vo veci pre maloletú Q. v sume 550 eur , pre maloletú I. v sume
385 eur a pre maloletú D. v sume 385 eur súd povoľuje otcovi splácať u každého dieťaťa v mesačných
splátkach po 15 eur spolu s bežným výživným, pričom prvú splátku uhradí počnúc právoplatnosťou
rozhodnutia pod stratou výhody poskytnutých splátok .

Okresný súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že matka maloletých detí sa návrhom zo dňa 20.02.2012
domáhala zvýšenia výživného u maloletej Q. zo sumy 50 eur na sumu 100 eur, u maloletej I. zo sumy 45
eurna sumu80eur,umaloletejD.zosumy35eurnasumu70eursúčinnosťouod 01.02.2012zdôvodu
zmeny pomerov na strane maloletých detí, nakoľko od poslednej úpravy výživného uplynuli viac ako
dva roky . Za túto dobu sa zvýšili náklady maloletých detí na ošatenie, dopravu, školské pomôcky. Otec
maloletých detí s návrhom na zvýšenie vyživovacej povinnosti nesúhlasil nie z dôvodu, že nechce

platiť výživné, ale nemá z čoho. Kolízny opatrovník sa v celom rozsahu pripojil k predmetnému návrhu
na základe vykonaného dokazovania žiadal návrhu v celom rozsahu vyhovieť.

Na základe vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že naposledy bola vyživovacia povinnosť pre
maloleté deti upravená rozsudkom tun. súdu č.k. 13P 211/2010-49 zo dňa 14.07.2010, ktorý rozsudok
nadobudol právoplatnosť 10.08.2010. Uvedeným rozhodnutím s účinnosťou od 01.08.2010 súd zvýšil
vyživovaciu povinnosť otca pre maloletú Q. na sumu 50 eur , pre maloletú I. na sumu 45 eur a pre
maloletú D. na sumu 35 eur . V čase rozhodovania bol otec maloletých detí invalidným dôchodcom s

invalidným dôchodkom vo výške 308,60 eur. V tom čase platil nájomné 103 eur , inkaso 30 eur, poplatok
14,40 eur, náklady na lieky od 5-10 eur, a bola mu vyplatená z titulu vyporiadania BSM v roku 2004
suma 90.000 Sk. Matka maloletých detí bola poberateľka rodičovského príspevku vo výške 162,44 eur
z dôvodu, že jej od 06.01.2009 pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť voči maloletému E.. Maloleté detiQ., I. boli študentkami 8. ročného gymnázia. Matka poberala na maloletého E. výživné v sume 70 eur
a poberala prídavky na deti na 4 deti. Súd v čase rozhodovania bral do úvahy tú skutočnosť, že otec
užíva 4. izbový byt a tvrdenia matky, že byt prenajíma súd považoval za hodnoverné.

Z hľadiska terajších pomerov účastníkov okresný súd zistil, že matka maloletých detí je poberateľka
rodičovského príspevku vo výške 194,70 eur, rodinných prídavkov vo výške 90,16 eur, výživného na
maloletého E. 70 eur, výživného na tri maloleté deti v sume 130 eur. Náklady má spojené s užívaním
trojizbového bytu mesačne vo výške 160 eur, ďalšie náklady má za MT vo výške 10 eur. Maloletá Q.
navštevuje 1. ročník Obchodnej akadémie v H., s čím má spojené mesačné náklady strava 33 eur,

pracovné zošity a učebnica AJ, NJ 50 eur, ZRPŠ 13 eur, poplatok polročne na ZUŠ 94,50 eur, 13 eur
ZRPŠZUŠ, nákladynalyžiarskyvýcvikfebruár2012150eur, MT10eur, nákladynatýždňovéspevácke
sústredenia v H. v auguste 2012 pozostávali z cestovného 30 eur, stravného. Spevácka talentová
súťaž T. - cestovné vrátane poplatku 30 eur. Ďalšie náklady má spojené so zakúpením oblečenia,
obuvi a hygienických potrieb. Maloletá I. navštevuje 5. ročník 8. ročného Gymnázia v H., s čím má
spojené mesačné náklady 30 eur na stravu, 13 eur na ZRPŠ, MT 10 eur mesačne, pracovný zošit

