Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. máj 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/262/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4406211643
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4406211643.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvNitrevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.VladimíraPribuluasudcovJUDr.Renáty

Pátrovičovej a JUDr. Borisa Minksa v právnej veci žalobcu: Poľnohospodárske družstvo vlastníkov Ľubá,
so sídlom Ľubá, IČO 00 199 320, zastúpené JUDr. Helenou Kontrovou, advokátkou so sídlom Semerovo
414, proti žalovaným: 1. F. L., bytom L. XXX, 2. Z. V., bytom H. F. XX, obaja zastúpení JUDr. Tiborom
Nagym, advokátom so sídlom Nové Zámky, Kukučínova 8, o zaplatenie 9 773,75 eura (294 444,- Sk) s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 31. mája 2012
č. k. 5C/143/2006-199, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcu
z náhrady trov právneho zastúpenia v sume 312,88 eura v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku, na účet právneho zástupcu žalovaných JUDr. Tibora Nagyho, advokáta so sídlom Nové
Zámky, Kukučínova 8.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh žalobcu, ktorým sa domáhal od žalovaných
zaplatenia sumy 9 773,75 eura s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného
súdu Nové Zámky zo dňa 06. 11. 2003 č. k. 6C/134/02, ktorý nadobudol právoplatnosť 30. 01. 2004

a vykonateľnosť 15. 02. 2004, bola obchodná spoločnosť AG-PRODUKT s.r.o. zaviazaná zaplatiť
žalobcovi sumu 5 442,71 eura s príslušenstvom. Keďže uvedená obchodná spoločnosť dobrovoľne
nezaplatila dlžnú sumu, viedol žalobca proti nej exekúciu vedenú u súdneho exekútora JUDr. Gabriela
Szénasiho, Exekútorský úrad Komárno, Župná 6, pod č. EX 676/04. Na základe oznámenia súdneho
exekútora, že vymáhaná pohľadávka je nevymožiteľná, podal žalobca v zmysle § 57 ods. 1 písm. c/
Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie. Exekúcia bola zastavená uznesením zo dňa 22.
06. 2005 sp. zn. 15Er/130/04. Konateľom spoločnosti AG-PRODUKT s.r.o. v období súdneho konania

boli žalovaní v 1. a 2. rade. Konatelia pri výkone svojej činnosti mali spôsobiť škodu žalobcovi a to istinu
5 442,71 eura, úrok z omeškania vo výške 17,6 % ročne od 01. 02. 2002 do 31. 10. 2002 a vo výške
13 % ročne od 01. 11. 2002 do zaplatenia, náhradu súdneho poplatku vo výške 272,02 eura, náhradu
súdneho poplatku v exekučnom konaní EX 676/2004 vo výške 16,60 eura, náhradu hotových výdavkov
v uvedenom exekučnom konaní vo výške 13,28 eura, náhradu odmeny exekútora vo výške 16,60
eura, 102,32 eura, náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1 135,66 eura, náhradu trov právneho
zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 248,69 eura. Žalobca vyzval konateľov obchodnej spoločnosti

na dobrovoľné zaplatenie žalovanej sumy, na jeho výzvy však nereagovali, zásielky neprevzali. Ďalej
súd prvého stupňa uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 06. 11. 2003 č. k.
6C/134/2002-51 bol AG-PRODUKT s.r.o., Bruty 172 zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 5 442,71 eura
so 17,6 % úrokmi z omeškania ročne od 01. 02. 2002 do 31. 10. 2002, 13 %-nými úrokmi z omeškaniaročne od 01. 11. 2002 do zaplatenia a trovy konania 1 407,69 eura do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30. 01. 2004 a vykonateľnosť dňa 17. 02. 2004 v časti istiny a
trov konania. Zo spisu 15Er/130/2004 súd prvého stupňa zistil, že vo veci bolo dňa 29. 03. 2004 udelené

poverenie súdnemu exekútorovi JUDr. Gabrielovi Szénasimu na základe vykonateľného rozhodnutia
Okresného súdu v Nových Zámkoch 6C/134/02 zo dňa 06. 11. 2003 na vymoženie uloženej finančnej
povinnosti a uznesením zo dňa 22. 06. 2005 č. k. 15Er/130/04-15 súd exekúciu podľa § 57 ods. 1
písm. c/ Exekučného poriadku zastavil a zaviazal oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi odmenu
a náhradu trov exekúcie 102,32 eura. Z výpisu z obchodného registra zistil, že žalovaní v 1. a 2.

