Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, June 28, 2013

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/76/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211214791
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2211214791.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Česká republika, s.r.o., Novodvorská č. 994,
Praha, IČO: 25117483, zastúpený advokátskou spoločnosťou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5,
Bratislava, proti odporcovi: D. N., nar. XX.XX.XXXX, F. D. XXX/XX, W. Z., za účasti vedľajšieho účastníka
na strane odporcu: Spotrebiteľské združenie OSA, Fedinova 9, Bratislava, IČO: 42260086, zastúpený
advokátskou kanceláriou: HKP Legal, s.r.o., Sasinkova 6, Bratislava, IČO: 36727334, v mene ktorej

koná advokát a konateľ: Mgr. Peter Kubovič a JUDr. Rudolf Priečinský, o zaplatenie 826,06 eur, na
odvolanie navrhovateľa a vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k.
4C 211/2011-32 zo dňa 02.12.2011, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie vedľajšieho účastníka na strane odporcu o d m i e t a.

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti o trovách konania
r u š í a vec v r a c i a súdu prvého stupňa v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním prvostupňový súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi 767,98 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 567,32 eur od
14.12.2007 do zaplatenia a náhradu trov konania 261,39 eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa
v mesačných splátkach po 50,- eur vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca a to aj tak, že omeškanie s
plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Vo zvyšku súd návrh zamietol.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil citáciou § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 160 ods. 1
O.s.p. a vecne tým, že právny predchodca navrhovateľa a odporca uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom
úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Táto zmluva obsahuje v podstate
všetky predpísané náležitosti zákonom, obsahuje RPMN, preto bola uzavretá platne. Z obsahu zmluvy
súd ďalej zistil, že zmluvu odporca uzavrel ako spotrebiteľ, preto v zmysle § 52 odsek 1 OZ táto
zmluva súčasne má aj charakter spotrebiteľskej zmluvy. Bolo ďalej preukázané a jednoznačne vyplýva

zo zaslaného listu odporcovi 13.12.2007, že odporca porušil svoje zmluvné povinnosti, nezaplatil
pôvodnému veriteľovi dohodnuté mesačné splátky riadne a včas. Preto pôvodný veriteľ odstúpil od
úverovej zmluvy a vyzval odporcu ako dlžníka na zaplatenie dlžnej čiastky 24.886,- Sk v lehote do
17.12.2007. Ku dňu podania návrhu na začatie konania výška dlhu predstavuje 826,06 eur. Súd
zaviazal odporcu vzhľadom na vykonané dokazovanie a zistený skutkový stav v súlade so zákonom
zaplatiť navrhovateľovi istinu 567,32 eur, zameškané úroky 200,66 eur, t.j. celkom 767,98 eur spolu

so zákonnými úrokmi z omeškania v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V časti o
zaplatenie zmluvnej pokuty za omeškané splátky vo výške 58,09 eur súd návrh navrhovateľa zamietol
a to z dôvodu, že podľa názoru súdu zmluvná pokuta medzi účastníkmi konania nebola uzavretá
písomne, keďže obchodné podmienky zmluvy o spotrebiteľskom úvere boli odporcovi predložené napredtlačenom formulári a tieto obchodné podmienky zmluvy o spotrebiteľskom úvere účastníkmi konania
neboli podpísané, to znamená, že táto zmluvná pokuta v súlade s ust. § 544 ods. 2 Občianskeho
zákonníka nebola dojednaná písomne, preto je neplatná v súlade s ust. § 37 Občianskeho zákonníka.

Vzhľadom na túto skutočnosť súd návrh na začatie konania v časti o zaplatenie 58,09 eur zamietol. V
súlade s ust. § 160 ods. 1 O.s.p., keďže pre súd sú neznáme súčasné majetkové a najmä zárobkové
pomery odporcu, súd povolil odporcovi zaplatiť uplatnenú pohľadávku navrhovateľovi v pravidelných
mesačných splátkach po 50 eur vždy do 20. dňa príslušného mesiaca pod stratou výhody splátok. O
náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 a 149 ods. 1 O.s.p. úspešnému navrhovateľovi v

konaní súd priznal náhradu trov, ktoré mu vznikli zo zaplateného súdneho poplatku 49,50 eur za podaný
návrh. Trovy právneho zastúpenia predstavujú 211,89 eur. Ide o tri úkony právnej služby po 61,74 eur
- prevzatie veci, písomné podanie protistrane - pokus o zmier a podanie návrhu na začatie konania
zvýšených o sadzbu DPH a režijného paušálu k trom úkonom po 8,89 eur.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu a to výlučne
proti výroku, ktorým súd návrh zamietol v časti nároku na priznanie zmluvnej pokuty. Domáhal sa, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, uplatnil si aj právo na náhradu trov konania. Ako odvolací dôvod uviedol, že prvostupňový
súd nedostatočne zistil skutkový stav, nesprávne vec právne posúdil, dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odvolateľ je názoru, že preukázal existenciu dojednania
zmluvnej pokuty, nakoľko medzi listinnými dôkazmi sa nachádzajú obchodné podmienky zmluvy o

osobnom účte, odstúpenie od zmluvy z 13.12.2007 spolu s prílohou a výpis z úverového účtu. Dôvodil
poukázaním na § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a zmluvná pokuta bola dohodnutá obchodnými
podmienkami, pričom tieto sú v zmysle zmluvy o osobnom účte zo dňa 29.03.2007 neoddeliteľnou
súčasťou tejto zmluvy. Podľa článku 2 písm. f) bod ii) obchodných podmienok odporca súhlasil s
tým, že zaplatí navrhovateľovi, ktorý bude oprávnený pripísať na ťarchu jeho účtu sumu akýchkoľvek

nákladov, ktoré vzniknú navrhovateľovi pri vymáhaní sumy úveru alebo akejkoľvek inej sumy v prospech
navrhovateľa a podľa zmluvy a to zmluvnú pokutu vo výške 250,- Sk v prípade, že ktorákoľvek mesačná
splátka alebo jej časť nebude zaplatená k dátumu splatnosti, pričom táto zmluvná pokuta je splatná do
15 dní odo dňa splatnosti takejto mesačnej splátky alebo jej časti. Z predloženého výpočtu z úverového
účtu vyplýva, že zmluvná pokuta bola odporcovi oprávnene naúčtovaná celkovo za sedem omeškaných

splátok, teda v súlade s dojednanými podmienkami. Uvedené skutočnosti vyplývajú aj z odstúpenia od
zmluvy. Zmluvná pokuta bola dojednaná za porušenie odporcovej povinnosti uhrádzať splátky včas,
navrhovateľ uplatnil svoje právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vyplývajúcej z platne uzavretej zmluvy,
súčasťou ktorej sú obchodné podmienky. Z tohto vyplýva, že došlo k preukázaniu existencie nároku
navrhovateľa na zmluvnú pokutu ako aj jej špecifikácii a navrhovateľ má za to, že došlo k nesprávnemu

právnemu posúdeniu veci, teda zmluvná pokuta bola dojednaná platne.

Odporca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom

predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod (§
205 ods. 2 písm. f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa je treba priznať úspech, keďže rozsudok súdu
prvého stupňa v jeho napadnutej časti nie je vecne správny, ale nakoľko nie sú splnené podmienky ani

na jeho zmenu § 220 O.s.p., bolo potrebné rozsudok v napadnutej časti zrušiť, vec vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie a odvolanie vedľajšieho účastníka ako podané oneskorene odmietnuť.

