Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. máj 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/493/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113200924
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3113200924.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členov JUDr.
Ľubice Bajzovej a Mgr. Martina Trnavskej v právnej veci navrhovateľky B. N., predtým V., štátnej občianky
Slovenskej republiky, bytom G., E. XXXX/XX, zastúpenej zástupcom PaedDr. Mgr. Františkom Luciakom,
PhD., bytom Trenčín, Jána Halašu 2704/14 proti odporcovi R.. J. V., štátnemu občanovi Slovenskej
republiky, bytom G., O. XXXX/XX, o výživné manželky, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného
súdu Trenčín zo dňa 31. januára 2014, č. k. 34C/11/20132-99, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi prispievať na výživu navrhovateľky ako manželky
sumou 70 eur mesačne, s účinnosťou od 13.11.2012 do 28.02.2013 a sumou 100 eur mesačne, s
účinnosťou od 01.03.2013 do 31.10.2013. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Dlh odporcu na výživnom
za obdobie od 13.11.2012 do 31.10.201 vo výške 269,60 eur uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľke v
splátkach po 20 eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci s tým, že omeškanie s plnením jednej
splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Ďalej rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol svoje skutkové zistenie,
podľa ktorého účastníci konania boli manželmi a porovnaním ich príjmových, výdavkových a osobných
pomerov ich životná úroveň nebola rovnaká, pretože odporca bol zárobkovo činný s priemerným čistým
mesačným príjmom cca 1.205 eur a navrhovateľka bola najprv na materskej dovolenke s mesačným
príjmom 370 eur mesačne + prídavky na deti a od marca 2013 na rodičovskej dovolenke s príjmom
199,60 eur mesačne + prídavky na deti spolu 46,20 eur mesačne a osobne sa starala a vyživovala
dve maloleté deti. S prihliadnutím na zistený skutkový stav v záujme zabezpečenia rovnakej životnej
úrovne manželov zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľky ako výživné manželky za obdobie
od začatia súdneho konania v zmysle návrhu navrhovateľky do právoplatnosti rozvodového rozsudku,
pričom rôznymi výškami príspevku zohľadnil obdobie, kedy navrhovateľka bola na materskej dovolenke
a poberala materské dávky v sume 370 eur mesačne + prídavky na deti, a obdobie, kedy bola na
rodičovskej dovolenke a poberala nižší rodičovský príspevok v sume 199,60 eur mesačne a prídavky
na deti. Preto s účinnosťou od začatia súdneho konania (t.j. od 13.11.2012) do 28.02.2013 okresný
súd zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľky sumou 70 eur mesačne a s účinnosťou
od 01.03.2013, v ktorom mesiaci jej vznikol nárok len na rodičovský príspevok, do právoplatnosti
rozvodového rozsudku (t.j. do 31.10.2013) zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľky v sume
100 eur mesačne, ktoré sumy považoval za zodpovedajúce zisteným pomerom účastníkov tak, aby bola
zabezpečená približne rovnaká životná úroveň manželov. V posudzovanom období zostávalo odporcovi
z jeho priemerného príjmu 1.205 eur mesačne netto, po úhrade jeho nákladov bývania v sume 221 eur

mesačne (poplatky bytovému družstvu 182,56 eur + elektrika 30 eur + plyn 4 eur + koncesionárske
poplatky, daň), výdavkov na splátky hypotekárnych úverov spolu v sume 387,34 eur mesačne (202,18
eur + 185,16 eur), výživnom pre dve maloleté deti spolu 220 eur (130 eur pre mal. W. a 90 eur pre
mal. N. v posudzovanom období do rozvodu), poistkách 40 eur mesačne a určeného výživného pre
navrhovateľku v sume 70 až 100 eur mesačne, suma pre jeho osobnú potrebu 236,60 až 266,60 eur
mesačne. Navrhovateľka mala počas materskej dovolenky spolu príjem vrátane príspevkov na deti
sumu 506,20 eur (materské 370 eur + PnD 46,20 eur + výživné pre mal. N. 90 eur) a počas rodičovskej
dovolenky spolu sumu 395,80 eur (rodičovský príspevok 199,60 eur + PnD 46,20 eur, výživné pre mal.
N. 90 eur + dobrovoľné výživné na navrhovateľku 60 eur), z ktorej sumy by mala hradiť náklady bývania
140 eur mesačne, splácať úver a živiť okrem seba aj dve maloleté deti. Je zrejmé, že suma, ktorú mal
odporca po úhrade jeho nevyhnutných výdavkov len pre seba a svoju potrebu je vyššia ako suma, ktorá
by zostala navrhovateľke pre jej potreby po splnení si jej vyživovacích povinností voči jej deťom a iných
jej nevyhnutných výdavkov, preto bolo potrebné určiť odporcovi výživné pre navrhovateľku ako výživné
manželky na dorovnanie ich približne rovnakej životnej úrovne. S poukazom na uvedené skutočnosti
okresný súd odporcu zaviazal prispievať na výživu navrhovateľky ako manželky sumami uvedenými vo
výrokovej časti rozsudku a vo zvyšnej časti návrh na vyššie ako priznané sumy výživného a na určenie
výživného manželky za obdobie po právoplatnosti rozvodového rozsudku zamietol ako nedôvodný,
pretože zánikom manželstva rozvodom zanikol navrhovateľke i nárok na manželské výživné, pričom
predmetom tohto konania bolo len manželské výživné. Pre upresnenie okresný súd dodáva, že pokiaľ
odporca aj po rozvode manželstva účastníkov dobrovoľne naďalej prispieva navrhovateľke na jej výživu
sumami 40 eur mesačne, ako to v podstate vyplýva zo zhodných výpovedi účastníkov, uvedené už nie je
predmetom tohto konania, a jedná sa už o iný druh výživného - príspevok na výživu rozvedenej manželky.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca. Navrhol rozsudok zrušiť v celom rozsahu a
uložiť navrhovateľke vrátiť mu už zaplatenú časť z 269,90 eur. Uviedol, že súdne konanie je založené
na nesprávnom právnom posúdení žiadosti navrhovateľky ako žiadosti o výživné manželky namiesto
správneho posúdenia ako žiadosti o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky. Argumentoval
tým, že navrhovateľka sa vo svojej žiadosti o rozvod manželstva vedenej okresným súdom pod
sp.zn. 312P/362/2012 ( z ktorej okresný súd uznesením vylúčil na samostatné konanie žiadosť,
ktorú posúdil ako žiadosť o určenie vyživovacej povinnosti k manželke) domáhala jednoznačne len
určenia príspevku na výživu rozvedenej manželky, nakoľko v žiadosti o rozvod manželstva žiadala o
„príspevok navrhovateľke“. Nežiadala výživné manželky. Žiadala o príspevok na obdobie počas trvania
materskej dovolenky teda na obdobie po rozvode manželstva, kým nebude zamestnaná. Nežiadala
o výživné manželky počas trvania manželstva, kým nebude rozvedené. Toto tvrdenie podľa neho
potvrdzuje fakt, že návrh navrhovateľky hovorí o rozvode manželstva a o úprave vzťahov po rozvode
manželstva (výživné pre mal. N., starostlivosť o mal. N.). Poukazoval na list zo dňa 23.10.2013, v ktorom
navrhovateľka žiadala okresný súd o informáciu o stave konania, a uviedla, že chce, aby na ňu prispieval
počas materskej dovolenky, nakoľko bolo manželstvo už rozvedené- čiže na obdobie po rozvode. Z tohto
dedukuje, že žiadala len príspevok na rozvedenú manželku. Ďalej uviedol, že vzhľadom na využívanie
právnych služieb neexistuje predpoklad, že navrhovateľka svoju žiadosť mylne definovala.

K odvolaniu odporcu sa navrhovateľka písomne vyjadrila a uviedla, že žiada rozsudok okresného súdu
potvrdiť. Uviedla, že okresný súd správne vyhodnotil všetky dostupné podklady. Vypočula nielen ju, ale
i odporcu. Odporca mal možnosť vyjadriť sa a podať návrhy, podnety a ďalšie dôkazné prostriedky.
Okresný súd skutočnosti dôkladne a objektívne vyhodnotil, čo je zrejmé aj z rozsudku a z jeho
odôvodnenia. Odporca podáva zmätočné stanovisko k rozsudku. Odporca k danej veci pristupuje
neobjektívne a stále sa cíti ukrivdený.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § 212 ods.
1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že
rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto
dôvodov:

Navrhovateľka (v tom čase nezastúpená osobou s právnickým vzdelaním) svojím návrhom na začatie
konania zo dňa 12.11.2012 podaným proti odporcovi žiadala okrem iného o určenie výživného pre

seba v sume 150 eur mesačne. Uviedla iba časové obmedzenie jeho platenia dobou trvania materskej
dovolenky, na ktorú nastúpila ešte pred podaním návrhu. V predmetnom návrhu ani v rámci jeho
petitu (žalobnej žiadosti) neuviedla začiatok účinnosti žiadanej povinnosti. Keďže návrh podávala ako
manželka (v čase trvania manželstva) s uvedením časového obmedzenia materskou dovolenkou, ktorú
už v tom čase čerpala, je zrejmé, že žiadala o určenie výživného z titulu vyživovacej povinnosti medzi
manželmi. Preto okresný súd správne vyhodnotil jej návrh ako návrh na určenie vyživovacej povinnosti
medzi manželmi a uznesením zo dňa 07.12.2012 č.k. 31P/362/20121-09 vec (označenú ako vec o
určenie vyživovacej povinnosti manželky) vylúčil na samostatné konanie. Predmetné uznesenie bolo
doručené odporcovi dňa 20.12.2012 a dňa 16.01.2013 si odporca prevzal rovnopis predmetného návrhu.
Následne navrhovateľka na výzvu súdu doplnila svoj návrh a v doplnení návrhu zo dňa 09.09.2013 už
určito, zrozumiteľne a bez pochybností uviedla, že sa domáha priznania výživného manželky. Urobila
tak jednak v označení podania (slová „doplnenie k žiadosti o priznanie výživného na manželku“), jednak
v obsahu podania (slová „vo veci určenia vyživovacej povinnosti na mňa- manželku“) s uvedením, že
ho žiada priznať od dátumu podania žiadosti t.j. od 13.11.2012 (tu opätovne uvádza nesprávny odborný
pojem príspevok -„príspevok o priznanie výživného na manželku“, o ktorý rovnako nesprávne uvedený
termín v samotnom návrhu opieral odporca svoje odvolanie). Odporcovi bol návrh spolu s doplnením
návrhu doručený dňa 23.12.2013. Vo svojom písomnom vyjadrení k nemu odporca výslovne nenamietal
nesprávne vyhodnotenie navrhovateľkinho návrhu ako návrhu na určenie výživného manželky (iba
v označení svojho písomného poddania uviedol, že ide o vyjadrenie k „žiadosti o príspevok na
výživu rozvedenej manželky“). Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 31.01.2014 vyplýva, že pred
začatím pojednávania súd vyvolal vec jej označením ako vec o určenie výživného na manželku. Po
začatí pojednávania navrhovateľka v prítomnosti odporcu predniesla návrh a v prednese určito a bez
pochybností uviedla, že sa domáha určenia výživného manželky - od podania návrhu t.j. od 13.11.2012.
Odporca v rámci prednesu svojho návrhu nenamietal nesprávne vyhodnotenie návrhu navrhovateľky
ako návrhu na určenie výživného manželky. Naopak po skončení dokazovania (s poučením o povinnosti
predkladať skutočnosti a dôkazy najneskôr do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania) v rámci
záverečného zhrnutia uviedol, že žiada návrh zamietnuť, pretože na výživu navrhovateľky prispieval
dostatočne a to od marca 2013- teda počas trvania manželstva. Z uvedených skutočností je zrejmé,
že navrhovateľka počas súdneho konania viackrát určito a zrozumiteľne prejavila svoju vôľu domáhať
sa v danom súdnom konaní určenia výživného z titulu vyživovacej povinnosti medzi manželmi, a tiež,
že táto jej vôľa musela byť odporcovi najneskôr doručením doplnenia návrhu zo dňa 09.09.2013 bez
pochybností známa a vychádzajúc z jeho vyjadrení a tvrdení počas pojednávania mu aj známa skutočne
bola. Preto až v odvolaní odporcom namietané nesprávne vyhodnotenie vôle navrhovateľky, ktoré bolo
jediným dôvodom odvolania, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné a účelové a odvolaniu nevyhovel.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania,
potvrdil napadnutý rozsudok okresného súdu.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 O.s.p. v spojení s § 142 ods. a
§ 151 ods. 1, 2 O.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že navrhovateľka bola v odvolacom
konaní úspešná, a preto jej v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v zásade patrí právo na náhradu trov tohto
odvolacieho konania. Toto právo si však v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnila, ani jej žiadne trovy zo
spisu nevyplynuli, preto odvolací súd rozhodol, že je náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .