Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, August 28, 2014

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 14C/26/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6913218732
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kvetková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2014:6913218732.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Vierou Kvetkovou v právnej veci navrhovateľa: Home

Credit Slovakia, a.s. so sídlom v Piešťanoch, Ul. Teplická č. 7434/147, IČO: 36 234 176, zastúpeného:
Advokátska kancelária Korytár, s.r.o., Sladovnícka 13, Trnava, IČO: 47 243 279, proti odporkyni: B. E.,
H.. XX.XX.XXXX, C. D. XX, zastúpenej: JUDr. Andrej Cifra, advokát so sídlom AK Lučenec, J. Kráľa
5/A, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS, Námestie Legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Andrej Cifra, advokát so sídlom
AK Lučenec, J. Kráľa 5/A, o zaplatenie sumy 1.801,39 Eur s prísl., takt

r o z h o d o l :

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 741,85 Eur spoločne s

úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 741,85 Eur od 19.11.2013 až do zaplatenia, pričom
súd povoľuje odporkyni uhrádzať uvedenú sumu a príslušenstvo v splátkach vo výške po 100,- Eur
mesačne vždy najneskôr k poslednému dňu toho ktorého mesiaca počnúc mesiacom september 2014
(konkrétne dňom 30. septembra 2014) pod stratou výhody splátok v prípade, že sa odporkyňa dostane
do omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky alebo jej časti.

Návrh navrhovateľa v prevyšujúcej časti s a z a m i e t a .

Navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy konania vo výške
34,92 Eur, ktoré je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka na strane odporkyne na
jeho účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v Tatra banka, a.s., VS: 8668713.

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporkyni trovy konania vo výške 11,53 Eur, ktoré je povinný zaplatiť

jej právnemu zástupcovi - JUDr. Andrej Cifra, advokát so sídlom AK v Lučenci, J. Kráľa 5/A, na jeho účet
č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v Tatra banka, a.s., VS: 8668713.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 18.11.2013, došlým súdu dňa 27.11.2013 v spojitosti s vyjadrením
zo dňa 14.04.2014 došlým súdu dňa 15.04.2014, domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy 1.801,39
Eur s prísl, pričom žalovaná suma pozostáva zo zosplatnenej istiny 1.330,62 Eur, úroku z poskytnutej
istiny do času zosplatnenia 29,08 Eur, pokuty, resp. úroku z vyššie uvedenej dlžnej sumy, ktorý by mala
odporkyňa uhradiť v prípade riadneho platenia úveru - tzv. ušlý úrok vo výške 164,44 Eur, poistného

1,17 Eur, sankčného úroku z omeškania (úrok z omeškania od zosplatnenia do dňa podania návrhu) vo
výške 274,94 Eur a 1,14 Eur (suma označená aj ako dopočet k žalobe). Popri uvedených nárokoch si
navrhovateľ uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 0,025 % denne zo sumy 1.525,31 Eur od 19.11.2013
do zaplatenia.Navrhovateľ v návrhu a vyjadrení zo dňa 14.04.2014 uviedol, že dňa 26.10.2010 uzavrel s odporkyňou
úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol odporkyni úver vo výške 1.500,- Eur.
Nakoľko však odporkyňa neuhrádzala úverové splátky včas a riadne v zmysle úverovej zmluvy, vyzval

ju navrhovateľ listom zo dňa 29.11.2011 ku splateniu celého zostatku úveru vo výške 1.825,31 Eur v
lehote 15 dní odo dňa odoslania výzvy na účet navrhovateľa.

Právny zástupca navrhovateľa prítomný na pojednávaní dňa 18.08.2014 uviedol, že navrhovateľ trvá na
podanom návrhu, pričom poukázal na to, že zosplatnená istina vo výške 1.330,62 Eur predstavuje 13.-
tu až 48.-mu splátku, úrok vo výške 29,08 Eur je úrokom z 12.-tej splátky, ušlý úrok vo výške 164,44 Eur
je úrokom, ktorý by bola odporkyňa povinná zaplatiť navrhovateľovi, keby došlo k riadnemu zaplateniu

dlžnýchúverovýchsplátokaideosplátkyč.13.až48.,poistenievovýške1,17Eursatýka12.-tejsplátky,
úrok z omeškania vo výške 274,94 Eur je zákonným úrokom od zosplatnenia úveru do podania žaloby
a dopočet k žalobe vo výške 1,14 Eur je zákonným úrokom z omeškania za obdobie od 15.11.2013 až
18.11.2013.

