Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. september 2013

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 8Er/658/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5608207722
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Vencuríková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2013:5608207722.2

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom
AK Pribinova 25, 811 09 Bratislava 1, proti povinnej X. O., K.. XX. XX. XXXX, O. O.S. XX, O., Š. R. W.,
pre vymoženie pohľadávky vo výške 527,78 eura s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom
JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp. zn. Ex

10031/2008, takto

r o z h o d o l :

Exekúcia sa z a s t a v u j e .

O trovách exekúcie súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým sa začalo exekučné konanie pod sp. zn. EX 10031/08

na vymoženie pohľadávky vo výške 15.900,-Sk s príslušenstvom, priznanej rozhodnutím, ktoré vydal
rozhodca Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so
sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761, sp. zn.: SR 07687/2008 zo dňa 12. 8. 2008.
Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 015775 * zo dňa 15. 12. 2008.

Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene

a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu
zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa
dosiaľ nestalo vykonateľným.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ
čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného
poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného
poriadku), podrobne upravuje Exekučný poriadok, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže
učiniť, nie je explicitne daný. Z uvedeného je potrebné vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne
o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie

núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého
exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. (z
uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 181/2011-16 zo dňa 12. 05. 2011). Možnosť
zastaviť exekúciu súdom bez návrhu Exekučný poriadok (z hľadiska dôvodov, okolností a pod.) bližšie
neupravuje. Je však nesporné, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex
offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, a ak kedykoľvek v priebehu

konania zistí, že podmienky núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o zastavení
exekúcie. Je tiež nepochybné, že jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jehoexistencie nie je možné exekúciu vykonať (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III.ÚS
86/2010-19 zo dňa 18. 02. 2010). Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je
vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky

nespĺňa, aj napriek tomu nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (z
rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 164/96 zo dňa 27. 01. 1997). Pokiaľ
oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu,
je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať

rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či
rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný
súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. (z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa 13. 10. 2011).

Z pripojených listín, súd zistil, že dňa 11. 12. 2007 bola medzi oprávneným a povinnou uzavretá Zmluva

o úvere, variabilný symbol (č. zmluvy) 5371212, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej finančné
prostriedky vo výške 10.000,-Sk a povinná sa zaviazala poskytnuté finančné prostriedky splácať v 12
tich mesačných splátkach po 1.560,-Sk.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len

„Občiansky zákonník“) v znení účinnom ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, t.j. do 31. 12. 2007,
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, t.j.
do 31. 12. 2007, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, t.j.
do 31. 12. 2007, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia spotrebiteľskej

zmluvy, t.j. do 31. 12. 2007, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka").

Podľa§54ods.1druhávetaObčianskehozákonníka,spotrebiteľsanajmänemôževopredvzdaťsvojich

práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinnou, ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodcovského
rozsudku a ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku je zmluvou spotrebiteľskou. Jedná sa o zmluvu,
ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí
obsah zmluvy (poskytnutie finančných prostriedkov) podstatným spôsobom neovplyvňujú, všeobecné
podmienky poskytnutia úveru sú vopred pripravené bez možnosti ich modifikácie. Úprava zákona o

ochrane spotrebiteľa rozšírila definíciu spotrebiteľských zmlúv podľa Občianskeho zákonníka aj na
zmluvy priamo v Občianskom zákonníku neupravené (porovnaj znenie § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka účinné od 01. 01. 2008). Zmluvnými stranami spotrebiteľskej, typovej zmluvy sú dodávateľ,
spoločnosť Pohotovosť s.r.o., ktorej predmet činnosti je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov,
teda koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je subjekt, ktorý pri uzatváraní

a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Súd považuje za preukázané, že povinný má v danom vzťahu vzniknutého z uzavretej
zmluvy postavenie spotrebiteľa, nakoľko sa jedná o poskytnutie peňažných prostriedkov fyzickej osobe
- nepodnikateľovi. Keďže súd dospel z predložených listín k záveru, že povinný mal vo vzťahu zuzatvorenej zmluvy postavenie spotrebiteľa, za použitia všeobecného interpretačného ustanovenia § 54
Občianskeho zákonníka, týkajúceho sa spotrebiteľských zmlúv, je namieste pri pochybnostiach (ktoré
by ev. mohol vniesť oprávnený) o obsahu zmlúv výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, čím treba dospieť k

záveru, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že dlžník koná pri uzatváraní a plnení z uzatvorenej
zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti ťaží toho, kto bude tvrdiť
takúto výnimku. Z povahy zmluvných strán, predmetu podnikateľskej činnosti veriteľa a v konečnom
dôsledku aj z obsahu zmluvy je zrejmé, že ide o štandardnú spotrebiteľskú zmluvu o plnení z ktorej
rozhodol rozhodcovský súd. Za takéhoto stavu musí exekučný súd podrobiť túto zmluvu súdnej kontrole,

či sa nevymáha plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky.

Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy, ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre
ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a určujú,
aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť. Povaha a význam verejného
záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú Občiansky zákonník zaručuje spotrebiteľom, odôvodňujú to,

že súd má posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu,
ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať neprijateľnú podmienku, t. j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Značnú nerovnováhu je možné vysvetľovať
ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo značne obmedzuje uplatňovanie

nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, nápravy už prijatého plnenia
alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy. Vzhľadom na obsah § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je
potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Ochrana, ktorú poskytuje Občiansky zákonník
spotrebiteľom, umožňuje aj exekučnému súdu preskúmať spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu nekalú

podmienku aj vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná
svoje práva, alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo.
Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny výpočet ustanovení v spotrebiteľských zmluvách, ktoré
zákonodarca považuje za neprijateľné podmienky a ktoré môže a má dopĺňať judikatúra súdov, ktorá
by mala vziať do úvahy i znenie a duch smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách z 5.apríla 1993 (ďalej len „smernica“). Cieľom takejto úpravy je dosiahnuť,
aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali a aby mali
odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých
so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov. Súd pri posudzovaní podmienok uzatvorenej
spotrebiteľskej zmluvy použil aj analogický výklad a to podľa smernice, ktorá bola do nášho právneho

poriadku prebratá zákonom č. 150/2004 Z. z. Okrem toho má smernica aj tzv. nepriame účinky, takže
je záväzná pre Slovenskú republiku a slúži aj ako interpretačné pravidlo pre výklad spotrebiteľských
právnych vzťahov.

Príloha smernice obsahuje zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Medzi nimi sa bod

1 písm. q) týka podmienok, ktorých cieľom alebo účinkom je „neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo
mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä
vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou
(rozhodcovským konaním - neoficiálny preklad), nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo
ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo

spočívať na inej zmluvnej strane“.

Bod 17. zmluvy uvedený vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, upravuje riešenie sporov -
rozhodcovskú doložku tak, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť,
výklad alebo zrušenie, budú riešené:

a)predStálymrozhodcovskýmsúdomzriadenýmspoločnosťouSlovenskározhodcovská,a.s.sosídlom
Karloveské rameno 8, 841 01 Bratislava, IČO: 35 922 761, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
rozhodcovskomsúde;rozhodcovskékonaniebudevedenépodľavnútornýchpredpisovrozhodcovského
súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu,
b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa

príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).
Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie,
na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskejdoložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná
žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými
predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná v bode 17
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je, že spotrebiteľovi je odopretá možnosť brániť svoje práva
pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak oprávnený podá voči nemu žalobu u vopred ním
vybraného rozhodcovského súdu, čím reálne došlo k narušeniu zákonom sledovanej rovnováhy medzi

zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, reálne vopred vzdal
práva na účinnú právnu ochranu. Spotrebiteľovi je tak odopretá možnosť brániť svoje práva vo všetkých
sporoch, v ktorých sa domáha svojich práv dodávateľ v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka
je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a je dodávateľom pripravená ako
súčasť vopred pripravených podmienok predloženej zmluvy, ktoré nemá možnosť spotrebiteľ ovplyvniť.
Zmluvná podmienka núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa

tak ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom vo všetkých prípadoch, ak bude
vystupovať na strane žalovaného a dodávateľ sa bude voči spotrebiteľovi domáhať svojich práv žalobou
podanou u ním vybratého rozhodcovského súdu. Rozhodcovský súd je súkromnoprávnym orgánom,
ktorý neoplýva všetkými atribútmi nositeľa verejnej moci. Vychádzajúc zo znenia rozhodcovskej doložky
je zrejmé, že oprávnený už od počiatku sleduje jej koncipovaním riešenie prípadných sporov rozhodcom

za účelom reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Uvedené potvrdzuje i množstvo exekučných
vecí s obdobným skutkovým základom vedených nielen na tunajšom súde, kde exekúcie s totožným
oprávneným sú vykonávané na základe exekučného titulu, ktorým sú takmer výlučne rozhodcovské
rozsudky. Ak je rozhodcovská doložka súčasťou vopred pripravených zmluvných podmienok bez
možnosti ich modifikácie, vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na jej

nekalosť. Pri ochrane spotrebiteľa preto v súvislosti s rozhodcovskou doložkou je nevyhnutné, aby
spotrebiteľmalmožnosťpožiadaťvšeobecnýsúdoochranu,aksirozhodcovskýsúdosobitnenevyjednal
a teda si ho výslovne spotrebiteľ neželal. Rozhodcovská doložka bola už v čase zatvárania zmluvy
neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatnou podľa § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka. Rozhodcovské konanie sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia (bez písomnej formy) zo

