Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, November 26, 2012

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 4C/442/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1608205556
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2012:1608205556.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Behranovou, v právnej veci

navrhovateľov: 1. A. 2. D. 3. U., 4. M., všetci zastúpení JUDr. Tatianou Caunerovou, advokátkou
so sídlom Páričkova 18, 821 08 Bratislava, proti odporcom: 1. R. 2. E. obaja odporcovia zastúpení
JUDr. Branislavom Kahancom, advokátom so sídlom Vajanského 33, 080 01 Prešov, o určenie, že
nehnuteľnosť patrí do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že nehnuteľnosť vedená Katastrálnym úradom v Bratislave, Správou katastra Malacky,
zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX pre okres E., obec J., katastrálne územie J. ako pozemok parcely
registra „E“ č. XXXX, orná pôda vo výmere 4827m2 patrí do dedičstva po zomrelej D., naposledy bytom

J..
Odporkyňa v 1.rade je povinná nahradiť v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku navrhovateľom
trovy konania v sume 10.617,36 € na účet JUDr. Tatiany Caunerovej, advokátky, číslo účtu
XXXXXXXXXX/XXXX.
Odporkyňa v 1.rade je povinná nahradiť v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku odporcovi v
2.rade náhradu trov konania v sume 2.946,64 €, na účet JUDr. Branislava Kahanca, advokáta.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.07.2008 sa pôvodná navrhovateľka -
D. domáhala pôvodne len voči odporkyni v 1. rade určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - pozemku

na parcele číslo XXXX, vedenej ako orná pôda o výmere 4827 m2 na liste vlastníctva č. XXXX . v obci
J., katastrálne územie J.

Návrh na začatie konania navrhovateľka odôvodnila tým, že na základe uznesenia Štátneho notárstva
Bratislava - vidiek v Bratislave D 90/61 zo dňa 11.10.1961 zdedila vyššie opísaný pozemok po svojom
otcoviR.,ktorýpredmetnýpozemoknadobudoldosvojhovýlučnéhovlastníctvanazákladerozdeľovacej
zmluvy zo dňa 23.03.1925.

Ako ďalej uviedla navrhovateľka vo svojom návrhu - na základe dedičského rozhodnutia 10D/233/98 sa
uskutočnil prevod vlastníckeho práva k parcele číslo XXXX v prospech odporkyne po zomrelom, ktorý
nikdy nebol vlastníkom uvedeného pozemku. Chybou štátnych orgánov bola navrhovateľka zbavená
vlastníckeho práva k predmetnej parcele číslo XXXX.

Predmetnú nehnuteľnosť po smrti svojho otca užívala a trvalo obrábala navrhovateľka s výnimkou

socialistického užívania predmetnej nehnuteľnosti.

Predzačatímkonaniavovecisamej,návrhomdoručenýmsúdudňa23.11.2010požiadalanavrhovateľka
o súhlas so vstupom E. do konania ako odporcu v 2. rade a zároveň požiadala o rozšírenie návrhu nazačatie konania o určenie, že darovacia zmluva uzavretá medzi odporkyňou v 1. rade a odporcom v 2.
rade je neplatná.

Návrh na vstup odporcu v 2. rade do konania a návrh na rozšírenie návrhu na začatie konania
navrhovateľkazdôvodnilatým,žepopodanínávrhudošlonazákladedarovacejzmluvyzapísanejpodR.
právoplatnejdňa14.10.2010kprevoduvlastníckehoprávakpozemkunaparcelečísloXXXXnaodporcu
napriek prebiehajúcemu sporu. Navrhovateľka uviedla, že má za to, že ide o absolútnu neplatnosť
právneho úkonu, nakoľko nikto nemôže previesť na iného viac práv ako má sám.

Súd uznesením č.k. 4C/442/2008-95 zo dňa 26.11.2010 pripustil vstup E. do konania ako odporcu v 2.
rade a súhlasil so zmenou návrhu na začatie konania v zmysle návrhu navrhovateľky.

Odporkyňa v 1. rade vo svojom vyjadrení k návrhu na začatie konania žiadala návrh v celom rozsahu
zamietnuť, keď uviedla, že vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti na parcele číslo XXXX sa stala na

základe osvedčenia o dedičstve sp. zn. 10D 233/98 po svojom otcovi R., ktorý bol zapísaný ako vlastník
v pozemnoknižnej vložke č. XXXX.

Odporca v 2. rade sa pôvodne k návrhu na začatie konania nevyjadril, napriek tomu, že mu súd uložil
uznesením povinnosť vyjadriť sa k návrhu na začatie konania.

Súd nariadil termín pojednávania na 19.1.2011, pričom účastníkom riadne doručil predvolania na
pojednávanie -odporkyni v 1. rade bolo doručené dňa 14.12.2010 a odporcovi v 2. rade 21.12.2010.
Dňa 5.1.2011 bolo súdu doručené plnomocenstvo, ktorým odporcovia v 1. a 2. rade splnomocnili
na zastupovanie JUDr. Branislava Kahanca, advokáta, ktorý súčasne požiadal súd o odročenie

pojednávania nariadeného na 19.1.2011 z dôvodu kolízie pojednávania s pojednávaním nariadeným na
uvedený deň Okresným súdom v Prešove s tým, že jeho klienti nesúhlasia so substitučným zastúpením.
Zároveň doložil kópiu predvolania na uvedené pojednávanie.

Podľa ustanovenia § 101 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) súd vec prejednal a rozhodol

v neprítomnosti odporcov a ich právneho zástupcu, ktorí sa na pojednávanie nedostavili a v rozsudku
zo dňa 19.01.2011, č. k. 4C 442/2008-113 poukázal na nečinnosť odporcov a na skutočnosť,
že súd im umožnil, aby sa zúčastnili na prejednaní veci a vyjadrili sa k všetkým vykonávaným
dôkazom, tak ako predpokladajú príslušné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku a napokon
aj Čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, pričom odporcovia toto svoje právo nevyužili. Súd

v rozhodnutí uviedol, že v kolízií s pojednávaním na inom súde nevzhľadal dôležitý dôvod pre
odročenie pojednávania a preto žiadosti právneho zástupcu odporcov o odročenie pojednávania z
dôvodu kolízie s pojednávaním na inom súde, nevyhovel. V tejto súvislosti súd poukázal na uznesenie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 77/02, v ktorom Najvyšší súd SR konštatoval, že sama kolízia
pojednávaní nie je bez ďalšieho dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania v zmysle § 101 ods.

2 O.s.p.
a na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. januára 1999, sp. zn. I. ÚS 68/1998.

Vyššie uvedeným rozsudkom tunajší súd určil, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti

vedenej Katastrálnym úradom v Bratislave, Správou katastra Malacky na liste vlastníctva č. XXXX pre
okres E., obec J. katastrálne územie J. ako parcela č. XXXX, parcela registra „E“ o výmere 4827 m2
- orná pôda. Vo zvyšku (o určenie, že darovacia zmluva uzatvorená medzi odporkyňou v 1. rade ako
darkyňou a odporcom v 2. rade ako obdarovaným je neplatná) súd návrh zamietol z dôvodu nedostatku
naliehavého právneho záujmu navrhovateľky na určení.

Odporcovia napadli rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 19.01.2011, č. k. 4C 442/2008-113 v tej časti,
ktorým súd určil, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti.

Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej

časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu, že odporcom bola postupom
prvostupňového súdu odňatá možnosť konať pred súdom a zároveň prišlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces v zmysle Čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.Odvolací súd uložil prvostupňovému súdu povinnosť umožniť účastníkom realizáciu ich všetkých
procesných práv v zmysle Občianskeho súdneho poriadku a následne vo veci opätovne rozhodnúť.

V zmysle zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu tunajší súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré
predvolal všetkých účastníkov a ich právnych zástupcov.

Odporcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrili nasledovné dôvody neopodstatnenosti
nároku pôvodnej navrhovateľky:

Odporkyňa v 1. rade bola zapísaná ako vlastníčka predmetného pozemku na parcele č. XXXX na
základe Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 10 D 233/98, zo dňa 10.11.1998, dedičské konanie nebolo
spochybnené, súd teda nie je oprávnený sa zaoberať touto skutočnosťou, ale musí vychádzať z
judikovaného rozhodnutia, teda uznesenia o dedičstve. Návrh na prejednanie znovuobjaveného majetku
bol podaný pred 10.11.1998, a od tohto dátumu je nevyhnutné odvíjať začiatok plynutia vydržacej doby.

Odporcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu namietali, že súd prvého stupňa pri svojom
rozhodovaníneskúmaloprávnenosťdržbyprávnehopredchodcuodporkynev1.radeazapočítaniedoby
tejto oprávnenej držby do vydržacej doby, vzniesli námietku premlčania, majúc za to, že odporkyňa v 1.
rade nadobudla vlastnícke právo k predmetnej parcele vydržaním. Návrh na začatie konania bol podaný
až dňa 11.07.2008, teda po uplynutí vydržacej lehoty.

Odporcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázali aj na skutočnosť, že súd prvého
stupňa nesprávne vyhodnotil užívanie predmetnej parcely navrhovateľkou, kedy nesprávne vyhodnotil
predložené nájomné zmluvy, nakoľko z týchto nie je zrejmé, čo je predmetom nájmu. Nájomná zmluva
zo dňa 26. 05.1998, nie je zo strany nájomcu podpísaná osobami, ktoré boli k dátumu vyhotovenia

nájomnej zmluvy oprávnené konať v mene nájomcu. Od 15.10.1996 konajú v mene nájomcu R., spol.
s r.o. dvaja konatelia spoločne, pričom nájomnú zmluvu za nájomcu uzatvoril iba O., riaditeľ. V tejto
nájomnej zmluve je zrejme aj antidatovaný dátum vzniku nájomného vzťahu, nakoľko nájomná zmluva
bola uzatvorená dňa 26.5.1998, a nájomný vzťah je dojednaný od 01.11.1996. Rovnako, ani z nájomnej
zmluvy č. XXXX/XXXX zo dňa 18.04.2000 nie je zrejme, čo je predmetom nájmu a kedy nájomný vzťah

skutočne vznikol. Navrhovateľkou teda nebolo relevantne preukázané, že predmetnú parcelu užívala.

Odporcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázali aj na ustanovenie § 485 ods.1
Občianskeho zákonníka v tej súvislosti, že odporkyňa v 1. rade nadobudla vlastnícke právo k predmetnej
parcele dedením, a teda právo navrhovateľky na vydanie nadobudnutého dedičstva upravuje osobitné

ustanovenie Občianskeho zákonníka. Ide o špeciálnu právnu úpravu, ktorá sa líši od všeobecnej
úpravy ochrany vlastníctva najmä tým, že právo na vydanie nadobudnutého dedičstva sa na rozdiel od
vlastníckeho práva premlčuje. Odporcovia súčasne vzniesli námietku premlčania práva navrhovateľky
na vydanie dedičstva, nakoľko podľa ustanovenia § 105 Občianskeho zákonníka, ak ide o právo
oprávneného dediča na vydanie dedičstva (§ 485), začína plynúť premlčacia doba od právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa dedičské konanie skončilo.

Odporcoviapoukázaliajnaustanovenie§486Občianskehozákonníka,podľaktoréhoktodobromyseľne
niečo nadobudol od nepravého dediča, ktorému bolo dedičstvo potvrdené, je chránený tak, ako keby
to bol nadobudol od oprávneného dediča. Odporca v 2. rade nadobudol vlastnícke právo k predmetnej

parcele od odporkyne v 1. rade, u ktorej bol ako dôvod nadobudnutia vlastníckeho práva uvedený
titul dedenie, pričom ani pri vynaložení primeranej opatrnosti nemohol odporca v 2. rade vedieť o
prebiehajúcom spore o určenie vlastníckeho práva. V čase povolenia vkladu vlastníckeho práva v
prospech odporcu v 2. rade, nebola na liste vlastníctva zapísaná poznámka o prebiehajúcom súdnom
konaní.

