Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. marec 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/100/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713210546
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6713210546.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci žalobcu CD Consulting, s.r.o., K
červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, Česká republika, IČO: 264 29 705, právne zast. Fridrich
Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava., IČO: 36 864 421, proti žalovanému S. Q., nar.
XX.XX.XXXX,H.XXX/XX,O.vkonaníozaplateniezmenkovejsumy224,-Eursprísl,oodvolanížalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 8C/119/2013-60 zo dňa 26. novembra 2013, v senáte

jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 8C/119/2013-60 zo dňa 26. novembra 2013

z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica napadnutým rozsudkom návrh žalobcu zamietol a rozhodol, že
žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

Žalobou zo dňa 28.03.2013 si žalobca uplatnil voči žalovanému právo na zaplatenie zmenkovej sumy

vo výške 224,- Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 234,- Eur od 17.04.2010 do
18.05.2011 čo predstavuje sumu 232,25 Eur, zo sumy 224,- Eur od 19.05.2011 do zaplatenia, 6%
ročného úroku zo zmenkovej sumy 234,- Eur od 01.07.2010 do 18.05.2011, čo predstavuje sumu 12,42
Eur a zo sumy 224,- Eur od 19.05.2011 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3% zmenkovej
sumy, t. j. 0,78 Eur. Žalobca uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky,
ktorú vystavil žalovaný dňa 02.11.2009. Návrh bol žalobcom podaný na vzorovom tlačive „A“ ako návrh

na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, k návrhu pripojil originál zmenky, výpis z Obchodného
registra na žalobcu, plnomocenstvo pre právneho zástupcu, súčasne tiež uviedol, že nechce, aby sa
vo veci nariadilo pojednávanie. Súd prvého stupňa dňa 10.04.2013 v zmysle čl. 5 ods. 2 Nariadenia
doručoval žalovanému kópiu tlačiva (návrhu)na uplatnenie pohľadávky spolu s vyplneným „C“ Tlačivom

pre odpoveď. Žalovaná zásielku prevzala dňa 21.08.2013, do 30 dní od doručenia tlačiva a ani následne
sa k návrhu nevyjadrila. Súd prvého stupňa vzhľadom na možnosť iného právneho posúdenia veci
považoval za potrebné v zmysle čl. 5 bod 1 v spojení s čl. 7 bod 1 písm. c Nariadenia nariadiť
ústne pojednávanie, ktoré nariadil na 26.11.2013. Žalobca ani žalovaná sa na nariadené pojednávanie
nedostavili, súd prvého stupňa podľa § 101 ods. 2 OSP prejednal a rozhodol vec v neprítomnosti
účastníkov konania.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobcom predložená zmenka bola vystavená v O. dňa 02. 11.

2009 s textom „zaplatím na túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598,
Pribinova 25, 811 09 Bratislava zmenkovú sumu a zmenkový úrok 0,25% denne“, keď zmenka bola
vystavená s doložkou „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenkaobsahuje zmenkovú sumu 234,- Eur, dátum začiatku úročenia 17.04.2010 a je na nej uvedený aj údaj
- č. zmluvy: XXXXXXXXX. Súdu prvého stupňa je z jeho činnosti známe, že pôvodný majiteľ zmenky
spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. vykonáva svoju podnikateľskú činnosť na území celej Slovenskej

republiky, ako predmet činnosti má aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, súdu je tiež známe, že
táto spoločnosť si svoje nároky uplatňuje aj v exekučných konaniach. Súd prvého stupňa pripojil spis OS
Zvolen sp. zn. 22Er/98/2011 vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava proti žalovanej ako
povinnej, o vymoženie pohľadávky v sume 224,- Eur s prísl. a vykonal dokazovanie aj listinnými dôkazmi,
založenými v tomto spise s odôvodnením, že ich vykonanie bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci

a následné posúdenie uplatneného nároku. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že dňa 02.11.2009
spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli v písomnej forme
Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, a to na predtlačenom formulári, súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné
podmienky poskytnutia úveru, ktorých čl. 14 obsahoval dohodu o vyplnení zmenky. Súd zistil, že v deň
podpisu zmluvy o úvere bola vystavená zmenka, do ktorej s poukazom na čl. 14 VOP nebola vypísaná
zmenková suma a dátum úročenia. Súd prvého stupňa vychádzal zo záveru, že zmenka, z ktorej si

žalobca uplatňuje nárok v tomto súdnom konaní, má povahu zabezpečovacej zmenky a s poukazom
na § 52 ods. 1 Obč. zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia uvedenej zmluvy o úvere vyhodnotil
zmluvu o úvere ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere.

Súd prvého stupňa pri hodnotení zistených skutočností poukázal na § 48 ods. 1, § 75, § 11 ods. 1 a
§ 17 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej len ZZŠ), § 52 ods. 1, ods. 2, ods.

3 a ods. 4, § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 5, § 54 ods. 1 a ods. 2 a § 39 Obč. zákonníka v znení
účinnom do 28.02.2010, ako aj na § 2, § 4 ods. 6 a ods. 7 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v poslednom platnom znení.

