Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, November 26, 2013

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 8C/119/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713210546
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2013:6713210546.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Snopčokovou v právnej veci navrhovateľa CD

Consulting s. r. o. so sídlom K červenému dvoru 3269/25a, Strašnice, 130 01 Praha 3, IČO: 36429705,
Česká republika, zastúpený Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava proti odporkyni S.
Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXX/XX, XXX XX O., občan SR, o zaplatenie 224,- EUR, zmenkového
úroku, úroku zo zmenkovej sumy a zmenkovej odmeny, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Súd odporkyni právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28. 03. 2013 domáhal toho, aby súd uložil
odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu vo výške 224,- EUR, zmenový úrok vo

výške 0,25% denne zo sumy 234,- EUR od 17. 04. 2010 do 18. 05. 2011 čo predstavuje sumu 232,25
EUR, zo sumy 224,- EUR od 19. 05. 2011 zaplatenia, 6% ročný úrok zo zmenkovej sumy 234,- EUR
od 01. 07. 2010 do 18. 05. 2011 čo predstavuje sumu 12,42 EUR, 6% ročný úrok zo sumy 224,- EUR
od 19. 05. 2011 do zaplatenia,, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy teda 0,78 EUR a
trovy konania.

Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú
vystavila odporkyňa dňa 02. 11. 2009 na zmenkovú sumu 234,- EUR, pričom sa zaviazala aj k úhrade
zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 17. 04. 2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou

opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa
02. 11. 2009 (dátum vystavenia) na sumu 234,- EUR, pričom do jej textu bol poňatý záväzok odporkyne
zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25%
denným úrokom od 17. 04. 2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa.
Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ nič nezaplatil. Keďže zmenková
listina je opatrená doložkou „bez protestu“ indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou
listinou.

Navrhovateľ podal návrh na vzorovom tlačive „A Návrh na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods. 1

Nariadenia č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.“
K návrhu ako dôkazy pripojil originál zmenky a fotokópiu výpisu z Obchodného registra na navrhovateľa.
Navrhovateľ zároveň v návrhu uviedol, že nechce, aby sa vo veci nariadilo pojednávanie.Právomoc súdu Slovenskej republiky vzhľadom k tomu, že na strane navrhovateľa je účastníkom
konania zahraničná právnická osoba, je v tejto veci daná podľa článku 2 bod 1 Nariadenia rady (ES)
č. 44/2001 a keďže sa jedná o cezhraničné konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu príslušnosť

okresného súdu je daná podľa čl. 11 Preambuly, čl. 4 bod 1 a čl. 25 bod 1 písm. a) Nariadenia č.
861/2007/ES, pretože Slovenská republika ako zmluvná strana Nariadenia Komisii oznámila, že na
vydanie rozsudkov vo veciach s nízkou hodnotou budú okresné súdy. Navrhovateľ podal návrh na
Okresný súd Zvolen, ktorý postúpil spis na konanie Okresnému súdu Banská Bystrica. Okresný súd
Banská Bystrica vec predložil na rozhodnutie o príslušnosti Krajskému súdu Banská Bystrica, ktorý

uznesením č. k. 41Ncb/28/2013 zo dňa 03. 06. 2013 rozhodol okrem iného, že nesúhlas Okresného
súdu Banská Bystrica s postúpením veci z Okresného súdu Zvolen je dôvodný. Miestne príslušným
súdom na prejednanie veci je Okresný súd Zvolen.

Po zaplatení súdneho poplatku navrhovateľom súd dňa 09. 08. 2013 v zmysle článku 5 ods. 2 Nariadenia
č. 861/2007/ES doručoval odporkyni kópiu tlačiva - návrhu na uplatnenie pohľadávky spolu s tlačivom
„C - Tlačivo na odpoveď“. Odporkyňa zásielku prevzala dňa 21. 08. 2013, v lehote 30 dní od doručenia

tlačiva neodpovedala.

Hoci súdu nebola doručená odpoveď odporkyne v lehote do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na
uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď a teda podľa článku 7 ods. 3 Nariadenia č. 861/2007/ES
a súd mal vydať rozsudok o pohľadávke navrhovateľa, t. j . rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania,
súd vo veci nariadil pojednávanie v záujme predovšetkým navrhovateľa, aby nedošlo k vydaniu

nepredvídateľného rozhodnutia súdu, vzhľadom na možnosť iného právneho posúdenia veci a tým
k odňatiu možnosti konať pred súdom. Keďže hore citované nariadenie neupravuje postup súdu
pri nariadení pojednávania s poukazom na článok 19 Nariadenia č. 861/2007/ES, pri nariadení
pojednávania súd postupoval v zmysle § 115 a nasledujúcich O. s. p. Súd teda nevydával ani osobitné
rozhodnutie o nariadení pojednávania, keďže toto Občiansky súdny poriadok nevyžaduje a aj v zmysle

Nariadenia č. 861/2007/ES súd rozhodnutie vydáva iba vtedy, ak o nariadenie ústneho pojednávania
požiada niektorá zo strán, teda účastníkov konania, a súd takúto žiadosť odmieta (článok 5 bod 1
Nariadenia č. 861/2007/ES).

Podľa článku 19 Nariadenia č. 861/2007/ES pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie

vedie. Keďže toto súdne konanie sa vedie v Slovenskej republike, súdne konanie sa riadi zákonom č.
99/1963 Zb. - Občianskym súdnym poriadkom (ďalej len O. s. p.) v znení neskorších zmien a predpisov.
Súdpovažovalzapotrebnévovecinariadiťústnepojednávaniepodľačlánku5bod1vspojenísčlánkom
7 bod 1 písm. c) Nariadenia č. 861/2007/ES a to vzhľadom na možnosť iného právneho posúdenia veci.
Súd nariadil ústne pojednávanie na deň 26. 11. 2013, pričom na pojednávanie sa navrhovateľ nedostavil,

doručenie mal riadne vykázané, svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnil. Na pojednávanie
sa dostavil jeho právny zástupca, ktorý neúčasť navrhovateľa ospravedlnil tým, že je navrhovateľ plne
zastúpený právnym zástupcom. Súd preto v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p. vo veci konal a aj rozhodol v
neprítomnosti štatutárneho zástupcu navrhovateľa.

Súd zo zmenky, ktorá bola doručená súdu spolu s návrhom zistil, že zmenka bola vystavená dňa 02.

11. 2009, pričom v zmenke je uvedené, že za túto zmenku zaplatí vystaviteľ pri predložení na rad:
POHOTOVOSŤ,s.r.o.,IČO:35807598,Pribinova25,81109 BratislavazapísanávObchodnomregistri
Okresného súdu Bratislava 1, Oddiel: Sro, vložka číslo 23636/B, zmenkovú sumu, zmenkový úrok.

Z činnosti súdu je súdu známe (§ 121 O. s. p.), že pôvodný majiteľ zmenky spoločnosť Pohotovosť s. r. o.
Bratislava vykonáva podnikateľskú činnosť prostredníctvom poskytovania úverov v značnom rozsahu na

území celej Slovenskej republiky a táto spoločnosť si uplatňuje svoje nároky aj v exekučných konaniach.
Súd lustráciou zistil číslo konania tunajšieho súdu sp. zn. 22Er/98/2011, ktorý k spisu pripojil dňa 15.
10. 2013.Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní dňa 26. 11. 2013 uviedol na otázku súdu, že mu nie
je známy dátum vyplnenia zmenky, nevie sa vyjadriť k dátumu vyplnenia zmenky, ktorý je uvedený
v odôvodnení rozhodcovského rozsudku dňom 26. 06. 2010. Nevedel sa vyjadriť aká bola zmenková

suma ku dňu 26. 06. 2010, ani aká bola aktuálna výška nesplateného spotrebiteľského úveru ku dňu
vyplnenia zmenky, ani nevedel uviesť aktuálnu výšku nesplateného spotrebiteľského úveru ku dňu
vyplnenia zmenky a aktuálnu výšku nesplateného príslušenstva ku dňu vyplnenia zmenky.

Odporkyňa v konaní pred súdom uviedla, že si je vedomá, že neplatila, nejako to musí splatiť, nevie čo
znamená zmenka, zatiaľ to nepočula, pokiaľ podpisovala listinu označenú ako zmenka, dala tam svoje

údaje, súhlas. Vypovedala, že zmluvu o úvere podpísala, zdá sa jej, že zmenka, ktorá je predmetom
sporu jej bola doručená, rozsudok rozhodcovského súdu jej bol doručený.