AJ,NJ 50 eur, 96 eur polročný poplatok ZUŠ, 35 eur poplatok za školu v prírode - apríl 2012, ďalšie
náklady má spojené s absolvovaním kurzu v oblasti spevu H., ktoré pozostávajú z cestovného 30 eur,
stravného. Ďalšie náklady má spojené so zakúpením oblečenia, obuvi a hygienických potrieb. Maloletá
D. navštevuje primu 8. ročného G. , náklady 33 eur mesačne strava, šk. učebnice 50 eur, 96 eur ZUŠ
polročný poplatok, škola v prírode v máji 2012 - 100 eur. Ďalšie náklady má spojené so zakúpením

oblečenia, obuvi a hygienických potrieb. Otec maloletých detí vo svojom vyjadrení zo dňa 21.3.2012
uviedol , že je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 324 eur, z ktorého platí výživné 130 eur ,
nájom 140 eur, náklady na lieky 10 eur, hygienické potreby 44 eur. Vo svojej výpovedi zo dňa 20.11.2012
uviedol, že inú vyživovaciu povinnosť nemá, že vlastní majetok väčšej hodnoty a to, len záhradku 400
m2 , býva v byte, ktorý patrí bratovi. K nákladom uviedol, že uhrádza 80 eur byt, 80 eur strava, 10 eur

MT, 15 -20 eur lieky, a v prípade nedostatku fin. prostriedkov mu finančne vypomáha brat.

Okresný súd poukázal na znenie ustanovení § 62 ods. 1, 2, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, veta prvá, ods.
3 Zákona o rodine a na to, že vyživovacia povinnosť k deťom vyplýva priamo zo zákona. Plnenie tejto
vyživovacej povinnosti trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné samostatne sa živiť. V zmysle § 78 ods. 1
Zákona o rodine v prípade, ak sa zmenia pomery na strane dieťaťa alebo jeho rodičov možno priznané

výživné meniť. Základnými kritériami pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom
sú predovšetkým povinnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov s ohľadom na odôvodnené potreby
dieťaťa. Odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť rôzne podľa okolnosti jednotlivého prípadu. Závislé sú
predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu
a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a pod. Zároveň sú však bezprostredne ovplyvňované

reálnymi schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Schopnosti a možnosti rodičov
súd hodnotí podľa všetkých relevantných hľadísk, ktorými sú najmä vek, zdravotný stav, dosiahnutá
kvalifikácia, možnosti ich uplatnenia sa na trhu práce a pod. Majetkové pomery treba zohľadňovať a
posudzovať nielen podľa vykazovaného príjmu, ale aj podľa celkovej hodnoty nadobudnutého majetku
resp. podľa ich celkovej životnej úrovne, na ktorej má právo podieľať sa i dieťa.

Na základe vykonaného dokazovania okresný súd dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného
uplynuli skoro 3 roky. Zistil, že došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí v tom, že sa im zvýšili
výdavky na ich materiálne zabezpečenie v súvislosti s vyšším vekom, ale zmena pomerov nastala aj
na strane otca. Okresný súd zmenu pomerov vyvodil z výpisu z Katastra nehnuteľností k.ú. J. F. R. z
LV XXX, XXXX,XXXX,XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXX, XXX, XXX,

podľa ktorých otec je spoluvlastníkom nehnuteľností. Okresný súd poukázal na to, že otec maloletých
detí neuviedol vo svojej výpovedi pravdu, keď uviedol, že nevlastní majetok väčšej hodnoty, okrem
záhrady vo výmere 400 m. Okresný súd mal zistené, že otec vlastní majetok nezanedbateľnej hodnoty,
z ktorého možno predpokladať, že má príjem, ktorý súdu nepreukázal - a to z prenájmu. Ak by otec
maloletých detí poskytol tvrdenia, že uvedené nehnuteľnosti neprenajíma, tak by okresný súd toto jeho

tvrdenie vyhodnotil tak, že so svojím majetkom hospodári neúčelne. Podľa názoru okresného súdu
otec by mohol získať finančné prostriedky aj odpredajom uvedených nehnuteľností. Preto mal za to,
že od 01.02.2012 nastala zmena pomerov na strane otca. Na základe uvedeného okresný súd zvýšilvyživovaciu povinnosť otca voči maloletej Q. zo sumy 50 na sumu 100 eur u maloletej I. zo sumy 45 na
sumu 80 eur, u maloletej D. zo sumy 35 eur na sumu 70 eur.

