Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 8, 2014

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 11C/3/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814200090
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8814200090.3

Rozhodnutie

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu: CEE
COLLECT FUND 1 LTD so sídlom Agiou Nikolaou, 67-69, 1st floor, Flat/Office 103, Egkomi, 2408,
Nikózia Cyprus zast. Advokátskou kanceláriou Gallo s.r.o. so sídlom Jilemnického 30, Martin proti
žalovanému: Z. P., N.. XX.XX.XXXX, A. B. W., N. XXX/XX o zaplatenie 1.015,29 eur s príslušenstvom
t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 332,89 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,5 % ročne zo sumy 332,89 eur od 05.09.2011 do zaplatenia a to všetko v pravidelných mesačných
splátkach vo výške 20,- eur mesačne, ktoré sú splatné vždy do konca toho ktorého mesiaca počnúc
mesiacom október 2014 do úplného uhradenia celej dlžnej sumy pod následkami straty výhody splátok.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 09.01.2013 domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy1.015,29eursúrokomzomeškaniavovýške9,50%ročnezosumy1.015,29eur od05.09.2011do
zaplatenia a náhrady trov konania. V návrhu uviedol, že dňa 04.09.2007 uzatvoril žalovaný s pôvodným

veriteľom Všeobecnou úverovou bankou, a.s., Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155 zmluvu
na základe ktorej sa pôvodný veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanej spotrebný úver vo výške 1.394,14
eur. Úver bol poskytnutý dňa 04.09.2007 bezhotovostným prevodom na účet žalovaného. Žalovaný
podpisom zmluvy vyslovil súhlas aj so všeobecnými obchodnými podmienkami pôvodného veriteľa na
poskytovanie spotrebných úverov, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Žalovaný sa zaviazal úver
vrátiť za dohodnutých podmienok a v lehote uvedenej v zmluve. Žalovaný sa zaviazal pôvodnému

veriteľovi uhradiť riadne úroky vo výške a za podmienok a v lehote tiež uvedenej v zmluve. Žalovaný sa
zaviazal uhradiť aj poplatok za správu úveru. Nakoľko žalovaný svoj záväzok zo zmluvy nesplnil riadne a
včas žalobca ho vyzval na splnenie neuhradenej splátky. Uviedol, že ku dňu 20.08.2012 pôvodný veriteľ
evidoval voči žalovanému dlh vo výške 1.015,29 eur. Uviedol ďalej, že na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 20.08.2012 uzatvorenej medzi pôvodným veriteľom a žalobcom došlo k postúpeniu
pohľadávky,ktorájepredmetomtohtokonania.Keďžežalovanýnavýzvunaúhradunereagoval,žalobca

bol nútený vyhlásiť dňa 04.02.2013 predčasnú splatnosť úveru.

Žalovaný so žalobu nesúhlasil, poukázal na to, že úver uhradil a predložil doklady o úhradách.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to Zmluvou
o poskytnutí flexipôžičky zo dňa 04.09.2007, výzvou zo dňa 23.08.2013, oznámením o postúpení

zo dňa 23.08.2012, prehľadom transakcii na čl. 7, zmluvou o postúpení pohľadávky, všeobecnými
obchodnými podmienkami VÚB, a.s. pre poskytovanie spotrebných úverov, vyjadrením žalobcu zodňa 26.06.2014, dokladmi o úhradách ktoré predložil žalovaný nachádzajúce sa v prílohovej obálke,
výsluchom žalovaného a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci:

Postupca ako pôvodný veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 04.09.2007 v súlade s ust. § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka Zmluvu o poskytnutí flexipôžičky na základe ktorej sa pôvodný veriteľ zaviazal
poskytnúť žalovanému úver vo výške 42.000,-Sk, t.j. 1.394,14 eur. Žalovaný sa zviazal úver vrátiť v 48
mesačných splátkach vo výške 1.253,59 Sk, t.j. 41,61 eur . Čerpanie bolo stanovená na deň 04.09.2007.
Prvá splátka bola splatná dňa 04.10.2007 a posledná dňa 04.09.2011. Výška úrokovej sadzby bola 18,9

% ročne. RPMN bola 24,18 % ročne.

Listom zo dňa 23.08.2012 žalobca vyzval žalovaného v mandátnej zmluvy na úhradu dlhu vo výške
1.938,54 eur z dôvodu nesplnenia záväzku z uzavretej zmluvy č.XXXXXXXXXX.