Súd vykonal teda dokazovanie oboznámením sa s originálom zmenky, spisom Okresného súdu Zvolen
č. k. 22Er/98/2011 a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ v konaní predložil zmenku, ktorá obsahuje nasledovné údaje: označenie, že sa jedná o
zmenku, číslo zmluvy: 607800087, meno, priezvisko, trvalé bydlisko a rodné číslo vystaviteľa - odporcu,

miesto vydania: v O., dátum vystavenia: XX. XX. XXXX, zmenková suma 234,- EUR, vyhlásenie
vystaviteľa: zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35807598,
Pribinova 25, 811 01 Bratislava zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava 1, Oddiel:
Sro, vložka č. 2363/B, zmenkovú sumu 234,- EUR, zmenkový úrok, 0,25% denne od 17. 04. 2010.
Splatné: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, doložka: „bez protestu“, „na platenie

predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým
bola zmenka prevedená na navrhovateľa.

Súd zo spisu Okresného súdu Zvolen č. k. 22Er/98/2011 zistil, že spoločnosť Pohotovosť, s. r. o. so
sídlom Bratislava podala u súdneho exekútora Z.. V. H. návrh na vykonanie exekúcie voči odporkyni
a ako exekučný titul táto spoločnosť v postavení oprávneného v exekučnom konaní uviedla rozsudok

Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 22. 09. 2010 sp. zn. SR 08510/10 zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská, a.s., IČO: 35922761, Bratislava, pričom v tomto spise je zároveň k žiadosti o
udelenie poverenia, okrem návrhu na vykonanie exekúcie, plnomocenstva, pripojená aj zmluva o úvere,
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. ako je uvedená vyššie. Súd zo zmluvy o úvere zistil,
že medzi spoločnosťou Pohotovosť, s. r. o. Bratislava ako veriteľom a odporkyňou ako dlžníkom bola

uzavretá dňa 02. 11. 2009 zmluva o úvere číslo zmluvy: 607800087, teda číslo zmluvy je rovnaké ako
číslo zmluvy, ktoré je uvedené na zmenke. Zmluva bola uzatvorená na predtlačenom formulári, jedná sa
o typickú formulárovú zmluvu. Rubovú stranu zmluvy tvoria Všeobecné podmienky poskytnutia úveru,
pričom článok 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru obsahuje Dohodu o vyplnení zmenky v
znení, že na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto

úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené
zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky
zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Zároveň sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent
najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t. j. keď
dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas

poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých
peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum
začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle
bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.

Súd ďalej zistil, že exekučným titulom v konaní tunajšieho súdu 22Er/98/2011 bol rozsudok Stáleho

rozhodcovskéhosúduzriadenéhozriaďovateľomSlovenskározhodcovská,a.s.,sosídlomBratislavasp.
zn. : SR 08510/10 zo dňa 22. 09. 2010, ktorým bola odporkyni uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
sumu vo výške 234,- EUR spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 234,- EUR od
17. 04. 2010 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 234,- EUR od 01. 07. 2010 do
zaplatenia, jedná sa teda o pohľadávku, ktorá bola uplatnená navrhovateľom aj v tomto súdnom konaní.

Súd ďalej z odôvodnenia rozsudku Rozhodcovského súdu zistil, že navrhovateľ a odporca zabezpečiliiný svoj záväzkový vzťah (zmluvu o úvere) neúplnou zmenkou (blankozmenkou) vystavenou dňa 02.
11. 2009, kde odporkyňa vystupuje ako vystaviteľka a spoločnosť Pohotovosť, s. r. o. Bratislava ako
remitent. V odôvodnení tohto rozhodnutia je zároveň uvedené, že žalobca v konaní pred rozhodcovským

súdom , žalobcom bola spoločnosť Pohotovosť, s. r. o. Bratislava, vyplnil zmenku odporkyne dňa 26.
06. 2010 v zmysle Dohody o vyplnení zmenky na sumu 234,- EUR s dátumom začiatku úročenia dňa
17. 04. 2010 a táto bola odporkyni predložená na zaplatenie dňa 01. 07. 2010. Súd zistil, že na žiadosti
súdu v konaní Er bola doložená do hore uvedeného konania Er zmenka rovnakého obsahu - totožná
zmenka ako v tomto súdnom konaní.

Súd ďalej zistil, že uznesením č. k. 22Er/98/2011-10 zo dňa 04. 03. 2011 súd žiadosť exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24. 02.
2012 a uznesením č. k. 22Er/98/2011-21 zo dňa 14. 12. 2012 exekučné konanie zastavil a rozhodol o
náhrade trov exekúcie, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 04. 01. 2013.

Súd z výpisu z Obchodného registra na spoločnosť Pohotovosť, s. r. o. , Bratislava zistil predmet činnosti,
okrem iného, aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov.

Súd pri rozhodovaní aplikoval právo Slovenskej republiky, keďže pôvodným majiteľom zmenky bola
spoločnosť Pohotovosť, s. r. o. so sídlom v Bratislave ako slovenská právnická osoba a prípadná voľba
iného právneho poriadku súdu nebola tvrdená ani preukázaná.

Podľa čl. I § 75 zákona č. 191/1950 Sb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov vlastná
zmenka obsahuje:

1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;

2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu

3. údaj sročnosti;

4. údaj miesta, kde sa má platiť;

5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;

6. dátum a miesto vystavenia zmenky

7. podpis vystaviteľa.

Podľa čl. I § 11 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. o zmenkách a šekoch v znení

neskorších predpisov každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom

(rubopisom).

Podľa čl. I § 5 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov
v zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie
zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa čl. I § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov

majiteľ zmenky môže postihom žiadať :

1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané;

2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti;3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy;

4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa § 33 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších

predpisov zmenka môže byť vystavená:

na nahliadnutie;

na určitý čas po nahliadnutí;

na určitý čas po dátume vystavenia;

na určitý čas.

Podľa ods. 2 zákona č. 191/1950 Sb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov zmenky s

inou dobou splatnosti ako je vyššie uvedené alebo so splatnosťou postupnou sú neplatné.

Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov zmenka
na videnie je sročná pri predložení. Musí byť predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia.
Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Sb. (Občiansky zákonník) právny úkon sa musí urobiť slobode a

vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa článku I § 17 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho
vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len Občiansky zákonník) v znení účinnom do 28. 02.
2010, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 02. 2010 ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 02. 2010 dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 02. 2010 spotrebiteľ je fyzická osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa§53ods.1Občianskehozákonníkavzneníúčinnomdo28.02.2010spotrebiteľskézmluvynesmú

obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvnýchstrán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet
plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 02. 2010 za individuálne dojednané

zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 02. 2010 ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 02. 2010 neprijateľné podmienky

upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 02. 2010 zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 02. 2010 v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v poslednom znení sa na účely tohto

zákona rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe

zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť

spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a

uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v poslednom znení, v súvislosti
s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom.
Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského
úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške

aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných
nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou
veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku
platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Podľa § 4 ods. 7 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v poslednom znení veriteľ
zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.

Súd s prihliadnutím na hore citované zákonné ustanovenia a zistený skutkový stav dospel k názoru,
že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Súd poukazuje na to, že súd považoval za preukázané, že dňa02. 11. 2009 odporkyňa ako dlžník a spoločnosť Pohotovosť, s. r. o., Bratislava ako veriteľ uzatvorili
v písomnej forme zmluvu o úvere č. 607800117, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške
150,- EUR. Za nespornú súd považoval aj skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy o úvere bola vystavená

zmenka, v ktorej s poukazom na článok 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru nebola vyplnená
zmenková suma a dátum úročenia. Súd tiež považoval za nespornú aj skutočnosť, že zmenka, od
ktorej si navrhovateľ uplatňuje nárok v tomto súdnom konaní má povahu zabezpečovacej zmenky, tak
ako to bolo konštatované aj v článku 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Navrhovateľ ako
indosatár si podaným návrhom uplatnil proti odporkyni právo na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške

234,- EUR spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne od 17. 04. 2010 do zaplatenia a 6%
ročným úrokom od 01. 07. 2010 do zaplatenia a právo na zaplatenie zmenkovej odmeny vo výške 0,78
EUR. Súd zo zmenky zistil, že na zmenke je uvedené číslo zmluvy, ktoré je zhodné s uzavretou zmluvou
o úvere zo dňa 02. 11. 2009. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd mal za preukázané,
že navrhovateľom predložená zmenka zabezpečovala hlavný záväzkový vzťah, ktorým bola zmluva
o úvere č. 607800087 uzavretá dňa 02. 11. 2009 medzi odporkyňou ako dlžníkom a spoločnosťou