Vpriebehukonania-dňa20.05.2012pôvodnánavrhovateľka-D.,rod.E.zomrela.Vzmysleustanovenia
§ 107 ods.1 O.s.p. súd pokračoval v konaní s jej dedičmi, terajšími navrhovateľmi v 1. až 4. rade.

Na pojednávaní dňa 26.09.2012 navrhovatelia v 1. až 4. rade prostredníctvom svojej právnej zástupkyne

požiadali súd o súhlas so zmenou návrhu na začatie konania v znení : „Súd určuje, že vlastníkmi
nehnuteľnosti vedenej Katastrálnym úradom v Bratislave, Správa katastra Malacky, v kat. území J.,
pozemok parc.č. XXXX, orná pôda o výmere 4827 m2 sú navrhovatelia v 1. - 4. rade, každý rovným
dielom. „Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 26.09.2012 za prítomnosti navrhovateľov, ich právnej
zástupkyne a právneho zástupcu odporcov so zmenou návrhu súhlasil.

Podaním doručeným súdu dňa 02.11.2012 navrhovatelia navrhli, aby súd súhlasil so zmenou návrhu
na začatie konania v znení: „Súd určuje, že nehnuteľnosť vedená Katastrálnym úradom v Bratislave,
Správou katastra Malacky, v katastrálnom území J., ako pozemok parc. reg. „E“ č. XXXX, orná pôda vo
výmere 4827 m2 patrí do dedičstva po zomrelej D. naposledy bytom J..“

Uznesením č.k. 4C 442/2008 - 206 zo dňa 13.11.2012 súd súhlasil s uvedenou zmenou návrhu v
zmysle ustanovenia § 95 ods.1 O.s.p., nakoľko dovtedajšie konanie mohlo byť podkladom pre konanie
o zmenenom návrhu. Uznesenie bolo doručené do vlastných rúk obom právnym zástupcom účastníkov
(právnemu zástupcovi odporcov dňa 20.11.2012, ktorým dňom uznesenie nadobudlo právoplatnosť).

Podaním zo dňa 23.11.2012, doručeným súdu dňa 26.11.2012 právny zástupca odporcov ospravedlnil
svoju neúčasť ako aj neúčasť odporcov na pojednávaní, nariadenom na 26.11.2012, pričom vyslovil
súhlas, aby súd pojednával v neprítomnosti odporcov a ich právneho zástupcu.

V zmysle § 80 písm.c O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o

určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Vzhľadom k skutočnosti, že v prípade predmetného návrhu na začatie konania sa jedná o určovaciu
žalobu, súd predovšetkým skúmal, či vo veci je naliehavý právny záujem navrhovateľov na určení v
zmysle citovaného zákonného ustanovenia.

Naliehavý právny záujem na určení je spravidla daný vtedy, ak sa nemožno domáhať priamo plnenia a
ak právne postavenie navrhovateľa by bez takéhoto určenia bolo neisté.

Dôkazné bremeno, spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v

čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem, zaťažuje navrhovateľa.

Vychádzajúc z návrhu na začatie konania je zrejmé, že v prejednávanej veci je daný naliehavý právny
záujem navrhovateľov na určení, nakoľko v prípade úspechu v spore, by sa ich právne postavenie
zmenilo - ako dedičia po pôvodnej navrhovateľke by sa mohli domáhať prejednania novoobjaveného

dedičstva - predmetnej nehnuteľnosti.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporcov, výsluchom svedka E., oboznámením sa s
uznesením Štátneho notárstva Bratislava - vidiek v Bratislave č. D 90/61 zo dňa 11.10.1961, s
rozdeľovacou zmluvou zo dňa 23.03.1925, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX vedeným Správou

katastra Malacky pre okres Malacky, obec J., katastrálne územie J. zo dňa13.8.2008 a zo dňa
11.11.2010, pozemkovoknižnou vložkou č. XXXX pre k.ú. J., osvedčením o dedičstve sp. zn. 10D
233/98, Dnot 139/98 zo dňa 10.11.1998, čestnými prehláseniami I. a I. nájomnou zmluvou uzatvorenou
medzi navrhovateľkou a Združením stupavských vlastníkov pôdy, a.s., nájomnou zmluvou uzatvorenou
medzi navrhovateľkou a R. spol. s r.o., návrhom odporkyne v 1. rade zo dňa 26.02.1998 na prejednanie

novoobjaveného dedičstva, krstným listom R., krstným listom I., krstným listom E. nar. XX.XX.XXXX,
svedectvom o pohrebe R., potvrdením mesta J. zo dňa 09.10.2009, uznesením č.d. 3518 zo dňa
12.06.1950, kópiou rukou písanej listiny, predloženej súdu odporkyňou v 1. rade, založenej v súdnom
spise na č.l. 171, ktorá sa javí byť odpisom údajov z pozemkovej knihy, čestným vyhlásením I.,
potvrdením spoločnosti M. a.s. o užívaní parc.č.1936 v k.ú J., obsahom dedičského spisu vedeného na

tunajšom súde pod sp. zn. 12D/404/2012, Dnot 201/2012a zistil nasledovný skutkový stav:

Z pozemnoknižnej vložky č. XXXX pre katastrálne územie J. súd zistil, že rozdeľovacou zmluvou zo dňa
23.marca1925nadobudolR.okreminýchnehnuteľnostíajpozemokparc.č.XXXX-S.,nachádzajúcisa
v katastrálnom území J. do svojho výlučného vlastníctva. Vlastnícke právo R. bolo na základe uvedenej

rozdeľovacej zmluvy vložené dňa 07. októbra 1925 do pozemnoknižnej vložky č. XXXX pre katastrálne
územie J. pod č. XXXX.

Rozdeľovacia zmluva bola uzavretá medzi spoluvlastníkmi - R., a maloletou E.Z krstných listov R., I. a E. súd zistil, že sa jedná o súrodencov - ich rodičmi boli E. a D. pričom R. je
otcom pôvodnej navrhovateľky - D. a teda starým otcom navrhovateľov.