rade boli konateľmi spoločnosti AG-PRODUKT s.r.o., Bruty 173 od 25. 02. 2002 do 10. 02. 2005,
pričom menom spoločnosti konali každý samostatne. Zo záveru záznamu o výsledku následnej finančnej
kontroly č. j. I/7565/2003 zo dňa 09. 12. 2003 súd prvého stupňa zistil, že kontrolou použitia účelových
dotácií poskytnutých zo štátneho rozpočtu a štátnych fondov do poľnohospodárskeho - potravinárskeho
komplexu v rokoch 2000, 2001 a 2002 a dodržania zmluvných podmienok pri poskytnutých dotáciách
na obstaraní investícií v rokoch 1998 až 2002 subjektu AG-PRODUKT s.r.o. nebolo zistené porušenie

podmienok určených v zmluvách o poskytnutí dotácií a všeobecne záväzných právnych predpisov.
Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 14. 04. 2011 č. k.
29CbR/102/2010-48, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09. 05. 2011 bola obchodná spoločnosť AG-
PRODUKT s.r.o. zrušená bez likvidácie, pričom vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že táto
spoločnosť nevykonáva podnikateľskú činnosť, sú splnené podmienky zrušenia spoločnosti podľa § 68

ods. 6 písm. f/ zákona, spoločnosť nemá žiaden majetok. Súd prvého stupňa rozhodol vo veci v zmysle §
135a Obchodného zákonníka. Konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú
povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Nároky spoločnosti na
náhradu škody voči konateľom môžu uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľa spoločnosti, ak
nemôžu uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom

nezanikajú, ak sa spoločnosť vzdá nárokov na náhradu škody alebo s nimi uzatvorí dohodu o urovnaní.
Konateľjepovinnývykonávaťsvojufunkciusodbornoustarostlivosťouvsúladesozáujmamispoločnosti
a všetkých jej spoločníkov, z čoho vyplýva určitý druh lojality vo vzťahu k spoločnosti. Súd prvého stupňa
mal preukázané, že žalobca preukázal existenciu pohľadávky, priznanú mu v konaní 6C/134/2002 a
to v časti istiny 5 442,71 eura, úrok z omeškania vo výške 17,6 % ročne od 01. 02. 2002

do 31. 10. 2002 a vo výške 13 % ročne od 01. 11. 2002 do zaplatenia, náhrada súdneho poplatku
272,02 eura, náhrada trov právneho zastúpenia 1 135,66 eura. V uplatnenej časti súdneho poplatku v
exekučnom konaní 16,60 eura, náhrady hotových výdavkov v exekučnom konaní 13,28 eura, náhrady
odmeny exekútora v exekučnom konaní 16,60 eura a náhrady trov právneho zastúpenia v exekučnom
konaní 248,69 eura súd prvého stupňa nárok žalobcu nepovažoval za preukázaný, nakoľko exekúcia

bola zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku a oprávnenému nebola priznaná
náhrada trov konania. V danom prípade však žalobca nesplnil prvý predpoklad ako preukázanie vzniku
nároku spoločnosti na náhradu škody voči konateľom so všetkými predpokladmi nároku, a to vznikom
škody, porušením povinnosti a príčinnou súvislosťou medzi porušením povinnosti a vznikom škody.
Tieto základné predpoklady je povinný preukázať žalobca ako poškodený a iba okolnosti vylučujúce

zodpovednosť je povinný preukázať povinný, čo vyplýva z ust. § 373 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Žalobca tiež dostatočne neosvedčil v čase podania návrhu tretí predpoklad, a to nemožnosť uspokojenia
pohľadávky z majetku spoločnosti. Exekúcia vedená súdnym exekútorom JUDr. Gabrielom Szénasim
pod sp. zn. 15Er/130/04 bola zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku a nie podľa §
57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na náhradu

trov exekúcie. Súd mal za to, že oznámenie súdneho exekútora o nemajetnosti povinného nie je
postačujúce, nakoľko je na úvahe súdu a jeho posúdení, či súdny exekútor vykonal vo veci všetky
úkony a dostatočne zistil stav majetku povinného a či je tu dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57
ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. V čase vyhlásenia rozsudku už bol splnený tretí predpoklad,
keďže spoločnosť AG-PRODUKT s.r.o. bola zrušená bez likvidácie. Keďže žalobca neuniesol dôkazné

bremeno, nepreukázal riadne splnenie predpokladov nároku, predovšetkým vzniku škody súd prvého
stupňa návrh ako nedôvodný zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak,
že priznal náhradu trov konania v konaní úspešnému žalovanému v celkovej výške 1 410,10 eura, ktorá
pozostávaztrovprávnehozastúpeniaza4úkonypo253,94eura,2úkonypo63,48eura,režijnýpaušál2
x5,44eura,1x5,94eura,2x7,21eura,1x7,63eura,DPHvovýške20%vsume228,54eura.Nepriznal

trovy za pojednávanie dňa 17. 12. 2009, nakoľko sa ho právny zástupca žalovaných nezúčastnil.

Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalobca, žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že svojho nároku sa domáhal v zmysle § 135a anasl. Obchodného zákonníka, keďže žalovaní svoje povinnosti hrubo porušili, keď z majetku spoločnosti
nebolo možné uspokojiť nároky podľa právoplatného súdneho rozhodnutia. Konateľmi v období súdneho
konania boli žalovaní v 1. a 2. rade a spôsobili žalobcovi škodu v žalovanom rozsahu. Keďže žalobca z

majetku obchodnej spoločnosti nevedel si uspokojiť právo priznané súdom, domáha sa preto náhrady
škody od konateľov spoločnosti. Konateľ musí preukazovať, že konal s odbornou starostlivosťou a v
dobrej viere v záujme spoločnosti, pričom dôkazné bremeno spočíva na konateľovi. Poukázal na to, že
zo záverov finančnej kontroly vyplýva, že obchodná spoločnosť AG-PRODUKT s.r.o. dostala dotácie od
štátu v roku 2001 vo výške 10 245 222,- Sk, v roku 2002 v sume 3 408 759,- Sk, z čoho vyplýva, že

konatelia mali finančné prostriedky, ale nepoužili ich na zaplatenie záväzkov spoločnosti, teda nekonali
s odbornou starostlivosťou. Vyviniť sa mali žalovaní. Prvostupňový súd pochybil, keď posudzoval vec
podľa ustanovení Občianskeho zákonníka vzťahujúce sa na náhradu škody.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní, ktorí navrhli napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako
vecne správny potvrdiť a žiadali priznať im náhradu trov odvolacieho konania vo výške 312,88 eura.

Uviedli, že právny zástupca žalovaných v rámci súdneho konania viackrát poukazoval na mylnú
interpretáciu ust. § 135a Obch. zákonníka zo strany žalobcu a tiež na to, že žalobca nesplnil predpoklad
vznikunárokuspoločnostivočikonateľom.Nazákladeuvedenýchskutočnostíakoizdôvodu,žežalobca
vo svojom odvolaní žiadne nové skutočnosti neuvádza, žalovaní sú toho názoru, že prvostupňový súd
v prejednávanej veci správne rozhodol.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie žalobcu (§ 212 ods. 1 OSP)
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP a § 156 ods. 3 OSP) a dospel k záveru, že
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, preto ho podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Koncepcia ust. § 219 OSP vychádza zo zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak má odvolací
súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa (úplne) správne
argumentačnevysporiadalsoskutkovýmstavomiprávnymposúdením,nemusívyhotovovaťštandardné
rozhodnutie s náležitosťami podľa § 157 ods. 2 OSP, ale sa len obmedzí na konštatovanie správnosti

dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie
správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Využitie tohto oprávnenia získava takmer charakter povinnosti
v prípade, ak účastník v odvolaní, ktorého dôvodmi je odvolací súd viazaný (§ 212 ods. 1), uvedie úvahy,
či už vo väzbe na skutkový stav alebo právne posúdenie, ktorými sa prvostupňový súd nezaoberal.
Veľakrátideovyjadrenia,ktorésúužreakciounazáveryprvostupňovéhosúdu,pretologickypredstavujú

novú argumentačnú bázu. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že právo na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia ako nedeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu
dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec
rozhodujúcu.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, vec správne
posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 219
ods. 1 OSP). Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi súdu prvého stupňa uvedenými v napadnutom
rozsudku, na tieto poukazuje ako na správne, a preto ich nebude opakovať (§ 219 ods. 2 OSP).

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku uvádza, že v zmysle § § 135a ods. 5
Obch. zákonníka nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom môže uplatniť vo svojom mene
a na vlastný účet veriteľ spoločnosti ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti.
Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa použijú primerane. Nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom
nezanikajú, ak sa spoločnosť vzdá nárokov na náhradu škody alebo s nimi uzatvorí dohodu o urovnaní.

Ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, uplatňuje nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom
správca konkurznej podstaty.Konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť štatutárneho orgánu s odbornou starostlivosťou a v
súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Právna úprava ustanovuje princíp solidárnej
zodpovednosti za škodu, ktorú spoločnosti spôsobili konatelia porušením povinnosti pri výkone svojej

pôsobnosti. Konateľ nebude zodpovedať za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone funkcie s
odbornou starostlivosťou, nakoľko v takomto prípade nedôjde k porušeniu povinnosti, a teda k naplneniu
predpokladu vzniku povinnosti náhrady škody. Pokiaľ konateľ spoločnosti preukáže, že konal s odbornou
starostlivosťou, musí zároveň ešte preukázať existenciu dobrej viery v to, že jeho konanie bolo v súlade
so záujmami spoločnosti.

Veritelia sú zásadne povinní uplatňovať svoje nároky voči spoločnosti u spoločnosti samej. Ak však
svoju pohľadávku nemôžu uspokojiť z majetku spoločnosti, majú možnosť žalovať konateľov a na účely
uspokojenia svojich pohľadávok voči spoločnosti vymáhať od nich vo svojom mene a na vlastný účet
všetky nároky, ktoré má spoločnosť dlžníka voči vlastným konateľom.

Prvoradé preskúmanie zodpovednosti konateľa za škodu vzniknutú spoločnosti je posúdenie, či konateľ
spoločnostiaspoločníkporušilsvojímkonanímpovinnostivyplývajúcezust.§135aObch.zákonníka.Vo
všeobecnosti platí, že štatutárny orgán zodpovedá za vzniknutú škodu spoločnosti, ak konal neodborne,
ak postupoval v rozpore s pokynmi spoločnosti a svojím nesprávnym postupom spôsobil spoločnosti
škodu.Zároveňmusíbyťsplnenápodmienka,žejehokonanienebolovzáujmespoločnostiavšetkýchjej

spoločníkov. Štatutárny orgán však zodpovedá aj za činnosť, pri ktorej uprednostňuje svoje záujmy alebo
záujmy len niektorých spoločníkov pred záujmami spoločnosti. Základnou podmienkou na uplatnenie
nároku na náhradu škody voči štatutárnemu orgánu je preukázanie nesprávnosti jeho konania, ktoré
je porušením jeho povinností vykonávať funkciu s odbornou starostlivosťou v zmysle § 135a a § 243a
Obch. zákonníka, ktorá zahŕňa povinnosť vykonávať ju s odbornou starostlivosťou v dôsledku čoho

spoločnosti vznikla škoda. Vznik škody a porušenie záväzkov alebo inej právnej povinnosti konateľom
musí byť v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Zodpovednosť štatutárneho orgánu za vzniknutú
škodu je založená na princípe objektívnej zodpovednosti. Nejde však o zodpovednosť za akékoľvek
konanie a postup štatutárneho orgánu, ale len za také, pri ktorom porušení povinnosti vykonávať funkciu
s odbornou starostlivosťou jeho nesprávnym konaním vznikla spoločnosti škoda. Zároveň sa musí

preukázať, že porušenie povinností štatutárneho orgánu je v príčinnej súvislosti so vznikom škody.

