Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. september 2013

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 5Er/372/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712209701
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Kozáková
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2013:7712209701.2

Uznesenie

Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36
865 141, proti povinnému: Y., o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
takto

r o z h o d o l :

Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z a m i e t a.

Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 27.6.2012 bola tunajšiemu súdu predložená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučný titul,
ktorým je rozhodcovský rozsudok sp.zn. SR 08664/11 zo dňa 29.9.2011, vydaný Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841
04 Bratislava, IČO: 35 922 761.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z., súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa
osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského
rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.Podľa§45ods.2zákonač.244/2002Z.z.,súdpríslušnýnavýkonrozhodnutiaalebonaexekúciuzastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Súd po preskúmaní žiadosti súdneho exekútora rozhodol tak, že ju zamietol uznesením č.k.
5Er/372/2012-11 zo dňa 13.7.2012. Súd odôvodnil rozhodnutie tým, že rozhodcovská zmluva nebola
individuálne dohodnutá medzi oprávneným a povinným, ale bola iba zahrnutá vo všeobecných
podmienkach poskytnutia úveru. Ďalej súd poukázal na to, že dohoda o vyplnení zmenky, ktorá
je súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru (bod 14) je v rozpore s ustanovením § 54

Občianskeho zákonníka. Táto podmienka je dohodnutá jednoznačne v prospech veriteľa a povinný ju
nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť. V závere súd skonštatoval, že z odôvodnenia exekučného titulu
nie je známe, aká suma bola povinnej skutočne poskytnutá, či úverová zmluva obsahuje podstatné
náležitostizmluvyospotrebiteľskomúvere,vakejvýškebolaurčenáročnápercentuálnamieranákladov,
kedy sa povinná dostala do omeškania, akú časť svojej pohľadávky splatila a z čoho pozostáva suma, z
ktorej je vypočítaný úrok z omeškania. Na základe vyššie uvedeného súd zhodnotil, že zmluva o úvere

obsahuje niekoľko neprijateľných podmienok, a preto rozhodol tak, že žiadosť o udelenie poverenia na
výkon exekúcie zamietol.

Protirozhodnutiutunajšiehosúdupodalodvolanieoprávnený,oktoromrozhodolKrajskýsúdvKošiciach
uznesením č.k. 12CoE/267/2012-23 zo dňa 21.6.2013 tak, že zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa a
vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odvolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku
právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone
stanovených dôvodov existujú z nej výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 45 zákona
o rozhodcovskom konaní, ktoré obsahuje osobitný prieskumný inštitút, a to prieskumnú právomoc
exekučného súdu. Toto ustanovenie umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom

nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v §
45 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa uvedeného ustanovenia je exekučný súd oprávnený
posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať
ho z hľadísk uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Takéto posúdenie však prichádza
do úvahy až vtedy, ak má exekučný súd napevno ustálené, že v konkrétnom exekučnom konaní sú

splnené podmienky, za ktorých môže vo veci konať, t. j. že sú splnené základe podmienky konania. Tieto
stanovuje ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého je súd rozhodujúci o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie povinný preskúmať túto žiadosť, exekučný titul
a návrh na vykonanie exekúcie a posúdiť, či tieto nie sú v rozpore so zákonom. V rámci tohto prieskumu
exekučný súd predovšetkým zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je

vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní
a či právo nie je prekludované. Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným,
má exekučný súd právo posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v
konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky. Z rozhodnutia súdu
prvého stupňa je však zrejmé, že tento sa uvedenou otázkou dostatočne nezaoberal. V odôvodnení len

skonštatoval,žeZmluvaoúvereaniVšeobecnépodmienkyposkytnutiaúveruneobsahujúrozhodcovskú
doložku individuálne dohodnutú so spotrebiteľom, bližšie sa so závermi z toho plynúcimi nevyporiadal.
Vzhľadom na uvedené je napadnuté uznesenie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čím došlo v
konaní pred súdom prvého stupňa k takej vade konania, na ktorú odvolací súd v zmysle ust. § 212 ods.
3 O.s.p. prihliada z úradnej povinnosti.

