Uznesenie Judgement was issued on Monday, October 21, 2013

Súd: Okresný súd Žiar n/H
Spisová značka: 18Er/327/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413210791
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kováč
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2013:6413210791.1

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci exekúcie oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: 35807598, zast.: advokátska kancelária Advocate, s.r.o., Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 36865141, proti povinnému: P. Š., r.č. XXXXXX/XXXX, M. XXX/X, Ž. A. M., prechodne:
P.. I. XX/XX, Ž. A. M., vedenej pod sp. zn. EX 14264/13 súdnym exekútorom: JUDr. Rudolf Krutý,
Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pre pohľadávku 3.078,61 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 27.08.2013 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného. Exekučný titul v exekučnom konaní predstavuje
rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava (ďalej len „rozhodcovský súd“), číslo konania sp.

zn. SR 11034/11 zo dňa 28.03.2012 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“). Na základe uvedeného žiadal
oprávnený vymôcť od povinnej pohľadávku vo výške 3.078,61 € s prísl.

Z pripojených listinných dôkazov - zmluvy o úvere, všeobecných podmienok poskytnutia úveru a
rozhodcovského rozsudku súd zistil nasledovné:

Oprávnený a povinná uzavreli dňa 20.08.2010 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o
úvere“) v spojení s všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“). V zmysle uvedenej
zmluvy sa oprávnený zaviazal poskytnúť povinnej úver v sume 1.400,- € a povinná sa zaviazala zaplatiť

oprávnenému túto sumu zvýšenú o poplatok vo výške 1.348,- €, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 2.748,- €
v 12 mesačných splátkach po 229,- € počnúc dňom 19.09.2010. V zmysle bodu 14 VPPÚ sa zmluvné
strany„zaviazalipredrozhodnutímsporuvkonanípredrozhodcovskýmsúdomvyužiťmediáciu,priktorej
zmluvné strany pomocou mediátora riešia spor, ktorý vznikol zo zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia,
dohody o vyplnení zmeniek a zmenky vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie“. Z tohto
znenia je zrejmé, že ide o rozhodcovskú doložku, aj keď nie je výslovne

18Er/327/2013

- 2 -

pomenovaná. V bode 16 VPPÚ sa obe zmluvné strany dohodli, že všetky ich právne vzťahy sa
budú spravovať Obchodným zákonníkom, pričom zmluva sa uzatvára podľa § 269 ods. 2 Obchodného
zákonníka ako nepomenovaná zmluva. Nakoľko povinná oprávnenému dlžnú sumu nezaplatila riadne
a včas, a to napriek predsporovým upomienkam, oprávnený podal na rozhodcovský súd žalobu.Rozhodcovským rozsudkom bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 3.163,61 €
spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 3.163,61 € od 29.07.2011 do zaplatenia,
zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 3.163,61 € od 30.08.2011 do zaplatenia a nahradiť

trovy rozhodcovského konania v sume 652,72 €, všetko v mesačných splátkach vo výške 200,- €, pod
následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (ďalej tiež „EP“), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak

súd zistírozporžiadostialebonávrhualeboexekučnéhotitulusozákonom,žiadosťoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 písm. b), c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“), súd
príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu podľa osobitných predpisov (§ 45 EP) na návrh účastníka
konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia

alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a
b) alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní

nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ich súlad, resp. rozpor so zákonom
a dospel k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nemožno vyhovieť.

Pri skúmaní vyššie konkretizovanej rozhodcovskej doložky bral do úvahy kritéria, na ktorých je založený

inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok
štandardnej zmluvy nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka). Rozhodcovský rozsudok síce
nadobúda účinky rozsudku súdu, ale zákonodarca upravil postup ako zabrániť, aby sa plnenie priznané
arbitrom nevymohlo, ak zaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom

nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

18Er/327/2013

- 3 -

Je nesporné, že klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu
všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, medzi ktoré patria aj ustanovenie § 52 a nasledujúce

týkajúce sa ochrany spotrebiteľa vychádzajúc zo subsidiarity Občianskeho zákonníka. Rovnako by
nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že zmluva o úvere je štandardnou formulárovou zmluvou, a že za
takéhoto stavu musí súd túto zmluvu podrobiť súdnej kontrole, či sa nevymáha plnenie z neprijateľnej
zmluvnej podmienky.