Dňa 24.4.2012 oznámil vstup do konania vedľajší účastník Spotrebiteľské združenie OSA, Fedinova
9, Bratislava, požiadal o zaslanie návrhu a uplatnil námietku premlčania. Následne 18.3.2013 doručil
vedľajší účastník súdu odvolanie proti rozsudku v predmetnej veci. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok

zmenil tak, že návrh v celom rozsahu zamietne a vedľajšiemu účastníkovi prizná náhradu trov konania.
Odvolací súd sa predovšetkým zaoberal včasnosťou odvolania vedľajšieho účastníka.Z obsahu spisu vyplýva, že odvolaním napadnutý rozsudok bol odporcovi doručený riadne 09.12.2011
a vedľajší účastník vstúpil do konania po rozhodnutí súdu prvého stupňa podaním zo dňa 17.04.2012
doručeným 24.4.2012 a odvolanie z 14.2.2013 doručil súdu 18.2. 2013.

Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po zvážení všetkých okolností.

Podľa § 201 O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to
zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom
a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.

Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde proti rozhodnutiu ktorého smeruje
(§ 204 ods. 1 O.s.p.). Do uplynutia lehoty sa podľa § 57 ods. 1 O.s.p. nezapočítava deň, keď došlo
ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Ak koniec lehoty pripadne na sobotou, nedeľu alebo sviatok,
je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň (§ 57 ods. 2 veta druhá O.s.p.). Lehota
je zachovaná, ak sa podľa § 57 ods. 3 O.s.p. posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie

odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Jedná sa o zákonnú procesnú lehotu, teda zásadne
nepredĺžiteľnú.

Zmyslom vedľajšieho účastníctva je pomoc v spore niektorému z účastníkov konania. Pomoc
poskytovaná vedľajším účatníkom môže spočívať tiež v tom, že podá v prospech ním podporovaného
účastníka odvolanie. Vedľajší účastník však môže podať odvolanie, len ak vstúpil do konania pred

súdom prvého stupňa alebo ak vstúpil do konania síce po rozhodnutí prvostupňového súdu, avšak
ešte pred uplynutím odvolacej lehoty účastníkovi, ktorého podporuje. V prípade, že vstúpil do konania
pred rozhodnutím súdu prvého stupňa, doručuje prvostupňový súd svoje rozhodnutie tiež vedľajšiemu
účastníkovi a vedľajší účastník môže podať odvolanie proti tomuto rozhodnutiu v lehote uvedenej
v § 204 ods. 1 O.s.p. Ak sa doposiaľ vedľajší účastník nezúčastní konania, je vedľajší účastník

legitimovaný na odvolanie iba vtedy, ak okrem podania odvolania spôsobom uvedeným v § 43 O.s.p.
oznámi súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník, a to do uplynutia lehoty na podanie
odvolania účastníkovi, ktorého chce v konaní podporovať, a ktorého v prospech preto podáva odvolanie,
teda vedľajšiemu účastníkovi sa počíta odvolacia lehota samostatne, ak vstúpil do konania ešte pred
vyhlásením rozhodnutia súdu prvého stupňa a bolo mu preto rozhodnutie doručené. V prípade, že sa

konania pred súdom prvého stupňa nezúčastnil, podáva vedľajší účastník odvolanie v lehote patriacej
ním podporovanému účastníkovi (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 59/2009 zo dňa
30. apríla 2009).

Z obsahu spisu - z pripojenej doručenky bolo zistené, že rozsudok bol odporcovi doručený poštou riadne
do vlastných rúk dňa 9.12.2011. V zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona nasledujúcim dňom,

teda dňa 10.12.2011 začala plynúť zákonná 15-dňová odvolacia lehota, ktorá uplynula dňom 24.12.2011
(sviatok), takže posledným dňom na podanie odvolania odporcom včas bol 27.12.2011 (utorok). Pre
nepodanie odvolania proti vyhovujúcej časti, rozsudok v tejto časti nadobudol právoplatnosť 28.12.2011.