Z uznesenia Štátneho notárstva Bratislava - vidiek v Bratislave zo dňa 11.10.1961 č. D 90/61 súd zistil,
že predmetom dedičstva po R. - starom otcovi navrhovateľov, ktorý zomrel dňa 17.12.1958, boli okrem
iného nehnuteľnosti zapísané v pozemnoknižnej vložke č. XXXX pre katastrálne územie J., teda v celosti
aj nehnuteľnosť na parcele č. XXXX. . Štátne notárstvo schválilo dohodu o rozdelení dedičstva, podľa
ktorej nadobudla predmetnú nehnuteľnosť na parcele č. XXXX v celosti D., matka navrhovateľov ako

dcéra poručiteľa.

Z výsluchu navrhovateľov súd zistil, že v čase prejednania dedičstva po ich starom otcovi R. bol
predmetný pozemok súčasťou pozemkov v družstevnom užívaní, nikto vtedy nepredpokladal, že by sa
pozemky mohli vrátiť vlastníkom, čo bol zrejme dôvod, prečo si vlastníctvo ich matka nedala zapísať
do evidencie nehnuteľností. Ako ďalej navrhovatelia uviedli, ako doklad pre úradné účely ich matke

postačovalo uznesenie štátneho notárstva o dedičstve, na jeho základe bola uzavretá aj nájomná
zmluva.

Dňa 10.11.1998 vydala JUDr. Agáta Potančoková, notárka ako súdna komisárka osvedčenie o dedičstve
sp.zn. 10D 233/98, Dnot 139/98 z ktorého súd zistil, že dedičia po poručiteľovi R., narodenom dňa

13.7.1913, zomrelom dňa 28.10.1976 uzavreli dohodu o vyporiadaní dedičstva, podľa ktorej predmetný
pozemok na parc. č. XXXX-roľa o výmere 4827 m2 v celosti prebrala dcéra poručiteľa - odporkyňa v
1. rade.

Dňa 18.06.2008 vlastníci susediacich parciel I. a I. prehlásili, že navrhovateľka užíva predmetnú parcelu

č. XXXX od roku 1961, kedy ju zdedila s výnimkou socialistického užívania. Taktiež uviedli, že predmetná
parcela je od roku 1996 v nájme W..

Z nájomnej zmluvy, uzavretej dňa 18.04.2000 medzi W., a.s. ako nájomcom a D. ako prenajímateľkou
a z nájomnej zmluvy uzavretej dňa 26.05.1998 medzi R. spol. s r.o. ako nájomcom a D., rod

E. ako prenajímateľkou súd zistil, že uvedení nájomcovia užívali predmetnú nehnuteľnosť na
poľnohospodárske účely.
Z potvrdenia spoločnosti M., a.s. zo dňa 24.04.2012 o užívaní parc.č.XXXX v k.ú J. súd zistil, že
predmetnú nehnuteľnosť užíva uvedená spoločnosť - bývalé R. s.r.o. a W. a.s..

Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie J. súd zistil, že darovacou
zmluvou právoplatnou 14.10.2010 nadobudol vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti odporca v 2. rade.

Z výsluchu odporkyne v 1. rade súd zistil, že táto nemá vedomosť o spôsobe užívania predmetnej
nehnuteľnosti, nemala vedomosť o tom, že pozemok je v nájme, ako sama uviedla, nikdy tento pozemok

neobhospodarovala ani s ním nenakladala. Odporkyňa v rámci svojho výsluchu potvrdila, že v lete roku
2008bolizaňounavrhovateliastým,žeakovlastníčkapredmetnéhopozemkujevkatastrinehnuteľností
zapísaná omylom.

Odporca v 2. rade o histórii pozemku a o tom, ako s pozemkom bolo nakladané nemal vedomosť.

Vykonávajúc dokazovanie sa súd predovšetkým zameral na skutočnosť, či R., zapísaný v
pozemnoknižnej vložke č.XXXX pre katastrálne územie J. je právnym predchodcom navrhovateľky
alebo odporkyne v 1. rade.

Vykonaným dokazovaním mal súd jednoznačne a nad všetku pochybnosť preukázané, že predmetnú
nehnuteľnosť - pozemok na parcele č.XXXX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne
územie J., okres Malacky nadobudol do svojho výlučného vlastníctva rozdeľovacou zmluvou zo
dňa 23.03.1925 právny predchodca navrhovateľov - R.. Identifikácia R. ako právneho predchodcu
navrhovateľov jednoznačne vyplýva z porovnania účastníkov rozdeľovacej zmluvy - R., I., a maloletej

E. s ich krstnými listami - R., nar. XX.XX.XXXX, I., nar. XX.XX.XXXX a E., nar. XX.XX.XXXX - jedná
sa o súrodencov, pričom uvedený R. nar. XX.XX.XXXX je otcom matky navrhovateľov - D., rod. E. a
teda starým otcom navrhovateľov. Identifikácii R. ako právneho predchodcu navrhovateľov ďalej svedčí
aj tá skutočnosť, že rozdeľovacia zmluva bola uzavretá za účelom rozdelenia nehnuteľností medziviacero spoluvlastníkov, zapísaných v pozemkovej knihe. V prípade R. je zrejmé, že sa jedná o plnoletú
osobu, nakoľko pri maloletej spoluvlastníčke - E. je skonštatované, že sa jedná o maloletú osobu a je
v zmluve uvedená jej tútorka. Z uvedeného je teda nepochybné, že sa mohlo jednať jedine o právneho

predchodcu navrhovateľov, narodeného v roku 1889 a nie o otca odporkyne v 1. rade, ktorý sa narodil
v roku 1913, teda v čase uzavretia rozdeľovacej zmluvy bol maloletý. Vlastnícke právo k pozemku na
parc. č. XXXX, zapísanom v pozemnoknižnej vložke č. XXXX v katastrálnom území J. teda patrilo R.
- otcovi navrhovateľky.

V zmysle § 509 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. účinného v čase úmrtia právneho predchodcu
navrhovateľov - R., zomrelého dňa XX.XX.XXXX, dedičstvo sa nadobúda poručiteľovou smrťou.

V zmysle § 561 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. účinného v čase nadobudnutia dedičstva
(17.12.1958) potvrdenie o nadobudnutí dedičstva je základom pre zápisy v pozemkovej knihe.