Súd prvého stupňa považoval v konaní za nesporné, že dňa 02.11.2009 žalovaná ako dlžník a
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava ako veriteľ uzatvorili v písomnej forme Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX

v ktorej bolo poskytnutie úveru v sume 150,- Eur, pričom v deň podpisu zmluvy o úvere bola vystavená
zmenka, v ktorej s poukazom na čl. 1 VOP, ktoré tvorili zadnú stranu zmluvy, nebola vyplnená zmenková
suma a dátum úročenia. Rovnako za nespornú považoval súd prvého stupňa aj skutočnosť, že zmenka,
od ktorej si žalobca uplatňuje nárok v tomto konaní má povahu zabezpečovacej zmenky tak, ako
to bolo priamo konštatované v čl. 14 VOP poskytnutia úveru. S poukazom na § 52 ods. 1 Obč.

zákonníka v znení, účinnom ku dňu uzavretia vyššie uvedenej zmluvy o úvere, okresný súd vyhodnotil
uvedenú zmluvu ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 4 ods. 6
zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 11.06.2010, v zmysle ktorého
v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru sa zakazovalo splniť dlh zmenkou a veriteľ smel
prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku zo spotrebiteľského úveru len ak išlo o

zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola max. vo výške aktuálnej výšky
nesplateného spotrebiteľského úveru a prísl. vo výške max. 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského
úveru. Žalobcom predložená zmenka bola zabezpečovacou zmenkou, a veriteľ teda mohol prijať od
žalovanej ako dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa 02.11.2009. Súd uviedol, že ust. § 4 ods. 6 Zák. č. 258/2001 Z.z. príslušenstvo

v rámci zmenkovej sumy odvodzuje od istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, na základe čoho
dospel k záveru, že za istinu spotrebiteľského úveru nie je možné považovať aj poplatok za poskytnutie
úveru, ale len sumu samotného úveru. Keďže žalobca nepreukázal súdu, aká bola aktuálna výška
nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva v čase vyplnenia zmenky, nebolo možné ustáliť,
že zmenka bola vyplnená v súlade s § 4 bod 6 Zák. č. 258/2001 Z.z. Súd preto návrh žalobcu uplatnený

v tomto konaní posúdil ako nedôvodný.

Súd prvého stupňa v odôvodnení ďalej uviedol, že aj keď nárok žalobcu bol uplatnený v tomto konaní
ako zmenkový nárok, bolo povinnosťou súdu z úradnej moci skúmať platnosť zmenky, pričom neplatnosť
zmenky ako cenného papiera je možné posudzovať nielen pre nesplnenie podmienok podľa zák. č.
191/1950 Zb., ale keďže sa jedná o právny úkon, aj keď abstraktný, aj podľa všeobecných ust. § 34

a nasl. Obč. zákonníka o platnosti právneho úkonu. Súd musí na neplatnosť zmenky prihliadať, resp.
musí z nej vyvodzovať dôsledky aj bez návrhu z úradnej povinnosti, keďže verejný záujem tu prevažuje
nad osobnými záujmami účastníkov absolútne neplatného právneho úkonu, a to aj tých, ktorí neplatnosť
sami nespôsobili ani ju nezavinili.Keďže zmenka bez ohľadu na jej abstraktnosť je právnym úkonom a každý právny úkon ktorý odporuje
zákonu je absolútne neplatným právnym úkonom, súd prvého stupňa vychádzal zo záveru, že je
povinnosťousúduexoffoprihliadnuťnaabsolútnuneplatnosťprávnehoúkonu.Povinnosťsúduzúradnej

moci prihliadnuť na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prelamuje aj zásadu, stanovenú v čl. I §
17 zák. č. 191/1950 Zb., čo je vyjadrené aj v ust. § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. in fine, kde
výslovne zákonodarca uviedol, že ide o zákonné ustanovenie, ktoré platí aj v prípade zmeny majiteľa
zmenky, alebo postúpenia práv zo zmenky. Naviac odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od
spotrebiteľského vzťahu nie je možné, pretože práve v spotrebiteľských vzťahoch bolo použitie zmenky

regulované a obmedzované, a keďže sa jedná o kogentnú úpravu, je podľa súdu prvého stupňa zo
zákona potrebné skúmať podmienky vystavenia zmenky a je prípustnosť. Súd prvého stupňa preto
dospel k záveru, že žalobca ako indosatár si podaným návrhom uplatnil nárok zo zmenky, ktorú zmenku
súd z úradnej povinnosti vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon, preto nebol daný právny základ
nároku žalobcu z uplatnenej zmenky a jeho návrh nebol dôvodný.