V danom prípade vedľajší účastník vstúpil do konania na strane odporcu po rozhodnutí súdom prvého
stupňa napadnutým rozsudkom, preto mohol podať včas odvolanie v lehote, ktorá patrila odporcovi t.j.

do 27.12.2012. Nakoľko vedľajší účastník odvolanie doručil odvolaciemu súdu 18.2.2013 (tzn. až po
doručení mu rozsudku odvolacím súdom) teda po uplynutí odvolacej lehoty t.j. oneskorene .

S poukazom na uvedené odvolací súd odvolanie vedľajšieho účastníka proti prvostupňovému rozsudku
odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. a) O.s.p. bez toho, aby sa mohol zaoberať jeho vecnými námietkami.Prvostupňový súd svoj napadnutý zamietajúci výrok o zaplatenie zmluvnej pokuty za omeškané splátky
vo výške 58,09 eur zamietol z toho dôvodu, že zmluvná pokuta nebola uzavretá písomne, keďže
obchodné podmienky zmluvy o spotrebiteľskom úvere boli odporcovi predložené na predtlačenom

formulári a tieto obchodné podmienky zmluvy o spotrebiteľskom úvere účastníkmi konania neboli
podpísané, teda zmluvná pokuta nebola podľa § 544 ods. 2 Obchodného zákonníka dojednaná písomne
a preto je neplatná.

Odvolací súd sa s týmto záverom prvostupňového súdu nestotožňuje. Zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere uzavretej medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom vyplýva z úvodnej časti, že

obchodné podmienky zmluvy o spotrebiteľskom úvere spoločnosti Beneficial Finance a.s., organizačná
zložka Slovakia (ďalej len „podmienky“) sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Z článku 2 písm. f)
obchodných podmienok vyplýva, že odporca súhlasil so zmluvnou pokutou vo výške 250,- Sk v prípade,
že ktorákoľvek mesačná splátka alebo jej časť nebude zaplatená k dátumu splatnosti, pričom táto
zmluvná pokuta je splatná do 15. dní odo dňa splatnosti takejto mesačnej splátky alebo jej časti.

Slovenský právny poriadok upravoval postavenie a ochranu spotrebiteľa najskôr v zák. č. 634/1992

Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný v období od 31.12.1992 do 30.6.2007. S účinnosťou od
25.11.2004 (do 30.6.2007), teda v čase uzavretia danej zmluvy, citovaný zákon v § 23 a) definoval
spotrebiteľské zmluvy ako zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka ako
aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je
obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. definoval spotrebiteľské zmluvy v ust. § 52 rozdielne v období od
1.4.2004 do 31.12.2007 a rozdielne v období od 1.1.2008, § 52 Občianskeho zákonníka v znení v období
od 1.4.2004 do 31.12.2007 zakotvoval, že spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo
alebo iné odplatné zmluvy upravené v 8. časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami
sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah

dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

S účinnosťou od 1.1.2008 Občiansky zákonník v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu už definuje ako
každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom
podľa ods. 3 cit. ust. je pritom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom podľa ods. 4 cit. ust. je

osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa znenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v období od 1.4.2004 do 31.12.2007, teda v čase
uzavretia predmetnej zmluvy o úvere účastníkmi, zmluva o úvere, ktorá je upravená v Obchodnom
zákonníku, pod definíciu spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka nespadala. Je ale

nesporné, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle cit. § 23 a) zákona č. 634/1992
Zb., keďže ide o zmluvu uzavretú podľa Obchodného zákonníka a jej charakteristickým znakom je,
že sa uzatvárala vo viacerých prípadoch a je z nej zrejmé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvnil. Predmetná zmluva o úvere je teda v zmysle právneho poriadku Slovenskej
republiky spotrebiteľskou zmluvou.

Keďže z ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka nie je možné vyvodiť, že piata hlava Občianskeho
zákonníka sa vzťahuje len a výlučne na tie spotrebiteľské zmluvy ako sú definované v § 52 ods. 1,
odvolací súd je toho názoru, že všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka je nevyhnutné aplikovať i na spotrebiteľské zmluvy ako sú definované v cit. ust.
§ 23 a) zákona č. 634/1992 Zb.