Z dikcie citovaných ustanovení vyplýva, že dňom úmrtia R., teda dňom XX.XX.XXXX nadobudla
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré tvorili predmet dedičstva, teda aj k pozemku na parcele číslo
XXXX, D., matka navrhovateľov, a to v zmysle dohody o rozdelení dedičstva, ktorú schválilo Štátne
notárstvo Bratislava - vidiek svojím uznesením č. D 90/61.

Vznik vlastníckeho práva D., rod. E., matky navrhovateľov k predmetnému pozemku je teda viazaný na
okamih úmrtia jej otca - poručiteľa, úmrtie poručiteľa je tou skutočnosťou, ktorá zakladá jej vlastnícke
právo. Skutočnosť, že nedošlo k zápisu do pozemkovej knihy, resp. evidencie nehnuteľností nemalo za
následok stratu vlastníctva k danej nehnuteľnosti.

Z uvedeného vyplýva, že v okamihu úmrtia otca odporkyne v 1. rade, ktorý sa zhodou okolností tiež volal
R. a ktorý zomrel dňa 28.10.1976 bola vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti navrhovateľka. Pozemok
na parcele č. XXXX v katastrálnom území J. nikdy nebol vlastníctvom otca odporkyne v 1. rade, nepatril
teda do dedičstva po otcovi odporkyne v 1. rade a preto nemohol byť ani predmetom dedenia po ňom
ako poručiteľovi. Odporkyňa v 1. rade nemohla tento pozemok nadobudnúť dedením do výlučného

vlastníctva.

Odporkyňa v 1. rade svoje vlastníctvo k predmetnému pozemku preukazovala zápisom vlastníckeho
práva v pozemnoknižnej vložke č. XXXX pre k.ú. J. v prospech R. a osvedčením o dedičstve sp.zn. 10D
233/98, Dnot 139/98 zo dňa 10.11.1998.

Podľa pozemnoknižnej vložky č. XXXX pre k.ú. J. - časti B pod radovým číslom 1 je zapísaný ako
právny titul nadobudnutia predmetnej parcely rozdeľovacia zmluva v prospech R. Ako je vyššie uvedené
- nejednalo sa o otca odporkyne v 1. rade, ale o právneho predchodcu - starého otca navrhovateľov.
Tiež súd poukazuje na svoje skoršie konštatovanie, že v prípade dedenia sa vlastnícke právo nadobúda

okamihom úmrtia poručiteľa a nie na základe osvedčenia o dedičstve. Osvedčenie o dedičstve len
osvedčuje, že nastala určitá skutočnosť, osvedčenie o dedičstve vznik vlastníckeho práva nezakladá.
Vzhľadom k vyššie uvedenému je zrejmé, že notárka ako súdna komisárka síce osvedčila skutočnosť
nadobudnutia predmetnej nehnuteľnosti odporkyňou v 1. rade dedením, je však zrejmé, že sa jedná
o omyl, pretože táto skutočnosť nenastala - poručiteľ predmetnú nehnuteľnosť nevlastnil, preto ju

odporkyňa v 1. rade nemohla zdediť.

Zvýpisuzlistuvlastníctvač.XXXXzodňa11.11.2010súdzistil,žeakovlastníkpredmetnejnehnuteľnosti
- pozemku na parcele č. XXXX v katastrálnom území J. je zapísaný odporca v 2. rade. Ako titul
nadobudnutia je uvedená darovacia zmluva, právoplatná 14.10.2010, vložená do katastra nehnuteľností

pod č. XXXX/XX.

Z uvedeného je zrejmé, že v priebehu konania prišlo k darovaniu predmetnej nehnuteľnosti odporkyňou
v 1. rade odporcovi v 2. rade.

Vzhľadom k skutočnosti, že v čase uzavretia darovacej zmluvy odporkyňa nebola vlastníčkou
nehnuteľnosti - pozemku na parc. č. XXXX, nemohla vlastnícke právo darovaním previesť na odporcu v
2. rade, a to v zmysle zásady že nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám má.Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že v čase úmrtia D., rod. E. dňa 20.05.2012 bola táto
vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti - pozemku na parc. č. XXXX. Uvedená nehnuteľnosť teda patrí
do dedičstva po matke navrhovateľov - D., rod. E., zomrelej dňa XX.XX.XXXX.

K námietkam odporcov súd uvádza nasledovné:

Odporcovia namietali, že odporkyňa v 1. rade bola zapísaná ako vlastníčka predmetného pozemku na
základeosvedčeniaodedičstvepričomsúdmusívychádzaťzjudikovanéhorozhodnutia,tedauznesenia

o dedičstve.

V tejto súvislosti súd opäť, tak ako už v odôvodnení tohto rozsudku uviedol, poukazuje na skutočnosť, že
osvedčenie o dedičstve nemá konštitutívnu povahu, ale povahu deklaratórnu, teda na jeho základe sa
nevytvára nová právna situácia, ktorá tu predtým nebola, ale sa zisťuje (osvedčuje) existencia právneho
stavu. V danej veci teda nie je možné konštatovať, že osvedčenie o dedičstve založilo vlastnícke právo

odporkyne k nehnuteľnosti. Toto osvedčenie síce konštatovalo určitú skutočnosť - že nehnuteľnosť patrí
do dedičstva po nebohom otcovi odporkyne a odporkyňa nehnuteľnosť jeho úmrtím nadobudla, táto
konštatácia sa však ukázala byť mylnou, súdu preto nič nebránilo, aby dokazovaním zisťoval aký bol vo
veci skutkový stav a o tejto veci rozhodol.

Tvrdenie o tom, že odporkyňa v 1. rade predmetnú nehnuteľnosť vydržala neobstojí z dôvodu, že v
danom prípade nie je možné konštatovať splnenie zákonných predpokladov vydržania:

Podľa ustanovenia § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci,
ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide

o nehnuteľnosť.

Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že k nadobudnutiu vlastníctva vydržaním právna norma vyžaduje
splnenie podmienky nepretržitej oprávnenej držby po dobu desiatich rokov, pričom musí ísť o spôsobilý
predmet vydržania.