Právny zástupca odporkyne a súčasne vedľajšieho účastníka na strane odporkyne prítomný na

pojednávaní dňa 18.08.2014 uviedol, že trvá na vyjadrení zo dňa 14.04.2014, pričom zdôraznil
nasledovné skutočnosti:

- v úverovej zmluve nie je uvedený konkrétny dátum konečnej splatnosti úveru, pričom súčasná ustálená
rozhodovacia prax súdov vyžaduje, aby tomu tak bolo, v opačnom prípade sa má úver považovať za
bezúročný a bez poplatkov,

- neplatným spôsobom je určená RPMN, pretože nie je prípustné, aby výška RPMN bola určená
intervalom tak, ako tomu bolo v konkrétnom prípade od 44,5 % do 47,5 %, pričom aj v tomto prípade je
potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov,

-poukázalnaskutočnosť,žehodnota48-michsplátok,t.j.48krát62,76Eurnekorešpondujes celkovými
nákladmi spotrebiteľa v zmluve určenými v sume 1.456,32 Eur, pretože vypočítaná hodnota 48-mich

splátok predstavuje sumu 3.012,48 Eur, pričom poskytnutý úver a celkové náklady spotrebiteľa v súčte
2.956,32 Eur sú nižšou sumou; aj z uvedeného dôvodu je RPMN uvedená neurčitým spôsobom s
právnym následkom totožným ako v predchádzajúcom bode,

- pokiaľ ide o poistné, tak podľa názoru právneho zástupcu má toto poistné byť zahrnuté v celkových
nákladoch spotrebiteľa na predmetný úver, pretože platná právna úprava v čase podpisu zmluvy jasne

stanovovala, že poistné sa považuje za náklad spotrebiteľa,

- v úverovej zmluve nebolo osobitne rozpísané, z čoho pozostáva úverová splátka a neboli uvedené ani
termíny splatností jednotlivých splátok, s tým, že osobitne pri každej jednotlivej splátke malo byť zvlášť
uvedené aká suma predstavuje výšku samotnej splátky, aká suma predstavuje úverový úrok a aká suma
predstavuje ďalšie náklady spotrebiteľa, napr. poistné,

- pokiaľ ide o zmluvnú pokutu označenú aj ako ušlý úrok, špecifikovaný vo VOP v hlave 7, § 7,
právny zástupca namietol takéto dojednanie zmluvnej pokuty, pretože zmluvná pokuta bola dojednaná
podmienene, čo je v rozpore s § 544 Občianskeho zákonníka, ktorý umožňuje dojednať zmluvnú pokutu
len pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti. Predmetná zmluvná pokuta bola viazaná na výzvu na
zaplatenie celého čerpaného úveru a nie priamo na porušenie konkrétnej zmluvnej povinnosti.

Z uvedených dôvodov sa právny zástupca odporkyne a vedľajšieho účastníka domnieva, že odporkyňa
je povinná zaplatiť navrhovateľovi len sumu čerpaného úveru vo výške 1.500,- Eur zníženú o jej
doterajšie úhrady vo výške 759,32 Eur, t.j. je povinná zaplatiť už len 740,68 Eur.

Nakoľko odporkyňa pracuje len brigádnicky a nemá stály príjem, požiadal súd o povolenie splátok vo
výške po 100,- Eur mesačne.Odporkyňa na pojednávaní dňa 18.08.2014 vyjadrila súhlas tým, čo uviedol jej právny zástupca. Na
otázku zástupcu navrhovateľa, z akého dôvodu uzavrela úverovú zmluvu práve s navrhovateľom a či
sa informovala na úvery aj v iných spoločnostiach poskytujúcich úvery, odporkyňa uviedla, že nevie

povedať, prečo požiadala o úver práve navrhovateľa, pričom iné spoločnosti o úver nežiadala. Úverová
zmluva jej bola doručená poštou, pričom bola už celá vyplnená, ona ju len podpísala, neuzatvárala ju
osobne v obchodných priestoroch navrhovateľa.

