Rozsudok – Náhrada škody ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. apríl 2013

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 23Cb/311/2008
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208226658
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Paulína Pacherová
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2013:1208226658.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred JUDr. Paulínou Pacherovou v právnej veci žalobcov: 1./ Amlin
Corporate Insurance N.V., so sídlom Proffesor J H Bavinckln 1, Amstelveen, Holandsko, reg. číslo:
33055009, 2./ Samsung Fire & Marine Insurance Co., Ltd., so sídlom 15th FL, Samsung Insurance
Bldg. 87, Euljiro1ga Choong-Ku, Seoul, Južná Kórea, reg. číslo: 2028145617, obaja zast. AK DEDÁK
& Partners, s.r.o., so sídlom v Bratislave, proti žalovaným: 1./ KUEHNE + NAGEL, s.r.o., so sídlom
Pestovateľská 9, Bratislava, IČO: 31 339 603, zast. JUDr. Júliusom Jánošíkom, advokátom so sídlom v
Bratislave, 2./ ALBATROS, spol. s r.o., so sídlom Mliečany 61, IČO: 31 443 222, zast. JUDr. Ondrejom
Krempaským, advokátom so sídlom v Bratislave, o zaplatenie 149.211,90 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovia v 1./ a 2./ rade sú p o v i n n í zaplatiť žalovanému v 1./ rade náhradu trov konania vo výške
trov právneho zastúpenia 5.229,17 eur, k rukám právneho zástupcu žalovaného v 1./ rade, a to všetko
v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovia v 1./ a 2./ rade sú p o v i n n í zaplatiť žalovanému v 2./ rade náhradu trov konania vo výške
trov právneho zastúpenia 4.348,31 eur, k rukám právneho zástupcu žalovaného v 2./ rade, a to všetko
v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 19.12.2008 sa žalobcovia voči žalovaným domáhali zaplatenia sumy
149.211,90 € s príslušenstvom titulom náhrady škody. Žalobu odôvodnili tým, že žalovanú pohľadávku
nadobudli od svojho právneho predchodcu Samsung Electronics Europe Logistics B.V. (SELS) po
úhrade poisteného plnenia z poistných udalostí, za ktoré zodpovedajú žalovaní. Uviedli, že v dňoch
19.12.2007 a 22.1.2008 žalovaní vykonali prepravu tovaru odosielateľa a predávajúceho Samsung
Electronics Europe Logistics B.V., org. zložka v Galante, ktorý bol určený kupujúcemu Electroline Ltd., s
miestom určenia Nicosia Cyprus. Po otvorení kontajnerov v Nicosii sa zistilo, že tieto sú prázdne. Poistnú
udalosť šetrila žalobcami objednaná súkromná spoločnosť Expertisebureau Staalman, B.V. (žalobcami
označovaná ako „znalec“), ktorá dospela k záveru, že k odcudzeniu tovaru došlo

najpravdepodobnejšie na území Slovenska. Na základe záverov šetrenia poistnej udalosti žalobcovia
ako poisťovne, uznali nárok Samsung Electronics Europe Logistics B.V. (odosielateľa a predávajúceho)
a vyplatili svojmu poistencovi poistné plnenie v sume 61.466,- eur a 83.450,- eur (spolu 144.916,- eur)
predstavujúce jeho skutočnú škodu vzniknutú stratou tovaru. Poistné plnenie žalobcovia poskytli na
základe poistnej zmluvy uzavretej podľa ustanovení holandského práva. Žalobcovia súčasne uhradili
znalcovi náklady spojené so šetrením poistných udalostí v sume 4.295,90 eur. Suma vyplateného

poistného plnenia a suma nákladov uhradených znalcovi predstavuje žalobou uplatňovanú výšku škody
149.211,90 €, ktorej úhrady sa žalobcovia domáhajú voči žalovaným.

Žalobca v 1./ rade (v čase doručenia žaloby vystupujúci pod obchodným menom Fortis Corporate
Insurance N.V.) v priebehu konania zmenil svoje obchodné meno. Súd ho preto označuje v zhode jeho
so zápisom v obchodnom registri.

Žalovaný v 1./ rade so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že zmluva Štandardné prevádzkové postupy a
zmluva (Standard Operating Procedure and Agreement), na ktorú odkazujú žalobcovia predstavuje
všeobecné obchodné podmienky pre vykonanie medzinárodnej cestnej dopravy a nie je ju možné
aplikovať na kombinovanú dopravu na trase Galanta - Limassol. Žalovaný v 1./ rade je podnikateľom
v oblasti zasielateľstva a nevykonáva cestnú nákladnú dopravu, čo je SELS známe. Medzi SELS
a žalovaným v 1./ rade nebola uzavretá zmluva o preprave a žalovaný v 1./ rade má postavenie
zasielateľa. Žalovaný v 1./ rade v oboch prípadoch pre SELS prepravu obstaral pri využití svojich
dlhodobých a spoľahlivých zmluvných partnerov METRANS /Danubia/, a.s. a Blue Anchor Line (ako
medzizasielateľov).

Tovar žalovaný v 1./ rade prevzal od SELS už naložený v zaplombovaných kontajneroch, pričom
žalovaný v 1./ rade pri obstaraní prepravy dojednal povinnosť žalovaného v 2./ rade umiestniť na
kontajnery ešte kontrolnú plombu. Poloha a stav zásielky boli žalovaným v 1./ rade v priebehu
prepravy monitorované a prepravované kontajnery (plomby) boli počas prepravy v jednotlivých miestach
prekládky - Dunajská Streda, Koper, Raven a Limasol kontrolované. Žalovaný v 1./ rade nemal možnosť
zabrániť vzniku škody na zásielke, ani zistiť jej stratu, či poškodenie, keďže zo žiadneho miesta prekládky
neobdržal správu o poškodení kontajnerov, resp. plomby na kontajneroch. Žalobcovia nepreukázali
zodpovednosť žalovaného v 1./ rade v zmysle § 603 Obch. zák., ani porušenie zmluvnej povinnosti
žalovaného v 1./ rade v zmysle § 373 Obch. zák.. Ďalej uviedol, že žalobcovia nepreukázali ani výšku
škody.

Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcov, že zodpovednostný vzťah žalovaných sa riadi ustanoveniami Dohovoru
CMR, žalovaný v 1./ rade toto tvrdenie spochybnil z dôvodu, že ani jedna z prepráv, ktorej sa spor týka
nespĺňala podmienky čl. 1 Dohovoru CMR, ktorý vymedzuje okolnosti a podmienky, za akých je možné
Dohovor CMR aplikovať. Zároveň

uviedol, že žalobcovia síce poukazujú na ustanovenia Dohovoru CMR ale pri výpočte náhrady škody
nerešpektujú čl. 23, ktorý upravuje limitáciu škody.

Žalovaný v 2./ rade so žalobou nesúhlasil. Namietol nedostatok vecnej aktívnej legitimácie žalobcov z
dôvodu, že títo dostatočne nepreukázali svoj hmotnoprávny vzťah k danej veci ani vznik škody a jej
výšku. Súčasne namietol aj nedostatok svojej vecnej pasívnej legitimácie s poukazom na tú skutočnosť,
že s právnym predchodcom žalobcov nebol v žiadnom právnom vzťahu. Žalobcovia nijakým spôsobom
neuviedli v čom spočíva zodpovednosť žalovaného v 2./ rade za uplatňovanú škodu, a ktoré zákonné
ustanovenia žalovaný v 2./ rade porušil.

V ďalšom priebehu konania účastníci prostredníctvom svojich právnych zástupcov zotrvali na svojich
tvrdeniach.

Právny zástupca žalobcov, uviedol, že pasívna legitimácia žalovaných vyplýva z ustanovení Dohovoru
CMR, ktorý je v prejednávanej veci potrebné aplikovať. Žalovaný v 2./ rade priamo podpísal nákladné
listy CMR, čím medzi ním a právnym predchodcom žalobcov došlo k uzavretiu medzinárodnej prepravnej
zmluvy podľa Dohovoru CMR.

V prípade ak sa súd s týmto tvrdením nestotožní mal za to, že pasívna legitimácia žalovaného v 1./
rade vyplýva z ustanovení zák.č. 513/1991 Zb., Obch. zákonníka upravujúceho zasielateľskú zmluvu,
zmluvu o preprave ako aj z jeho ust. v § 373 a § 375 o náhrade škody, pričom tieto ustanovenia je
dôvodné aplikovať aj na žalovaného v 2./ rade. Žalovaný v 1./ rade uzatvoril s právnym predchodcom
žalobcov rámcovú zmluvu o preprave, v ktorej bol označený ako „carier“ - prepravca, preto znáša
osobitnú (vyplývajúcu zo zákona) ako aj zmluvnú zodpovednosť ako prepravca a nie len ako zasielateľ.

Žalobcovia dňom úhrady poistného plnenia prevzali práva veriteľa (svojho poistenca SELS), čím na
nich prešlo právo na náhradu škody. Zodpovednosť žalovaných za vzniknutú škodu okrem už cit. ust.
právnych predpisov vyplýva aj zo záverov interného vyšetrovania poistnej udalosti.

Z predložených Správ o výsledkoch šetrenia poistných udalostí vyplýva, že k odcudzeniu tovaru malo
dôjsť počas nedôvodných prestávok vodičov žalovaného v 2./ rade, čím podľa názoru práv. zást.
žalobcov obaja žalovaní porušili povinnosti uvedené v Prílohe 5 zmluvy - „Štandardné prevádzkové
postupy a zmluva“, ako aj prevenčnú povinnosť predchádzania škodám upravenú § 415 Obč. zák.. Výšku
škody žalobcovia preukázali faktúrami, ktorými bola kupujúcemu Elecktroline Ltd., fakturovaná kúpna
cena tovaru, vyúčtovaním nákladov znalca za šetrenie poistných udalostí, dôkaz o vyplatení poistného
plnenia ako aj listinou prevzatie práv veriteľa (Subrogation form). Odcudzenie tovaru prešetroval aj
bezpečnostný manager SELS p. Van de Vries.

Tvrdenia žalovaného v 1./ rade o nutnosti zohľadnenia limitácie škody podľa čl. 23 Dohovoru CMR
nie sú opodstatnené, nakoľko k škode došlo ešte pred prijatím Protokolu k Dohovoru, preto aplikácia
ustanovení o limitácii škody vzhľadom na princíp zákazu retroaktivity nie je možná.

Právny zástupca žalobcov nesúhlasil s tvrdením právneho zástupcu žalovaného v 1./ rade o tom, že
škoda vznikla kupujúcemu Elektroline a nie právnemu predchodcovi žalobcov. Poukázal na skutočnosť,
že medzi SELS a Elektroline bola obchodná zvyklosť, podľa ktorej SELS v prípade akejkoľvek škody na
tovare túto uplatňoval a vymáhal si ju priamo u svojich poisťovateľov. Elektroline nebol povinný uhradiť
SELS kúpnu cenu tovaru, a v týchto prípadoch ju ani neuhradil.

Žalovaný v 1./ rade v ústnych a písomných vyjadreniach. Namietal nedostatok vecnej aktívnej legitimácie
žalobcov ako aj nedostatok svojej vecnej pasívnej legitimácie. Uviedol, že zmluva „Štandardné
prevádzkové postupy a zmluva“ uzavretá medzi SELS a žalovaným v 1./ rade na obdobie roka
2007 riešila výlučne cestnú dopravu a v spojitosti touto dopravou sa na ňu vťahoval Dohovor CMR.
Prepravy v dňoch 19.12.20074 a 22.1.2008, ku ktorej sa viaže žalovaná pohľadávka však bola dopravou
multimodálnou a zmluva ani Dohovor CMR sa ne nevzťahoval. Ďalej poukázal na skutočnosť, že
medzi spoločnosťou Samsung ako odosielateľom tovaru a predávajúcim a spoločnosťou Electroline ako
príjemcom tovaru a kupujúcim bola uzavretá medzinárodná kúpna zmluva s doložkou CIP, v zmysle
ktorého nebezpečenstvo škody na tovare prechádza na kupujúceho momentom odovzdania tovaru na
prepravu prvému prepravcovi. Aplikácia podmienok CIP vyplýva z dokladov predložených žabcom a to
faktúr vystavených spoločnosťou Samsung pre spoločnosť Electroline ako aj z predložených CMR, v
ktorých sa uvádza odkaz na tieto podmienky. S poukazom na predmetnú skutočnosť preto škoda mohla
vzniknúť len kupujúcemu, ktorý ju mal následne riešiť a nie spoločnosti Samsung. Neboli preto splnené
podmienky na vyplatenie poistného plnenia žalobcami. Poistenému Samsung vzhľadom na dojednanie
doložky CIP viažúcej sa k predávanému tovaru nevznikla škoda, ale len nárok na zaplatenie kúpnej ceny
od kupujúceho Electroline Ltd.. Samsung preto nemohol ani postúpiť svoje práva na žalobcov.

Tvrdenia právneho zástupcu žalobcov o obchodných zvyklostiach medzi SELS a Electroline označil v
celom rozsahu za účelové, nakoľko obchodná zvyklosť nemôže založiť prechod práva na náhradu škody
z kupujúceho spätne na predávajúceho SELS. Žalobcovia nepredložil dôkaz o žiadnom právnom úkone,
ktorý by tento prechod preukazoval. Tvrdenia žalobcov, že kupujúci nemusel uhradiť kúpnu cenu tovaru
nie sú v spore rozhodujúce. Pokiaľ právnemu predchodcovi žalobcov vznikla škoda tak len v dôsledku
neuhradenia kúpnej ceny a nie v dôsledku strany tovaru. Faktúry na úhradu ceny tovaru vystavené
SELS a obsahujúce doložku CIP, boli vystavené ešte pred vznikom škodovej udalosti. Sám žalobca
v žalobe uvádza, že žalovaný nárok vznikol stratou tovaru, t.j. ide o originálny nárok jeho právneho
predchodcu, čo je v rozpore s tvrdením, že titulom obchodných zvyklostí si mal SELS uplatňovať nárok
kupujúceho u svojich poisťovateľov.

Žalovaný v 2./ rade sa pripojil k argumentácii žalovaného v 1./ rade. Namietal nemožnosť aplikácie
Dohovoru CMR na prepravy, ktorých sa týka žalovaná pohľadávka. Poukázal na skutočnosť, že tak
prepravu z 19.12.2007 ako aj prepravu z 22.1.2008 žalovaný v 2./ rade realizoval len na území
SR. V Dunajskej Strede bol kamión vyložený a kontajnery s tovarom boli preložené na vlak, preto
nie sú splnené podmienky pre použitie tohto Dohovoru. Žalovaný v 2. rade si splnil svoju povinnosť a
odovzdal tovar ďalej spoločnosti Metrans, z čoho vyplýva, že ani nebol v poradí posledným prepravcom.
Úhradu za vykonanú prepravu žalovanému v 2./ rade rovnako poskytla spoločnosť Metrans, ktorá ďalej
zabezpečovala prepravu tovaru železnicou.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, listinnými dôkazmi predloženými
účastníkmi konania, prednesom právnych zástupcov účastníkov a zistil tento skutkový stav:

Zmluvou z 23.1.2007 uzavretou medzi Samsung Electronics Europe Logistics B.V. - organizačná zložka
so sídlom Hviezdoslavova 1530 Galanta (ďalej len „SELS), a žalovaným v 1./ rade, na dobu určitú od
januára 2007 do 31.12.2007, sa zmluvné strany dohodli, že žalovaný v 1. rade vykoná pre SELS služby
spojené s manažovaním prepravy a prepravou tovaru SELS na linkách príkladmo uvedených v čl. 1.1.
zmluvy. V súvislosti s tvorbou cien za poskytované služby účastníci zmluvy odkázali na Dohovor CMR.

V dňoch 19.12.2007 a 22.1.2008 obstaral žalovaný v 1./rade pre SELS, prepravu tovaru - LCD
televízorov na trase Galanta - Limasol (Cyprus) v počte 156 ks a 200 ks. Preprava tovaru súvisela s
medzinárodnou kúpnou zmluvou uzavretou medzi SELS ako predávajúcim a spoločnosťou Electroline
Ltd., ako kupujúcim.

Preprava bola v oboch prípadoch vykonaná ako kombinovaná (multimodálna) preprava, a to v úseku
Galanta - Dunajská Streda ako cestná doprava, v úseku Dunajská Streda - Koper ako železničná
doprava a v úseku Koper prístav Limassol ako námorná doprava. Z prístavu Limassol do miesta
určenia Nicosia si prepravu zabezpečil sám kupujúci.

Cestnú dopravu z Galanty do Dunajskej Stredy vykonal kamiónmi žalovaný v 2./ rade ako prepravca
obstaraný žalovaným v 1./ rade. Na úseku železničnej a námornej dopravy žalovaný v 1./ rade dopravu
obstaral prostredníctvom spoločnosti Metrans.

Tovar bol naložený zamestnancami predávajúceho do železných (prepravných) kontajnerov, a to bez
prítomnosti zástupcov žalovaného v 1./ a 2./rade. Po naložení predávajúci kontajnery opatril plombou.
Colné formality boli vybavené administratívne, pričom žalobcovia preukázať, či došlo k fyzickej kontrole
tovaru. Takto pripravené kontajnery prevzali vodiči žalovaného v 2./ rade a tovar dopravili do Dunajskej
Stredy, kde boli z kamiónov preložené na vlak a kontajnery takto pokračovali ďalej v úseku železničnej
dopravy.

Z obsahu faktúr vystavených SELS kupujúcemu Electroline (čl.57/70) súd zistil, že faktúry obsahujú
doložku CIP-Nicosia.

Listami z 15.2.2008 a 8.3.2008 SELS žalovanému 1./ rade oznámil, že došlo k strate tovaru o čom
informoval svoju aj svoju poisťovňu a žalovaného v 1./ rade súčasne vyzval na vykonanie opatrení
na odškodnenie SELS.

SELS si súčasne uplatnil nárok na poistné plnenie u žalobcov v 1./ a 2./ rade ako medzinárodných
poisťovní, s ktorými mal uzavretú poistnú zmluvu v zmysle ustanovení holandského práva.

Šetrenie oboch poistných udalostí na požiadanie žalobcov vykonala súkromná spoločnosť
EXPERTISEBUREAU STAALMAN B.V. (ďalej len „znalec“), zo správ ktorej vyplýva, že po otvorení
kontajnerov na Cypre sa zistilo, že kontajnery sú prázdne, pričom prípad odcudzenia tovaru pri
druhej preprave šetrila polícia v Nicosii (závery policajného šetrenia cyperskej polície, ktoré mali podľa
obsahu tvoriť prílohu Správy znalca, žalobcovia nepriložili). Šetrenie znalec uzavrel nasledovným
konštatovaním:

V správe z 18.2.2008 (prvá preprava) uviedla „Dospeli sme k záveru, že ku krádeži tovarov z kontajnera
došlo najpravdepodobnejšie na Slovensku“.

V správe zo 6.3.2008 (druhá preprava) uviedla „Ďalšie šetrenia (v správe bližšie nešpecifikované)
potvrdili, že ku krádeži tovarov z kontajnera došlo najpravdepodobnejšie na Slovensku“.

Z úvodnej strany oboch strán vyplýva, že pre vzťah medzi predávajúcim tovaru SELS a kupujúcim
Electroline Ltd., platila dodacia podmienka Incoterms CIP, čo vyplýva z položky Dodacia podmienka
- CIP.

Zo správy bezpečnostného managera SELS p. Van de Vriesa vyplýva, že tovar bol u odosielateľa SELS
naložený. Ku krádeži muselo dôjsť počas prepravy na súši/mori. Neporušená plomba ešte neznamená,

že nedošlo k otvoreniu kontajnera, tak že nie sú viditeľné stopy po krádeži nakoľko zločinci dokážu tento
typ kontajnera otvoriť v priebehu 10 sekúnd a opäť zatvoriť.

Z listín označených ako formulár prevzatia práv veriteľa (subrogácia) vystavených dňa 10.7.2008
súd zistil, že poistenec žalobcov spoločnosť Samsung Electronics Europe Logistics BV, so sídlom Olof
Palmestraat 10, 2616 LR Delft súhlasil s postúpením svojich práv na náhradu škody za stratený tovar
na žalobcov v 1./ a 2./ rade, a to po obdržaní poistného plnenia, ktoré mu bolo poskytnuté dňa 4. 6.2008
v sume 83.450,- € a dňa 2.6.2008 v sume 61.466,- €.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a nie je jej možné
vyhovieť.

Z hľadiska právneho posúdenia veci bolo potrebné rozlišovať medzi

- právnym vzťahom medzi žalobcami a ich právnym predchodcom spoločnosťou Samsung Electronics
Europe Logistics B.V. (SELS), ktorým sa spravoval ich poistný vzťah vyplývajúci z poistnej zmluvy
upravenej právnym poriadkom holandského práva a

- právnym vzťahom medzi právnym predchodcom žalobcov a žalovanými, ktorý je podstatný pre
skúmanie zodpovednosti žalovaných za vzniknutú škodu.

Žalobcovia odvodili zodpovednosť žalovaných za uplatňovanú škodu od ustanovení Dohovoru CMR,
ktorý bolo podľa ich názoru potrebné na tento zodpovednostný vzťah aplikovať.

Súd sa s touto argumentáciou žalobcov nestotožnil.

Podľa čl. 1 Dohovoru CMR , v znení rozhodnom v čase vykonania prepráv (19.12.2007 a 22.1.2008),
tento dohovor sa vzťahuje na každú zmluvu o preprave zásielok za odplatu cestným motorovým
vozidlom, ak miesto prevzatia zásielky a predpokladané miesto jej dodania, ako sa uvádza v zmluve,
ležia v dvoch rôznych štátoch, z ktorých aspoň jeden je zmluvným štátom tohto Dohovoru. Toto
ustanovenie platí bez ohľadu na trvalé bydlisko alebo štátnu príslušnosť.

Podľa čl. 2 ods. 1, prvá veta Dohovoru CMR, v cit. znení, ak sa naložené vozidlo prepravuje v niektorom
úseku dopravnej cesty po mori, železnici, po vnútrozemskej vodnej ceste alebo vzduchom, vťahuje sa
tento dohovor na celú prepravu, pokiaľ zásielka, s výnimkou prípadov podľa čl. 147 nebola preložená.

Základnou podmienkou aplikácie Dohovoru CMR pri kombinovanej doprave je teda splnenie podmienky,
že tovar je prepravovaný nepretržite spolu s cestným motorovým vozidlom a zásielka nebola z vozidla
preložená (na iný dopravný prostriedok používaný pre iný druh dopravy).

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že preprava tovaru, ktorého sa žalovaný nárok týka sa
neuskutočnila ako výlučne cestná doprava, ale že išlo o dopravu kombinovanú.

Rovnako nebolo sporné, že cestná doprava počas ktorej bola zásielka naložená na cestné motorové
vozidlo bola realizovaná len v úseku Galanta -Dunajská Streda, t.j. výlučne len na území Slovenskej
republiky. V Dunajskej Strede boli kontajnery s tovarom (zásielka) vyložené z kamiónu, preložené na
vlak a doprava ďalej pokračovala ako železničná až do prístavu Koper, odkiaľ preprava kontajnerov po
ich preložení na loď pokračovala ako námorná do prístavu Limassol, kde si tovar vyzdvihol kupujúci
(príjemca) a jeho ďalšiu dopravu až na miesto vykládky - Nikósia už zabezpečoval sám.

Ani pri jednej z prepráv (realizovaných v dňoch 19.12.2007 a 22.1.2008) tak nebola splnená základná
a neopomenuteľná podmienka pre aplikáciu Dohovoru CMR, ktorá vyžaduje, aby počas celej doby
prepravy (t.j. vo všetkých úsekoch prepravy) bola zásielka prepravovaná spolu s cestným motorovým
vozidlom bez preloženia z tohto vozidla na iný druh dopravného prostriedku.

V prejednávanej veci nebolo sporné, že počínajúc preložením kontajnerov v Dunajskej Strede
pokračovala zásielka v ďalších úsekoch dopravy samostatne a oddelene od cestného vozidla, z ktorého
boli kontajnery z tovarom preložené na vlak.

Z vyššie uvedených skutočností určujúcich priebeh a charakter dopravy je tak zrejmé, že faktický priebeh
dopravy nespĺňal podmienky cit. článkov Dohovoru CMR, ktorých splnenie je nevyhnuté pre jeho
aplikáciu.

Súd sa stotožnil s tvrdením žalovaného v 2./ rade, že doprava na úseku Galanta - Dunajská Streda, ktorú
vykonal žalovaný v 2./ rade ako prepravca mala charakter vnútroštátnej prepravy, ktorá sa spravuje ust.
§ 610 zák. č. 513/ 1991 Zb., Obchodného zákonníka SR.

Skutočnosť, že žalovaný v 2./ rade nesprávne a bez právneho dôvodu vystavil na vnútroštátnu prepravu
tovaru na úseku Galanta - Dunajská Streda nákladný list CMR nemohla pre túto prepravu založiť
aplikáciu ani záväznosť Dohovoru CMR a nemohla medzi právnym predchodcom žalobcov SELS a
žalovaným v 2./ rade znamenať uzavretie medzinárodnej prepravnej zmluvy.

Pokiaľ žalobcovia odkazujú na ustanovenia Rámcovej zmluvy uzavretej medzi Samsung a Kuehne
+ Nagel súd uvádza, že účastníci zmluvy nemôžu zmluvou podriadiť svoje vzájomné vzťahy
konkrétnemu medzinárodnému dohovoru v prípadoch, ak aby sa aplikácia tohto (účastníkmi zvoleného)
medzinárodného dohovoru priečila základným zásadám a princípom, na ktorých je tento dohovor
postavený. To znamená, že účastníci zmluvy nemôžu podriadiť ustanoveniam Dohovoru CMR, taký
charakter dopravy, na ktorý sa tento medzinárodný Dohovor nevťahuje, a ktorý je z jeho aplikácie
vylúčený. Takáto dohoda (resp. konkrétne ust. zmluvy) by bola neplatná.

Súd však po oboznámení sa s obsahom Rámcovej zmluvy predloženej žalobcami dodáva, že z jej
obsahu nemožno vyvodiť, že by si účastnícki pre každú prepravu dohodli výlučne aplikáciu Dohovoru
CMR a s touto argumentáciou žalobcov sa súd nestotožnil. Zmluva v čl. 1.1. bod 2 len všeobecne
odkazuje na aplikáciu Dohovoru CMR, z čoho však nemožno vyvodiť tvrdenie žalobcov, že ide o dohodu
o aplikácii tohto Dohovoru na akúkoľvek vykonávanú dopravu. Z označeného ust. zmluvy vyplýva len
tá skutočnosť, že účastníci odkázali na Dohovor CMR aplikovateľný na prepravy, ktoré sa v celom
úseku realizujú ako preprava cestná vykonávaná cestným motorovým vozidlom, resp. kombinovaná za
predpokladu súčasnej prepravy tovaru spolu s cestným motorovým vozidlom. Iný výklad

zmluvy z jej obsahu vyvodiť nemožno. Okrem toho, na dopravu vykonávanú v dňoch 22.1.2008 sa
už Rámcová zmluva ani nevzťahovala (nakoľko jej platnosť skončila 31.12.2007), preto argumentácia
žalobcov o aplikácii Dohovoru CMR na túto dopravu je irelevantná.

S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že v prípade preukázania vecnej aktívnej legitimácie
žalobcov, by z hľadiska vecného posúdenia dôvodnosti žalovaného nároku nebolo možné nárok
posudzovať podľa ustanovení Dohovoru CMR, nakoľko Dohovor v prejednávanej veci, pre nesplnenie
základných podmienok jeho použiteľnosti, nie je možné aplikovať.

Súd však na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobcovia neosvedčili ani základný
predpoklad úspešnosti žaloby, ktorým je ich vecná aktívna legitimácia.

Súd sa v plnom rozsahu stotožnil s tvrdením žalovaných, že medzi spoločnosťou Samsung (odosielateľ/
predávajúci a právny predchodca žalobcov), od ktorého mali žalobcovia nadobudnúť žalovaný nárok
a spoločnosťou Electroline Ltd., (kupujúci) bola dojednaná doložka Incoterms CIP - Carriage and
Insurance Paid to (dopravné a poistenie platené do ... dohodnuté miesto určenia).

Dojednanie doložky CIP znamená, že predávajúci má rovnaké povinnosti ako v prípade doložky CPT
- Carriage paid to (dopravne platené do dohodnutého miesta určenia - znamená, že predávajúci splní
svoju povinnosť dodaním tovaru dopravcovi ním menovanému. Predávajúci musí zaplatiť náklady a
prepravné, potrebné na prepravu tovaru do dohodnutého miesta určenia, ale nebezpečenstvá straty a
poškodenia tovaru, ako aj všetky dodatočné náklady vzniknuté po odovzdaní tovaru do starostlivosti
dopravcu prechádzajú z predávajúceho na kupujúceho), ale okrem toho musí zabezpečiť aj poistenie
tovaru, ktorej kryje kupujúceho proti riziku straty alebo poškodenia tovaru počas prepravy. Predávajúci
uzavrie poistnú zmluvu a platí poistne.

Dojednanie doložky CIP medzi právnym predchodcom žalobcov a spoločnosťou Electroline Ltd.,
(kupujúcim) bez pochybností vyplýva z faktúr (čl. 57/70), ktorými právny predchodca žalobcov fakturoval
kupujúcemu kúpnu cenu dodávaného tovaru, a ktoré súdu predložili žalobcovia ako dôkaz o jednej zo
zložiek tvoriacich výšku žalovanej pohľadávky (škody).

Súd poukazuje na skutočnosť, že medzinárodné obchodné podmienky označované ako INCOTERMS,
sú dodacími doložkami medzinárodnej kúpnej zmluvy. Predstavujú základný prvok medzinárodných
kúpnych zmlúv, pretože zmluvným stranám určujú, aké sú ich vzájomné povinnosti vzhľadom na
prepravu tovaru od predávajúceho ku kupujúcemu a na colné konanie pri dovoze a vývoze. Okrem toho
vysvetľujú ako sa delia náklady a nebezpečenstvá medzi zmluvné strany.

Pokiaľ ide o doložky skupiny „C“, ku ktorým patrí aj doložka CIP ich účelom (podľa štandardného a
unifikovaného výkladu) je, aby predávajúci zaistil na svoje náklady prepravu, ktorá však už prebehne
na riziko kupujúceho. Pri dojednaní doložky CIP má predávajúci naviac povinnosť uzavrieť poistenie
kryjúce nebezpečenstvo straty a poškodenia tovaru počas prepravy v prospech kupujúceho. Doložky
skupiny „C“ sú určené predovšetkým predávajúcim, ktorý majú možnosť obstarať prepravu výhodnejšie
ako kupujúci, ale nie sú ochotný brať na seba riziko poškodenia alebo strany tovaru počas prepravy.
Riziko poškodenia alebo straty tovaru môže kupujúci znížiť práve voľbou doložky CIP, ktorá obsahuje
povinnosť poistenia.

Žalobcovia v priebehu konania ničím nespochybnili ani nevyvrátili dôkazmi preukázané tvrdenia
žalovaných, že dojednaním doložky CIP medzi právnym predchodcom žalobcov a kupujúcim tovaru bolo
nebezpečenstvo poškodenia alebo straty tovaru počas prepravy (k čomu v prejednávanej veci došlo) od
počiatku prenesené na kupujúceho, a to momentom odovzdania tovaru na prepravu prvému prepravcovi.

Z uvedeného dôvodu preto na strane právneho predchodcu žalobcov neexistoval voči žalovaným
hmotnoprávny nárok na náhradu škody, nakoľko tento nárok bol od počiatku prenesený na kupujúceho.
Vyjadrenie právneho zástupcu žalobcov na pojednávaní 16.4.2013, že „dojednanie medzi SELS a
Electroline o prechode rizika škody na prepravovanom tovare na Electroline Ltd., až po dodaní tovaru do
Nikósie potvrdzujú všetky 3 faktúry v ktorých je dohodnutá podmienka CIP“ je nielenže neopodstatnené,
ale je aj v priamom logickom rozpore s právnym významom a účinkami doložky Incoterms CIP.

Súd poukazuje na skutočnosť, že žalobcovia len vstúpili do právneho postavenia svojho právneho
predchodcu a voči žalovaným nemohli nadobudnú viac práv, než koľko mal sám postupca. Postavenie
žalobcov voči žalovaným sa nadobudnutím pohľadávky nemohlo zlepšiť a rovnako postavenie
žalovaných sa v dôsledku tejto okolnosti nemohlo zhoršiť.

Súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti zistené z vykonaného dokazovania dospel k záveru,
že žalobcovia neosvedčili existenciu vecnej aktívnej legitimácie, t.j. danosť hmotnoprávneho nároku
voči žalovaným, nakoľko existenciu ich aktívnej vecnej legitimácie vylučuje dojednanie medzinárodnej
obchodnej doložky CIP medzi predávajúcim prepravovaného tovaru SELS a jeho kupujúcim Electroline,
Ltd.

Skutočnosť, že žalobcovia argumentujúc poistnou zmluvou dojednanou podľa holandského práva v
oboch prípadoch plnili svojmu poistencovi SELS z poistných udalostí nemá na vznik vecnej aktívnej
legitimácie žalobcov v spore žiadny vplyv. Právny predchodca žalobcov bol na základe doložky
CIP povinný prepravovaný tovar poistiť v prospech kupujúceho, preto v oboch poistných udalostiach
nevznikla škoda SELS ale tretej osobe (kupujúcemu). Pokiaľ teda žalobcovia ako poisťovne vyplatili
svojmu poistencovi poistné plnenie za situácie, že toto mu poskytnuté byť nemalo, je to vecou ich
vzájomného vzťahu

a rizika poisťovne, v žiadnom prípade však nemôže táto skutočnosť zakladať vecnú aktívnu legitimáciu
žalobcov voči žalovaným.

Hoci vzhľadom na existenciu doložky CIP medzi právnym predchodcom žalobcov a kupujúcim, ktorá
tvorí podstatnú a zásadnú prekážku pre danosť vecnej aktívnej legitimácie žalobcov už nie je podstatné
skúmanie obsahu poistnej zmluvy (z hľadiska danosti podmienok poistného plnenia) súd považuje za
potrebné sa k obsahu zmluvy stručne vyjadriť.

Z obsahu zmluvy v jej úradnom preklade vyplýva, že ide o Dodatok k poistnej zmluve, hoci právny
zástupca žalobcov argumentoval tým, že slovo dodatok je len výrazom zaužívanej praxe účastníkov,
ktorým odlišujú zmluvy jednotlivých poistných období. I v prípade prijatia tejto argumentácie, ktorá
môže odrážať prax účastníkov zmluvy je však potrebné poukázať na ďalšie marginálne označenie
zmluvy, ako „POISTENIE NÁMORNÉHO NÁKLADU“. Poistenie by sa tak vychádzajúc z obsahu zmluvy,

ktorý korešponduje s jej marginálnym označením malo vzťahovať na poistné udalosti vzniknuté pri
námornej preprave tovaru, čo nie je prípad prejednávanej veci. Skutkové vymedzenie okolností, na
ktoré sa vzťahuje poistenie v súvislosti s Distribučným centrom v Galante, SR súd vníma ako definíciu
okolností, ktoré môžu nastať v súvislosti s tovarom určeným na prepravu v režime námornej prepravy
(resp. pri kombinovanej doprave na úseku námornej dopravy), a to od počiatočného štádia uskladnenia
tovaru určeného na takúto prepravu až po jej dokončenie. Vychádzajúc z obsahu zmluvy sa preto ako
nepresvedčivá javí aj argumentácia žalobcov o dôvodnosti poistného plnenia a aplikovateľnosti takto
vymedzenej poistnej zmluvy na prípad odcudzeného tovaru z prepráv realizovaných v dňoch 19.12.2007
a 22.1.2008 ( hoci podľa záverov šetrenia znalca žalobcov ku škode „najpravdepodobnejšie došlo na
území SR“ - t.j. počas vnútroštátnej cestnej prepravy t.j. nie na úseku námornej dopravy).

Pokiaľ ide o postavenie žalovaného v 1./ rade, ktorého žalobcovia označujú ako prepravcu, vzhľadom
na použite spojenia „carier“ v anglickom originále Rámcovej zmluvy označenej ako Štandardné
prevádzkové postupy a zmluva, súd sa vychádzajúc z obsahu zmluvy s týmto tvrdením nestotožňuje.

Z obsahu zmluvy je zrejmé, že úlohou žalovaného v 1./ rade je manažovanie prepravy (t.j. plnenie úloh
zasielateľa) s možnosťou priameho výkonu dopravy (zasielateľská zmluva pričom ust. § 601 a nasl.,
nevylučuje možnosť, aby zasielateľ za určitých okolností aj sám vykonal prepravu).

Žalovaný v 1./ rade v čase uzavretia zmluvy ani neskôr po jej uzavretí nemal v predmete podnikania
výkon dopravy (čo bolo právnemu predchodcovi žalobcu známe z výpisu OR žalovaného v 1./ rade).
Zmluva túto skutočnosť akceptuje keď v čl. 1.1. používa spojenie ako prepravca a vedúci prepravca
( manažér prepravy) .... „ ...poskytovateľ bude prepravovať a riadiť prepravu...., „....... zodpovednosť
za management prepravy ...“ . Súd preto

vychádzajúc z obsahu zmluvy má za to, že zmluva spĺňa náležitosti zmluvy zasielateľskej a žalovaný
v 1./ rade má postavenie zasielateľa.

S poukazom na záver súdu o nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcov súd už nevykonával ďalšie
dokazovanie zamerané na zistenie zodpovednosti žalovaných za uplatňovanú škodu a dôvodnosť
žaloby čo do výšky uplatňovanej škody.

Ako súd už uviedol vyššie pre skúmanie zodpovednosti žalovaných za vzniknutú škodu by bol
rozhodujúci právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcov (ktorého nárok mali žalobcovia podľa
ich tvrdenia nadobudnúť) a žalovanými v 1./ a 2./ rade.

Tento zodpovednostný vzťah, odvodený od vzťahu ich právneho predchodcu žalobcov, by bolo v
prípade žalovaného v 1./ rade potrebné posudzovať z hľadiska dodržania zmluvných dojednaní zmluvy
„Štandardné prevádzkové postupy a zmluva“ v spojení s ust. Obch. zák. SR (pre prepravu vykonávanú
dňa 19.12.2007) a podľa ustanovení Obch. zák. upravujúcich zasielateľskú zmluvu a náhradu škody
pre prepravu vykonávanú dňa 22.1.2008 (nakoľko na túto prepravu sa už písomná zmluva „Štandardné
prevádzkové postupy a zmluva“ nevzťahovala).

Pokiaľ ide o žalovaného v 2./ rade, ktorý bol v postavení vnútroštátneho cestného prepravcu, súd
sa stotožňuje s jeho argumentáciou o nedostatku vecnej pasívnej legitimácie z dôvodu, že medzi
žalovaným v 2./ rade a právnym predchodcom žalobcov nebol žiadny právny vzťah. Žalovaný v 2./
rade nevykonal vnútroštátnu cestnú prepravu v úsekoch Galanta - Dunajská Streda na základe
objednávky právneho predchodcu žalobcov (SELS) ale na základe jej obstarania žalovaným v 1./
rade. Právny predchodca žalobcov preto vo vzťahu k žalovanému v 2./ rade nebol nositeľom žiadneho
hmotnoprávneho nároku.

Súd nevykonal žalobcom navrhované dôkazy výsluchom svedkov D. S. D., Z. C. Z. U. G., nakoľko ich
výsluch vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania a záver o nedostatku vecnej aktívnej legitimácie
žalobcov nepovažoval za potrebný.

Súd poznamenáva, že pokiaľ ide o výsluch svedka D. S. D. žalobcovia súdu predložili jeho písomné
vyjadrenie. Tento svedok sa nezúčastnil procesu prepravy, ale bol prítomný len počas nakládky tovaru,
preto jeho ústnu svedeckú výpoveď súd nevzhliadol dôvodnou.

Rovnako pri vodičoch žalovaného v 2./ rade, ktorých PZ žalobcov žiadal vypočuť k otázke či došlo k
naloženiu tovaru a k priebehu prepravy súd nepovažoval za potrebnú. Medzi účastníkmi nebolo sporné,
že žalovaný v 2./ rade prevzal tovar od odosielateľa SELS už naložený v zapečatených kontajneroch,
pričom zástupcovia žalovaných pri nakládke fyzicky prítomný neboli. Výsluch navrhovaných svedkov
C.Š. a G. k otázke, či došlo k naloženiu tovaru preto nemá logickú oporu ani opodstatnenosť
pre spor. Dôvodnosť

výsluchu vodičov žalovaného v 2./ rade súd nevzhliadol ani v otázke priebehu prepráv. Žalobcovia
súdu nepredložili žiadny dôkaz svedčiaci o tom, že by počas prepravy vodiči žalovaného porušili
svoju povinnosť, neoprávnene nakladali kontajnermi resp. že by došlo k ohrozeniu kamiónu počas
prepravy. Žalobcovia napriek nezanedbateľnej výške žalovanej pohľadávky súdu dokonca nevedeli
uviesť ani skutočnosť či túto poistnú udalosť (o ktorej tvrdia, že nastala na území SR) šetrila polícia SR,
ktoré oddelenie a s akým výsledkom. Za týchto okolností výsluch vodičov žalovaného v 2./ rade súd
nepovažoval za potrebný.

Súd rovnako nevykonal dôkaz listinou zal. na čl. 192/194 označenou ako Confidentiality Agreement
pre nesplnenie náležitostí riadneho dôkazu, nakoľko právny zástupca žalobcov napriek vedomosti o
spôsobe predkladania dôkazov túto listinu nepredložil s úradným prekladom do jazyka slovenského.
Súd pritom na pojednávaniach (hoci v zmysle § 5 O.s.p. túto povinnosť nemal) poučil právneho
zástupcu žalobcov, o povinnosti predložiť súdu každý listinný dôkaz, ktorý chce v konaní vykonať v
jazyku slovenskom.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešným žalovaným priznal voči
žalobcom ich náhradu.

Trovy konania žalovaného v 1./ rade tvoria trovy právneho zastúpenia advokátom v sume 5.229,17 €
uplatnené podľa vyhl. č. 655/2004 Zb., za 6 úkonov právnej pomoci (príprava/prevzatie, vyjadrenie k
žalobe, 4 x účasť na pojednávaniach) pri základnej tarifnej sadzbe 718,69 €/ úkon + režijný paušál 1
x 7,21 €, 1 x 7,41 €, 2 x 7,63 € 2 x 7,81 € + 20 % DPH.

Trovy konania žalovaného v 2./ rade tvoria trovy právneho zastúpenia advokátom v sume 4.348,31
€ uplatnené podľa vyhl. č. 655/2004 Zb., za 5 úkonov právnej pomoci (príprava/prevzatie, vyjadrenie
k žalobe, 3 x účasť na pojednávaniach) pri základnej tarifnej sadzbe 718,69 €/ úkon (ktorú si právny
zástupca nesprávne vyčíslil na 778,45 €/ úkon) + režijný paušál 2 x 7,11 €, 1 x 7,41 €, 2 x 7,81 € +
20 % DPH.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na tunajšom súde, písomne dvojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho

súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny

a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolacími dôvodmi môžu byť skutočnosti uvedené v § 205 ods. 2 O.s.p. Ak

povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený

môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 23. 7. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.