Pohotovosť, s. r. o., Bratislava ako veriteľom, pričom číslo zmluvy 607800087 bolo uvedené priamo
aj na zmenke. Odporkyňa zmluvu o úvere uzatvárala ako občan - fyzická osoba, zmluva o úvere je
typickou formulárovou zmluvou, bola uzavretá na formulári veriteľa, mala teda predtlačený text a to
vrátane označenia veriteľa ako zmluvnej strany, pričom do zmluvy sa dopisovali už len údaje, ktoré
vzhľadom na charakter nemohli byť vopred dané - a to osobné údaje, dlžníka výška poskytnutého

úveru, výška poplatku, spôsob splatnosti. Do zmluvy sa dopisovala len suma úveru, suma poplatku,
počet a výška splátok a počínajúci deň splatnosti, pričom priamo v predtlačenej forme formulára zmluvy
o úvere bol obsiahnutý aj text o tom, že dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi sumu úveru zvýšenú
o príslušný poplatok. Predtlačený na zmluve bol nielen názov zmluvy, ale aj text o tom, že zmluva
je uzavretá v zmysle § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka. Rubovú stranu zmluvy tvorili

predtlačené Všeobecné podmienky poskytnutia úveru vrátane predtlačeného článku č. 14 o dohode o
vyplnení zmenky a predtlačeného článku 17 o tom, že zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1
Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom.

Súd poukazuje na ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia
zmluvy o úvere, podľa ktorého každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ

so spotrebiteľom, je spotrebiteľskou zmluvou, keď dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52
ods. 3 OZ) a spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4OZ). Súčasne sa
vyžadovalo,abyspotrebiteľskézmluvyneobsahovaliustanovenia,ktoréspôsobujúznačnúnerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda aby neobsahovali tzv.
neprijateľné podmienky (§ 53 ods. 1 OZ) s tým, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvousanemôžuodchýliťodObčianskehozákonníkavneprospechspotrebiteľa,spotrebiteľsanajmä
nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu Občiansky zákonník priznáva alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné povinnosti (§ 54 ods. 1 OZ), pričom v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 2 OZ). Keďže spotrebiteľské zmluvy nesmeli
obsahovať ustanovenia spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, teda tzv. neprijateľné podmienky, zákon definoval najmä, ktoré ustanovenia
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú za neprijateľné podmienky s tým, že neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§ 53 ods. 4 a 5 OZ). Odporkyňa pri

uzatváraní hlavného záväzkového vzťahu t. j. zmluvy o úvere č. 607800117 zo dňa 02. 11. 2009 konala
ako občan fyzická osoba a spĺňala definíciu spotrebiteľa, pričom veriteľ - spoločnosť Pohotovosť, s.
r. o., Bratislava konala pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, keďže
aj v predmete podnikania zapísaného v Obchodnom registri mala táto spoločnosť uvedený predmet
činnosti, okrem iných, aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, súd mal preukázané, že veriteľ, teda

spoločnosť Pohotovosť, s. r. o., Bratislava spĺňala definíciu dodávateľa. Vzhľadom k tomu, keďže zmluva
medzi veriteľom a odporcom bola uzatvorená na formulári veriteľa vrátane Všeobecných zmluvných
podmienok a do zmluvy bolo možné doplniť resp. zmeniť len osobné údaje odporcu ako dlžníka, výšku
úveru, výšku splátok a výšku poplatku, súd považoval za preukázané, že veriteľ takéto zmluvy uzatváral
s viacerými osobami a teda bolo obvyklé, že ktorákoľvek druhá strana ako spotrebiteľ obsah tejto zmluvy

podstatným spôsobom ovplyvniť nemohla. Súd z obsahu zmluvy mal preukázané, že predmetná zmluva
medzi veriteľom a odporkyňou bola zmluvou spotrebiteľskou, pričom predmetom zmluvy bolo dočasnéposkytnutie peňažných prostriedkov veriteľom odporkyni, išlo o spotrebiteľský úver a teda o zmluvu o
spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. a), b) zákona č. 285/2001 Z. z. v znení účinnom do 11. 06.
2010.

Súd v zmysle § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. zisťoval v rámci súdneho konania aká bola zmenková
suma v čase vyplnenia, aká bola aktuálna výška nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva,
keďže v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru sa zakazovalo splniť dlh zmenkou a veriteľ
smel prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku zo spotrebiteľského úveru, len ak išlo o
zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky

nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru, keď príslušenstvom sa zo zákona rozumeli aj zmluvné pokúty a iné nároky
veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Hoci na zabezpečenie spotrebiteľského úveru mohla byť
vystavená zabezpečovacia zmenka, táto mohla byť vyplnená len na zákonom ustanovenú maximálnu
zmenkovú sumu t. j. , že zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky
nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa

zozmluvyospotrebiteľskomúverevovýškemaximálne30%istinyposkytnutéhospotrebiteľskéhoúveru.
Súd v tejto súvislosti poukazuje, že ustanovenie § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. príslušenstvo v
rámci zmenkovej sumy odvodzuje od istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, na základe čoho súd
dospel k záveru, že za istinu spotrebiteľského úveru nie je možné považovať aj poplatok za poskytnutie
úveru, ale len sumu samotného úveru.

Je nepochybné, že vystavená zmenka bola zabezpečovacou zmenkou, pričom súd poukazuje na to,
že v zmysle § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. splnenie dlhu z úveru bolo zakázané zaplatením
zmenky, avšak veriteľ mohol prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľského
úveru len, ak ide o zabezpečovaciu zmenku za podmienok ako to už bolo uvedené vyššie. Súd musel s
prihliadnutím na citované zákonné ustanovenie skúmať, či zmenka nebola vyplnená veriteľom v rozpore

s ustanovením § 4 ods. 6 veta druhá citovaného zákona, pretože v prípade, že by zmenka bola prijatá
resp.vyplnenáveriteľomvrozporestýmtoustanovením,veriteľjunesmelprijaťabolpovinnýjudlžníkovi
kedykoľvek na požiadanie vydať. Toto ustanovenie pritom platilo aj v prípade zmeny majiteľa zmenky,
tak ako to bolo aj v súdenej veci. Keďže navrhovateľ s prihliadnutím na ustanovenie § 120 ods. 4 O. s.
p. neuniesol dôkazné bremeno a súdu nepreukázal aká bola zmenková suma v čase vyplnenia zmenky,

aká bola aktuálna výška nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva v čase vyplnenia zmenky,
nebolo možné ustáliť, že zmenka bola vyplnená v súlade s ustanovením § 4 bod 6 zákona č. 258/2001
Z. z. Súd teda návrh navrhovateľa uplatnený v tomto konaní posúdil ako nedôvodný s prihliadnutím k
tomu, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno.

Súd zároveň vzhľadom k tomu, že navrhovateľ nárok uplatnil ako zmenkový nárok, z úradnej povinnosti

posudzoval aj platnosť zmenky, pričom neplatnosť zmenky ako cenného papiera je možné posudzovať
podľa zákona č. 191/1950 Sb., ale keďže sa jedná o právny úkon, aj keď abstraktný, platnosť zmenky
možno posudzovať aj podľa všeobecných ustanovení § 34 a nasl. OZ. Súd na túto neplatnosť musí
prihliadať z úradnej povinnosti a musí z nej vyvodzovať dôsledky.

Keďže zmenka bez ohľadu na jej abstraktnosť je právnym úkonom, každý právny úkon, ktorý odporuje

zákonu, je absolútne neplatným právnym úkonom, pričom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu
súd v rámci občianskeho súdneho konania prihliada ex offo. Povinnosť súdu prihliadať na absolútnu
neplatnosť právneho úkonu z úradnej moci prelamuje aj zásadu stanovenú v článku I § 17 zákona
č. 191/1950 Sb., čo je vyjadrené aj v ustanovení § 4 ods. 6 zákona č. 58/2001 Z. z., kde výslovne
zákonodarca uviedol, že ide o zákonné ustanovenie, ktoré platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky

alebo postúpenia práv zo zmenky. Okrem toho súd poukazuje na to, že odčlenenie zmenkového
abstraktného vzťahu od spotrebiteľského vzťahu nie je možné, pretože práve v spotrebiteľských
vzťahoch bolo použitie zmenky regulované a obmedzené a to v § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. v
rôznom znení a keďže sa jedná o kogentnú úpravu je nutné zo zákona skúmať podmienky vystavenia
zmenky a jej prípustnosť. Súd teda vyhodnotil, že keďže navrhovateľ ako indosatár podaným návrhom

si uplatnil nárok zo zmenky, ktorú zmenku súd z úradnej povinnosti vyhodnotil ako absolútne neplatnýprávnyúkon,ajztohtodôvoduneboldanýprávnyzákladnároku navrhovateľa,keďženeboldanýprávny
základ nároku z uplatnenej zmenky a teda aj z tohto dôvodu návrh navrhovateľa nebol dôvodný.

Súd ďalej poukazuje na to, že z vyjadrenia navrhovateľa uvedeného v návrhu vyplýva, že zmenka je

vistazmenkou, pričom súd pri posudzovaní tejto zmenky aj v zmysle ustanovení zákona č. 191/1950
Sb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov dospel k záveru, že zmenka má uvedené dve
možnosti splatnosti, čo tiež spôsobuje jej absolútnu neplatnosť z dôvodu jej neurčitosti, pričom súd
poukazuje na to, že právny úkon sa musí v zmysle § 37 ods. 1 OZ urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný. Aj otázku absolútnej neplatnosti z dôvodu neurčitosti údaju o splatnosti

zmenky, musí súd posudzovať z úradnej povinnosti. Neurčitý údaj splatnosti zmenky je spôsobený
zápismi údajov na zmenke, keď zo zápisu „zaplatím za túto zmenku pri predložení“, je uvedená splatnosť
na nahliadnutie a z údaju „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ je uvedená splatnosť
na určitý čas. Tento údaj t. j. „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, ktorý je uvedený v
zmenke, súd nemohol považovať za predĺženie lehoty v zmysle § 34 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb.,
keďže tento údaj vzbudzuje pochybnosť o druhu splatnosti zmenky. V prípade, ak by vystaviteľ zmenky

mal vôľu predĺžiť lehotu na videnie zmenky, údaj správne mal znieť „na platenie predložiť v lehote do 4
rokov od vystavenia“. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky č. k. 1Obdo 59/2010 zo dňa 26. 01. 2011, ktorý vyslovil právny názor, že ak sú v zmenke
uvedené dve rozdielne určenia splatnosti (na videnie a do dvoch rokov od vystavenia), spôsobuje to
neplatnosť zmenky s poukazom na ustanovenie § 33 ods. 2 zákona č. 191/1950 Sb.

Hoci odporkyňa v konaní pred súdom na výslovnú otázku navrhovateľa, či uznáva existenciu dlhu, ako
tento vyplýva zo zmenky, odpovedala áno a rovnako sa vyjadrila, že nemá nejaké námietky voči danej
zmenke,súdzvýsluchuodporkynemaljednoznačnepreukázané,ženemádostatokvedomostíohľadom
existencie dlhu, ohľadom toho, čo znamená inštitút zmenky, čo nakoniec vyplynulo aj z jej vyjadrenia v
závere pojednávania. Keďže súd vyhodnotil zmenku ako absolútne neplatný právny úkon, pričom súd

neplatnosť právneho úkonu vyhodnocuje a posudzuje z úradnej povinnosti, súd potom nemohol vo veci
rozhodnúť v zmysle § 153a ods. 1 O. s. p. rozsudkom pre uznanie.

Vzhľadom teda na všetky uvedené dôvody, súd návrh navrhovateľa posúdil ako nedôvodný a preto ho
zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 1 veta prvá O. s. p. Hoci odporkyňa bola úspešnou

účastníčkou konania neuplatnila si trovy konania, preto súd rozhodol, že jej právo na náhradu trov
konania nepriznal.

čl. I § 75 zákona č. 191/1950 Sb.

čl. I § 11 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb

čl. I § 5 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb.

čl. I § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950

§ 33 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb.

ods. 2 zákona č. 191/1950 Sb.

§ 34 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb.

§ 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Sb.

I § 17 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb.

§ 52 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 40/1964 Zb.

§ 53 ods. 1, 2, 3 , 5 zák. č. 40/1964 Zb.§ 54 ods. 1, 2 zák. č. 40/1964 Zb.

§ 39 zák. č. 40/1964 Zb.

§ 2 zákona č. 258/2001 Z. z.

§ 4 ods. 6, 7 zákona č. 258/2001 Z. z.

§ 151 ods. veta prvá zák. č. 99/1963 Zb.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložit s potrebným

počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.

1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát

8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.

1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,

4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).