Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. január 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 34C/11/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113200924
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Šimková
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3113200924.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou v právnej veci navrhovateľky B. N., B.
V., L.. N., štátnej občianky Slovenskej republiky, trvale bytom G., E. XXXX/XX, zastúpenej v konaní
splnomocneným zástupcom PaedDr. Mgr. Františkom Luciakom, PhD., bytom Trenčín, Jána Halašu
2704/14, proti odporcovi R.. J. V., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, bytom G., Š. XXXX/XX, o
návrhu na určenie výživného na manželku takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ýprispievať na výživu navrhovateľky ako výživné na manželku
sumou vo výške 70,- Eur mesačne, s účinnosťou od 13.11.2012 do 28.02.2013 a sumou vo výške 100,-
Eur mesačne, s účinnosťou od 01.03.2013 do 31.10.2013.

Vo zvyšnej časti s a návrh z a m i e t a .

Dlh odporcu na výživnom, za obdobie od 13.11.2012 do 31.10.2013, vo výške 269,60 Eur s a
odporcovi p o v o ľ u j e splácať v mesačných splátkach po 20,- Eur mesačne k rukám navrhovateľky,
vždy do 15-teho dňa v mesiaci s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť

celého plnenia.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania sa navrhovateľka domáhala voči odporcovi určenia výživného na manželku
v sume 150,- Eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu, t.j. od 13.11.2012. Bola ochotná s odporcom
uzavrieť zmier o výživnom v sume 100,- Eur mesačne. V návrhu uviedla, že manželstvo s odporcom
uzavreli dňa 27.08.2011, z ich manželstva pochádza mal. dcéra N., I.. XX.XX.XXXX. Od novembra
2012 nežila s odporcom v spoločnej domácnosti, odkiaľ sa aj s dcérou pre ich manželské nezhody

odsťahovala. Súčasne s týmto návrhom podala aj návrh na rozvod manželstva, v ktorom poukázala na
nevhodné správanie odporcu voči nej a pod. Uviedla, že v posudzovanom období od začatia súdneho
konania do 08.03.2013 bola s dcérou na materskej dovolenke a poberala materské dávky v sume
cca 370,- Eur mesačne a prídavky na dve deti spolu 46,- Eur mesačne a od 08.03.2013 doposiaľ je
na rodičovskej dovolenke a poberá len rodičovský príspevok 199,60 Eur mesačne a prídavky na dve
deti a odporca jej prispieva na výživu mal. N. sumou 110,-Eur mesačne ako bolo určené rozvodovým

rozsudkom. Poukázala na to, že okrem mal. N. ona má ešte vyživovaciu povinnosť k jej XX-ročnej dcére
Y.. Uviedla, že v posudzovanom období v novembri 2012 odporca na jej výživu ničím neprispel, potom
na základe predbežného opatrenia, ktoré bolo neskôr zrušené, na ňu prispel 300,- Eur a od apríla 2013
jej odporca posielal spolu sumu 150,- Eur mesačne, z toho na dcéru bolo 100,- Eur mesačne a na
ňu navrhovateľku po 50,- Eur mesačne a takto jej prispieva pravidelne až doposiaľ. Na pojednávaní
navrhovateľka uviedla, že medzičasom bolo ich manželstvo s odporcom už rozvedené rozsudkom
tunajšieho súdu zo dňa 10.10.2013.Odporca nesúhlasil s podaným návrhom a žiadal ho zamietnuť. Uviedol, že od nástupu navrhovateľky
na rodičovskú dovolenku v marci 2013 jej dobrovoľne začal posielať na jej výživu 60,- Eur mesačne a
predtým jej prispel na základe vydaného predbežného opatrenia, ktoré bolo neskôr zrušené, sumami

spolu 300,- Eur a nežiadal to späť. Poukázal na to, že pokiaľ navrhovateľka ešte poberala materské
dávky, bola ich životná úroveň približne rovnaká a od jej nástupu na rodičovskú dovolenku jej posielal
tých 60,- Eur mesačne, pričom tieto sumy sú podľa jeho názoru dostatočné príspevky na výživu
navrhovateľky, čo bolo v jeho schopnostiach a možnostiach. Poukázal na to, že navrhovateľka sa
sama odsťahovala z ich spoločnej domácnosti. Bývala u jej rodičov, ktorí jej tiež finančne vypomáhali a

nemusela sama znášať náklady domácnosti, rovnako mohla zostať bývať u neho. Poukázal tiež na to, že
navrhovateľka ho nikdy nežiadala o nejaký príspevok, platil jej ho dobrovoľne, pričom prispieval aj na ich
dcéru. Uviedol, že on mal vysoké výdavky, splácal dve hypotéky, náklady bývania, výživné pre dve deti,
výživné navrhovateľke a jeho výdavky tak spolu predstavovali 952,54 Eur mesačne. Jeho pravidelný
mesačný príjem predstavuje 1.205,- Eur, z ktorého po odrátaní nevyhnutných výdavkov mu pre všetko
ostatné zostane na stravu, dopravu, záujmy, víkendy s deťmi atď. len 252,46 Eur mesačne. Poukázal na

to, že takto aj s jeho dobrovoľným príspevkom navrhovateľka hospodárila s rovnakou sumou ako mal
on, preto žiadal celý návrh zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil SL, doplnenie návrhu z čl.
11, rozpis výdavkov navrhovateľky, nárok na materské, rozhodnutie SP, smernice, uznesenie
30P/423/2012-7, uznesenie z čl. 20, doklady o výdavkoch navrhovateľky, rozpis nákladov bývania,

poistky, doklad o úvere, rozvodový rozsudok, vyjadrenie odporcu z čl. 47, rozpis výdavkov, doklady
o platení výživného, bankové doklady, výpisy z účtu a obraty, obsah pripojeného rozvodového spisu
sp.zn. 31P/362/2012 a spisu sp.zn. 30P/423/2012, záznam z pohovoru s odporcom, potvrdenie o
príjme odporcu, uznesenie 30P/363/2012, rozpis príjmov a výdavkov navrhovateľky, výpisy z účtu
navrhovateľky a zistil nasledovný skutkový stav:

Účastníci konania boli manželia, manželstvo uzatvorili dňa 27.08.2011, z ich manželstva pochádza
jedno dieťa - mal. N., I.. XX.XX.XXXX. Od novembra 2012 nežili účastníci v spoločnej domácnosti,
kedy sa navrhovateľka spolu s dcérou odsťahovala zo spoločnej domácnosti a rozsudkom Okresného
súdu Trenčín zo dňa 10.10.2013, č.k. 31P/362/2012-85 bolo ich manželstvo rozvedené, maloletá N.
bola na čas po rozvode manželstva zverená do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporca bol

zaviazaný prispievať na výživu maloletej N. sumou 110,- Eur mesačne. Rozvodový rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 31.10.2013.

V posudzovanom období, t.j. od začatia tohto súdneho konania do právoplatnosti výroku o rozvode
manželstva, bývala navrhovateľka spolu s maloletou N. a jej dcérou Y. v spoločnej domácnosti s
jej rodičmi v 3-izbovom byte, ktorý je vo vlastníctve navrhovateľky. Ich mesačné náklady bývania

predstavovali cca 260,- Eur, navrhovateľka mala prispievať na bývanie 140,- Eur mesačne. Rodičia
navrhovateľky sú zárobkovo činní. Od začatia súdneho konania do 07.03.2013 bola navrhovateľka na
materskej dovolenke a poberala materské dávky v sume 11,59756 Eur/deň, t.j. cca 370,- Eur mesačne a
prídavky na dve deti spolu 46,20 Eur mesačne. Od 08.03.2013 doposiaľ je navrhovateľka na rodičovskej
dovolenke a poberala rodičovský príspevok 199,60 Eur mesačne a prídavky na dve deti spolu 46,20

Eur mesačne. Starala sa o dve maloleté deti. Teda okrem mal. N. mala a má navrhovateľka vyživovaciu
povinnosť k jej mal. dcére Y., I.. XX.XX.XXXX, pochádzajúcej z jej mimomanželského vzťahu, otcovstvo
k nej nebolo určené, preto na ňu nepoberá výživné. Ako vyplýva z výpovede odporcu v rozvodovom
konaní účastníkov, na výživu mal. N. odporca v posudzovanom období dobrovoľne prispieval 90,- Eur
mesačne a po rozvode začal prispievať 110,- Eur mesačne v zmysle rozvodového rozsudku.

Odporca v posudzovanom období býval sám v 3-izbovom byte, ktorý je v jeho vlastníctve. Pracuje ako
vojak s čistým mesačným príjmom 1.205,17 Eur a v 02/2013 mu bol vrátený preplatok na dani v sume
692,47 Eur. Niekedy chodí na služobné cesty, kde majú stravu a ubytovanie zabezpečené, finančne
im armáda náhrady nevypláca. Odporca spláca dva hypotekárne úvery, jeden v splátkach po 202,18
Eur mesačne a druhý po 185,16 Eur mesačne. Jeho mesačné náklady bývania predstavujú poplatky

bytovému družstvu 182,56 Eur + elektrika 30,- Eur + plyn 4,- Eur + koncesionárske poplatky a daň z
nehnuteľností a pod. Platí poistky spojené s hypotékou v sume spolu 40,- Eur mesačne. Odporca má
vyživovaciu povinnosť k jeho dvom maloletým deťom - k mal. W., I.. XX.XX.XXXX, na ktorého výživu
mu bolo určené výživné 130,- Eur mesačne a v čase zdravotných problémov dieťaťa mu prispieval 2
mesiace po 155,- Eur mesačne a k mal. N., I.. XX.XX.XXXX, dcére účastníkov, ktoré výživné mu bolorozvodovým rozsudkom určené vo výške 110,- Eur mesačne, predtým dobrovoľne na ňu prispieval po
90,- Eur mesačne. Odporca je vlastníkom 3-izbového bytu, v ktorom býva a vlastní 15-ročné auto J. W..

Neprávoplatným uznesením tunajšieho súdu zo dňa 03.01.2013 č.k. 30P/423/2012-7 súd nariadil

predbežné opatrenie, ktorým uložil odporcovi povinnosť platiť navrhovateľke výživné na manželku v
sume 100,- Eur mesačne s účinnosťou od 14.11.2012. Voči uvedenému uzneseniu podal odporca
odvolanie a uvedené uznesenie bolo uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 12.02.2013,
č.k.19CoP/14/2013-65 zmenené tak, že návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia bol
zamietnutý; uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 27.02.2013.

Zo zhodných výpovedí účastníkov konania bolo zistené, že v posudzovanom období odporca na základe
uvedeného predbežného opatrenia prvostupňového súdu zo dňa 03.01.2013 č.k. 30P/423/2012-7, ktoré
bolo neskôr odvolacím súdom zmenené a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý,
prispel navrhovateľke na jej výživu ako manželky sumou 300,- Eur. Od nástupu navrhovateľky na
materskú dovolenku v marci 2013 začal odporca posielať navrhovateľke na jej účet sumu 150,- Eur
mesačne spolu ako výživné na mal. N. a na navrhovateľku. Navrhovateľka tvrdila, že z toho suma 100,-

Eur mesačne bola na mal. N. a suma 50,- Eur mesačne na ňu navrhovateľku. Odporca zase tvrdil, že z
toho suma 90,- Eur mesačne bola na mal. N. a suma 60,- Eur mesačne na navrhovateľku.

Podľa § 71 ods. 1, 2 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak
jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná
úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti

súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza
vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

Podľa § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez

dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo
v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

V danej veci bolo zistené, že navrhovateľka bola aktívne legitimovaná na podanie tohto návrhu na
určenie výživného na manželku, pretože účastníci konania boli manželmi a je zrejmé, že porovnaním ich

príjmových, výdavkových a osobných pomerov ich životná úroveň nebola rovnaká, pretože odporca bol
zárobkovo činný s priemerným čistým mesačným príjmom cca 1.205,- Eur a navrhovateľka bola najprv
na materskej dovolenke s mesačným príjmom 370,- Eur mesačne + prídavky na deti a potom od marca
2013 bola na rodičovskej dovolenke s príjmom 199,60 Eur mesačne + prídavky na deti spolu 46,20
Eur mesačne a osobne sa starala a vyživovala dve maloleté deti. S prihliadnutím na zistený skutkový

stav, v záujme zabezpečenia rovnakej životnej úrovne manželov, súd zaviazal odporcu prispievať na
výživu navrhovateľky ako výživné na manželku za obdobie od začatia súdneho konania v zmysle
návrhu navrhovateľky do právoplatnosti rozvodového rozsudku, pričom rôznymi výškami príspevku
zohľadnil obdobie kedy navrhovateľka bola na materskej dovolenke a poberala materské dávky v sume
370,- Eur mesačne + prídavky na deti a obdobie kedy bola na rodičovskej dovolenke a poberala

nižší rodičovský príspevok v sume 199,60 Eur mesačne a prídavky na deti. Preto s účinnosťou od
začatia súdneho konania (t.j. od 13.11.2012) do 28.02.2013 súd zaviazal odporcu prispievať na výživu
navrhovateľky sumou 70,- Eur mesačne a s účinnosťou od 01.03.2013, v ktorom mesiaci jej vznikol
nárok len na rodičovský príspevok, do právoplatnosti rozvodového rozsudku (t.j. do 31.10.2013) zaviazal
odporcu prispievať na výživu navrhovateľky v sume 100,- Eur mesačne, ktoré sumy považoval súd

za zodpovedajúce zisteným pomerom účastníkov tak, aby bola zabezpečená približne rovnaká životná
úroveň manželov. V posudzovanom období zostávalo odporcovi z jeho priemerného príjmu 1.205,-
Eur mesačne netto, po úhrade jeho nákladov bývania v sume 221,- Eur mesačne (poplatky bytovému
družstvu 182,56 Eur + elektrika 30,- Eur + plyn 4,- Eur + koncesionárske poplatky, daň), výdavkov na
splátky hypotekárnych úverov spolu v sume 387,34 Eur mesačne (202,18 Eur + 185,16 Eur), výživnom

na dve maloleté deti spolu 220,-Eur (130,- Eur pre mal. W. a 90,- Eur pre mal. N. v posudzovanom období
do rozvodu), poistkách 40,- Eur mesačne a určeného výživného pre navrhovateľku v sume 70,- až 100,-
Eur mesačne, suma pre jeho osobnú potrebu 236,60 až 266,60 Eur mesačne. Navrhovateľka mala
počas materskej dovolenky spolu príjem vrátane príspevkov na deti sumu 506,20 Eur (materské 370,-
Eur + PnD 46,20 Eur + výživné na mal. N. 90,- Eur) a počas rodičovskej dovolenky spolu sumu 395,80Eur (rodičovský príspevok 199,60 Eur + PnD 46,20 Eur, výživné na mal. N. 90,- Eur + dobrovoľné výživné
na navrhovateľku 60,-Eur), z ktorej sumy by mala hradiť náklady bývania 140,- Eur mesačne, splácať
úver a živiť okrem seba aj dve maloleté deti. Je zrejmé, že suma, ktorú mal odporca po úhrade jeho

nevyhnutných výdavkov len pre seba a svoju potrebu je vyššia ako suma, ktorá by zostala navrhovateľke
pre jej potreby po splnení si jej vyživovacích povinností voči jej deťom a iných jej nevyhnutných výdavkov,
preto bolo potrebné určiť odporcovi výživné na navrhovateľku ako výživné na manželku na dorovnanie
ich približne rovnakej životnej úrovne. S poukazom na uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo
výrokovej časti rozsudku a odporcu zaviazal prispievať na výživu navrhovateľky ako manželky sumami

uvedenými vo výrokovej časti rozsudku a vo zvyšnej časti návrh na vyššie ako priznané sumy výživného
a na určenie výživného na manželku za obdobie po právoplatnosti rozvodového rozsudku zamietol ako
nedôvodný,pretožezánikommanželstvarozvodomzanikolnavrhovateľkeinároknamanželskévýživné,
pričom predmetom tohto konania bolo len manželské výživné. Pre upresnenie súd dodáva, že pokiaľ
odporca aj po rozvode manželstva účastníkov dobrovoľne naďalej prispieva navrhovateľke na jej výživu
sumami 40,- Eur mesačne, ako to v podstate vyplýva zo zhodných výpovedi účastníkov, uvedené už

nie je predmetom tohto konania a jedná sa už o iný druh výživného - príspevok na výživu rozvedenej
manželky.

Podľa § 160 ods. 1, 2 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením

jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Ak súd odsúdil na opakujúce sa plnenie v
budúcnosti zročných dávok, treba ich plniť, len čo sa podľa rozsudku stanú zročnými.

Pri výpočte výšky zameškaného dlhu na výživnom bolo v danej veci medzi účastníkmi sporné akou
sumou dobrovoľne prispieval odporca na výživu navrhovateľky od jej nástupu na rodičovskú dovolenku v
marci 2013. Navrhovateľka tvrdila, že z posielanej sumy 150,- Eur mesačne bol príspevok na maloletú N.

100,- Eur mesačne a na ňu navrhovateľku suma 50,-Eur mesačne. Odporca zase tvrdil, že z toho suma
90,-Eurmesačnebolanamal.N.asuma60,-Eurmesačnenanavrhovateľku.Vdanejvecimalsúdzato,
že odporca dobrovoľne prispieval na výživu navrhovateľky sumou 60,- Eur mesačne, nakoľko uvedené
jednoznačne vyplýva aj z výpovede odporcu v rozvodovom konaní účastníkov na č.l. 83 pripojeného
rozvodového spisu a tiež s prihliadnutím na to, že právo voľby určenia, ktorý dlh je hradený, má dlžník,

teda odporca. Preto pri výpočte výšky zameškaného dlhu súd prihliadal na už uhradené výživné po 60,-
Eur mesačne v zmysle vyjadrenia odporcu.

V súvislosti s určením vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľke v zmysle rozsudku, s
prihliadnutím na už uhradené sumy výživného navrhovateľke, vznikol odporcovi dlh na zameškanom
výživnom za obdobie od 13.11.2012 do 31.10.2013 vo výške 269,60 Eur /17 dní (od 13.11 2012 do

30.11.2012) á 2,33 Eur + 3 mesiace á 70,- Eur + 8 mesiacov á 100,- Eur - už uhradených 300,- Eur na
základe neskôr zmeneného predbežného opatrenia a už uhradeného výživného od 03/2013 do 10/2013
( t.j. 8 mesiacov á 60,- Eur)/.

S prihliadnutím na pravidelne opakujúce sa nevyhnutné výdavky odporcu a skutočnosť, že odporca i
naďalej dobrovoľne prispieva na výživu navrhovateľky ako rozvedenej manželky, aby jeho schopnosť

uvedeného plnenia nebola ohrozená, súd v súlade s § 160 O.s.p. povolil odporcovi splácať
tento zameškaný dlh na výživnom na manželku v splátkach po 20,- Eur mesačne, pod následkom straty
výhody splátok.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého ak mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá

na náhradu trov právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho saodvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené,

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §

205a ods.1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.

Toto rozhodnutie je v časti o výživnom predbežne vykonateľné.