Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Friday, October 21, 2011

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 8Cb/76/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8409206856
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Šteffel
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2011:8409206856.14

Uznesenie

OkresnýsúdKežmaroksamosudcomJUDr.JurajomŠteffelomvprávnejvecinavrhovateľapredbežného
opatrenia I., právne zastúpeného JUDr. Dušanom Mackom, advokátom so sídlom Mnoheľova č. 840/8,
058 01 Poprad, proti odporcovi v I. rade L., odporcovi v II. rade L., odporcovi v III. rade. I., odporcovi
v IV. rade D., každému zastúpenému Mgr. Petrom Nozdrovickým, advokátom Advokátskej kancelárie
Nozdrovický, Šuvert & Co. s. r. o., so sídlom Ferienčíkova č. 7, 811 08 Bratislava a odporcovi v V. rade

Bytovému družstvu Kežmarok, so sídlom Hradné námestie č. 29, 060 01 Kežmarok, IČO: 36 168 807,
právne zastúpenému JUDr. Pavlom Zavackým, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie Hradné
námestie č. 29, 060 01 Kežmarok, v konaní o určenie neplatnosti dohody o prevode členských práv a
povinností k bytu a o určenie členských práv a povinností spojených s užívaním družstevného bytu a
práva užívania družstevného bytu takto

r o z h o d o l :

I. Návrh, ktorým sa navrhovateľka domáhala, aby súd predbežným opatrením zakázal odporcovi v

V. rade previesť družstevný byt č. X na X. poschodí na ul. U. v bytovom dome súpisné číslo XXXX,
orientačné číslo XX, B., do vlastníctva inej osoby ako navrhovateľky predbežného opatrenia až do
právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. 8Cb/76/2009 s
a z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ predbežného opatrenia sa žalobou vo veci samej domáha vyslovenia neplatnosti dohody

o prevode členských práv a povinností medzi členom a nečlenom družstva uzavretej medzi žalovaným
v I. rade a žalovaným v II. rade ako prevodcami a žalovanými v III. rade a IV. rade ako nadobúdateľmi
03.12.2009.

V ďalšom, aby súd určil, že je nositeľom všetkých členských práv a povinností spojených s družstevným
bytom č. X nachádzajúcim sa v bytovom dome na U. ulici č. XXXX/XX, na X. poschodí, ktorý ako bytový
dom je vo vlastníctve žalovaného v V. rade zapísaný v LV. č. XXXX k .ú. A., obec A..

Zároveň sa domáha vyslovenia neplatnosti nájomnej zmluvy o prenechaní družstevného bytu do

užívania podľa ust. § 685 a § 686 Občianskeho zákonníka a stanov Bytového družstva Kežmarok
uzavretej 26.01.2010 medzi žalovaným v III. rade a žalovanými v návrhu označenými ako v 2/ a v 2a/
rade k družstevnému bytu č. X na X. poschodí na ul. U. súpisné č. XXXX, orientačné č. XX, Kežmarok.

Na pojednávaní 07.10.2011 navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu do zápisnice podala návrh
na vydanie predbežného opatrenia s obsahom uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia na tom
skutkovom základe, že v priebehu konania pred súdom prvého stupňa došlo od posledného rozhodnutia

o návrhu na vydanie predbežného opatrenia (14.04.2011) k zmene pomerov spočívajúcich v tom, že„naozaj sa pristúpilo k predaju týchto bytov nájomcom“, čím je preukázané ohrozenie práva žalobkyne,
o ktoré sa v tomto konaní jedná (č. l. 219 spisu).

Podľa § 74 ods. 1 O. s. p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,

aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený.

Podľa § 75 ods. 1 O. s. p. predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o
predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.

Podľa ods. 2 posledne citovaného zákonného ustanovenia návrh má okrem náležitostí návrhu podľa
§ 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného

opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a
odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni
navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej.

Podľa § 102 ods. 1 O. s. p., ak treba po začatí konania upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť
dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na

návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Na každom súdnom rozhodnutí vrátane rozhodnutia, ktorým sa rozhoduje o návrhu na predbežné
opatrenie, musí existovať právny záujem.

Podstata právneho záujmu sa odlišuje podľa toho, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha a akej
veci sa týka.

Právny záujem na predbežnom opatrení sa vyvodzuje z právne významných skutočností, ktorých základ
spočíva v znení ust. § 74 ods. 1 O. s. p.

Navrhovateľ predbežného opatrenia musí mať právny záujem na predbežnom opatrení, t. j. musí
osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Právny záujem je relevantný kvôli tomu,
aby sa neskúmali iné, napríklad morálne záujmy, na takomto rozhodnutí súdu, prípadne aby nešlo len

o záujem týkajúci sa faktického stavu vládnuceho medzi účastníkmi. Iný než právny záujem sa pri
rozhodovaní o predbežnom opatrení neberie do úvahy, pretože činnosť súdu nemôže mať akademický
charakter.

Každý, kto požiada o súdnu ochranu osvedčuje, hoci latentne, právny záujem na nej alebo tento
predpoklad súdneho rozhodovania oprie o výslovné ustanovenie hmotného alebo procesného práva.

Zistenie právneho záujmu na predbežnom opatrení sa opiera o hypotézu procesnej normy uvedenej v §
74 ods. 1 O. s. p. V podaní, v ktorom sa navrhuje vydanie predbežného opatrenia je potrebné osvedčiť,
že tu je daný právny záujem. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov
opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že
nariadením predbežného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v základnom

sporovom konaní.

V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd skúmal splnenie podmienky existencie právneho
záujmu navrhovateľa na vydaní rozhodnutia o návrhu na predbežné opatrenie. V tejto súvislosti
preskúmal existenciu právne významných skutočností, ktorých základ spočíva v znení ust. § 74 ods. 1
O. s. p. a súčasne, či navrhovateľ v návrhu osvedčil potrebnosť dočasnej úpravy pomerov odporcov.V prvom rade skúmal, či navrhovateľ predbežného opatrenia tvrdil a osvedčil, že sú tu právne vzťahy
medzi účastníkmi konania o vydanie predbežného opatrenia. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť,
že predbežné opatrenie nemožno využiť na dočasnú úpravu iných, než právnych vzťahov medzi

účastníkmi.Akmedziúčastníkminiejevzťah,ktorýjeupravenýprávom,resp.navrhovateľaninetvrdí,že
taký vzťah tu je, ďalšie predpoklady na nariadenie predbežného opatrenia ani netreba skúmať, pretože
chýba základný zákonný predpoklad, na ktorom stojí prípadná opodstatnenosť predbežného opatrenia.

V tejto súvislosti súd vychádzal z vymedzenia pojmu právneho vzťahu, ako vzťahu spoločenského,
vznikajúceho najmenej medzi dvoma právnymi subjektmi upraveným právnymi normami, v ktorom sú

jeho účastníci nositeľmi vzájomne spätých subjektívnych práv a právnych povinností. Konkrétny právny
vzťahvzniká,menísaazanikábuďpriamozozákona(exlege),alebočastejšievdôsledkuurčitejprávnej
skutočnosti predvídanej v hypotéze právnej normy.

Pod právnou skutočnosťou je potrebné rozumieť okolnosť, s ktorou konkrétna norma práva spája
vznik, zmenu, prípadne zánik právneho vzťahu, t. j. subjektívneho práva a právnej povinnosti. Právna
skutočnosť najčastejšie spočíva v právne relevantnom konaní fyzickej, ako aj právnickej osoby, či už v

súlade s objektívnym právom (právne konanie), alebo v rozpore s ním (protiprávne konanie). Právnym
konaním sú jednak právne úkony súkromnoprávnej povahy (najmä zmluvy), jednak konštitutívne akty
aplikácie práva orgánov verejnej moci (napr. rozsudky súdov, rozhodnutia správnych orgánov a pod.).

V nadväznosti na posledne uvedené je potrebné pod právnym úkonom rozumieť druh právnej
skutočnosti, spočívajúci v prejave vôle fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá smeruje ku vzniku, zmene

alebo zániku subjektívneho práva a právnej povinnosti.

Z tvrdení navrhovateľa predbežného opatrenia uvedených vyššie nevyplýva právny záver, na základe
ktorého by bolo možné konštatovať existenciu konkrétneho právneho vzťahu medzi ním a odporcom
v V. rade. To vyplýva i z tvrdenia navrhovateľa predbežného opatrenia, že mu nesvedčí ani právny
dôvod existencie záväzku uhrádzať platby za služby, ktorých poskytovanie je s nájmom bytu vo

vlastníctve žalovaného v 5. rade spojené (čl. 211 spisu). Na tomto mieste súd opätovne poznamenáva,
že o prípadnom spoločnom nájme možno hovoriť v prípade, v ktorom viacero osôb má k bytu
rovnaké práva obmedzené vždy len právom druhého (ďalšieho) spolunájomcu. U všetkých musí ísť o
práva neodvodené. Ide o právny stav a nie faktické spoločné bývanie. Spolubývajúci členovia rodiny,
eventuálne domácnosti, majú spravidla odvodený titul na bývanie založený často na rodinnoprávnych

vzťahoch.

Po preskúmaní obsahu návrhu predbežného opatrenia obsiahnutom v zápisnici z pojednávania zo
07.10.2011 a vzhľadom na uvedené skutočnosti tak súd dospel k záveru, že navrhovateľ predbežného
opatrenia netvrdil, ani neosvedčil existenciu konkrétneho právneho vzťahu medzi ním a odporcom v
V. rade, z ktorého by vyplývalo jeho právo spôsobilé byť objektom ochrany nielen inštitútmi hmotného

práva, ale i inštitútmi občianskeho procesného práva, v danom prípade predbežného opatrenia.

Vychádzajúc z dikcie ust. § 75 ods. 2 O. s. p. v ďalšom súd skúmal, či navrhovateľ tvrdil a osvedčil nárok,
ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.

Subjektívne právo predstavuje možnosť chovania zaručenú objektívnym právom, t. j. konkrétnymi
normami práva. Štruktúra subjektívneho práva (v tomto prípade práva navrhovateľa predbežného

opatrenia bývať v byte vo vlastníctve odporcu v V. rade) zahŕňa samotnú možnosť chovania a
tomu zodpovedajúcu právnu povinnosť iného právneho subjektu. Vymáhateľné subjektívne právo je
označované ako právny nárok. Vychádzajúc z obsahu návrhu na vydanie predbežného opatrenia však
súd zistil, že navrhovateľ existenciu svojho tvrdeného práva (práva bývania v družstevnom byte), neoprel
o žiadne ustanovenie či už hmotného, prípadne procesného práva.Z jeho tvrdení nemožno vyvodiť ani právny záver o tom, že jemu prislúchajúce právo je právom
neodvodeným.

Navrhovateľ predbežného opatrenia sa žalobou vo veci samej domáha rozsudku, ktorého podstatou

je deklarovanie predsúdneho stavu, teda stavu hmotnoprávnych vzťahov medzi účastníkmi, ktorý sa v
konaní prípadne zistí a ktorý zároveň existoval pred podaním žaloby. Takýto rozsudok poskytuje ochranu
už existujúcemu ale ohrozenému alebo porušenému subjektívnemu právu žalobcu.

Vzhľadom na posledne uvedené tak možno konštatovať, že predbežné opatrenie účel občianskeho
súdneho konania v prejednávanej veci, t. j. ochranu porušeného alebo ohrozeného práva nezabezpečí.
Prípadnýmpredbežnýmopatrenímsavovzťahukpredmetukonaniavovecisamejnevytvorísituáciapre

efektívne využitie procesných mechanizmov slúžiacich na to, aby sa pokračovalo v konaní bez ďalšieho
porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého žalobca žiada bez toho, aby sa v konaní vo
veci samej nedosiahol výsledok, ktorý už neovplyvní hmotnoprávne postavenie účastníkov konania.

Keďže navrhovateľ predbežného opatrenia neosvedčil existenciu zákonných predpokladov pre jeho
nariadenie, bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

O náhrade trov konania, ktoré vznikli v súvislosti s predbežným opatrením, súd rozhodne v rámci
rozhodnutia o náhrade trov celého konania vo veci samej, tak ako to vyplýva z ust. § 145 O. s. p.

Poučenie:

O Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

O V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

O Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

O Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).