V ďalšom konaní súd prvého stupňa opätovne preskúma zmluvu účastníkov konania a všeobecné
podmienky poskytnutia úveru oprávneného a tohto vyzve na predloženie rozhodcovskej zmluvy, resp.
dohody o rozhodcovskej doložke. Ak oprávnený nepreukáže dohodu s povinným o tom, že spory zo
zmluvyoúveresamajúriešiťpredrozhodcovskýmsúdom,potomoprávnenýmpredloženýrozhodcovský
rozsudok nemožno akceptovať ako exekučný titul. V prípade, ak oprávnený predloží súdu prvého stupňa

rozhodcovskú zmluvu, od ktorej rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc, súd prvého stupňa bude
v prvom rade skúmať, či rozhodcovská doložka spĺňa požiadavku predpísanej písomnej formy podľa§ 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, pretože ak nebola dodržaná písomná
forma rozhodcovskej doložky, rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom. V takomto
prípade bude potrebné zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie v celom rozsahu. Ak bude dodržaná písomná forma rozhodcovskej doložky, bude úlohou
súdu opätovne posúdiť, či vzhľadom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu medzi oprávneným a
povinným je dojednanie rozhodcovskej doložky v súlade s právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa,
a teda či nejde o neprijateľnú podmienku, pretože rozsudok vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej
podmienky nemôže byť exekučným titulom. Až v prípade, že rozhodcovská doložka nebude posúdená

ako neprijateľná zmluvná podmienka, bude potrebné skúmať, či plnenie, ktoré má byť na základe nej
vykonané, odporuje alebo neodporuje dobrým mravom (§ 45 zákona č. 244/2002 Z. z.).

Na základe rozhodnutia odvolacieho súdu tunajší súd vyzval oprávneného o predloženie rozhodcovskej
zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným. Dňa 7.8.2013 oprávnený predložil súdu rozhodcovskú
zmluvu uzavretú medzi oprávneným a povinným, v ktorom sa zmluvné strany dohodli, že všetky
spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX vrátane sporov

o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek
zabezpečujúcich uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov
o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred a) Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, b) pred príslušným súdom Slovenskej
republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu.

Po preskúmaní rozhodcovskej zmluvy súd konštatuje, že takto formulovaná rozhodcovská zmluva je
platná, vzhľadom na to, že dáva obidvom zmluvným stranám rovnakú príležitosť vybrať si, či predložia
ako žalobca spor na rozhodcovský súd alebo príslušný súd Slovenskej republiky. Vzhľadom na to,
že zmluvné dojednania boli porušené povinným, oprávnený si ako žalobca vybral rozhodcovský súd.
Rozhodcovská zmluva nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa, pretože nenúti spotrebiteľa riešiť spory výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z., účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť
námietkunedostatkuprávomocirozhodcovskéhosúdupreneexistenciualeboneplatnosťrozhodcovskej
zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové
obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci

nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní; túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho
pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná
otázka prekračuje právomoc rozhodcovského súdu, musí účastník rozhodcovského konania uplatniť
najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie.

Vyššie citované zákonné ustanovenie dáva účastníkovi rozhodcovského konania možnosť namietať

neplatnosť rozhodcovskej zmluvy. Ako vyplýva z exekučného titulu, povinný túto zákonnú možnosť
nevyužil, aj napriek tomu, že mu bola doručená výzva k žalobnej odpovedi do vlastných rúk. Okrem
toho, ustanovenie § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. dáva účastník rozhodcovského konania zákonnú
možnosť domáhať sa žalobou podanou na príslušnom súde zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku, z dôvodov vymedzených zákonom. V zmysle písm. c) je jedným z takýchto dôvodov

aj popieranie platnosti rozhodcovskej zmluvy. Povinný doposiaľ nevyužil ani túto zákonnú možnosť
namietať platnosť rozhodcovskej zmluvy.

Súd považuje zmluvu o úvere uzavretú medzi oprávneným a povinným za zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, aj keď ju účastníci konania takto nenazvali a v písomnej zmluve ju označili „Zmluva o úvere“
uzavretá v zmysle Obchodného zákonníka, pretože podľa § 41a Občianskeho zákonníka, ak právnym

úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú
splnené všetky jeho náležitosti. Predmetná zmluva spĺňa všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa
§ 52 - § 54 Občianskeho zákonníka a § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z., preto ju súd prvého stupňa
správne posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu.Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 1 ods. 3 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorého výška je
menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur; ak je na rovnaký alebo obdobný účel uzavretých v období 12
mesiacov viac zmlúv o úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o úvere

sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa tohto zákona.

Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná
v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ

zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.Ustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,

ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva upravená v Obchodnom zákonníku, ktorý
možnoaplikovaťbezohľadunato,čijeúverposkytovanýspotrebiteľovi,alebopodnikateľskémusubjektu
- fyzickej osobe alebo právnickej osobe. Zákon o spotrebiteľských úveroch upravuje úverové vzťahy
v prípade, keď je úver poskytovaný spotrebiteľovi mimo jeho podnikateľskej činnosti alebo povolania
a vo vzťahu k Obchodnému zákonníku má účinky normy lex specialis. Spotrebiteľské zmluvy sú také

zmluvy, ktoré uzatvárajú poskytovatelia služieb o určitom rovnakom predmete plnenia opakovane s
veľkým počtom zákazníkov - spotrebiteľov. Návrh týchto zmlúv pripravujú poskytovatelia služieb na
vopred predtlačených tlačivách, čo je zjavné aj v prejednávanej veci a vyplýva to z tlačiva predmetnej
zmluvy o úvere. Spotrebiteľ - povinná nemala možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah navrhovanej
zmluvy o úvere - spotrebiteľskej zmluvy, nemohol vyjednávať, jedinou jej alternatívou bolo prijatie alebo

neprijatie návrhu.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Z výpisu z
obchodného registra vedeného Okresným súdom Bratislava I odvolací súd zistil, že oprávnený je
právnickou osobou, ktorá má v predmete činnosti od 14.3.2001 poskytovanie úverov z vlastných zdrojov,

teda je oprávnený poskytovať spotrebiteľské úvery. Podľa § 1 ods. 3 písm. f) spotrebiteľským úverom nie
je úver, ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur, čo znamená, že aj výška predmetného
úveru (200 eur) zodpovedá rozpätiu, v ktorom možno poskytovať spotrebiteľské úvery. Predmetný úver
spĺňa aj ostatné náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle §§ 1, 2, 3 zákona č. 129/2010 Z.z., pretože
oprávnený predmetnou zmluvou o úvere poskytol povinnej peňažné prostriedky dočasne, vo forme

odloženýchsplátokúveruapovinnásazaviazalaposkytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťauhradiťcelkovénáklady spojené s úverom - všetky náklady, vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím
spotrebiteľského úveru.

Povinný v predmetnej zmluve o úvere síce vyhlásila, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na

výkon povolania, čo však bez ďalšieho nevylučuje vec z režimu spotrebiteľských úverov. Ustanovenie
§ 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z. hovorí, že spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, ktorá
nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Avšak
v prípade, ak zmluva o úvere obsahuje len všeobecný údaj o uzavretí tejto zmluvy na účel povolania,

ktorý však neposkytuje odpoveď na otázku aké povolanie povinný vykonáva a aký konkrétny súvis s
takýmto povolaním uzavretie zmluvy má, nemožno takúto zmluvu vyňať z aplikácie zákona č. 129/2010
Z.z.. V prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, nesie dôkazné bremeno veriteľ (oprávnený)
a existujúce pochybností treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo však oprávnený
neurobil.

Nakoľko v predmetnom exekučnom konaní oprávnený navrhol vykonať exekúciu na podklade

rozhodcovského rozsudku, súd v súlade s § 45 ods. 2 v spojení s § 45 ods. 1 písm. c) zákona o
rozhodcovskom konaní ex offo skúmal, či exekučný titul nezaväzuje povinného na plnenie, ktoré by
bolo objektívne nemožné, právom nedovolené alebo ktoré by odporovalo dobrým mravom. O objektívne
nemožné plnenie ide vtedy, keď splnenie záväzku je všeobecne nemožné pre akéhokoľvek dlžníka.
Plnenie možno považovať za právom nedovolené vtedy, keď svojím obsahom alebo účelom odporuje

zákonu, alebo keď zákon obchádza, t.j. neodporuje síce výslovnému zneniu zákonného ustanovenia,
avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. Plnenie odporuje dobrým mravom
vtedy, keď by účastník konal v rozpore so základnými všeobecne uznávanými, v spoločnosti panujúcimi
morálnymi zásadami ohľadne vzťahov a konania medzi ľuďmi.

Na základe vyššie uvedeného, súd znova preskúmal exekučný titul a zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX

zo dňa XX.XX.XXXX. vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Podľa názoru súdu dotknutá
zmluva obsahuje viaceré neprimerané zmluvné podmienky.

