Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. október 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoE/148/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8811211630
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8811211630.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného UNION zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom
Bajkalská 29/A, 821 08 Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému E. G., RČ: XXXXXX/XXXX, bytom
R. E. XXXX, XXX XX Y. nad V., o vymoženie 139,04 Eur s príslušenstvom, odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 9Er/829/2011-32 zo dňa 31.05.2013 jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zaviazal povinného zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy
exekúcie vo výške 42,95 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, následne § 196, § 197 ods.
1 a § 200 ods. 1 Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).

Konkrétny výpočet výšky odmeny súdnemu exekútorovi odôvodnil ust. § 14 ods. 1, 2 vyhlášky č.
288/1995 Z.z., § 15 ods. 1 a § 22 ods. 1, 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z.

Vychádzal z tej skutočnosti, že exekúcia bola zastavená z dôvodu zániku pohľadávky splnením, pričom
k plneniu zo strany povinného došlo dňa 14.12.2011, kedy poukázal na účet oprávneného dlžnú sumu,
pritom návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne dňa 29.11.2011 na základe právoplatného a
vykonateľného titulu z 2.11.2011.

Preto súd prvého stupňa vychádzal z ust. § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. a priznal za výkon

exekučnej činnosti exekútorovi minimálnu paušálnu odmenu vo výške 33,19 Eur a k tomu podľa § 22
tej istej vyhlášky za dve poštovné zásielky po 1,30 Eur, spolu 2,60 Eur. Trovy exekúcie v celkovej sume
35,79 Eur boli navýšené ešte o 20 % DPH, ktorá je v súlade s § 19 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. a § 85j
zákona č. 222/2004 Z.z. o daní z pridanej hodnoty, čo predstavovalo sumu 7,16 Eur.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie povinný, ktorý uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím súdu
prvého stupňa vzhľadom k tomu, že exekútor nemá právo na náhradu trov konania za úkony, ktoré

vykonal do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie. Domnieva sa, že pokiaľ bola priznaná
odmena paušálnou sumou vo výške najmenej 33,19 Eur, je potrebné prihliadať na účelnosť vykonanýchúkonov pri priznávaní odmeny súdnemu exekútorovi. Z toho dôvodu súd prvého stupňa nesprávne
právne posúdil vec, keďže pri vydaní rozhodnutia vychádzal pri určení výšky odmeny súdneho exekútora
z nesprávneho ustanovenia zákona a nezohľadnil ust. § 47 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z. Povinný

uviedol, že v zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky je zrejmé, že túto činnosť súdny
exekútor vykonáva ako slobodné povolanie a musí niesť aj isté riziko, ktoré predstavuje tú okolnosť,
že nebudú všetky jeho nároky pri výkone exekúcie uspokojené. Rovnako povinný uviedol, že napriek
tomu, že súd prvého stupňa uviedol zákonné ustanovenia, podľa ktorých nerozhodol správne a to preto,
že vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu a vec právne nesprávne posúdil, preto žiadal

rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie.

K odvolaniu povinného sa oprávnený nevyjadril.

Súdnyexekútorsavyjadrilkodvolaniuoprávnenéhovtomzmysle,žeponechávarozhodnutienazvážení
súdu.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1, 2 O.s.p.
spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214

ods. 2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie povinného nie je dôvodné.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, ak je súdny
exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora
zavýkonexekučnejčinnostisaurčujepaušálnousumouzajednotlivéúkonyexekučnejčinnostinajmenej
33,19 Eur.

Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, paušálnou
sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:

a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,

b) doručenie príkazu na začatie exekúcie

c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,

d) doručenie exekučného príkazu,

e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,

f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,

g) každé zisťovanie bydliska povinného,

h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,

i) každé zisťovanie účtu povinného,

j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa § 22 ods. 1, 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov,
súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v
súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštové

a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 19 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., odmena za prijatie do úschovy je,a) ak ide o listinu 13,28 Eur,

b) ak ide o cenný papier, peniaze alebo iné hnuteľné veci do 3.319,39 Eur základu 1,0 %, od 3.319,40
Eura do 16.596,96 Eur základu 0,5 %, od 16.596,97 Eur do 33.193,92 Eur základu 0,3 %, a nad

33.193,92 Eur 0,1 %, najmenej však 6,64 Eur, najviac však 663,88 Eur.

Z obsahu spisu je možné dospieť k záveru, že oprávnený požiadal o vykonanie exekúcie
súdneho exekútora JUDr. Mateja Kršiaka na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia č.
XXXXXXXXXX z 13.09.2011. Žiadosť bola doručená exekútorovi 29.11.2011 a súdu prvého stupňa
súdny exekútor doručil žiadosť o udelenie poverenia 15.12.2011. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že
21.12.2011 súd prvého stupňa vydal poverenie pre súdneho exekútora, ktorý upovedomil o začatí

exekúcie povinného dňa 18.01.2012. Na základe tohto upovedomenia povinný podal námietky proti
exekúcii 24.01.2012, o ktorých rozhodoval osobitným rozhodnutím súd prvého stupňa dňa 25.05 .2012
a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 27.06.2012. Súd prvého stupňa odôvodnil rozhodnutie o
zastavení exekúcie tým, že námietky povinného považoval za návrh na zastavenie konania, keďže
prílohou námietok bol aj predložený listinný dôkaz o úhrade dlžnej sumy na účet oprávneného. Súd

prvého stupňa v tomto rozhodnutí poukázal na históriu úkonov, ktoré predstavovali žiadosť o vykonanie
exekúcie zo strany oprávneného smerom k súdnemu exekútorovi, žiadosť súdneho exekútora k súdu
prvého stupňa o udelenie poverenia a ďalšiu následnú činnosť súdneho exekútora pri vymáhaní tejto
pohľadávky.