Listom zo dňa 23.08.2012 pôvodný veriteľ, VÚB banka, a.s. oznámila žalovanému, že v zmysle zmluvy

o postúpení postúpila celú pohľadávku voči nemu na žalobcu, postupníka. Doručením tohto oznámenia
je žalovaný povinný plniť postupníkovi.

Z prehľadu histórie mal súd ďalej za preukázané, že žalovaný v prospech žalobcu uhradil finančné
prostriedky v celkovej výške 754,42 eur, ( označené ako kredit-C ) teda viac než to uvádzal žalobca v

žalobe a vo svojom vyjadrení. Posledná úhrada bola uhradená dňa 16.04.2009.

Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 13.05.2014 vyplýva, že pôvodný veriteľ poskytol žalovanému úver vo výške
42.000,- Sk /1.394,14 eur a to bezhotovostným prevodom, o čom žalobca predložil súdu potvrdenie o
čerpaní úveru odporcom označenom ako prehľad histórie transakcií na úverovom účte. Žalovaný sa

zaviazal uhrádzať poskytnutý úver v dohodnutých mesačných splátkach riadne a včas vo výške 41,61
eur, celkový počet splátok bol 48, dátum prvej splátky bol 04.10.2007 a dátum poslednej splátky bol
04.09.2011. všetky skutočnosti vyplývajú zo Zmluvy o poskytnutí flexipôžičky pod názvom Základné
podmienky. Do dňa podania žalobného návrhu odporca uhradil na istine spolu sumu 378,85 eur, čo
vyplýva aj z prehľadu histórie transakcií na úverom účte (súčet položiek stĺpec „txn_suma_istina“), ktorý

tvoríprílohužalobnéhonávrhu.Vprílohekzmluveopostúpenípohľadávok,ktorátvoríprílohužalobného
návrhu je uvedená výška pohľadávky, ktorá bola postúpená na žalobcu a to v sume 1.890,68 eur. Z
uvedenej strany vyplýva, že predmetom konania je nárok žalobcu len na zaplatenie zostatku nesplatenej
istiny vo výške 1.015,29, t. j. výška úveru 1.394,14 eur mínus na istine uhradených 378,85 eur = 1.015,29
eur. Na základe vyššie uvedeného žalovaná suma neobsahuje žiadne úroky z omeškania, poplatky či

zmluvnépokuty.Žalobcatýmtouvádza,žezostranyprávnehopredchodcužalobcunedošlokodstúpeniu
ani vypovedaniu zmluvy, resp. k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru a teda k skončeniu zmluvy došlo
prirodzeným spôsobom a to splatnosťou poslednej predpísanej splátky. Požaduje len istinu úveru po
odrátaní uhradených splátok.

Zvýpovedežalovanéhookreminéhovyplýva,žeposkytnutieúverunenamieta,malzato,žeúveruhradil,
súdu predložil doklady o úhradách. Uviedol, že v prípade zaviazania žiada, aby mu boli povolené splátky
a to vo výške zhruba 15,- eur mesačne. Nemôže uhradiť dlh naraz. Žalovaný na dotaz súdu, aby ozrejmil
svoje osobné, zárobkové a majetkové pomery žalovaný uviedol, že jeho príjem pozostáva zo starobného
dôchodku vo výške 262,- eur mesačne. Žije s družkou, ktorá tiež poberá dôchodok vo výške okolo 270,-

eur. Má ešte jedného maloletého syna, nezaopatreného, chodí na strednú školu, je vo veku 17 rokov.
Ich mesačné výdavky sú na elektrinu vo výške 100,- eur, výdavky na syna na školu v súvislosti so
štúdiom, na cestovné, na knihy, na oblečenie, na učebnice, na školské potreby. Sťahujú mu z dôchodku
dlh za plyn, ktorý som mal. Z 262,- eur mu reálne vyplácajú len 219,- eur. Nie je vlastníkom žiadnych
nehnuteľnosti ani motorových vozidiel.

Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2
neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010

použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti
tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,

úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od
formyposkytovanéhospotrebiteľskéhoúverumôžebyťveriteľomajpredávajúci.Spotrebiteľomjefyzická

osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch veriteľ môže postúpiť pohľadávku,
len ak to pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu,
postupuje sa podľa osobitného predpisu ( Občiansky zákonník ).