Keďže predchodca navrhovateľa je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, pri uzatvorení predmetnej zmluvy vystupoval vpozícii dodávateľa v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy a je i veriteľom v zmysle § 3 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy. Vzhľadom na to, že odporca pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy

nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, je potrebné ho
v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení považovať za spotrebiteľa a zároveň
je spotrebiteľom i v zmysle § 3 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. Vzhľadom na to, že predmetnou zmluvou
o úvere sa zaviazal predchodca navrhovateľa poskytnúť ako dodávateľ odporcovi ako spotrebiteľovi
dočasné peňažné prostriedky vo forme úveru a odporca ako spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, zmluva spĺňa základné
náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 2 písm. a) a b) zák. č. 258/2001 Z.z. Keďže zároveň nebolo
preukázané, že by zmluva bola niektorou zo zmlúv vymenovaných v § 1 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z.,
nie je vylúčená spod jurisdikcie tohto zákona.

Bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného
zákonníka), s poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis,

podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, ako i ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou, ktorou
je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa
ustanovení piatej hlavy Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení Zákona o spotrebiteľských
úveroch.

V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 1.1.2008, teda v čase uzavretia
predmetnej zmluvy o úvere, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa („ďalej
len neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia (ods. 2). V ods. 3
tohto ustanovenia zákonodarca demonštratívne vymenúva ustanovenia v spotrebiteľskej zmluve, ktoré

sú neprijateľnými podmienkami. Podľa ods. 4 tohto ustanovenia neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 Obč. zák. zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (ods. 1). V pochybnostiach o

obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (ods. 2).

V zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že hoci úverová zmluva je s poukazom na ust. §
261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodom, je zároveň, ako na to správne

poukázal prvostupňový súd, tiež spotrebiteľskou zmluvou, ktorá sa spravuje nielen ustanoveniami
citovaného Zákona č. 258/2001 Z. z., ale i ust. § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka na ochranu
spotrebiteľa.

Nie je správne rozhodnutie súdu prvého stupňa, keď návrh týkajúci sa nároku na zmluvnú pokutu
zamietol len s odôvodnením, že zmluvné pokuty neboli dohodnuté priamo v texte samotnej zmluvy,

ale len v obchodných podmienkach, ktoré nie sú dlžníkom podpísané. Zmluva účastníkov ako celok
predstavuje „lícnučasť„vktorejsúpopísaníjejúčastníci,predmetzmluvyazákladnékritériajejuzavretia
a tiež je tvorená obchodnými podmienkami, ktorú sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Úlohou odvolacieho súdu v prípade odvolania, ktoré

je odôvodnené nesprávnym právnym posúdením veci, je preskúmať, či súd prvého stupňa na zistený
skutkový stav použil správny právny predpis a či ho správne interpretoval.Dôvodná je potom argumentácia odvolateľa, že v danom prípade ide o nesprávne právne posúdenie
veci súdom prvého stupňa .

Keďže s poukazom na uvedené, prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil tým, že na vec

nepoužil všetky príslušné zákonné ustanovenia a zároveň z hľadísk neaplikovaných ustanovení i v
nedostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
zamietajúcej časti a v závislom výroku o náhrade trov konania, s použitím ustanovenia § 221 ods. 1
písm. h) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 cit. ustanovenia, vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní, podľa okolností účastníkov vypočuť, oboznámiť
sa s obsahom obchodných podmienok, ich konkrétne ustanovenia o zmluvných pokutách riadne

vyhodnotiťpredovšetkýmzhľadiskaspotrebiteľskéhovzťahuúčastníkovzmluvy,právaapovinnostiznej
vyplývajúce dôsledne posúdiť a vyhodnotiť vec i podľa doteraz neaplikovaných zákonných ustanovení,
doplniť dokazovanie v potrebnom rozsahu a následne vo veci opätovne rozhodnúť

V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3
O. s. p.).

Senát prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.