Súd vychádzal zo zistenia, že v konaní predložená zmenka je vista zmenkou, preto pri jej posudzovaní

aj v zmysle ust. zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch dospel k záveru, že zmenka má uvedené
2 možnosti splatnosti, čo tiež spôsobuje jej absolútnu neplatnosť pre jej neurčitosť s poukazom na §
37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Neurčitý údaj splatnosti zmenky je spôsobený zápismi údajov na
zmenke, keď zo zápisu „zaplatím za túto zmenku pri predložení“, je uvedená splatnosť na nahliadnutie a
z údaju „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ je uvedená splatnosť na určitý čas. Tento

údaj t.j. „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, ktorý je uvedený na zmenke, nemohol súd
považovať za predĺženie lehoty v zmysle § 34 ods. 1 Zák. č. 191/1950 Zb., keďže tento údaj vzbudzuje
pochybnosť o druhu splatnosti zmenky. V prípade, aby vystaviteľ zmenky mal vôľu predĺžiť lehotu na
videnie zmenky, údaj správne mal znieť „na platenie predložiť v lehote do 4 rokov od vystavenia“.

Hoci žalovaná v konaní pred súdom na výslovnú otázku žalobcu, či uznáva existenciu dlhu ako tento

vyplýva zo zmenky odpovedala: áno a nemala ani žiadne námietka voči danej zmenke, súd prvého
stupňa z jej výsluchu mal jednoznačne preukázané, že nemá dostatok vedomostí ohľadom existencie
dlhu, ohľadom toho, čo znamená inštitút zmenky. Keďže súd prvého stupňa vyhodnotil zmenku ako
absolútne neplatný právny úkon, pričom neplatnosť súd posudzuje z úradnej povinnosti, nemohol vo
veci rozhodnúť rozsudkom pre uznanie.

Súd prvého stupňa preto návrh žalobcu zamietol. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 142 ods. 1
O. s. p. a úspešnej žalovanej, ktorá si v konaní žiadne trovy neuplatnila, náhradu trov konania nepriznal.

Proti rozhodnutiu prvostupňového súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrhu žalobcu na uplatnenie pohľadávky
vyhovie v celom rozsahu. Žalobca namietal, že konanie pred súdom prvého stupňa má vadu, ktorá

mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Žalobca v odvolaní tvrdil, že v prejednávanej veci došlo zo strany súdu jeho konaním, ako aj vydaním
napadnutého rozhodnutím, k porušeniu práva EÚ, konkrétne čl. 4, 5 a 7 Nariadenia Európskeho
parlamentu a rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007 („Nariadenie“), ktoré má všeobecnú pôsobnosť

a je záväzné vo všetkých svojich častiach a priamo aplikovateľné v Slovenskej republike. Žalobca
tvrdil, že súd nemohol nariadiť pojednávanie, pretože na rozhodnutie o nariadení pojednávania neboli
podľa žalobcu splnené podmienky, keď pojednávanie možno nariadiť podľa Nariadenia len vo veciach
rozporných tvrdení účastníkov konania, kde nebude možné potvrdiť alebo vyvrátiť tvrdenia účastníkov
konanialennazákladepredloženýchlistinnýchaleboinýchdôkazov.Namietaltiež,žesúdprvéhostupňa

nevydal žiadne rozhodnutie o nariadení pojednávania a nedoručil ho účastníkom konania v súlade s ust.
§ 45 a nasl. OSP. Pokiaľ súd o nariadení pojednávania platne uznesením nerozhodol, toto sa nemohlo
podľa žalobcu uskutočniť a ak sa uskutočnilo, nemôžu byť výsledky použité pre meritórne rozhodnutie
súdu, nakoľko právne účinky môžu zakladať len také procesné úkony súdu, ktoré súd vykonal na základe
právoplatných rozhodnutí. Postupom súdu bolo podľa žalobcu porušené ust. § 167 a nasl. OSP. Žalobcapoukazoval na to, že žalovaná nedoručila súdu žiadnu žalobnú odpoveď v súlade s čl. 5 ods. 3, alebo
6 Nariadenia, súd bol preto povinný postupovať podľa čl. 7 ods. 3 Nariadenia a vydať rozsudok o
pohľadávke. Žalobca namietal proti postupu súdu prvého stupňa, ktorý vo veci vykonal dokazovanie,

okrem iného oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi.
Žalobca a podľa dostupných informácii ani žalovaná takéto dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným
spisom, či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. Dokazovanie v sporovom konaní je podľa § 120 OSP
ovládané prejednacou zásadou, súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva
dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Ust. § 120 ods. 1 OSP síce výnimočne umožňuje súdu vykonať aj

iné dôkazy, ako tie, ktoré navrhli účastníci konania, v tomto konaní však podľa žalobcu na to dôvod
nebol. Súd mohol v danej veci rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len
z predloženej zmenky. Žalobca tvrdil, že súdu ako dôkaz o svojich nárokoch predložil platnú zmenku,
ktorou jasne a zrozumiteľne dokázal svoje právo na priznanie zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči
forme a obsahu zmenky zo strany žalovanej neboli žiadne námietky, a preto neexistovala okolnosť,
ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov, nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Zmenka je

vo vzťahu k žalobcovi ako indosatárovi jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je možné ničím
iným nahradiť.

Žalovaná mohla vzniesť námietky voči zmenke na základe čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia, ak tak však
neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady
konštruovanej Nariadením. Súd samotný podľa žalobcu nie je oprávnený na to, aby postupom podľa §

120 ods. 1 OSP vznášal námietky voči zmenke za žalovanú. Pokiaľ tak súd prvého stupňa robil, ide z
jeho strany o porušenie princípu kontradiktórnosti konania a rovnosti účastníkov konania, ako súčasti
práva na spravodlivé súdne konanie. Žalobca tiež tvrdil, že súd z vlastnej iniciatívy bez návrhu žalovanej
a bez legitímneho podnetu vykonal na ťarchu žalobcu dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter
žalovanej ako spotrebiteľa. Žalovaná sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolávala, uplatnenú

pohľadávku nerozporovala a svojim konaním ju prakticky uznala. Súd prvého stupňa iniciatívne
rozširoval okruh dokazovaných skutočností tak, aby získal dostatočný odklad pre zamietnutie návrhu
na uplatnenie pohľadávky. Súd však žiadne dokazovanie nad rámec navrhnutých dôkazov nevykonal
v prospech uplatnenej pohľadávky, podľa žalobcu teda neobjektívne podporil žalovanú, ktorá navyše
o túto podporu nepreukázala žiadny záujem. Takéto správanie súdu je podľa žalobcu v právnom štáte

neprijateľné, predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované v
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Žalobca nesúhlasí ani s postupom súdu prvého stupňa v tom, že tento pri vydávaní rozhodnutie
vychádzal z podľa neho nesporných skutočností (že žalovaná so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o.
uzatvorila zmluvu o úvere, že zmenka ktorá je predmetom konania je zabezpečovacou zmenkou a že

žalovaná uzatvorila zmluvu o úvere ako spotrebiteľ), tieto nesporné skutočnosti však neboli tvrdením
ani jedného z účastníkov konania. Súd si tieto podľa neho nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania,
ktoré si sám navrhol, žalovaná ani žalobca sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili.

Žalobca je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek
spotrebiteľského vzťahu. Zmenka predložená v konaní je bez vád, ide o platnú zmenku, ktorá

je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy. Súd prvého stupňa sa aplikáciou
príslušných ustanovení o zmenke v zák. č. 191/1950 Zb. vôbec nezaoberal a podľa žalobcu predmet
sporuignoroval.Predmetomkonaniajepodľažalobcuvýlučnezmenkaanieinýzáväzkovýprávnyvzťah.
Žalobca v konaní uplatňuje bezpodmienečný záväzok žalovaného, že za zmenku zaplatí, súd však vec
posudzoval ako by išlo o bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné.

Žalobca vytýkal súdu prvého stupňa to, že predovšetkým ignoroval ust. § 17 Zmenkového zákona z
ktorého vyplýva, že žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený znášať tzv. kauzálne námietky voči
majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom
konaní nemôže robiť žalovaný tým menej tak môže činiť sám súd. Za určitých okolností je súce
prípustné uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, námietka však musí byť vznesená zo

strany žalovaného a predovšetkým žalovaný v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie
svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby túto úlohu a iniciatívu na seba (proti vôli žalovaného) prevzalsúd a suploval tak aktivitu žalovanej. Uvedené námietky majú hmotnoprávny charakter, preto v záujme
zachovania rovnosti strán súd nie je oprávnený žalovaného na ne ani upozorniť (§ 5 ods. 1 OSP). Súd
podľa žalobcu porušil poučovaciu povinnosť prekročením ust. § 5 ods. 1 OSP, porušil ustanovenia o

vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo
možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní, vedenom podľa Nariadenia vykonaná bez
návrhu.

Žalobca poukazoval na úplnú samostatnosť, oddelenosť a nezávislosť zmenkového záväzku, kedy nie je
možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou podľa Zákona o spotrebných úveroch a že tomuto zákonu

odporuje. Zmenka uplatnená v tomto konaní má podľa žalobcu všetky zákonom predpísané náležitosti,
ide o platnú zmenku a uplatnený nárok žalobcu je tak v celom rozsahu dôvodný.

Žalobca nesúhlasí ani so súdom prvého stupňa ohľadne neurčitosti splatnosti na zmenke, pričom
poukazoval na to, že v zmysle čl. I § 33 ZZŠ môže byť splatnosť zmenky určená len 4 spôsobmi,
predpokladanými zákonom, pričom jedným zo spôsobov splatnosti zmenky je splatnosť na videnie (tzv.
vista zmenka). Zákon explicitne neurčuje, akým spôsobom sa má doložka uviesť. V zmysle čl. I §

34 ods. 1 ZZŠ zmenku splatnú na videnie je potrebné predložiť na platenie do 1 roka od dátumu do
vystavenia, vystaviteľ môže lehotu na platenie predĺžiť alebo skrátiť. Predĺženie lehoty na platenie musí
byť na zmenke uvedené, zákon ani tu neurčuje, akými slovami má byť údaj o predĺžení, resp. skrátení
lehoty splatnosti uvedený na zmenke. Podstatné je, aby tento údaj bol dostatočne určitý a nevzbudzoval
pochybnosti o zameniteľnosti s iným údajom. Podľa názoru žalobcu nie je možné súhlasiť s tým, že v

údaji predĺžujúcim lehotu na platenie by mala ešte uvedená predložka „do“ tak, že údaj by mal znieť „na
platenie predložiť v lehote do 4 rokov od vystavenia“, ako to uviedol súd prvého stupňa v odôvodnení
svojho rozhodnutia. Tvrdil, že údaj „zaplatím za túto zmenku pri predložení“ si nekonkuruje s údajom „na
platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, pretože ide o 2 rozličné údaje s dvomi rozdielnymi
významami z pohľadu zmenkového. Prvý z nich určuje údaj zročnosti zmenky, podľa neho zmenku

charakterizujeme z hľadiska zročnosti (v tomto prípade vista zmenka), druhý z nich určuje obdobie, v
rámci ktorého môže byť zmenka predložená na platenie. Z uvedených dôvodov nejde o dva rozdielne
dátumy splatnosti.

Žalovaná sa k odvolaniu, ktoré jej bolo súdom prvého stupňa doručené, nevyjadrila.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovenia §212 ods. 1 a podľa

ustanovenia § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia pojednávania v senáte a dospel k záver, že odvolanie
je podané dôvodne.

Z predloženého spisu odvolací súd zistil okrem iného tiež nasledujúce skutočnosti: Návrhom na
uplatnenie pohľadávky, podaným na Okresný súd v Banskej Bystrici dňa 28.03.2013 si žalobca uplatnil
svoju pohľadávku voči žalovanej vyplnením vzorového tlačiva A v zmysle čl. 4 bod 1 Nariadenia

Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým s ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu (Nariadenie). Žalobca si podľa návrhu uplatňoval zmenkovú sumu
vo výške 224,- Eur, zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 234,- Eur od 17.04.2010 do
18.05.2011, čo predstavuje sumu 232,25 Eur a zo sumy 224,- Eur od 19. 05. 2011 do zaplatenia, 6%
ročný úrok zo zmenkovej sumy 234,- Eur od 01. 07. 2010 do 18. 05. 2011, čo predstavuje sumu 12,42

Eur, zo sumy 224,- Eur od 19. 05. 2011 do zaplatenia, zmenovú odmenu vo výške 1/3% zmenkovej
sumy, t.j. 0,78 Eur a náhradu trov konania. Žalobkyňa k návrhu pripojila originál zmenky vystavenej dňa
02.11.2009 v O. na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 9, 811 09 Bratislava, žalovanou
ako vystaviteľom. Žalovaná ako vystaviteľ je na zmenke označená menom a priezviskom, adresou,
rodným číslom a zmenku vlastnoručne podpísala. Na zmenke je vyplnená zmenková suma 234,- Eur,

zmenkový úrok 0,25% denne od 17.04.2010, ďalej údaje „bez protestu“,“ na platenie predložiť v lehote
4 rokov od vystavenia“, ako aj údaj o čísle zmluvy XXXXXXXXX. Na rubopise zmenky je uvedený
indosament,ktorýmpôvodnýveriteľPOHOTOVOSŤ,s.r.o.previedolzmenkunaradžalobcu.Súdprvého
stupňa doručil žalovanej tlačivo C v zmysle Nariadenia, rovnopis návrhu, ako aj kópiu zmenky (žalovaná
zásielku prevzala do vlastných rúk dňa 21.08.2013). Žalovaná súdu tlačivo C, určené podľa Nariadeniana odpoveď, vyplnené nevrátila, ani sa inak k návrhu nevyjadrila. Súd prvého stupňa nariadil v tejto veci
pojednávanie na 26.11.2013, na ktorom vec prejednal za účasti právneho zástupcu žalobcu a žalovanej.
Žalobca trval na podanej žalobe, poukazoval na skutkové a právne zdôvodnenie podľa návrhu. Žalovaná

uviedla, že si je vedomá toho, že neplatila a že to dajako musí splatiť, nevedela sa vyjadriť čo znamená
zmenka a nevedela ani uviesť, aká bola aktuálna výška nesplateného úveru a výška príslušenstva ku
dňu vyplnenia zmenky. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a vyhlásil napadnutý
rozsudok.

Podľa čl. 5 bod 1 Nariadenia, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd

alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie ak to považuje za potrebné, alebo ak o to požiada niektorá
zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti
prípaduústnepojednávaniezjavneniejepotrebnéprespravodlivévedeniekonania.Dôvodyodmietnutia
sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno
samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa čl. 7 bod 3 Nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v

lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo
protipohľadávke.

Podľa čl. 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Podľa čl. I, § 75 zák. č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej len ZZŠ), vlastná zmenka

obsahuje:

1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;

2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;

3. údaj zročnosti;

4. údaj miesta, kde sa má platiť;

5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;

6. dátum a miesto vystavenia zmenky;

7. podpis vystaviteľa.

Podľa čl. I, § 5 ods. 1 ZŠZ, v zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ

ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa čl. I, § 5 ods. 2 ZŠZ, úrokovú mieru treba udať v zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková
doložka za nenapísanú.

Podľa čl. I, § 5 ods. 3 ZŠZ, úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený iný deň.

Podľa čl. I, § 34 ods. 1 ZŠZ, zmenka na videnie je sročná pri predložení. Musí byť predložená na

plateniedojednéhorokuoddátavystavenia.Vystaviteľmôžetútolehotuskrátiť,alebourčiťlehotudlhšiu.
Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.Podľa čl. I, § 10 ZŠZ, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná vyplnená tak, ako bolo dojednané,
nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol
zmenku zlomyseľne, alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa čl. I, § 17 ZŠZ, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na
jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi, alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa § 4 ods. 6 Zák. č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom pre tento
prípad (ku dňu vystavenia zmenky), v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby
sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na

zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a
zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského
úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp.
vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi

kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky
alebo postúpenia práv zo zmenky.

Podľa § 4 ods. 7 Zák. č. 258/2001 Z. z., veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením
odseku 6 veriteľom.

Podľa § 495 Občianskeho zákonníka, platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe

ktorého je dlžník povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku, s výnimkou cenných
papierovhromadnevydanýchaleboinýchcennýchpapierov,prektoréjezákonomustanovené,ževeriteľ
túto povinnosť nemá.

Pozhodnotenískutočností,zistenýchzpredloženéhospisu,dospelodvolacísúdkzáveru,žesúdprvého
stupňa v konaní nepostupoval v súlade s Nariadením a príslušnými ustanoveniami OSP, upravujúcimi

dokazovanie, ďalej že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

Nárok žalobcu je uplatnený podľa Nariadenia, ktorým sa zaviedlo európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu. Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia je európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu
v zásade písomné a súd vec prejedná ústne len vtedy, ak to považuje za potrebné, alebo ak to navrhne

niektorázostrán.Účastnícikonaniaústnepojednávanienenavrhli,žalobcavtlačiveAvysloveneuviedol,
že nenavrhuje nariadenie pojednávania, žalovaná sa k návrhu vôbec nevyjadrila. Súd prvého stupňa
mal preto podľa čl. 5 ods. 3 a čl. 7 Nariadenia vychádzať z uplatneného nároku, teda z nároku zo
zmenky a rozhodnúť bez pojednávania. Pokiaľ sa súd prvého stupňa napriek tomu rozhodol nariadiť
pojednávanie z dôvodu, že nárok uplatnený žalobcom ako nárok zo zmenky mienil posúdiť právne inak,

mal obom účastníkom konania zaručiť právo na spravodlivý súdny proces, na rovnosť pred zákonom a
na vyjadrenie sa k dokazovaniu, ktoré súd prvého stupňa vykonal oboznámením sa s exekučným spisom
Okresného súdu Zvolen sp. zn. 22Er/98/2011 vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava,
protižalovanejakopovinnej.Postupsúduprvéhostupňa,ktorýnariadilústnepojednávaniebeztoho,aby
to bol ktorýkoľvek z účastníkov konania navrhol, vykonal dokazovanie sám ex offo bez toho, aby takéto

dokazovanie navrhol niektorý z účastníkov konania a skúmal spotrebiteľský vzťah, právne posúdenie
ktorého nie je predmetom tohto konania, nie je podľa odvolacieho súdu správny. Ust. § 120 ods. 1 OSP
síce umožňuje súdu vykonať aj iné dokazovanie než aké navrhujú účastníci konania, pokiaľ to považuje
za potrebné, takéto dokazovanie však vykonáva za účelom preukázania tvrdení, ktoré účastníci v konaní
uviedli. Súd však nemá nahrádzať vyjadrenia účastníkov konania.

Odvolací súd nesúhlasí so záverom súdu prvého stupňa v tom, že zmenka predložená žalobcom je
neplatným právnym úkonom, pretože bola vyplnené v rozpore s ust. § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. ospotrebiteľských úveroch, pretože presahovala maximálnu zmenkovú sumu v zmysle tohto zákonného
ustanovenia. Odvolací súd v tejto súvislosti upozorňuje, že pokiaľ aj Zákon o spotrebiteľských úveroch
č. 258/2001 Z. z. v ust. § 4 ods. 6 v znení účinnom pre posúdenie tejto veci určoval pravidlá pre

vyplnenie zabezpečovacích zmeniek, súvisiacich so spotrebiteľskými úvermi, ktoré boli podľa vtedy
platnej legislatívy prípustné, porušenie týchto pravidiel nemalo za následok sankciu neplatnosti zmenky.
V zmysle § 4 ods. 6 Zák. č. 258/2001 Z. z. bolo možné zabezpečovaciu zmenku na spotrebiteľský úver
vyplniť len na sumu predstavujúcu maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, podľa §
4 ods. 7 Zákona o spotrebiteľských úveroch v prípade porušenia tejto povinnosti zodpovedal veriteľ za

škodu vzniknutú spotrebiteľom, a to aj v prípade zmeny majiteľa zmenky. Ak pôvodný veriteľ zo zmenky,
teda ten, na rad ktorého bola zabezpečovacia zmenka pri poskytnutí spotrebiteľského úveru vystavená,
porušil povinnosti ustanovené v § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. a zmenku postúpil indosamentom
na ďalšieho nadobúdateľa, zodpovedal spotrebiteľovi za škodu, ktorá by mu týmto spôsobom vznikla.
Vyplnenie zmenky v rozpore s § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. však nespôsobuje neplatnosť zmenky ako
cenného papiera. Odvolací súd preto nesúhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že z dôvodu porušenia

zákonom stanovených pravidiel pri vyplnení zmenky je zmenka absolútne neplatným právnym úkonom
pre rozpor so zákonom.