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“)
platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo
alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne

ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 533 Občianskeho zákonníka, kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za
dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní
spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.

Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v
rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§

682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované

zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v

splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby

dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa§517ods.1Občianskehozákonníka, akdlžníkktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len

jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to

pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,
v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas
celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

Podľa § 160 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“), ak súd
uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže
určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku
a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť

celého plnenia.

Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.01.2014 zavedený
do tohto zákona zákonom č. 102/2014 Z.z. orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy
prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči

spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.".

Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone

ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva

o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické,
že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci,
za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto
podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá
pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia

v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú
neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára
zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a
služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľmávedomostiaskúsenostiaoprotispotrebiteľovivystupujeakozvýhodnenýúčastníkzmluvnéhovzťahu
založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie
jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Súd mal za preukázané, že podľa zmluvy sa predmetný právny vzťah mal riadiť príslušnými
ustanoveniami Obchodného zákonníka. Ide však o spotrebiteľskú zmluvu, tak ako je to vyššie uvedené
a preto je potrebné na ňu aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka vrátane ustanovení
týkajúcich sa premlčania.

Súd mal v danej právnej veci za preukázané, že žalobca na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 42.000,-Sk, t.j. 1.394,14 eur a žalovaný sa
zaviazal poskytnutý úver žalobcovi splatiť v 48 splátkach vo výške 1.253,59 Sk, t.j. 41,61 eur mesačne.
Žalovaný svoj dlh pravidelne neuhrádzal. Následne zmluvou o postúpení pohľadávky došlo k postúpeniu
pohľadávky na postupníka, žalobcu, čím sa tento stal aktívne legitimovaný na podanie žaloby.

V konaní bolo preukázané, že nedošlo k odstúpeniu od úverovej zmluvy ani k zosplatneniu úveru.
Žalobca nič také ani v žalobe netvrdil a žiadna listina to nepreukazuje. V konaní bolo preukázané,
že k odstúpeniu od zmluvy nedošlo. Celý úver sa stal splatný dňom splatnosti poslednej splátky, t.j.
04.09.2011. Keďže úver nebol zosplatnený a nebolo od zmluvy odstúpené , je potrebné splatnosť a

omeškania každej splátky posudzovať samostatne a ti pri posudzovaní premlčania.

Zpredloženýchlistinnýchdokladovmalsúdďalejzapreukázané,žežalovanývprospechžalobcuuhradil
finančné prostriedky vo výške 754,42 eur, čo vyplýva z prehľadu platobnej histórie. Posledná splátka
bola uhradená dňa 16.04.2009.

Súd sa ďalej pri svojom rozhodovaní v danom prípade zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru.

Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri
spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 1 do 5 rokov v období september 2007 činil úrok 14,78 % p.a. Z

toho je zrejmé, že úrok dohodnutý medzi účastníkmi v danom prípade vo výške 18,90 , ako aj uplatnený
úrok z úveru, bol primeraný úroku poskytovaný bankami pri obdobných úveroch.

Ďalej súd zistil, že podľa zmluvy sa predmetný právny vzťah mal riadiť príslušnými ustanoveniami
Obchodného zákonníka. Ide však o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle zákona 258/2001 Z.z. a § 52 a

nasl. Občianskeho zákonníka a preto je potrebné na ňu aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho
zákonníka.

Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou premlčania. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Uplynutím

premlčacej doby právo nezaniká, iba sa oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na
subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje nároky a zároveň aj
zabrániťtomu,abypovinnéosobynebolopočasovoneprimeranejdobenútenésplniťsisvojepovinnosti.

Tak ako súd vyššie uviedol, právny vzťah medzi účastníkmi konania je právnym vzťahom zo

spotrebiteľskej zmluvy a teda na tento je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy
spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré
bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu.

Žalovaný v priebehu súdneho konania síce nevzniesol námietku premlčania voči uplatnenej pohľadávke

ale s účinnosťou od 01.05.2014 došlo k zmene právnej úpravy súvisiacej s premlčaním pri
spotrebiteľských úveroch. Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa
účinného od 01.05.2014, ktorý bol zavedený zákon č. 102/2014 Z.z. orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.". Ide o procesné
Ustanovenie.V súvislosti s novým zavedeným zákonným ustanovením, ktoré je účinné v čase rozhodovania a ktoré
má procesnú povahu je súd preto povinný zaoberať sa tým, či pohľadávka, ktorá je premetom konania
nie je premlčaná.