Podľa ustanovenia § 130 ods.1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa ustanovenia § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto
s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

Súd predovšetkým poukazuje na skutočnosť, že odporkyňa v 1. rade nebola držiteľkou predmetného
pozemku - s pozemkom žiadnym spôsobom nenakladala, neužívala ho, nevykonávala pre seba žiadne

právo spojené s pozemkom. O predmetnom pozemku odporkyňa v 1. rade nemala žiadnu vedomosť,
nemala vedomosť o tom, že by s pozemkom nakladali jej predchodcovia, prípadne ako, resp. že tento
pozemok bol v družstevnom užívaní a v súčasnosti je užívaný nájomcom. Sama odporkyňa v 1. rade
uviedla, že o predmetnom pozemku sa dozvedela až od notárky, ktorá prejednávala dedičstvo a ktorá
spojila parcelné číslo uvedené v pozemkovej knihe s menom jej otca.

Z citovaných právnych noriem vyplýva, že pre tvrdené vydržanie je podstatnou aj tá skutočnosť, či
odporkyňav1.radesozreteľomnavšetkyokolnostiboladobromyseľnou,žejejpredmetnánehnuteľnosť
patrí. Dobromyseľnosť pritom má svoju oporu nielen v presvedčení, že jej vec patrí, ale aj v skutkových
okolnostiach, ktoré by nasvedčovali tomu, že vec by jej mohla patriť. Nebolo teda postačujúce len

subjektívne presvedčenie odporkyne o tom, že jej pozemok patrí, podstatným bolo, či existovali
konkrétneokolnosti,zktorýchmožnovyvodiťpresvedčenieodporkyneodobromyseľnosti,žejej,resp.jej
otcovi R. pozemok patrí, resp. patril. Odporkyňa v 1. rade však neoznačila žiadne objektívne skutočnosti,
z ktorých by mohla pri náležitej opatrnosti vyvodiť, že pozemok patril jej otcovi a po jeho smrti jej.
Takouto objektívnou skutočnosťou bez ďalších skutočností nebol zápis v pozemkovej knihe s uvedením

mena “R.” pri predmetnom pozemku. Pri mene R. neboli žiadne iné identifikačné údaje, z ktorých by
odporkyňa nadobudla vedomosť, resp. aspoň dôvodný predpoklad, že sa jednalo o jej otca, pričom
odporkyni musela byť známou skutočnosť, že priezvisko “E.” je v J. časté. Odporkyňa nevykonala žiadne
úkony, ktoré by smerovali k zisteniu, či sa predmetný zápis v pozemkovej knihe týkal jej otca. Takouobjektívnou skutočnosťou, zakladajúcou dobromyseľnosť odporkyne neboli ani rukou písané listiny,
ktoré súdu predložila a pôvod ktorých je neznámy aj odporkyni, takže ani z týchto listín bez ďalších
zisťovaní objektívne nemohla nadobudnúť presvedčenie, že sa jedná o nehnuteľnosti, ktoré boli vo

vlastníctve jej predchodcov. Ako už súd uviedol vyššie - len subjektívne presvedčenie odporkyne je
nepostačujúce pre naplnenie inštitútu vydržania.

Je teda zrejmé, že v danom prípade sa nejednalo o dobromyseľnú držbu nehnuteľnosti počas zákonom
stanovenej desaťročnej doby, ale o omyl spôsobený zámenou osôb, ktorá vyplynula zo zhody mena a

priezviska starého otca navrhovateľov a otca odporkyne v 1. rade a z tej skutočnosti, že pri zápisoch
do pozemkovej knihy sa neuvádzali okrem mena a priezviska iné identifikačné údaje osôb. Odporkyňa
v 1. rade však v spojitosti s uvedenými listinami nevenovala náležitú pozornosť ani informáciám, ktoré
jej predložili navrhovatelia, ktorí odporkyňu upozornili, že predmetný pozemok bol do dedičstva po jej
otcovi zahrnutý omylom.

K odporcami vznesenej námietke premlčania na vydanie dedičstva v zmysle ustanovenia § 105
Občianskeho zákonníka súd uvádza nasledovné:

Podľa ustanovenia § 105 Občianskeho zákonníka, ak ide o právo oprávneného dediča na vydanie
dedičstva (§ 485), začína plynúť premlčacia doba od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa dedičské

konanie skončilo.

V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že v prejednávanej veci sa navrhovatelia nedomáhali
vydania dedičstva voči neoprávnenému dedičovi. Odporkyňa nebola nepravou dedičkou, naopak po
smrti svojho otca sa stala jeho oprávnenou dedičkou. Podstatou sporu je skutočnosť, že predmetný

pozemok nepatril do dedičstva po jej zomrelom otcovi.

Odporcovia - v súvislosti s nadobudnutím nehnuteľnosti odporcom v 2. rade od odporkyne - poukázali
na ustanovenie § 486 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého kto dobromyseľne niečo nadobudol od
nepravého dediča, ktorému bolo dedičstvo potvrdené, je chránený tak, ako keby to bol nadobudol od

oprávneného dediča.

Súd konštatuje, že uvedené zákonné ustanovenie nie je aplikovateľné v predmetnom spore, nakoľko
tak ako súd uvádza vyššie - odporkyňa v 1. rade nebola nepravou dedičkou. Omylom spočívajúcom
v zámene osôb bola do dedičstva po jej otcovi pojatá nehnuteľnosť, ktorá do dedičstva nepatrila, čiže

odporkyňa sa vlastníčkou tejto veci nestala, nemohla teda previesť na odporcu v 2. rade vlastnícke právo
k nehnuteľnosti, ktorého nebola nositeľkou.

K námietke týkajúcej sa uzavretých nájomných zmlúv medzi D. a obchodnými spoločnosťami súd
uvádza, že platnosť, resp. neplatnosť týchto zmlúv (z dôvodu, že nie je jasné čo je predmetom nájmu,

resp., že zmluva zo dňa 26. 05.1998, nie je zo strany nájomcu podpísaná osobami, ktoré boli k dátumu
vyhotovenia nájomnej zmluvy oprávnené konať v mene nájomcu) súd uvádza, že táto skutočnosť na
rozhodnutie prejednávanej veci nemá vplyv. Pre predmetnú vec je právne nevýznamné, či boli nájomné
zmluvyuzavretéplatne,významnoujelentáskutočnosť,žespredmetnýmpozemkom,ktorýokreminých
jepredmetomnájmu,nakladalaakovlastníčkaD.matkanavrhovateľovakoprenajímateľka,vykonávajúc

tak svoje vlastnícke právo.

O náhrade trov konania navrhovateľov v 1. až 4. rade, ktorí mali voči odporcom v 1. a 2. rade úspech
v celom rozsahu rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý
mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie

práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, pričom tieto trovy by mali uhrádzať odporcovia v
1. a 2. rade spoločne nerozdielne.

Súd uložil povinnosť nahradiť trovy konania navrhovateľov iba odporkyni v 1. rade, nakoľko odporkyňa
v 1. rade zavinila vstup odporcu v 2. rade do konania (po začatí konania previedla nehnuteľnosť, ktorá

je predmetom sporu darovacou zmluvou na odporcu v 2. rade) a teda je povinná uhradiť trovy konania
navrhovateľov sama. Preto súd zaviazal odporkyňu v 1. rade na náhradu trov konania navrhovateľov,
ktoré pozostávajú z ceny za znalecký posudok v sume 172,11 € a z trov právneho zastupovania v sume10.445,25 €. Jeden úkon právnej služby je vyčíslený z hodnoty nehnuteľnosti v sume 172.608,38 €
určenej znaleckým posudkom O. a teda hodnota úkonu právnej služby predstavuje sumu 765,17 €.

Súd priznal odmenu právneho zastupovania za nasledovné úkony právnej služby vykonané právnou
zástupkyňou JUDr. Blankou Hlavenkovou, so sídlom Saratovská 2/A, 844 52 Bratislava:

1.) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 29.08.2008, podľa
ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky 655/2004 Z.z. vo výške 765,17 € + 6,95 € (režijný paušál),

celkom vo výške 772,12 €,
2.) vypracovanie právneho rozboru veci podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky 655/2004 Z.z.
- 765,17 € + 6,95 € (režijný paušál), celkom vo výške 772,12 €,
3.) ďalšia porada s klientom dňa 06.05.2008 podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky 655/2004
Z.z. (účinnej v čase vykonania úkonu) - 765,17 € + 6,95 € (režijný paušál), celkom vo výške 772,12 €,
4.) písomné podanie na súd - žaloba podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky 655/2004 Z.z. -

765,17 € + 6,95 € (režijný paušál), celkom vo výške 772,12 €,
5.) účasť na pojednávaní dňa 20.09.2010 podľa ustanovenia § 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky 655/2004
Z.z - 1 - 191,29 € + 7,21 € (režijný paušál), celkom vo výške 198,50 €,
6.) ďalšia porada s klientom dňa 23.09.2010 podľa ustanovenia § 14 ods. 2 písm. a) vyhlášky 655/2004
Z.z (účinnej v čase vykonania úkonu) - 2/3 - 510,11 € + 7,21 € (režijný paušál), celkom vo výške 517,32 €,

7.) účasť na pojednávaní dňa 18.10.2010 podľa ustanovenia § 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky 655/2004
Z.z - 1 - 191,29 € + 7,21 € (režijný paušál), celkom vo výške 198,50 €,
8.) ďalšia porada s klientom dňa 22.11.2010 podľa ustanovenia § 14 ods. 4 písm. a) vyhlášky 655/2004
Z.z (účinnej v čase vykonania úkonu) - 1/3 - 255,- € + 7,21 € (režijný paušál), celkom vo výške 262,21 €,
9.) podanie na súd - rozšírenie žaloby 23.11.2010 podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky

655/2004 Z.z. - 765,17 € + 7,21 € (režijný paušál), celkom vo výške 772,38 €,
10.) účasť na pojednávaní dňa 24.11.2010 podľa ustanovenia § 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky 655/2004
Z.z - 1 - 191,29 € + 7,21 € (režijný paušál), celkom vo výške 198,50 €,
11.) účasť na pojednávaní dňa 19.01.2011 podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky 655/2004
Z.z - 765,17 € + 7,41 € (režijný paušál), celkom vo výške 772,58 €,

K týmto úkonom súd priznal aj náhradu za stratu času v sume 8 x 1 hod v sume 96,16 € za účasť na
pojednávaniach dňa 20.09.2010, dňa 18.10.2010, dňa 24.11.2010 a dňa 19.01.2011.

Súd nepriznal odmenu právnej zástupkyni JUDr. Blanke Hlavenkovej za úkon právnej služby za právnu

upomienku, keďže súdu nepreukázala, že takúto upomienku vyhotovila a zaslala odporkyni v 1. rade
a takýto úkon nepatrí medzi úkony právnej služby, ktoré sú odmeňované vo výške základnej sadzby
tarifnej odmeny.

Súd súčasne poukazuje na skutočnosť, že v zmysle § 14 ods. 6 citovanej Vyhlášky, súd nepovažuje

vyššie uvedený úkon za úkon, ktorý by bol povahou a účelom najbližšie úkonom ustanovených v § 14
ods. 1, 2, 3 citovanej Vyhlášky.

Súd ďalej priznal odmenu vo výške 1 za úkony za účasť na pojednávaniach dňa 20.09.2010, dňa
18.10.2010 a dňa 24.11.2010, keďže tieto pojednávania boli odročené bez prejednania veci.

Spolu odmena právneho zastupovania advokátkou JUDr. Blankou Hlavenkovou predstavuje sumu
6.104,63 €.

Súd ďalej priznal odmenu za nasledovné úkony právnej služby vykonané právnou zástupkyňou JUDr.

Tatianou Caunerovou, so sídlom Páričkova 18, 821 08 Bratislava:
12.) prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 11.08.2011, podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky
655/2004 Z.z. vo výške 765,17 € + 7,41 € (režijný paušál), celkom vo výške 772,58 €,
13.) späťvzatie časti návrhu zo dňa 11.05.2012 podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky
655/2004 Z.z. - 765,17 € + 7,63 € (režijný paušál), celkom vo výške 772,80 €,

14.) účasť na pojednávaní dňa 29.02.2012 podľa ustanovenia § 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky 655/2004
Z.z. 1 - 191,29 € + 7,63 € (režijný paušál), celkom vo výške 198,92 €,
15.) účasť na pojednávaní dňa 04.04.2012 podľa ustanovenia § 14 ods. 3 vyhlášky 655/2004 Z.z. 1 -
382,58 € + 7,63 € (režijný paušál), celkom vo výške 390,21 €,16.) ďalšia porada s klientom dňa 14.05.2012 podľa ustanovenia § 14 ods. 2 písm. a) vyhlášky 655/2004
Z.z. 2/3 - 510,11 € + 7,63 € (režijný paušál), celkom vo výške 517,74 €,
17.) účasť na pojednávaní dňa 16.05.2012 podľa ustanovenia § 14 ods. 3 vyhlášky 655/2004 Z.z. 1 -

382,58 € + 7,63 € (režijný paušál), celkom vo výške 390,21 €,
18.) ďalšia porada s klientom dňa 20.09.2012 podľa ustanovenia § 14 ods. 2 písm. a) vyhlášky 655/2004
Z.z. 2/3 - 510,11 € + 7,63 € (režijný paušál), celkom vo výške 517,74 €,
19.) účasť na pojednávaní dňa 26.09.2012 podľa ustanovenia § 14 ods. 3 vyhlášky 655/2004 Z.z. 1 -
382,58 € + 7,63 € (režijný paušál), celkom vo výške 390,21 €,

20.) účasť na pojednávaní dňa 26.11.2012 podľa ustanovenia § 14 ods. 3 vyhlášky 655/2004 Z.z. 1 -
382,58 € + 7,63 € (režijný paušál), celkom vo výške 390,21 €,

Odmena právneho zastupovania advokátkou JUDr. Tatianou Caunerovou, predstavuje sumu 4.340,62 €.

Spolu trovy konania navrhovateľov predstavujú sumu 10.617,36 €.

Odporcovi v 2. rade vznikli trovy vstupom do konania, ktoré by mu inak neboli vznikli, ak by odporkyňa
v 1. rade nepreviedla predmetné nehnuteľnosti na odporcu v 2. rade.

Podľa ustanovenia § 147 ods. 1 O.s.p. účastníkovi alebo jeho zástupcovi súd uloží, aby uhradil trovy

konania, ktoré by inak neboli vznikli, ak ich spôsobili svojim zavinením.

V zmysle citovaného ustanovenia súd uložil odporkyni v 1. rade nahradiť trovy konania odporcu v 2.
rade, ktoré mu vstupom do konania vznikli v dôsledku procesného zavinenia odporkyne v 1. rade.

Trovy konania odporcov ich právny zástupca vyúčtoval, pričom podľa súdu by trovy konania odporcov
boli spolu nasledovné:

Súdny poplatok za odvolanie bol v sume 342,- €, odmena za právne zastupovanie v sume 4.636,16 €
a náhrada za stratu času v sume 915,12 € za 72 polhodín po á 12,71 € (za účasť na pojednávaniach

dňa 04.04.202, dňa 16.05.2012 a dňa 26.09.2012). Odmena za zastupovanie patrí za nasledovné úkony
právnej služby:

1.) prevzatie a príprava zastúpenia dňa 29.12.2010 podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky
655/2004 Z.z. vo výške 765,17 € + 7,21 € (režijný paušál), celkom vo výške 772,38 €,

2.) odvolanie voči rozsudku dňa 14.03.2011 podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky 655/2004
Z.z. vo výške 765,17 € + 7,41 € (režijný paušál), celkom vo výške 772,58 €,
3.) účasť na pojednávaní dňa 04.04.2012 podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky 655/2004
Z.z. vo výške 765,17 € + 7,63 € (režijný paušál), celkom vo výške 772,80 €,
4.) účasť na pojednávaní dňa 16.05.2012 podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky 655/2004

Z.z. vo výške 765,17 € + 7,63 € (režijný paušál), celkom vo výške 772,80 €,
5.) záverečné stanovisko zo dňa 26.09.2012 podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky 655/2004
Z.z. vo výške 765,17 € + 7,63 € (režijný paušál), celkom vo výške 772,80 €,
6.) účasť na pojednávaní dňa 26.09.2012 podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky 655/2004
Z.z. vo výške 765,17 € + 7,63 € (režijný paušál), celkom vo výške 772,80 €,

Súd nepriznal odmenu právnemu zástupcovi odporcov za úkon právnej služby záverečné stanovisko zo
dňa 23.11.2012, nakoľko tento úkon je totožný so záverečným stanoviskom zo dňa 25.09.2012, za ktorý
mu súd odmenu priznal. Ďalej súd nepriznal náhradu cestovného na pojednávania dňa 04.04.2012, dňa
16.05.2012 a dňa 26.09.2012, nakoľko súd nedoložil kópiu technického preukazu motorového vozidla,

ktoré použil na túto cestu a cenu spotrebovaných pohonných hmôt tak, aby sú mohol zistiť skutočne a
účelne vynaložené hotové výdavky právneho zástupcu odporcu 2. na cestovné.

Spolu trovy konania odporcov predstavujú sumu 5.893,28 €.

Vzhľadom k tomu, že právny zástupca zastupoval oboch odporcov, je spravodlivé, aby odporkyňa v 1.
rade uhradila odporcovi v 2. rade ako náhradu trov konania sumu rovnajúcu sa jednej polovici zo sumy
5.893,28 €, teda 2.946,64 €.Podľaustanovenia§149ods.1O.s.p.akadvokátzastupovalúčastníka,ktorémubolaprisúdenánáhrada
trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

V zmysle citovaného ustanovenia je povinná odporkyňa v 1. rade zaplatiť náhradu trov konania
navrhovateľov na účet ich právnej zástupkyne a náhradu trov konania odporcu v 2. rade na účet jeho
právneho zástupcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,
b) súd prvého stupňa neprihliadol ku skutočnostiam alebo dôkazom navrhovaným odvolateľom napriek

tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou,
c) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.