V exekučnom titule bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 1.049,01 eur spolu
so zmenkových úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.049,01 eur od 4.6.2011 do zaplatenia,
zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1.049,01 eur od 21.7.2011 do zaplatenia a nahradiť

trovy rozhodcovského konania vo výške 310,68 eur. Oprávnený a povinný zabezpečili svoj záväzkový
vzťah (zmluvu o úvere) neúplnou zmenkou (blankozmenkou) vystavenou dňa 28.10.2010, kde povinný
vystupuje ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent. Povinný si svoju povinnosť vyplývajúcu zo
záväzkového vzťahu riadne nesplnil, čím sa stal dlh v zmysle dohodnutých podmienok splatný vcelku
dňa 4.6.2011. Oprávnený vyplnil dňa 16.7.2011 zmenku povinného v zmysle Dohody o vyplnení zmenky

na sumu 1.049,01 eur s dátumom začiatku úročenia dňa 4.6.2011 a táto bola povinnému predložená
na zaplatenie dňa 21.7.2011.

Dohoda o vyplnení zmenky je obsiahnutá v bode 13 všeobecných podmienok poskytnutia úveru,
pričom v zmysle tejto dohody na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky
vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ dve zmenky, v

ktorých nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany
sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na prvej zo zmeniek remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu
4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce
splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej
splátky. Zmenková suma mala v zmysle dohody pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov

veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia prvej zo zmeniek. Dátum začiatku
úročenia zmenkovej sumy mal byť na prvej zo zmeniek vyplnený tak, že ním mal byť deň, kedy sa stal
splatný celý dlh. Druhú zo zmeniek bol remitent oprávnený vyplniť v prípade, ak zmenka, ktorá bola
vyplnená ako prvá, bola zničená alebo stratená.Súd po preskúmaní uvedeného zmluvného ustanovenia dospel k záveru, že dohodu o vyplnený
zmenky je nutné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Takého zmluvné dojednanie medzi
dodávateľom a spotrebiteľom síce nie je vymenované v prílohe smernice 93/13/EHS, ktorá obsahuje

výpočet neprijateľných zmluvných podmienok a ani v ustanovení § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka,
avšak ako vyplýva z čl. 3 ods. 3 smernice, príloha obsahuje len indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam
podmienok, ktoré sa môžu považovať za neprijateľné. Rovnaký záver možno vyvodiť aj ustanovenia §
53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ktoré obsahuje tiež len exemplifikatívny výpočet ustanovení, ktoré
je treba považovať za neprijateľné zmluvné podmienky. Posúdenie toho, ktoré ustanovenie zmluvy

je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku preto ostáva na vnútroštátnom súde. Súd má za
to, že ustanovenie zmluvy o úvere obsahujúce dohodu o vyplnení zmenky je potrebné považovať za
neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko táto zmluvná podmienka nebola individuálne dohodnutá,
t.j. bola vopred navrhnutá a spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť podstatu tejto podmienky. Podľa
názoru súdu toto zmluvné dojednanie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa, nakoľko dodávateľ si zabezpečil svoju

pohľadávku vzniknutú na základe zmluvy o úvere na úkor práv spotrebiteľa. Súd má za to, že
spotrebiteľvčaseuzavretiadotknutejzmluvyoúverenebolschopnýposúdiťzákonnédôsledkyuzavretej
dohody o vyplnení zmenky, a teda predovšetkým posilnenie práva a jeho vymožiteľnosti na strane
dodávateľa na úkor spotrebiteľa. Pretože súd dospel k záveru, že dotknuté zmluvné dojednanie
predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, je potrebné túto podmienku v zmysle ustanovenia § 53

ods. 5 Občianskeho zákonníka považovať za neplatnú. Nakoľko ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy
obsahujúcedohoduovyplnenízmenkyjepotrebnépovažovaťzaneprijateľnúzmluvnúpodmienku,ktorá
je podľa Občianskeho zákonníka neplatná, súd má za to, že dodávateľ nebol oprávnený takú zmenku
vyplniť a tým si ani uplatniť nárok z tejto zmenky na rozhodcovskom súde.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a

zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Exekučný titul zaväzuje povinnú okrem iného aj na úhradu zmenkového úroku dohodnutého medzi
účastníkmi vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.049,01 eur od 4.6.2011 do zaplatenia. Súd však takúto

dohodu týkajúcu sa zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne, považuje
za dohodu, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi a ktorá je ustanovením, ktoré spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Napriek tomu, že
nie sú stanovené limity na výšku úrokov pri úveroch a finančných pôžičkách a ich hodnota je ponechaná
na dohode zmluvných strán, ich konečná výška nie je neobmedzená. Výška úrokov totiž nesmie byť v

rozpore s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého treba za neplatný považovať taký
právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, tento obchádza alebo sa prieči
dobrým mravom. Právny úkon postihnutý vadou uvedenou v ustanovení § 39 Občianskeho zákonníka
treba považovať za absolútne neplatný. Účastníkmi dohodnutý zmenkový úrok vo výške 91,25 % ročne
súd považuje s prihliadnutím na výšku pohľadávky oprávneného a okolnosti prípadu za jednoznačne v

rozpore s dobrými mravmi, a preto takého dojednanie medzi zmluvnými stranami treba považovať za
absolútne neplatné.

Predmetná zmluva o úvere bola uzatvorená dňa XX.XX.XXXX., teda za účinnosti zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa § 25 ods. 5 cit., na zabezpečenie nárokov veriteľa zo
spotrebiteľského úveru zmenkou alebo šekom sa do 31. decembra 2010 vzťahujú ustanovenia

doterajších predpisov. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znenízákona č. 270/2008 Z.z. účinného od 1.1.2008, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo
inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo
šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a

zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského
úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp.
vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi
kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky

alebo postúpenia práv zo zmenky.

Zmenková suma v čase vyplnenia zmenky musí byť v súvislosti s vyššie uvedených ustanovením
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 %
istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Povinnej bol poskytnutý úver vo výške 500,- eur. Zmenková
suma preto nesmela presiahnuť výšku 650,- eur. Zmenka, ktorú vystavil povinný dňa 28.10.2010, v deň

uzatvorenia zmluvy o úvere, na vopred predformulovanom tlačive, znejúca na sumu 1.049,01 eur, bola
na základe vyššie uvedených skutočností vystavená v rozpore so zákonom.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený
výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Súd pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dospel

k záveru, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX obsahuje viaceré ustanovenia, ktoré
je potrebné považovať za neplatné, či už z dôvodu, že ich súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku alebo z dôvodu ich rozporu s dobrými mravmi. V odôvodnení rozhodcovského rozsudku
sa neuvádza, aká suma bola povinnej skutočne poskytnutá, či úverová zmluva obsahuje podstatné
náležitostizmluvyospotrebiteľskomúvere,vakejvýškebolaurčenáročnápercentuálnamieranákladov,

kedy sa povinná dostala do omeškania, akú časť svojej pohľadávky splatila a z čoho pozostáva suma,
z ktorej je vypočítaný úrok z omeškania. Exekučný titul je preto nepreskúmateľný.

Pretože má súd za to, že exekučný titul- rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského
konania (povinného) na plnenie, ktoré je právom nedovolené a odporuje dobrým mravom, zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, tak ako je to uvedené v prvej

vete výrokovej časti tohto uznesenia.

Súd okrem vyššie uvedeného poukazuje na skutočnosť, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý bol
zamestnancom účastníka exekučného konania (oprávneného). Z Nálezu Ústavného súdu SR č. III. ÚS
322/2010 z 13.4.2011 vyplýva, že táto skutočnosť je okolnosťou vylučujúcou ho z vykonávania exekúcie
podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorú je v zmysle § 30 ods. 3 Exekučného poriadku povinný

bezodkladne oznámiť súdu. Ak súd vylúči exekútora z vykonávania exekúcie, v exekúcii pokračuje ten
exekútor, ktorého navrhne oprávnený a ktorého vykonaním exekúcie poverí súdu. Súdny exekútor JUDr.
Rudolf Krutý nemôže vykonávať predmetnú exekúciu pre oprávneného, čo je ďalší dôvod, pre ktorý súd
nemohol udeliť poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.Podľa § 224 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí
o veci.

Podľa § 224 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého
stupňa platia i pre odvolacie konanie.

Súd nepriznal účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený si náhradu
trov neuplatnil a ostatným účastníkom preukázateľné trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na tunajší súd.