Súd zistil, že žaloba v danej veci bola podaná dňa 09.01.2014. K zosplatneniu úveru poskytnutého
žalovanému ( k vyhláseniu predčasnej splatnosti) nedošlo. Prvá splátka bola splatná dňa 04.10.2007.
Každá ďalšia k 4.dňu v nasl., mesiaca. Posledná splátka bola splatná dňa 04.09.2011.

Súd ďalej zistil, že keďže žaloba bola podaná dňa 09.01.2014, všetky splátky ktoré boli splatné pred
dňom 09.01.2011 ( tri roky dozadu) boli premlčané. Z uvedeného teda vyplýva, že nepremlčané splátky
sú splátky splatné od 04.02.2011 do 04.09.2011, teda ide o 8 splátok po 1.253,59 eur( 41,61 eur), spolu
332,89 eur, pričom tieto splátky ako to vyplýva z platobnej histórie žalovaný neuhradil.

Aj napriek tomu, že žalovaný nevzniesol námietku premlčania v zmysle zmeny právnej úpravy ktorá je

účinná od 01.05.2014 súd musel na uplynutie premlčacej lehoty prihliadnuť aj napriek tomu, že žalovaný
nevniesol námietku premlčania. Dlžná suma , ktorú je ešte žalovaný povinný uhradiť žalobcovi v podobe
8 nepremlčaných splátok je 332,89 eur. Preto v tejto časti považoval súd žalobný návrh v časti istiny za
dôvody a žalobe v časti istiny vo výške 332,89 eur ako dôvodnej vyhovel.

Zvyšok nároku žalobcu ohľadom istiny považoval z vyššie uvedených dôvodov za nedôvodný z dôvodu
premlčania a zamietol ho.

Pre úplnosť súd poukazuje, že žalovaný síce preložil súdu doklady o úhradách, no tieto jeho doklady
nie sú úhradou úveru. Ide len o doklady o vkladaní určitej sumy na jeho osobný účet a nie na úverový

účet. Ide o iné číslo a iné účty a preto nemôžu preukazovať úhradu dlhu žalovaným, ktorý je predmetom
tohto konania.

Zároveň súd na žiadosť žalovaného súd po prehodnotení osobných, majetkových a zárobkových
pomerov povolil žalovanému uhradiť dlžnú sumu v splátkach, tak ako je to uvedené vo výroku tohto

rozsudku.

Ohľadom požadovaných úrokov z omeškania súd poukazuje, že 5. dňa každého mesiac, t.j. dňom
nasledujúcim po dni splatnosti každej splátky ( splatné boli k 4 dňu) sa žalovaný dostal do omeškania
s úhradou tej ktorej splátky, t.j. k 05.02.2011, k 05.03.2011, 05.04.2011, k 05.05.2011, k 05.06.2011,

k 05.07.2011, k05.08.2011 a k 05.09.2011. Žalobca žiadal úroky z omeškania z celej dlžnej sumy od
05.09.2011.

Na základe uvedeného a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami priznal súd žalobcovi aj
požadované úroky z omeškania v zákonnej výške, tak ako to žiadal odo dňa 05.09.2011 , kedy bol

žalovaný v omeškania s úhradou poslednej splátky avšak len zo sumy 8 nepremlčaných splátok, zo
sumy 332,89 eur a zvyšok nároku žalobcu na úhradu úrokov z omeškania ako nedôvodný zamietol.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdnehopoplatku,ušlýzárobokúčastníkovaichzákonnýchzástupcov,trovydôkazov,odmenanotáraza
vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové
výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu

ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.V danom prípade pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku, podľa ktorého ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

V predmetnej veci po prepočte pomeru úspechu a neúspechu bol žalobca neúspešnejší ako žalovaný.
Žalovaný bol vo veci úspešnejší a preto má žalovaný právo na náhradu trov konania. Keďže žalovanému
žiadne trovy konania podľa obsahu spisu nevznikli, pričom si ich ani neuplatnil, súd mu náhradu trov

konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.