Vzhľadom na zvýšenie výživného, tak vznikol nedoplatok od 01.02.2011 do 08.02.2013 u maloletej Q.

v sume 550 eur ( 50 x 11 mesiacov) u maloletej I. vo výške 385 eur (35 x 11 mesiacov) u maloletej D. vo
výške 385 eur (35 x11 mesiacov). Okresný súd povolil u každého dieťaťa zameškané výživné splácať
v mesačných splátkach po 15 eur spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou rozhodnutia v
súlade s § 160 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec. V odvolaní uviedol, že od roku 1992 je poberateľom
invalidného dôchodku z dôvodu psychického ochorenia a v súčasnosti poberá tento dôchodok vo výške

334 eur mesačne. Pre svoje ochorenie sa nemôže zamestnať. Je pravdou, že vlastní nejakú pôdu, ktorá
je však z finančného hľadiska neperspektívna. Čo sa týka záhradky, ktorú vlastní, túto sa snaží už dlhší
čas predať, avšak kupec sa nenašiel. Na základe rozsudku okresného súdu by mal platiť výživné spolu
vo výške 295 eur mesačne, v dôsledku čoho mu z invalidného dôchodku 334 eur mesačne nezostane
ani životné minimum. Žiada zohľadniť svoj zdravotný stav, ktorý mu bráni privyrobiť si, alebo inak zvýšiť

svoj príjem. Poukázal na to, že s matkou sa telefonicky dohodli na zvýšení výživného pre Q. 70 eur, pre
I. 70 eur a pre D. 60 eur so splátkou dlžného výživného po 10 eur na každé dieťa.

K odvolaniu otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník a matka.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení poukázal na zvýšené potreby maloletých a na zmenu pomerov matky,
ktorá býva v prenajatom byte a sama hradí poplatky za bývanie. Podľa názoru kolízneho opatrovníka ani

zvýšenie výživného podľa návrhu matky nezohľadňuje aktuálne potreby detí. Preto navrhol, aby odvolací
súd potvrdil rozsudok okresného súdu ako vecne správny.

Matka v o svojom vyjadrení uviedla, že navrhuje potvrdiť rozsudok okresného súdu z dôvodu, že otec
sa v dedičskom konaní po svojej matke vzdal najmä svojho podielu na štvorizbovom byte, v ktorom v
súčasnosti využíva jednu izbu. Preto aj napriek telefonickému rozhovoru s otcom jej stanovisko k veci

je také, že žiada potvrdiť rozsudok okresného súdu.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu
je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušiť z týchto dôvodov:

Ako vyplýva z podaného odvolania, otec odôvodnil jeho podanie tým, že okresný súd pri posudzovaní

návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté sa nedostatočne vyporiadal s okolnosťami,
podstatnými pre určenie, či došlo k zmene pomerov účastníkov, odôvodňujúcich mieru zvýšenia
výživného.

V danom prípade odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že matka sa svojim návrhom
domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom, pričom naposledy bola

vyživovacia povinnosť otca právoplatne upravená rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa
14.07.2010, č. k. 13P/211/2010-49. Na základe návrhu matky bolo teda úlohou okresného súdu posúdiť,
či od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca k maloletým došlo v zmysle § 78 ods. 1, 3 Zákona
o rodine k takej podstatnej zmene pomerov trvalejšieho charakteru, ktorá zmena by odôvodňovala aj
zmenu rozhodnutia o jeho vyživovacej povinnosti voči maloletým. V zmysle uvedeného ustanovenia

nebolo úlohou okresného súdu nanovo posudzovať vyživovaciu povinnosť otca voči maloletým a tým
prakticky revidovať predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom, ktorá revízia je podľa ustálenej
súdnej praxe neprípustná.Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že okresný súd založil svoje rozhodnutie na závere o zmene pomerov
na strane maloletých oproti dobe predchádzajúcej úpravy výživného. Vychádzal z toho, že maloleté sú
vekovo staršie. Za zmenu pomerov na strane otca považoval okolnosť, podľa ktorej vyšlo najavo, že

otec je vlastníkom nehnuteľností nezanedbateľnej hodnoty, keď uviedol, že okrem záhrady nevlastní
majetok väčšej hodnoty.