strany zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť riadnym
exekučným titulom na vykonanie exekúcie. V tomto smere súdu dáva za pravdu aj neskoršie prijatá
novela Občianskeho zákonníka, ktorá zákonom č. 568/2007 Z. z. účinným od 1. januára 2008 zaviedla
do § 53 ods. 4 písm. r) v znení: „za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve sa
považuje ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby

spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní“. Pokiaľ je zmluvná podmienka v hrubom
nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej
spotrebiteľskej zmluvy (vzťah fakticky nerovný a nevyvážený), niet žiadnych pochybností o tom, že
taká zmluvná podmienka je neprijateľná. Na rozdiel od iných zmluvných podmienok, nekalá povaha
rozhodcovskej doložky dopadá na celé exekučné konanie vyvolané oprávneným.

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),
na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá
neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti

rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v
právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to
spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach
založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. Oprávneniu súdov v exekučnom konaní

skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. s jej
neplatnosťou, nebránia ustanovenia zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon
o rozhodcovskom konaní“), napr. § 21 ods. 2 alebo § 40 ods. 1 písm. c/ tohto predpisu. To znamená,
že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť
existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je

exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v
prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom
znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súdnapĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21.03.2012).

Oprávnenie rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť spor medzi účastníkmi sa zakladá práve
rozhodcovskouzmluvou(doložkou).Aksúdvexekučnomkonanískúmaplatnosťrozhodcovskejdoložky,
zaoberá sa tým, či exekučný titul vydal orgán na to oprávnený, rovnako ako by to skúmal v prípade
iných exekučných titulov uvedených v § 41 exekučného poriadku. Predpokladom na zákonné vedenie
exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia po materiálnej aj formálnej stránke. Súčasťou

predpokladov na vykonateľnosť exekučného titulu je, že exekučný titul bol vydaný orgánom na vydanie
takéhoto rozhodnutia príslušným. Ak rozhodnutie vydal nepríslušný orgán, ide o právny akt nulitný,
ktorý v exekučnom konaní nie je možné vykonať, nakoľko nejde o akt štátnej správy, resp. verejnej
moci. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval (z uznesenia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 MCdo 20/2008 zo dňa 22. 04. 2009). Neplatná rozhodcovská
doložka nemohla platne založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci a ani na vydanie

rozhodnutia, ktoré by následne mohlo požívať tiež náležitú ochranu v procese exekučného vymáhania
ním priznanej pohľadávky (čiže stať sa spôsobilým podkladom exekúcie alebo tiež exekučným titulom).
Keďže nulitný (z pohľadu práva neúčinný) titul žiadnu prekážku následného prejednania a tiež
rozhodnutia veci všeobecným súdom nepredstavuje. Exekučný súd dospel k záveru o neexistencii
relevantného exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) na základe posúdenia rozhodcovskej

doložky v spotrebiteľskej zmluve ako neprijateľnej podmienky podľa § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka
v znení neskorších predpisov. Keďže rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná a spôsobuje
značnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa,jeabsolútne
neplatná.

Rozhodcovský rozsudok vydaný v predmetnej veci je z dôvodu nedostatku právomoci rozhodcovského
súdu odvíjajúcej sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy materiálne nevykonateľný
(nezáväzný). Rozhodcovský rozsudok je nulitným aktom, keďže bol vydaný rozhodcom, rozhodcovským
súdom, ako nepríslušným orgánom na jeho vydanie. Výkon rozhodnutia môže byť vedený len vtedy,
keď je určený vykonateľným exekučným titulom. Existencia takéhoto titulu je materiálnym predpokladom

každého výkonu. Ak neexistuje potrebný titul, je výkon nemožný. Takto je potrebné vykladať slová
Exekučného poriadku „rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným“. Na základe uvedeného súd v
zmysle § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku exekúciu zastavil z dôvodu, že v preskúmavanej veci
absentuje vykonateľný exekučný titul pre vykonanie exekúcie.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Súd o trovách exekúcie nerozhodoval, ale výrokom určil, že o nich bude rozhodovať do 30 dní po
nadobudnutíprávoplatnostirozhodnutiavovecisamej(zastaveníexekúcie).Právnaúpravavustanovení

§ 151 ods. 3 O. s. p. neznamená, že sa o trovách nerozhodne, ale že sa len oddiali rozhodnutie o trovách
konania. Teda výrok o trovách konania podľa § 151 ods. 3 O. s. p. nepredstavuje procesnú situáciu, že
výrok o trovách chýba, ale je plnohodnotným výrokom o trovách konania.
Nakoľko súd rozhodol o zastavení exekúcie, nerozhodoval o námietkach povinnej proti ďalším trovám
exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch
vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.

Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný

čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.