Zaškoduspôsobenúspoločnostizodpovedajúštatutárneorgányspoločneanerozdielne,akvšetcikonali
pri právnom úkone, ktorého porušením vznikla spoločnosti škoda. Ak konal len niektorý zo štatutárnych
orgánov, napríklad pri uzavieraní zmluvy, tak za vniknutú škodu zodpovedá len sám. Nie každý vznik

straty pri obchodovaní alebo inej činnosti bude podkladom pre vznik nároku na náhradu škody a
podmienkyjejuplatneniavočištatutárnemuorgánu.Priposudzovanízodpovednostištatutárnehoorgánu
pôjde o posúdenie miery zdravého rizika v podnikaní, ktorého výsledkom môže byť aj strata pre
spoločnosť, a tým aj vznik škody. Vznik takejto škody však spravidla nebude dôvodom na uplatňovanie
náhrady škody voči štatutárnym orgánom. Bude sa však pritom prihliadať na skutočnosť, či štatutárny

orgán konal s odbornou starostlivosťou a v záujme spoločnosti. Ich preukázanie zbaví štatutárny orgán
povinnosti nahradiť škodu.

V danom prípade bolo dôkazné bremeno na žalobcovi, jeho povinnosťou bolo preukázať splnenie
podmienok vyplývajúcich z ust. § 135a ods. 5 Obch. zákonníka v spojení s § 373 Obch. zákonníka.

Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu vzniku nároku spoločnosti na náhradu škody
voči konateľom - žalovaným. Odvolací súd poukazuje na to, že v danom prípade žalobca nielenže
nepreukázal existenciu vzniku nároku spoločnosti na náhradu škody, ale ani netvrdil existenciu dôvodov
svedčiacich o vzniku nároku spoločnosti AG-PRODUKT s.r.o. voči svojim konateľom - žalovaným. Záver
súdu prvého stupňa o tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno je vecne správny. Povinnosťou

žalobcu bolo preukázať existenciu nároku spoločnosti AG-PRODUKT na náhradu škody voči svojim
konateľom - žalovaným, a preto neobstojí tvrdenie žalobcu, že postačí splnenie dvoch podmienok pre
uplatnenie nároku na náhradu škody a to existencia jeho pohľadávky smerujúca voči spoločnosti, ktorej
konatelia sú štatutárnym orgánom a nemožnosť uspokojenia tejto pohľadávky z majetku spoločnosti.

Žalobca svoju žalobu dôvodil iba tým, že nevymohol od spoločnosti AG-PRODUKT s.r.o. svoju
súdom priznanú pohľadávku pre nemajetnosť uvedenej spoločnosti, za danú situáciu zodpovedajú
svojím konaním v rozpore so záujmami spoločnosti konatelia, a preto mu vzniklo právo vočikonateľom spoločnosti AG-PRODUKT s.r.o., uplatniť si škodu, ktorá im vznikla nemožnosťou vymoženia
pohľadávky.
Výklad ustanovenia § 135a Obchodného zákonníka zo strany žalobcu je nesprávny. Uvedené

ustanovenie nemá na mysli škodu spôsobenú veriteľom, ale škodu spôsobenú spoločnosti - dlžníkovi
veriteľa jeho vlastným štatutárnym orgánom - konateľom. Iba v prípade, ak by žalobca preukázal,
že štatutárny orgán spoločnosti AG-PRODUKT s.r.o. spôsobil uvedenej spoločnosti škodu, potom by
žalobca mohol v súdnom konaní uplatňovať nároky spoločnosti AG-PRODUKT s.r.o. na náhradu škody
vočikonateľom.Citovanézákonnéustanovenievyslovenehovoríonárokochspoločnostivočikonateľom

a nie o nárokoch veriteľa voči štatutárnemu orgánu spoločnosti - dlžníka.

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak, že

v odvolacom konaní úspešným žalovaným priznal ich náhradu v sume 312,88 eura, ktorý pozostáva z
trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby v sume 253,94 eura, režijný paušál 7,63 eura,
DPH 52,31 eura v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmene náhradách advokátov.

Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.