Uznesenie Judgement was issued on Friday, December 16, 2011

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Cob/101/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8409206856
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2011:8409206856.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne: Ing. L. T., rod. P., nar. XX. X. XXXX, bytom U. č. XX,
XXX XX B., právne zastúpenej JUDr. Dušanom Mackom, advokátom, Družstevná 464, 059 38 Štrba,
prevádzka Mnoheľova 840/8, 058 01 Poprad, IČO: 42 031 303, proti žalovaným: 1. MUDr. L. P., nar.
XX. X. XXXX, trvale bytom S. č. XX, XXX XX B., 2. MUDr. L. P., rod. U., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom
S. č. XX, XXX XX B., 3. Ing. A. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XX, 4. D. P., rod. F., nar. XX. X.

XXXX,bytomW.č.XX,všetciprávnezastúpeníspoločnosťouNozdrovický,Šuvert&Co.s.r.o.,sosídlom
Ferienčíkova 7, 811 08 Bratislava, IČO: 36 858 536, konajúcou Mgr. Petrom Nozdrovickým, konateľom
a advokátom spoločnosti, 5. Bytové družstvo Kežmarok, so sídlom Hradné nám. 29, 060 01 Kežmarok,
IČO: 36 168 807, právne zastúpenému JUDr. Pavlom Zavackým, advokátom, Hradné námestie č.
29, 060 01 Kežmarok, o určenie neplatnosti dohody o prevode členských práv a povinností k bytu, o
určenie členských práv a povinností spojených s užívaním družstevného bytu a práva užívania bytu, a

iné, o návrhu žalobkyne na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu
Okresného súdu Kežmarok č.k. 8Cb/76/2009-245 z 21. 10. 2011 zhodou hlasov členov senátu takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie súdu prvého stupňa a konanie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
zastavuje.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením zamietol návrh žalobkyne (navrhovateľky), ktorým sa

domáhala, aby súd predbežným opatrením zakázal žalovanému v 5. rade (odporcovi v 5. rade) previesť
družstevný byt č. X na X. poschodí na E.. U., v bytovom dome sup. č. 1634, orientačné číslo XX, B.
do vlastníctva inej osoby ako žalobkyne (navrhovateľky) predbežného opatrenia až do právoplatného
skončenia konania vedeného na Okresnom súde Kežmarok pod sp.zn. 8Cb/76/2009.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa vo veci samej domáha určenia neplatnosti dohody o
prevode členských práv a povinností zo dňa 3.12.2009, uzavretej na jednej strane medzi žalovanými

v 1. a 2. rade ako prevodcami a žalovanými v 3. a 4. rade ako nadobúdateľmi. Ďalej sa domáha
určenia, že je nositeľkou všetkých členských práv a povinností spojených s predmetným družstevným
bytom, a tiež určenia neplatnosti nájomnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným v 5. rade a žalovanými
v 3. a 4. rade dňa 26. 1. 2010. Na pojednávaní 7. 10. 2011 žalobkyňa do zápisnice o pojednávaní
podala návrh na vydanie predbežného opatrenia s obsahom ako je uvedený vo výrokovej časti tohto
uznesenia, a to na tom skutkovom základe, že v priebehu konania došlo od posledného rozhodnutia

o návrhu na vydanie predbežného opatrenia k zmene pomerov spočívajúcich v tom, že sa „naozaj
pristúpilo k predaju týchto bytov nájomcom“. Tým bolo preukázané ohrozenie práva žalobkyne, o
ktoré sa v tomto konaní jedná. Po citácii ust. § 74 ods. 1, § 75 ods. 1, 2 a § 102 ods. 1 O.s.p.
súd zdôraznil, že na každom súdnom rozhodnutí, vrátane rozhodnutia, ktorým sa rozhoduje o návrhu
na predbežné opatrenie, musí existovať právny záujem. Navrhovateľ predbežného opatrenia musí
mať právny záujem na predbežnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov

účastníkov. Iný než právny záujem sa pri rozhodovaní o predbežnom opatrení neberie do úvahy.Danosť právneho záujmu na žiadanom predbežnom opatrení sa skúma so zreteľom na splnenie
predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia. Dominuje predovšetkým osvedčenie
toho,ženariadenímpredbežnéhoopatreniasadosiahneúčelochranyposkytovanejsúdomvzákladnom

sporovom konaní. Predbežné opatrenie nemožno využiť na dočasnú úpravu iných než právnych
vzťahov medzi účastníkmi konania. Ak medzi účastníkmi nie je vzťah, ktorý je upravený právom, resp.
navrhovateľka netvrdí, že takýto vzťah tu je, ďalšie predpoklady na nariadenie predbežného opatrenia
netreba skúmať, pretože chýba základný zákonný predpoklad, na ktorom stojí prípadná opodstatnenosť
predbežného opatrenia. Z tvrdení navrhovateľa predbežného opatrenia v predmetnej veci nemožno

konštatovať existenciu konkrétneho právneho vzťahu medzi ním a žalovaným v 5. rade. To napokon
vyplýva aj z tvrdenia žalobkyne, keď uvádza, že jej nesvedčí ani právny dôvod existencie záväzku
uhrádzať platby za služby, ktorých poskytovanie je s nájmom bytu vo vlastníctve žalovaného v 5.
rade spojené. Odkazuje sa pritom na obsah spisu, konkrétne na č.l. 211. Súd opakovane, tak ako už
v predchádzajúcom rozhodnutí o predbežnom opatrení zdôraznil, že o prípadnom spoločnom nájme
možno hovoriť v prípade, v ktorom viacero osôb má k bytu rovnaké práva obmedzené vždy len právom

druhého, či ďalšieho spolunájomcu. U všetkých musí ísť o práva neodvodené. Ide o právny stav a
nie faktické spoločné bývanie. Spolubývajúci členovia rodiny, eventuálne domácnosti, majú spravidla
odvodený titul na bývanie založený často na rodinnoprávnych vzťahoch. Žalobca ako navrhovateľ
predbežného opatrenia netvrdil a ani neosvedčil existenciu konkrétneho právneho vzťahu medzi ním
a žalovaným v 5. rade, z ktorého by vyplývalo jeho právo spôsobilé byť objektom ochrany nielen

inštitútmihmotnéhopráva,aleiinštitútmiobčianskehoprocesnéhopráva,vdanomprípadepredbežného
opatrenia. Vychádzajúc z obsahu návrhu na vydanie predbežného opatrenia súd skonštatoval, že
navrhovateľ predbežného opatrenia existenciu svojho tvrdeného práva (práva bývania v družstevnom
byte)neopreložiadneustanoveniečiužhmotného,prípadneprocesnéhopráva.Zjehotvrdenínemožno
vyvodiť ani právny záver o tom, že jemu prislúchajúce právo je právom neodvodeným. Žalobou vo veci

samej sa žalobkyňa domáha rozsudku, ktorého podstatou je deklarovanie predsúdneho stavu, teda
stavu hmotnoprávnych vzťahov medzi účastníkmi, ktorý sa v konaní prípadne zistí a ktorý zároveň aj
existoval pred podaním žaloby. Takýto rozsudok poskytuje ochranu už existujúcemu, ale ohrozenému
alebo porušenému subjektívnemu právu žalobcu. Možno preto konštatovať, že navrhované predbežné
opatrenie účel občianskeho súdneho konania v prejednávanej veci, t.j. ochranu porušeného alebo

ohrozeného práva, nezabezpečí. Prípadným vydaním predbežného opatrenia sa vo vzťahu k predmetu
konania vo veci samej nevytvorí situácia pre efektívne využitie procesných mechanizmov slúžiacich
na to, aby sa pokračovalo v konaní bez ďalšieho porušovania alebo ohrozenia práva, o ochranu
ktorého žalobkyňa žiada bez toho, aby sa v konaní vo veci samej nedosiahol výsledok, ktorý už
neovplyvní hmotnoprávne postavenie účastníkov konania. Žalobkyňa neosvedčila existenciu zákonných

predpokladov pre nariadenie žiadaného predbežného opatrenia, preto súd jej návrhu nevyhovel.

Proti tomuto uzneseniu včas podala odvolanie žalobkyňa. Poukazuje na to, že v zmysle zákona,
ale aj ustálenej judikatúry sú skutočnosťami rozhodujúcimi pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia osvedčenie nároku a osvedčenie potreby nevyhnutnej predbežnej ochrany práv.
Tieto zákonné kritéria je súd povinný zisťovať a vyhodnocovať na to, aby mohol zákonne rozhodnúť o

návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Odkazuje pritom na právne vety z judikatúry Najvyššieho
súdu SR, konkrétne z rozhodnutia 1Obdo/6/2010, 2M Cdo/3/2010 či 6Cdo/171/2010. Podľa jej názoru
žalobkyňa v súlade s touto judikatúrou osvedčila svoj nárok, pretože z ňou predložených a ponúknutých
dôkazov je osvedčené, že je to ona, ktorá fakticky - skutočne svojím konaním splnila zákonné podmienky
smerujúce k vzniku jej členských práv k predmetnému bytu. Predložila dôkazy o tom, že ona a nie

žalovaní si zabezpečovala bývanie pre seba a svoje deti po návrate z Ameriky. Ona a nie žalovaní
prostredníctvom svedkyne Ing. W. našla manželov P., ktorí v tom čase boli nositeľmi členských práv k
predmetnému družstevnému bytu a boli ochotní ich previesť tak, aby žalobkyňa a jej deti mali po návrate
z USA kde bývať. Ona zaplatila manželom P. celú cenu za prevod členských práv k družstevnému bytu
vo výške 8.000,- USD. Ona od samotného momentu prevodu členských práv k bytu formálne na jej

synovca, tento byt užívala a platila a užíva ho až doteraz a na bývanie v ňom je odkázaná. Jej synovec,
ani žiadny zo žalovaných ho nikdy neužíval a ani nemieni užívať. Tieto skutočnosti žalovaní nikdy
nespochybnili, sú medzi účastníkmi nesporné a preto ich ani podľa § 120 ods. 3 O.s.p. netreba súdom
dokazovať. Žalovaní dokonca nespochybňujú ani tvrdenie, že len formálne bol tento byt nadobudnutý
synovcom žalobkyne, a to z dôvodov, aby sa spoločným užívateľom tohto bytu nestal aj vtedajší manžel

žalobkyne, s ktorým vtedy bola v ešte neskončenom rozvodovom konaní. Už tento fakt predstavuje
sám o sebe v zmysle označenej judikatúry naplnenie osvedčenosti nároku žalobkyne. K tomu sapripája aj to, čo žalovaní uviedli na poslednom pojednávaní, keď sa vyjadrili, že sú ochotní „prenechať“
predmetný byt žalobkyni, ak im za účelom vyriešenia „celého komplexu veci“ vyplatí 25.000,- eur. Výklad
právneho úkonu - zmluvy o prevode členských práv k bytu na synovca žalobkyne z manželov P. -

v zmysle ust. § 35 Obč. zák. a následné vyhodnotenie všetkých uvádzaných skutočností pre účely
osvedčenia nároku žalobkyne k tomuto bytu, nemôže viesť pri ich objektívnom a nestrannom výklade
vo vzťahu k interpretácii ust. § 74 a násl. O.s.p. v zmysle čl. 152 ods. 4 Ústavy SR k inému záveru ako
k tomu, že formálne nadobudnutie členských práv k predmetnému bytu synovcom žalobkyne bolo len
simulované a že v skutočnosti ich nadobudla žalobkyňa a že tak táto osvedčila svoj uplatnený nárok

pre účely vyhovenia jej návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Súd absolútne neberie do úvahy,
že žalovaní teraz profitujú na úkor žalobkyne z ňou vyplatenej sumy 8.000,- USD. Bez jej vyplatenia by
nebolo došlo k formálnemu prevodu práv k bytu na synovca žalobkyne a následne na žalovaných v 3.
až 4. rade. Ak žalovaní teraz požadujú od žalobkyne za prevod členských práv k bytu na ňu ďalších
25.000,- eur, žalobkyňa to hodnotí ako vydieranie a skutočnosť, že toto súd necháva bez povšimnutia
pri rozhodovaní o predbežnom opatrení hodnotí ako porušenie ust. § 1 a § 2 O.s.p. ukladajúcich súdu

povinnosť zabezpečiť spravodlivú ochranu práv a zabrániť zneužívaniu práv. Vytýka súdu prvého stupňa
aj to, že jeho rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené v tom, z akého dôvodu žalobkyňa svoj nárok
neosvedčila. Odôvodnenie tak odporuje ust. § 157 ods. 2 v spojení s ust. § 167 O.s.p., čo je v zmysle ust.
§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. dôvodom na zrušenie rozhodnutia pre odňatie možnosti účastníkovi konať
pred súdom. V konaní podľa žalobkyne bola osvedčená aj druhá podmienka na nariadenie predbežného

opatrenia, a to potreba predbežnej ochrany žalobou uplatnených nárokov žalobkyne k predmetnému
bytu. Na potrebu predbežnej ochrany upozornil súd samotný žalovaný v 5. rade na pojednávaní dňa 7.
10. 2011. Do zápisnice bolo zaznamenané, že bytové družstvo už byty predáva ich nájomcom , a preto
sa môže stať, že aj predmetný byt bude musieť predať súčasnému nájomcovi - žalovaným v 3. a 4.
rade, lebo po ich požiadaní o kúpu je to jeho zákonnou povinnosťou. Tento stav je podľa žalovaného v 5.

rade ohrozením nároku žalobkyne k tomuto družstevnému bytu uplatnenému v tomto súdnom konaní.
Ak dôjde k predaju počas tohto súdneho konania stratí súčasná žaloba žalobkyne a v nej uplatnený
nárok k bytu zmysel a opodstatnenie. Predajom bytu tak nastane právna situácia, že žalobkyňa tým
prestane spĺňať podmienku naliehavého právneho záujmu v zmysle ust. § 80 písm.c) O.s.p. na určení,
že ona je nositeľkou práv k predmetnému bytu. Nariadenie žiadaného predbežného opatrenia takejto

situácii zabráni. Zdôrazňuje, že na túto situáciu ohrozenia uplatneného nároku upozornil žalovaný v
5. rade. Rešpektujúc judikatúru možno uzavrieť, že žalobkyňa osvedčila ohrozenie jej nároku, ktorý
uplatňuje v tomto konaní. Po prípadnom predaji už nebude možné o teraz uplatnenom nároku konať
a rozhodnúť. Úvahy súdu zaznamenané v dôvodoch jeho rozhodnutia na str. 4 svedčia o tom, že súd
sám potvrdzuje svoje nesprávne chápanie inštitútu predbežného opatrenia. Konanie a rozhodovanie

o predbežnom opatrení sa nedotýka a ani nesmie dotýkať preukázania hmotných vzťahov v merite
veci, ktoré ešte len budú predmetom dokazovania, lebo by išlo o prejudikovanie rozhodnutia o veci
samej. S odkazom na judikatúru NS SR sp.zn. 2M Cdo 5/2005 zdôrazňuje, že predbežné opatrenie
nie je prejudikovaný konečný výsledok sporu, len sa ním zaisťuje, aby konečné rozhodnutie mohlo mať
vôbec reálny význam. Z dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že súd nielenže neskúmal

to, čo mu ukladá zákon, tj. osvedčenie nároku a jeho ohrozenie, ale že súdu ušla aj samotná podstata
a zmysel inštitútu predbežného opatrenia ako takého a naviac jeho nariadenie nezákonne spája s
preukázaním hmotnoprávnych podmienok žalobného nároku o merite veci, t.j. o veci samej. Toto
predstavujenesprávneprávneposúdenieveci.Aksúdodmietolposkytnúťžalobkynipredbežnúdočasnú
ochranu, vytvoril podmienky umožňujúce hroziaci predaj bytu, ktorý predaj spôsobí bez ďalšieho

nevyhnutné zamietnutie jej žaloby pre nedostatok naliehavého právneho záujmu. Súd tak tvorivo prispel
k nespravodlivej ochrane práv žalovaných a k zneužitiu práva žalovanými a tak konal v rozpore s ust.
§ 1 a § 2 O.s.p. Žiada preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť a návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia vyhovieť.

Žalovaní sa k podanému odvolaniu nevyjadrili. Z obsahu spisu vyplýva, že rozhodnutie o zamietnutí

návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a ani rovnopis odvolania nedoručoval súd prvého stupňa
ostatným účastníkom konania. Takýto jeho postup má oporu v ust. § 75 ods. 8 O.s.p.

Odvolací súd prejednal podané odvolanie bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Preskúmal
napadnuté uznesenie i konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 ods. 1,
3 O.s.p. Bol tak síce viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, ale na druhej strane bol povinnýv zmysle ust. § 212 ods. 3 O.s.p. prihliadať aj na také vady konania, na ktoré odvolateľ nepoukázal, ak
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

V tejto súvislosti mal odvolací súd predovšetkým na zreteli to, že v zmysle ust. § 103 O.s.p., kedykoľvek

za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci ( podmienky
konania).Medzizákladnéprocesnépodmienkykonaniapatríajprekážkarozsúdenejveci(resiudicatea).
Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
Podstatou tejto procesnej podmienky je to, aby sa na súde po právoplatnom rozhodnutí v tej iste veci už
nekonalo a nerozhodovalo. Základom pre záver, že ide o tú istú vec, je totožnosť účastníkov konania a

totožnosťpredmetukonania,ktorásazisťujespravidlapodľaprávnehodôvodužaloby(vpredmetnejveci
rozumej návrhu na nariadenie predbežného opatrenia), t.j. podľa skutkových okolností a ich právneho
posúdenia v rámci požadovanej súdnej ochrany (petitu). Dôležitým je teda to, či nárok vymedzený
petitom návrhu na predbežné opatrenie sa týka toho istého predmetu konania a tých istých účastníkov,
pričom o takomto nároku sa už právoplatne rozhodlo iným uznesením.

Z obsahu spisu vyplýva, že predmetný návrh na nariadenie predbežného opatrenia, zaznamenaný do

zápisnice o pojednávaní pred súdom prvého stupňa zo dňa 7. 10. 2011, je v poradí už tretím návrhom,
ktorým žiada žalobkyňa o vydanie predbežného opatrenia. Pôvodný návrh na vydanie predbežného
opatrenia zákazom žalovanému v 1. rade uzavrieť nájomnú zmluvu s inou osobou ako žalobkyňou bol
zamietnutý uznesením súdu prvého stupňa zo dňa 28. 12. 2009 č.k. 8Cb/76/2009-60.

Žalobkyňa následne podaním doručeným súdu prvého stupňa 18. 3. 2010 žiadala o nariadenie

predbežného opatrenia so zákazom len Bytovému družstvu B. previesť družstevný byt č. X na X.
poschodí, na ul. U., v bytovom dome súp. č. XXXX, orient. č. XX B. do vlastníctva inej osoby ako
žalobkyne, a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Kežmarok pod
sp.zn. 4C/120/09, 8Cb/76/09. Označený návrh odôvodnila okrem skutočností, o ktoré opiera žalobný
návrh vo veci samej, aj tým, že uviedla, že jej bolo oznámené, že v máji roku 2010 začne družstvo

predávať predmetné byty, teda aj byt, práva ktorého sú predmetom tohto konania, a to nájomcom
bytov podľa Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Poukazuje na to, že žalovaný by mal
prednostné právo na kúpu bytu podľa § 16 zák. č. 182/1993 Zb. v platnom znení. Tým by sa jej právne
postavenie osoby - oprávnenej nájomníčky bytu ohrozilo a ona, ako oprávnená nájomníčka, by bola
ohrozená v práve prednostnej kúpy tohto bytu. Súdne konanie by predajom bytu na žalovaných Ing. A.

P. a D. P. stratilo zmysel. Vlastníkom bytu by už potom nebol žalovaný v 5. rade.

Tento jej návrh bol zamietnutý uznesením Okresného súdu Kežmarok zo dňa 14. 4. 2011
č.k. 8Cb/76/2009-165 v spojení s uznesením Krajského súdu Prešov zo dňa 6. 5. 2011 č.k.
5Cob/16/2011-183.

Návrh na nariadenie predbežného opatrenia, pojatý do zápisnice o pojednávaní pred súdom prvého

stupňa zo dňa 7. 10. 2011, je žalobkyňou odôvodnený veľmi stručne. Žalobkyňa reaguje na vyjadrenie
žalovaného v 5. rade na tomto pojednávaní, ktorý dal do pozornosti súdu, že v prípade žiadosti
žalovaných v 3. a 4. rade by bol povinný previesť vlastnícke právo k bytu na týchto nájomcov. Nič nové
oproti predchádzajúcemu návrhu žalobkyňa v dôvodoch nového návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia neuvádza. Ani zmena skutkového stavu týkajúceho sa možnosti predaja bytu v súvislosti

s požiadavkou nájomcu na takýto prevod bytu oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu nenastala. Tak
ako predtým, ani teraz, sa netvrdí, že by žalovaní v 3. - 4. rade požiadali o prevod vlastníctva bytu.
Odvolací súd je tak toho názoru, že skutkové zdôvodnenie podaného návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia zo dňa 7. 10. 2011 je totožné s predchádzajúcim zdôvodňovaním podaného návrhu na vydanie
predbežného opatrenia tak, ako to bolo realizované v podaní zo dňa 18. 3. 2010. Nemôže na ňom nič

zmeniť ani „iniciatíva“ žalovaného v 5. rade zaznamená do zápisnice o pojednávaní zo dňa 7. 10. 2011.
Ak sa skutkové i právne zdôvodnenie podaného návrhu na nariadenia predbežného opatrenia týka tých
istých účastníkov konania a žiada sa ním to isté ( na základe totožného skutkového zdôvodnenia), o
čom už bolo právoplatne rozhodnuté, je odvolací súd toho názoru, že novému rozhodnutiu o návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia bránila prekážka právoplatne rozhodnutej veci.O tejto možnej aplikácii ust. § 159 ods. 3 O.s.p. bola žalobkyňa zodpovedajúco ust. § 213 ods. 2
O.s.p. upovedomená a na výzvu odvolacieho súdu reagovala písomným podaním z 13.12.2011. V ňom
poukazuje na to, že došlo k zmene situácie oproti predchádzajúcemu stavu, pretože žalovaný v 5.

rade priamo na pojednávaní 7.10.2011 uviedol, že ak žalovaný v 3. rade bude chcieť predmetný byt
kúpiť, bude družstvo zo zákona povinné mu ho predať. Podstatou žiadaného predbežného opatrenia
je zabrániť žalovaným, aby na základe terajšieho stavu žalovaný v 3. rade, ako vedený nájomca
predmetného bytu, mohol uplatniť prednostné právo na kúpu bytu podľa § 16 zák. č. 182/1993 Z.z. v
platnom znení, pretože by tým mohlo dôjsť k neodvratnému poškodeniu práv žalobkyne a vyvolaniu

ďalších súdnych sporov. K odpredaju bytov na U. ulici už aj dochádza, o čom predkladá žalobkyňa
čestné vyhlásenie Bytového družstva B.. Pri rozhodovaní o predchádzajúcom predbežnom opatrení sa
súd nezaoberal tou otázkou, že už skutočne dochádza k predaju bytov. Nemohol ju preto brať do úvahy,
pretože vtedy ešte fakticky predaj bytov neexistoval. Podľa žalobkyne prekážka res iudicatea tu nie je,
pretože v predchádzajúcom rozhodnutí o predbežnom opatrení sa súd prvého stupňa ani odvolací súd
nezaoberali otázkou existencie takéhoto ohrozenia. Návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietli

z dôvodu nepreukázania právneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v 5. rade. Uznesenie súdu
prvého stupňa z 21.10.2011, teraz napadnuté odvolaním, je v podstate kópiou odôvodnenia prvšieho
odôvodnenia uznesenia 8Cb/76/2009-165. V súčasnosti existuje reálna hrozba, že ak by si žalovaný v
3. rade uplatnil nárok na prevod vlastníctva bytu, bytové družstvo by mu mohlo tento byt predať. Právny
záujem na vydaní predbežného opatrenia je daný už samotným obsahom podanej žaloby vo veci samej.

Z rozhodovacej praxe Krajského súdu Prešov je známe, že súd poskytol predbežnú ochranu formou
predbežného opatrenia v oveľa dubióznejších prípadoch. Legitímne preto očakáva žalobkyňa rovnaké
zaobchádzanie aj s ňou. Nie na poslednom mieste sa vynára otázka zodpovednosti štátu za škodu,
ktorá môže žalobkyni vzniknúť nenariadením predbežného opatrenia. Za takéhoto stavu považuje
žalobkyňa úvahy krajského súdu o prekážke res iudicatea za neprípustné prejudikovanie rozhodnutia,

za neposudzovanie veci na základe všetkých dôkazov jednotlivo aj v súvislostiach a za neprihliadanie
na okolnosti prípadu a v konečnom dôsledku smerujúce vo vzťahu k žalobkyni k „denegatio iustitiae“.

Odvolací súd je toho názoru, že ani z obsahu uvedenej reakcie žalobkyne na výzvu odvolacieho súdu,
nemožnovyvodiťzáver,žebyvovecinávrhunanariadeniepredbežnéhoopatreniazodňa7.10.2011išlo
o iný, nový návrh na predbežné opatrenie, ktorý by odôvodňoval nové vecné rozhodnutie o predbežnom

opatrení. Podaný návrh zo dňa 18.3.2010 bol tiež založený na tom, že bytové družstvo oznámilo predaj
bytov, a že ak by žalovaný požiadal o prevod vlastníctva bytu, mal by prednostné právo na kúpu
predmetného bytu. Argumentácia existujúcim právom nájomcu na prednostnú kúpu bytu nie je teda v
návrhu zo dňa 7.10.2011 novou, a tak ako je už uvedené vyššie, oproti návrhu z 18.3.2010 sa netvrdí
ani taká zmena, ktorá by svedčila o tom, že žalovaný v 3. rade takéto právo proti družstvu uplatnil. Aj

potvrdenie bytového družstva z 12.12.2011 svedčí len o tom, čo už bolo zrejmé pri predchádzajúcom
rozhodnutí o predbežnom opatrení, že odpredaj bytov bol zahájený v máji 2010 a prebieha dvakrát
do roka v mesiacoch máj a november podľa aktuálneho záujmu nájomcov družstevných bytov. Toto
potvrdenie neobsahuje údaj o tom, že by si nárok na prevod vlastníctva bytu uplatnil žalovaný v 3. rade.
Za takéhoto stavu je odvolací súd toho názoru, že nič sa v terajšom návrhu na obsahu skutkového

zdôvodnenia žiadaného predbežného opatrenia ani v časti tvrdenia o bezprostredne hroziacej ujme
nezmenilo.

Akžalobkyňapoukazujenaobsahdôvodovpredchádzajúcichrozhodnutísúduojejnávrhunanariadenie
predbežnéhoopatrenia,trebavtejtosúvislostiuviesťto,žeopakovanýnávrhnanariadeniepredbežného
opatrenia nemôže slúžiť na „odstraňovanie“ prípadných pochybení súdov uvedených v dôvodoch ním

vydaných rozhodnutí. Opakované podanie návrhu nie je a ani nemôže byť mimoriadnym opravným
prostriedkom proti právoplatným rozhodnutiam súdov. Pre záver o totožnosti veci sú určujúcimi tie
skutočnosti, ktoré navrhovateľ ako dominus litis uplatnil vo vzťahu k rozhodovacej činnosti súdov. Tí istí
účastníci, ten istý predmet konania, to isté zdôvodňovanie žiadaného rozhodnutia súdu, o ktorom už
bolo právoplatne rozhodnuté bránia rozhodnúť o novom návrhu. V predmetnej veci sú tieto skutočnosti

z hľadiska žiadaného predbežného opatrenia totožné v návrhu z 18.3.2010 i návrhu zo 7.10.2011.

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. d) O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil
a s použitím ust. § 222 ods. 3 O.s.p. konanie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zastavil.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.