Predmetom sporu je uplatnenie nároku žalobcu zo zmenky, pričom žalobca túto nadobudol
indosamentom.

Pri posudzovaní nároku žalobcu je preto potrebné vyhodnotiť platnosť zmenky ako cenného papiera,

posúdiť, či obsahuje všetky náležitosti vlastnej zmenky stanovené v § 75 a § 76 Zákona zmenkového a
šekového. Súd prvého stupňa síce v odôvodnení svojho rozhodnutia zmieňuje posudzovanie platnosti
žalobcom predloženej zmenky podľa ustanovení Zákona zmenkového a šekového, zmenku však z
hľadiska splnenia zákonom stanovených náležitostí nevyhodnotil, z čoho je možné dospieť k názoru, že
súd prvého stupňa neposúdil zmenku ako neplatnú z dôvodu, že by táto nespĺňala náležitosti vlastnej

zmenky v zmysle Zákona zmenkového a šekového.

Vystavením platnej zmenky vznikne pre zmenkového dlžníka záväzok, ktorý predstavuje
bezpodmienečný sľub zaplatenia zmenkovej sumy tomu, kto pri predložení zmenky bude majiteľom
zmenky. Povaha zmenky ako abstraktného cenného papiera, prísne oddeleného od kauzálneho dôvodu
vystavenia zmenky, je daná historickým vývojom zmenky, ktorý bol podmienený jej primárnym účelom.

Zmenka sa vyvinula ako cenný papier, ktorý predstavuje pre jej aktuálneho majiteľa právo na zaplatenie
sumy uvedenej na zmenke, a to od osoby, ktorá je priamym zmenkovým dlžníkom (vystaviteľ vlastnej
zmenky alebo príjemca zmenky cudzej), prípadne od osôb, ktoré sú nepriamymi, tzv. regresnými
zmenkovými dlžníkmi. Toto právo majiteľa zmenky musí byť nespochybniteľné a na jeho preukázanie
preto stačí predloženie zmenky. Predpisy zmenkového práva v rôznych krajinách sú preto zhodné v

tom, že pre vystavenie platnej zmenky musia byť dodržané veľmi prísne formálne pravidlá (vystavenie
a forma cudzej zmenky je upravená v § 1 až 10 ZZŠ, zatiaľ čo základné náležitosti zmenky vlastnej
sú upravené v § 75 až 78 ZZŠ), na druhej strane však uplatnenie nárokov z platnej zmenky musí
byť jednoduché a rýchle. Aj zmenkové právo obsahuje poistku proti jeho zneužitiu majiteľom zmenky
v prípade, že tento nekoná voči dlžníkovi v dobrej viere. Taká je úprava § 10 ZŠZ, ktorý umožňuje

dlžníkovi napadnúť nedodržanie vyplňovacieho práva pri vydaní neúplnej zmenky, ako aj § 17, ktorý v
prípade postúpenia zmenky zachováva možnosť pre dlžníka uplatniť voči majiteľovi zmenky námietky,
založené na vzťahu dlžníka s prvým majiteľom zmenky. V oboch týchto prípadoch však musí dlžník
tieto svoje práva uplatniť vznesením námietok a preukázaním namietaných skutočností, teda že majiteľ,
ktorý si zmenku voči nemu uplatňuje, ju nadobudol zlomyseľne, alebo sa previnil hrubou nedbanlivosťou,

alebo pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Vo všetkých ostatných prípadoch je
dlžník povinný splniť svoj bezpodmienečný sľub, že zaplatí zmenkovú sumu do rúk toho, kto predloží
zmenku na platenie v čase jej splatnosti, pričom pri vystavení zmenky dlžník nemôže vedieť, kto
bude jej majiteľom v čase splatnosti a musí si byť toho vedomý. Pokiaľ má dlžník obavu z následkov
prípadného indosovania zmenky, môže zmenku vystaviť s doložkou „nie na rad“, následkom čoho

bude táto prevoditeľná len prostredníctvom postúpenia pohľadávky, teda so zachovaním prípadných
kauzálnych námietok dlžníka.Odvolací súd súhlasí so súdom prvého stupňa v tom, že úkony vykonávané v súvislosti so zmenkou
sú právnymi úkonmi a preto sa na posúdenie ich platnosti subsidiárne vzťahuje aj Občiansky zákonník
(prípadne aj Obchodný zákonník, v závislosti od povahy vzťahu). Pokiaľ teda zmenkový zákon neurčuje

inak, z hľadiska vecného obsahu zmenkového právneho úkonu je možné aplikovať aj § 39 Občianskeho
zákonníka. Je však nutné zdôrazniť, že pôsobnosť Občianskeho zákonníka je subsidiárna. Posúdenie
kauzálneho vzťahu je možné pri indosovanej zmenke výlučne za splnenia podmienok uvedených v §
17 ZŠZ. Ako už bolo uvedené, žalovaná ako dlžník námietku v zmysle § 17 ZŠZ vôbec nevzniesla,
súd prvého stupňa preto nemal dôvod začať vyhodnocovať kauzálny úverový vzťah a prísť k záveru, že

zmenka je neplatným právnym úkonom pre rozpor s niektorým z právnych predpisov.

Z fotokópie zmenky založenej v spise (originál je uložený na OS Zvolen) odvolací súd zistil, že podľa
textu zmenky sa zmenkový dlžník zaviazal zaplatiť za zmenku pri predložení a zmenka obsahuje doložku
„na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zákon zmenkový a šekový v čl. I § 75 uvádza
podstatné náležitosti vlastnej zmenky, pričom v bode 3 je uvedený údaj zročnosti. V zmysle čl. I § 77 ods.
1 ZZŠ, pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia pre cudziu zmenku o

zročnosti (§ 33 až 37). Podľa čl. I § 33 ods. 1 zmenku možno vystaviť na videnie, na určitý čas po videní,
na určitý čas po dáte vystavenia a na určitý deň. Podľa čl. I § 34 ods. 1 zmenka na videnie je zročná pri
predložení. Musí byť na platenie predložená do 1 roku od dáta vystavenia, pričom vystaviteľ môže túto
lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu (indosanti môžu tieto lehoty iba skrátiť). Zákon v prípade vlastnej
zmenky teda dáva možnosť vystaviteľovi modifikovať všeobecné pravidlo, že zmenka, ktorá je splatná

pri predložení musí byť predložená na platenie do 1 roku od dáta vystavenia. Podľa textu zmenky v
tomto prípade bola lehota na predloženie na platenie predĺžená na obdobie 4 rokov od vystavenia.

Odvolací súd dospel k záveru, že formulácia „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ má
rovnaký význam ako formulácia „na platenie predložiť v lehote do 4 rokov od vystavenia“. V oboch
prípadoch je zrejmá vôľa vystaviteľa predĺžiť lehotu na predloženie zmenky (stanovenú v čl. I § 34 ods.

1 ZZŠ na 1 rok od dáta vystavenia), a to na 4 roky odo dňa vystavenia. Nejde teda o neurčitý údaj
o splatnosti, ako to uviedol súd prvého stupňa, ale ani o dve rozdielne určené splatnosti žalobcom
predloženej zmenky.

Odvolací súd opakovane upozorňuje na ust. § 17 Zákona zmenkového a šekového, podľa ktorého ten,
kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných

vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem toho, ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky
konal vedome na škodu dlžníka. Žalobcom predložená zmenka je zmenkou indosovanou, žalobca
ju nadobudol rubopisom od pôvodného veriteľa - spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, na
rad ktorého bola zmenka vystavená. Vlastná zmenka je cenným papierom, na ktorom vystaviteľ
zmenky sľubuje zaplatiť určitú peňažnú sumu majiteľovi zmenky, ktorým je v prvom rade remitent, teda

osoba na rad ktorej bola zmenka vystavená, ďalej sú to osoby, na ktoré bude zmenka prevedená.
Kauzálne dôvody, pre ktoré bola zmenka vystavená, strácajú pri indosamente svoju relevanciu. Pokiaľ aj
pôvodne bola zmenka žalovanou vystavená ako tzv. zabezpečovacia zmenka v súvislosti s poskytnutím
spotrebiteľského úveru od spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, indosáciou stratila charakter
zabezpečovacej zmenky, preto aj dôvody, ktoré viedli k jej vystaveniu, nie sú z hľadiska posúdenia

nároku žalobcu ako indosatára právne relevantné. Voči poslednému majiteľovi zmenky, v tomto prípade
voči žalobcovi je možné vznášať aj kauzálne námietky, týkajúce sa vzťahu dlžníka s predchádzajúcim
majiteľom zmenky, avšak len za predpokladu splnenia podmienok, uvedených v cit. § 17 Zmenkového
zákona, teda len na základe námietok, ktoré uplatní a preukáže dlžník zo zmenky. Žalovaná v
tomto prípade proti svojej povinnosti plniť zo zmenky predloženej žalobcom vôbec nenamietala, na

pojednávaní uviedla, že si je vedomá, že dlh neuhrádzala.

Na základe uvedených záverov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa pre procesné pochybenia
a nesprávne právne hodnotenie podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) OSP zrušil a podľa § 221 ods. 2 OSP
mu vec vrátil na ďalšie konanie.

Súd prvého stupňa bude v ďalšom konaní procesne postupovať v zmysle Nariadenia a z hľadiska

hmotného práva bude postupovať pri posudzovaní oprávnenosti nároku žalobcu podľa príslušnýchustanovení Zákona zmenkového a šekového, pričom nebude nahrádzať procesnú aktivitu žiadnej zo
sporových strán.

Podľa § 224 ods. 3 OSP súd prvého stupňa rozhodne v novom rozhodnutí aj o náhrade trov odvolacieho

konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.