Odvolací súd v tomto smere poukazuje, že skutočne návrh na vykonanie exekúcie zo strany

oprávneného v čase, kedy adresoval tento súdnemu exekútorovi, teda 29.11.2011, bol dôvodný. Keďže
v súlade s rozhodnutím oprávneného vyplýva, že svoju povinnosť povinný mal splniť v lehote 15
dní od doručenia tohto rozhodnutia o výkaze nedoplatkov a toto rozhodnutie 2.11.2011 nadobudlo aj
právoplatnosť. Potom, čo sa súdny exekútor obrátil na súd prvého stupňa so žiadosťou o udelenie
poverenia, poverenie bolo dňa 21.12.2011 vydané a následne súdny exekútor upovedomil dlžníka,

teda povinného o tom, že začína vykonávať exekúciu na vymoženie pohľadávky oprávneného. Preto
nemožno súhlasiť s námietkami povinného, že súdny exekútor vykonával úkony predtým, ako mu bolo
udelené poverenie, a preto nárok na úhradu trov exekúcie podľa § 47 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z. má
nárok na odmenu len za spísanie návrhu a nárok na úhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.

Exekučný poriadok z ust. § 14 ods. 1, 2 rieši otázku týkajúcu sa nároku na odmenu pre súdneho

exekútora a rovnako Exekučný poriadok myslí aj na prípady, kedy dôjde k zastaveniu exekučného
konania podľa § 57 ods. 1 tohto zákona. Vzhľadom na dôvodnosť podaného návrhu a citácie
Exekučného poriadku, že exekúcia začína podaním návrhu oprávneného o vykonanie exekúcie možno
konštatovať, že táto skutočne začala dôvodne. V súvislosti s tým je potrebné uviesť, že súd prvého
stupňa poveril súdneho exekútora výkonom exekúcie a súdny exekútor začal svoju činnosť, keďže

po vydaní poverenia nemal vedomosť o tom, žeby došlo k splneniu záväzku zo strany povinného a
okrem žiadosti o udelenie poverenia urobil ďalší úkon, ktorým bolo upovedomenie o začatí exekúcie z
12.01.2012. Preto nemožno súhlasiť s povinným a jeho námietkami, že exekútor vykonával úkony, na
ktoré nebol oprávnený ešte pred udelením poverenia.

Preto súd prvého stupňa správne použil ust. § 196 Exekučného poriadku, ako aj § 197 ods. 1 a § 200

ods. 1 Exekučného poriadku.

Konkrétnu výšku odmeny súdneho exekútora upravuje vyhláška č. 288/1995 Z.z. a táto rieši aj situáciu,
ak je exekučné konanie zastavené, potom sa určuje odmena paušálnou sumou a minimálna paušálna
suma v zmysle vyššie citovaného ustanovenia je 33,19 Eur. Na túto minimálnu paušálnu odmenu bezo
sporu súdny exekútor má nárok, keďže mu bola doručená žiadosť oprávneného. Následne bolo vydané

poverenie vo veci a ako náhle oprávnený oznámil, že uhradil dlžnú sumu, doručil podanie povinného
súdu prvého stupňa, ktorý na základe toho konanie zastavil. Rovnako nemožno súhlasiť s argumentom
povinného, že súdny exekútor nemá nárok na náhradu poštovného, keďže súdny exekútor doručoval
návrh o udelenie poverenia poštou a rovnako poštou doručoval povinnému upovedomenie o začatí
exekúcie. To znamená, že náhrada preukázateľných výdavkov na poštové zásielky v počte 2 ks po1,30 Eur mu prináleží. Ďalšie náklady, ktoré exekútor vyčíslil súdu prvého stupňa v podobe odmeny
za administratívne úkony, súd nepriznal s odôvodnením, že tieto sú zahrnuté už v hotových výdavkoch
a tieto nepriznal rovnako ako telekomunikačné výdavky a využívanie internetu. Vzhľadom k tomu, že

súdny exekútor je platcom DPH, patrí mu rovnako podľa § 19 20 % daň z pridanej hodnoty z celých
trov, ktoré vznikli, vrátane poštovných výdavkov a to s poukazom už na ustálenú judikatúru, ktorá riešila
otázku nárokov platcov DPH či už u súdnych exekútorov alebo advokátov vo vzťahu k týmto výdavkom.

Preto súd považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa o náhrade trov exekúcie za správne a postupom
podľa § 219 O.s.p. toto rozhodnutie potvrdil.

Pokiaľ ide o náhradu trov odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 197

ods. 1, § 196 Exekučného poriadku vzhľadom k tomu, že si náhradu trov odvolacieho konania súdny
exekútor neuplatnil a ani oprávnený. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. odvolací súd náhradu trov odvolacieho
konania účastníkom nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.