Základným právnym aktom ochrany spotrebiteľa bola smernica Rady 93/13/EHS o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5.apríla 1993. Táto bola do nášho právneho poriadku
prebratá zákonom č. 150/2004 Z.z. (účinného od 1. apríla 2004 okrem § 60, ktorý nadobudol
účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii), ktorý
novelizoval Občiansky zákonník a okrem toho má smernica aj tzv. nepriame účinky, takže je záväzná preSlovenskú republiku a slúži aj ako interpretačné pravidlo pre výklad spotrebiteľských právnych vzťahov.
V spotrebiteľskom práve je princíp zmluvnej slobody potrebné konfrontovať s princípom zmluvnej
spravodlivosti. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo

fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých
dochádza ku kontraktu, s ohľadom na vyššiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť
práva a jednoduchšiu dostupnosť právnych služieb a nakoniec aj so zreteľom na možnosť určiť zmluvné
podmienky jednostranne prostredníctvom formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické,
že podnet k zmluvnému rokovaniu vychádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na

toto rokovanie dostatočne pripravený, pri kontrakte je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti
spotrebiteľa. Spotrebiteľ koná právny úkon s dôverou v určitý, druhou stranou prezentovaný skutkový
stav, pretože dôveru je potrebné považovať za elementárnu kategóriu sociálneho štátu. Spoločným
znakom právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa je snaha prostredníctvom práva vyrovnať túto
faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. Takýto postup nie je v rozpore z čl. 2
ods. 3 Listiny základných práv a slobôd. Ochrana autonómie vôle totiž nemôže byť absolútna tam, kde

existuje iné základné právo jednotlivca alebo ústavný princíp, či iný ústavne aprobovaný verejný záujem,
ktoré sú spôsobilé autonómiu vôle proporcionálne obmedziť. V uvedených prípadoch subjektívne právo
jednotlivca (dodávateľa) je obmedzené za účelom presadenia iného práva (spotrebiteľa) pričom toto
obmedzenie je primerané sledovanému cieľu, ktorý má byť dosiahnutý (ochrana spotrebiteľa) - viď Nález
Ústavného súdu ČR I. ÚS 342/09 zo dňa 15.06.2009.

Podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Asturcom C-40/08, smernica Rady 93/13/EHS z 5.
apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že
vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý
bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami
potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve

uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných
pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej
povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa
daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou
viazaný.

18Er/327/2013

- 4 -

V bode 34 odôvodnenia rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Cofidis C-473/00, súd uviedol, že
ochrana, ktorú smernica poskytuje spotrebiteľom, sa rozširuje na prípady, keď spotrebiteľ, ktorý uzavrel
s predajcom alebo dodávateľom zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, nenamieta nekalý charakter

tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje práva, alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov,
ktoré by súdne konanie predstavovalo.

Treba tiež uviesť, že Súdny dvor EÚ v bode 38 rozsudku Mostaza Claro C-168/05 rozhodol, že povaha
a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú smernica zaručuje spotrebiteľom,
odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým

vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

Spotrebiteľské zmluvy sú v Občianskom zákonníku upravené v § 52 a nasl.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení platnom ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy)
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To

neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.Pokiaľ je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej
strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy (vzťah fakticky nerovný a nevyvážený),
niet žiadnych pochybností o tom, že taká zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto

neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije v
takomto prípade ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu,
ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju
právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, §45 ods. 1 písm. c), ods.
2 ZRK). Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 smernice - postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé

podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali.

Rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul,
znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovskú doložku
si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými
podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným
obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. V rozhodcovskej doložke pritom nebol

- na rozdiel od štandardných rozhodcovských zmlúv /doložiek/ - upravený spôsob výberu rozhodcov,
resp. rozhodcovského súdu, ktorý by prípadný vzniknutý spor rozhodoval, a bolo preto výhradne na
vôli dodávateľa, ktorý subjekt sa ako rozhodcu zvolí. Už túto skutočnosť je potrebné považovať za
neprijateľnú podmienku a to v neprospech spotrebiteľa. Dodávateľ si potom zvolil rozhodcovský súd,
pričom mesto v ktorom sídli, je totožné s hlavným miestom podnikateľskej činnosti dodávateľa. To mu

zjednodušilo zariadiť si účasť na rozhodcovskom konaní a stalo sa to pre neho výhodnejšie. Na druhej
strane sídlo takto zvoleného rozhodcovského súdu je značne vzdialené (cca 180 km) od trvalého
bydliska spotrebiteľa, čo

18Er/327/2013

- 5 -

mu sťažilo účasť na rozhodcovskom konaní. Totiž náklady s tým súvisiace (napr. cestovné) mohli byť
pre spotrebiteľa odstrašujúce. Keďže miesto konania ani zďaleka nespĺňa požiadavku predvídateľnosti
a dostupnosti, aj takáto podmienka patrí do kategórie podmienok, ktorých zmyslom alebo účinkom je
neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva (viď rozsudok Súdneho dvora
v spojených veciach C-240/98 až 244/98 Océano Grupo Editorial SA v. Rocío Murciano Quintero a

Salvat Editores SA v. U. P.. X. Y.A. F., U. D. I. W., P. W. Y. B. Q. C. z 27. júna 2000). V subjektívne
nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho
procesu. Takýto záver podporuje i množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom
vedenýchnatunajšomsúde,kderozhodcovskérozsudkyakoexekučnétitulyvzávislostiodkonkrétneho
oprávneného vykazujú značnú dávku podobnosti, čo naznačuje istú väzbu medzi rozhodcovskou

spoločnosťou a jednou zmluvnou stranou a tiež vedie k pochybnosti o dostatočne individuálnom prístupe
k ochrane práv spotrebiteľa zo strany rozhodcov.

V záujme rešpektovania medzinárodnej zmluvy (č.l. 7 ods. 2 Ústavy) a naplnenia cieľa Európskej
únie vylúčiť zo života spotrebiteľov nekalé podmienky v spotrebiteľských vzťahoch, v záujme vyššej
kvality života bežných ľudí, nevidí súd iné východisko ako záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky,

pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v
neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne
vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. V tomto smere súdu
dáva za pravdu aj prijatá novela Občianskeho zákonníka, ktorá zákonom č. 568/2007 Z.z. účinným
od 1. januára 2008 zaviedla do § 53 ods. 4 písm. r) v znení: „za neprijateľnú podmienku uvedenú

v spotrebiteľskej zmluve sa považuje ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej
doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní“. Nakoľko
neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto
doložky odporuje dobrým mravom, v danej veci boli splnené podmienky na zamietnutie žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 vety druhej Exekučného

poriadku.Konajúci súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na početnú judikatúru krajských súdov a tiež Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, kde boli riešené skutkovo totožné veci, a v ktorých o.i. jednoznačne
poukázali nielen na zákonné oprávnenie exekučného súdu skúmať exekučný titul v ktoromkoľvek štádiu

exekučného konania, ale zároveň aj povinnosť skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy.

Po právoplatnosti tohto uznesenia súd v zmysle § 44 ods. 3 Exekučného poriadku rozhodne o zastavení
exekučného konania, ako aj o trovách exekučného konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e m o ž n é podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného

vyhotovenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici v troch vyhotoveniach.

18Er/327/2013

- 6 -

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.