Na základe obsahu odôvodnenia rozsudku okresného súdu odvolací súd konštatuje, že v odôvodnení
rozsudku absentuje akékoľvek porovnanie konkrétnych súčasných výdavkov na maloleté s konkrétnymi
výdavkami na maloleté v čase predchádzajúcej úpravy výživného. Preto záver okresného súdu, podľa

ktorého maloleté sú vekovo staršie, vyspelejšie a nepochybne má matka vyššie náklady spojené s ich
výživou, nemá žiadnu oporu v konkrétnych skutkových zisteniach okresného súdu. V dôsledku toho
je podľa názoru odvolacieho súdu uvedený záver okresného súdu v rozpore s § 157 ods. 2 O.s.p.
nepreskúmateľný z hľadiska, či ide o takú podstatnú zmenu pomerov na strane jednotlivých maloletých
v zmysle § 71 ods. 1 Zákona o rodine, ktorá objektívne odôvodňuje zvýšenie výživného v rozsahu,
určenom okresným súdom vo výroku rozsudku.

Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd videl podstatnú zmenu pomerov aj na strane
otca oproti predchádzajúcej úprave v tom, že vyšlo najavo vlastníctvo otca k nehnuteľnostiam. Okresný
súd vyvodil, že otec vlastní majetok nezanedbateľnej hodnoty. Podľa názoru okresného súdu možno
predpokladať, že z prenájmu tohto majetku má otec príjem, ktorý nepreukázal. Ak takýto príjem nemá,
hospodári s majetkom neúčelne a mohol by získať finančné prostriedky aj jeho odpredajom.

Odvolací súd konštatuje, že v odôvodnení napadnutého rozsudku chýba skutkový záver okresného
súdu o finančnej hodnote spoluvlastníckych podielov otca k nehnuteľnostiam (orná pôda, trvalé trávnaté
porasty), ako základného východiskového skutkového zistenia pre posúdenie majetkových pomerov
otca z hľadiska jeho vyživovacej povinnosti. Okresný súd tiež neuviedol žiadny skutkový záver o tom,
aký príjem by bolo možné reálne dosiahnuť pri prenájme uvedených nehnuteľností so zohľadnením

daňovej povinnosti. Bez určenia všeobecnej hodnoty spoluvlastníckych podielov otca k nehnuteľnostiam
nie je z odôvodnenia napadnutého rozsudku zrejmé, akú konkrétnu sumu mal okresný súd na zreteli pri
závere o nezanedbateľnom majetku z hľadiska vyživovacej povinnosti a o možnosti získania prípadného
príjmu predajom uvedených nehnuteľností. Vzhľadom na menšinový spoluvlastnícky podiel otca k
nehnuteľnostiam (v rozmedzí 1/12 až 5/1569) nie je odvolaciemu súdu jasná predstava okresného súdu

o spôsobe praktickej realizácie prenájmu nehnuteľností na základe výlučnej vôle otca pre prípad, že
sa uvedené nehnuteľnosti neprenajímajú. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že tieto jeho
úvahy sa netýkajú vlastníctva záhrady a záhradnej chatky, ktorá skutočnosť bola súdu známa už pri
predchádzajúcom rozhodovaní o výživnom a teda v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine nemôže byť v
tomto konaní posudzovaná ako nová skutočnosť na strane pomerov otca.

S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie rozsudku okresného súdu
nespĺňa zákonné kritériá, uvedené v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p., ktorá vada má za následok
odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom. V súvislosti s týmto záverom odvolací súd poukazuje
na ustálenú súdu prax, podľa ktorej konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v
predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe,

pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje
rozhodnutia náležite odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako
súd v ich veci vyložil a aplikoval procesné príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom
rozhodovaní o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutí súdov tvorí v tomto smere súčasť spravodlivého
súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Preto
odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil rozsudok okresného súdu a podľa § 221 ods. 2
O.s.p. vec vrátil súdu na ďalšie konanie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Po vrátení veci bude úlohou okresného súdu doplniť dokazovanie podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
za účelom úplného objasnenia konkrétnych zmien v pomeroch účastníkom, ktoré zistenia sú

nevyhnutným skutkovým podkladom pre právne posúdenie, či prípadné zistené zmeny oproti stavu pripredchádzajúcom rozhodovaní o výživnom sú podstatného a trvalého charakteru, podmieňujúce zmenu
výživného v zmysle § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .