Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. september 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/100/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114205364
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8114205364.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu:

Východoslovenská energetika, a.s., so sídlom Mlynská č. 31, 042 91 Košice, IČO: 44 483 767, právne
zastúpeného JUDr. Marek Hrouda, advokát, so sídlom Krmanova 16, Košice proti žalovanému: N. W.,
nar. XX.X.XXXX, t.č. na neznámom mieste, zastúpenému P. O., X. S. E. X. F., o zaplatenie 185,30 €
s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 185,30 € spolu s úrokmi z omeškania
vo výške 5,15 % ročne z tejto sumy od 13.08.2014 do zaplatenia do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti príslušenstva žalobu z a m i e t a .

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 16,50 € v prospech jeho

právneho zástupcu JUDr. Mareka Hroudu do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom došlým súdu dňa 25.02.2014 domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 903,08 €
spolu s príslušenstvom spočívajúcom v úrokoch z omeškania ako aj náhrady trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaný odoberal elektrickú energiu na odbernom mieste F. M. XX, XXX
XX Ľ., na základe čoho mu bola vystavené faktúry, ktoré v lehote splatnosti nezaplatil, preto si žalobca
nárok na jej zaplatenie uplatnil cestou súdu.

Vzhľadom na to, že sa vykonaným šetrením nepodarilo zistiť skutočný pobyt žalovaného, súd mu v
zmysle § 29 O.s.p. na zastupovanie v konaní ustanovil za opatrovníka zamestnanca OS Prešov.

Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 115 a ods.2 O.s.p. (Pojednávanie

nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.), nakoľko vo veci ide podľa § 200ea ods.1 O.s.p. o
drobný spor (Ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide
o drobný spor.).

Súd vo veci rozhodoval na základe listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, pričom prihliadal aj
na vyjadrenia účastníkov konania a zistil nasledujúci skutkový stav:Žalovaný bol odberateľom elektrickej energie od žalobcu v odbernom mieste Pod Hájom 10, 080 06
Ľubotice, na základe Zmluvy o dodávke elektriny pre domácnosti č. 1132202 zo dňa 09.03.2011.

Žalobca vyúčtoval žalovanému odber elektrickej energie nasledujúcou faktúrou:

- č. 7270093528, na sumu 185,30 €, za fakturačné obdobie 02.04.2011 - 06.03.2012, so splatnosťou
dňa 04.04.2012.

Vyššie zistený skutkový stav súd právne posudzoval nasledujúco:

Podľa § 2 písm.b) bod 23 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike (ďalej len zákon) koncovým odberateľom
elektriny je odberateľ elektriny v domácnosti alebo odberateľ elektriny mimo domácnosti, ktorý nakupuje
elektrinu pre vlastnú spotrebu.

Podľa § 20 ods.1 zákona odberateľ elektriny v domácnosti okrem práv na ochranu spotrebiteľa podľa
osobitných predpisov má právo pri dodávke elektriny uzatvoriť s dodávateľom elektriny zmluvu o
dodávke elektriny, ktorá musí obsahovať popri inom aj rozsah dodávky elektriny a s týmito dodávkami
súvisiacich služieb a rovnako má právo na výber formy a spôsobu platenia za dodávku elektriny a
s tým spojených služieb a uhrádzať platby za dodávku elektriny formou s dodávateľom dohodnutých

preddavkovýchplatieb;priurčenívýškytýchtopreddavkovýchplatiebdodávateľelektrinyzohľadnívýšku
preddavkových platieb za rovnaké obdobie predchádzajúceho obdobia.

Podľa§20ods.7zákonadodávateľelektrinyjepovinnýriadneaúplneinformovaťnavyhotovenejfaktúre
odberateľa elektriny v domácnosti o skladbe jednotlivých zložiek ceny za dodávku elektriny vrátane ich
číselného vyjadrenia.

V konaní je nesporné, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k vzniku záväzkového vzťahu, v ktorom
hlavnou povinnosťou žalobcu bolo dodávať žalovanému elektrickú energiu do dohodnutého odberného
miesta a hlavnou povinnosťou žalovaného bolo za túto elektrickú energiu žalobcovi zaplatiť.

Po preskúmaní Zmluvy o dodávke elektriny pre domácnosť súd konštatuje, že táto neobsahuje
ustanovenia o splatnosti tzv. vyúčtovacích faktúr a teda o splatnosti z nich plynúcich nedoplatkov alebo

preplatkov.

Z uvedených zmluvných ustanovení vyplýva, že čas splatnosti tzv. vyúčtovacej faktúry dohodnutý nebol.
Z uvedeného zároveň vyplýva, že jej splatnosť treba posudzovať podľa § 563 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Požiadaním

v prejednávanej veci by mohlo byť doručenie faktúry alebo upomienky žalovanému.

Keďže doručenie faktúry žalovanému a ani doručenie upomienky nebolo súdu preukázané, považoval
tento za deň výzvy na zaplatenie v súlade s konštantnou judikatúrou deň doručenia žaloby žalovanému,
resp. jeho zástupcovi - opatrovníkovi. K tomu došlo dňa 11.08.2014, žalovaný tak mal plniť dňa
12.08.2014 a nasledujúcim dňom, teda dňom 13.08.2014 sa dostal do omeškania.

Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.Podľa § 517 ods. 2 Obč. zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávajúci

predpis.

Podľa Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, konkrétne § 3 ods.1 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Vzhľadom na deň omeškania je výška úrokov z omeškania 5,15% ročne (základná sadzba ECB ku

dňu 13.08.2014 - 0,15% ročne). Vzhľadom na určenie dňa splatnosti žalobou uplatneného nároku, súd
žalobu v časti požadujúcej úroky z omeškania pred dňom 13.08.2014 a nad výšku 5,15% ročne zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods.3 O.s.p. a ich náhradu priznal v konaní takmer plne
úspešnému žalobcovi. Za účelné trovy konania považoval súd iba zaplatený súdny poplatok v sume
16,50 €.

Pokiaľ ide o uplatňované trovy právneho zastúpenia k tomu súd uvádza: NS SR vo veci sp. zn. 4 M
Cdo 21/2009 uviedol, že „Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. je
povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom konania
v spore. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza
svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Je preto

potrebné rozlišovať medzi právom účastníka konania (fyzickej, právnickej osoby, štátneho orgánu) na
právnupomocanárokomnanáhradutrovkonaniazaposkytnutúprávnupomoc.Trovykonaniapotrebné
na účelné vynaloženie alebo na ochranu práv sa však nemôžu posudzovať ako celok, aj keď účastník
má právo na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie trov treba posudzovať
samostatne.“

Procesný súd v danej veci dospel k záveru, že jediným účelným nákladom, ktorý žalobcovi (ktorý
mal v konaní plný úspech) v konaní vznikol, bolo zaplatenie súdneho poplatku. Náhradu nákladov
konania spojených so zastupovaním advokátom procesný súd žalobcovi nepriznal, pretože sa nejednalo
o náklady účelne vynaložené. Procesný súd nijako nespochybňuje právo žalobcu na zastúpenie
advokátom(§25O.s.p.)avpriebehukonaniahorešpektoval.Právoúčastníkanazastúpenieadvokátom

na strane jednej a právo na náhradu nákladov konania s tým spojených na strane druhej sú práva, ktoré
síce spolu úzko súvisia, avšak nie sú nerozlučne spojené. Merítkom účelnosti uvedeným v § 142 ods.1
O.s.p. je preto nevyhnutné pomerovať všetky náklady, ktoré účastníkovi v priebehu konania vznikli, teda
ajnákladyvynaloženéúčastníkomvsúvislostisjehozastúpenímadvokátom.Naposudzovanieúčelnosti
nákladov právneho zastúpenia nemožno rezignovať len preto, že účastník pri zastúpení advokátom

realizuje svoje právo na právnu pomoc.

Procesný súd náklady zastúpenia žalobcu advokátom považuje za neúčelné po zistení, že sa jednalo
o vec typovo veľmi jednoduchú po skutkovej i právnej stránke, pričom k uplatňovaniu týchto nárokov
žalobcom dochádza vzorovou žalobou, v ktorej sa menia iba identifikačné údaje žalovanej strany, dátum
jazdy bez platného cestovného lístka, číslo dokladu o prepravnej kontrole a výška dlhu. Vyplňovanie

týchto žalôb je rutinnou činnosťou, nevyžadujúcou odborné znalosti.

Procesný súd ďalej uvádza, že k rovnakému záveru k akému dospel aplikáciou § 142 ods.1 O.s.p.,
možno dospieť aj aplikáciou § 150 ods.2 O.s.p., podľa ktorého ak sú trovy konania v drobných
sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Predmetné ustanovenie
je ustanovením s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá ponecháva na súde zváženie, či trovy

konania sú voči uplatnenej pohľadávke neprimerané a čo vôbec pod neprimeranosťou treba rozumieť.Neprimeranosťou podľa súdu nemožno rozumieť iba zjavný nepomer medzi výškou uplatnenej drobnej
pohľadávky a výškou trov konania ale vôbec aj vznik trov konania, ktorých vznik vo vzťahu k
jednoduchosti sporu je ako taký neprimeraný.

V rámci argumentácie týkajúcej sa náhrady trov konania súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu
ČR z 25. júla 2012, sp. zn. I.ÚS 988/2012, podľa ktorého typový spôsob uplatnenia pohľadávky je
dôkazom toho, že účelom právneho zastúpenia nie je poskytovanie právnej pomoci, ale parazitovanie
na drobných pohľadávkach voči občanom, ktoré sú umelo navyšované do nezmyselnej výšky za účelom
zabezpečenia ľahkého zárobku. Takéto správanie je zneužitím práva na zastúpenie advokátom, resp.

dokonca procesnou šikanou, a preto takéto trovy konania nemožno priznať, hoci bol účastník vo veci
samej úspešný.

AktuálnedospelNSSRpriposudzovaníotázkynáhradytrovkonaniavhromadnýchveciachvrozhodnutí
sp . zn. 6 M Cdo 5/2013, k nasledujúcemu záveru: „ Trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom
v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej-ktorej veci a jej
individualizáciu na súdoch v Slovenskej republike nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené

na riadne bránenie práva na súde. V takomto prípade zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu,
ktorý sleduje procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní. Treba súhlasiť s
názorom, že právo na právnu pomoc a náhrada trov konania sú dve rozdielne veci, ktoré síce spolu
súvisia, avšak nie sú neoddeliteľné. Právo na náhradu trov konania (včítane tých, ktoré vznikli v súvislosti
so zastupovaním advokátom) totiž závisí od iných predpokladov než možnosť nechať sa zastupovať

advokátom. Správnosť tohto názoru možno dokumentovať aj tými súdnymi konaniami, v ktorých sa
účastníkom náhrada trov konania nepriznáva (napr. rozvod manželstva, kde žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania a ďalšími) a účastníci konania pritom majú právo nechať sa v súdnom
konaní zastupovať. Ak teda súd neprizná náhradu trov konania úspešnému účastníkovi, keď dospeje
k záveru, že trovy nevynaložil účelne, nejde o porušenie práva na právnu pomoc. Vedľajší účastník sa

preto mohol dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy ktoré vynaložil v tejto súvislosti
nemožno považovať za trovy účelné. Pokiaľ teda súdy nižších stupňov dospeli k takémuto záveru a
vedľajšiemu účastníkovi nepriznali náhradu trov konania, ich rozhodnutia (v tomto smere) sú správne.“

Uvedený právny záver platí podľa procesného súdu aj vo vzťahu k účastníkovi konania.

Súd má za to, že trovy právneho zastúpenia v prejednávanej veci neboli vynaložené účelne, nakoľko

ide o žalobu administratívneho charakteru nevyžadujúcu osobitné odborné znalosti, keďže ide o žalobu
podávanú hromadne a rozlišovanú iba osobou žalovaného a výškou pohľadávky.

Na záver je ešte potrebné dodať, že žalobca disponuje zamestnancami s právnickým vzdelaním (čo
vyplýva aj zo samotného spisu), ktorí sú nepochybne v rámci svojej práce oprávnení a schopní žalobu
ako bola podaná v tejto veci napísať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa

jeho doručenia písomne v 3 vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať
náležitosti uvedené v ust. § 205 ods. 1 a 2 O. s. p..

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.