Zástupcanavrhovateľareagovalnavyjadreniezástupcuodporkyneavedľajšiehoúčastníkanasledovne:

- pri konečnej splatnosti zákon nevyžaduje uvedenie konkrétneho dátumu, pričom z úverovej zmluvy
vyplýva počet splátok, ktoré je odporkyňa povinná navrhovateľovi zaplatiť, takže z tohto údaja si vie

spotrebiteľ dostatočným spôsobom sám určiť deň konečnej splatnosti,

- RPMN určená intervalom nemôže spôsobiť bezpoplatkovosť alebo bezúročnosť úveru, pretože
určenie RPMN takýmto spôsobom bolo nevyhnutné vzhľadom na to, že zmluva bola vyhotovená a
navrhovateľom podpísaná dňa 21.10.2010, zatiaľ čo odporkyňa túto zmluvu podpísala dňa 26.10.2010.
Práve táto rôznosť dátumov spôsobuje, že RPMN, ktorá sa neustále mení, má inú výšku v deň podpisu

zmluvy navrhovateľom a inú výšku v deň, keď ju podpisuje spotrebiteľ. Poukázal aj na to, že odporkyňa
takto určenú RPMN nenamietala a neurobila ani žiadne iné kroky k tomu, aby posúdila výhodnosť alebo
nevýhodnosť určenej RPMN v porovnaní s RPMN ponúkanou inými poskytovateľmi úverov. Určená
RPMN v úverovej zmluve nie je v rozpore ani s § 5 Zákona na ochranu spotrebiteľa. Právny zástupca

predložil súdu aj znalecký posudok č. 135/2009 zo dňa 21.05.2009, ktorý sa týka stanovovania

(prepočtu) RPMN,

- poistné nie je obligatórnou náležitosťou úverovej zmluvy, a preto nemožno žiadať, aby bolo takouto
náležitosťou tejto konkrétnej úverovej zmluvy, pričom odporkyňa poistné s navrhovateľom dohodla
dobrovoľne. Nekonkretizovanie výšky poistného v súvislosti s každou jednotlivou úverovou splátkou
nespôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného úveru. Suma 56,16 Eur predstavujúca 48-

násobok poistného vo výške 1,17 Eur mesačne netvorí súčasť celkových nákladov spotrebiteľa, pričom
v § 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch sa presne uvádza, čo presne patrí do celkových
nákladov. Poistné sa stáva takouto obligatórnou náležitosťou úverovej zmluvy výlučne len v tom prípade,
ak poskytnutie úveru je podmienené uzavretím poistnej zmluvy a spotrebiteľ ju takto uzatvára povinne,

- pri zmluvnej pokute namietanej na pojednávaní protistranou, poukázal na vyjadrenie navrhovateľa zo

dňa 14.04.2014 a súčasne uviedol, že skutočná zmluvná pokuta je upravená až v hlave 17 § 3 VOP,
pričom túto zmluvnú pokutu si navrhovateľ neuplatnil vôbec.

V závere právny zástupca navrhovateľa poukázal na to, že zmluvné podmienky v predmetnej úverovej
zmluve neboli dojednané neurčitým spôsobom a v neprospech odporkyne, ako spotrebiteľky, a
nespôsobili značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán.

Na záver pojednávania právny zástupca vedľajšieho účastníka a odporkyne uviedol, že uznáva, že
v ustanovení § 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch sa uvádza, že poistné je obligatórnou
náležitosťou úverovej zmluvy v rámci špecifikácie celkových nákladov spotrebiteľa, a tiež je pravdou,
že je tomu tak len v prípade ak ide o povinné poistenie bez uzavretia ktorého by nedošlo k uzavretiu
úverovej zmluvy.

V danom konkrétnom prípade však namietol, že poistné nebolo s odporkyňou dojednané individuálne,
pretože domov poštou jej bola zaslaná vopred predformulovaná a vytlačená zmluva vrátane textu o
poistnom, a preto podľa Občianskeho zákonníka má byť takéto dojednanie považované za dojednanie,
ktoré nebolo so spotrebiteľom individuálne dojednané.

Pokiaľ ide o konečnú splatnosť úveru z hľadiska, že ide o obligatórnu náležitosť úverovej zmluvy,

poukázal na dôvodovú správu k novele Zákona o spotrebiteľských úveroch účinnú k 01.01.2008
súvisiacu okrem iného aj s § 2, písm. g), z ktorej vyplýva, že spotrebiteľovi musí byť zrejmá konečná
splatnosť úveru, t.j. určená presným konkrétnym dátumom bez toho, aby sa k tomu vyžadovala ešte
aktivita spotrebiteľa pri vyratúvaní si takéhoto dňa.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom v zmysle vyjadrenia navrhovateľa zo dňa
14.04.2014, s úverovou zmluvou zo dňa 26.10.2010, Úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti
Home Credit Slovakia a.s. (ďalej len "ÚZP"), listinou označenou ako "splátkový kalendár", výzvou

zo dňa 29.11.2011, poštovým podacím hárkom zo dňa 12.12.2011, obsahom znaleckého posudku č.
135/2009 zo dňa 21.05.2009 vyhotoveného znalcom z odboru ekonomika, peňažníctvo a poisťovníctvo
so špecializáciou bankovníctvo Ing. Vladimírom Bernhardtom, ako aj obsahom výpovedí účastníkov na
pojednávaní dňa 18.08.2014.

Na základe vykonaného dokazovania súd vec právne aj skutkovo posúdil takto:

Účastnícikonaniauzavrelidňa26.10.2010úverovúzmluvuč.4010095531nazákladektorejnavrhovateľ

ako úverový veriteľ poskytol odporkyni ako úverovej dlžníčke úver vo výške 1.500,- Eur. Odporkyňa sa
zaviazala dlhovanú sumu uhradiť v 48-mich mesačných splátkach po 62,76 Eur.

Z návrhu, ako aj z listiny označenej ako "splátkový kalendár" vyplýva, že odporkyňa uhradila v prospech
navrhovateľa postupne v rôznych úhradách sumu 759,32 Eur (1-krát 129,52 Eur, 2-krát po 62,76 Eur,
1-krát 4,-Eur, 3-krát po 66,76 Eur, 1-krát 300,- Eur), pričom sa tak stalo v období od 17.12.2010 do

14.08.2012.

Nahliadnutím do výzvy zo dňa 29.11.2011 súd zistil, že odporkyňa dlhovala navrhovateľovi sumu
1.825,31 Eur, ktorú od nej navrhovateľ žiadal uhradiť najneskôr do 15 dní odo dňa odoslania výzvy.

Návrhom na začatie konania v spojitosti s doplnením návrhu zo dňa 14.04.2014 si navrhovateľ voči
odporkyni uplatnil nárok vo výške 1.801,39 Eur, ktorý pozostáva z týchto čiastkových nárokov:

- zosplatnená istina vo výške 1.330,62 Eur,

- úrok z poskytnutej istiny do času zosplatnenia vo výške 29,08 Eur,

- pokuta, resp. úrok z vyššie uvedenej dlžnej sumy, ktorý by mala odporkyňa uhradiť v prípade riadneho
platenia úveru - tzv. ušlý úrok vo výške 164,44 Eur,

- poistné vo výške 1,17 Eur.

V rámci príslušenstva si navrhovateľ voči odporkyni uplatnil nárok na zaplatenie:

- kapitalizovaného úroku z omeškania od zosplatnenia do podania návrhu vo výške 274,94 Eur,

- dopočet k žalobe 1,14 Eur (dopočet úrokov z omeškania k aktuálnemu dňu podania návrhu)

- úroku z omeškania vo výške 0,025 % denne zo sumy 1.525,31 Eur (tvoriacej súčet nárokov 1.330,62
Eur, 29,08 Eur, 164,44 Eur, 1,17 Eur) od 19.11.2013 do zaplatenia.

Súd považuje za dôvodný a preukázaný nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy istiny len vo výške
740,68 Eur (rozdiel medzi celkovou výškou úveru - 1.500,- Eur a odporkyňou uhradenou sumou - 759,32
Eur), nakoľko súd považuje poskytnutý úver za bezúročný a bezpoplatkový z dôvodov uvedených nižšie.

Pokiaľideoosobitneuplatnenýnároknavrhovateľanapoistnévovýške1,17Eur,súdpoukazujenato,že
odporkyňamalamožnosťpodpísaťúverovúzmluvuvdomácomprostredí,nievprevádzkenavrhovateľa,

ako to sama uviedla na pojednávaní dňa 18.08.2014. Návrh zmluvy jej bol doručený poštou, mala
možnosť vyhľadať odbornú pomoc a poradiť sa o obsahu zmluvy v prípade, že neporozumela jej
ustanoveniam. Rovnako mala možnosť vyškrtnúť klauzulu o dojednaní poistného, v prípade nesúhlasu.
Pokiaľ sa odporkyňa rozhodla úverovú zmluvu aj s poistnými dojednaniami podpísať, súd túto jej vôľumusí rešpektovať a preto nárok na poistné navrhovateľovi priznal. Súd prihliadol aj na veľmi nízku výšku
poistného plnenia - 1,17 Eur, ktorá suma nie je spôsobilá poškodiť záujmy odporkyne.

Súd teda návrhu podľa § 497 Obchodného zákonníka v predmetnej časti žalovanej sumy spolu vo výške

741,85 Eur (istina 740,68 Eur a poistné 1,17 Eur) vyhovel.

Rovnako považuje súd za dôvodný a preukázaný aj nárok navrhovateľa na úrok z omeškania vo výške
5,25 % ročne zo sumy 741,85 Eur od 19.11.2013 až do zaplatenia a preto návrhu podľa § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka v spojení s vl. nar. č. 87/1995 Z.z. v predmetnej časti vyhovel.

Nárok na úrok z omeškania priznal súd navrhovateľovi od 19.11.2013, nakoľko odporkyňa ani jej
zástupca na pojednávaní dňa 18.08.2014 uvedenú skutočnosť nenamietali. Nárok na úrok z omeškania

súd priznal zo sumy vo výške 741,85 Eur (istina vo výške 740,68 Eur + poistné vo výške 1,17 Eur).

Ku uvedenému dňu - 19.11.2013 bola platná základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo
výške 0,25 % ročne, ktorej zvýšenie o 5 percentuálnych bodov predstavuje 5,25 % ročne.

Návrh navrhovateľa v prevyšujúcej časti týkajúcej sa úrokov z omeškania vo výške 3,875 % ročne
(predstavujúcej rozdiel medzi žiadanou sadzbou 0,025 % denne, t.j. 9,125 % ročne a priznanou sadzbou

5,25 % ročne) od 19.11.2013 do zaplatenia, ako nedôvodný zamietol.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Úverovézmluvnépodmienkysaposudzujúpodľarovnakýchzákonnýchustanoveníakoúverovázmluva.

Podľa § 1 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
č. 129/2010 Z.z. - účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto
zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
č. 129/2010 Z.z. - účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy, sa spotrebiteľom rozumie fyzická osoba,
ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania.

Podľa § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov

č. 129/2010 Z.z. - účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy, sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere
rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí podľa § 9 ods. 2, písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí podľa § 9 ods. 2, písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu

uzavretia zmluvy obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov acelkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase
uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto
ročnej percentuálnej miery nákladov.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí podľa § 9 ods. 2, písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

V zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch

a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu
podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

Podľa § 3 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore

s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 40 ods. 3, časť prvej vety Občianskeho zákonníka, písomný právny úkon je platný, ak je
podpísaný konajúcou osobou.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné

ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 54 ods. 1, prvá veta Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 3 ods. 1 vl. nar. č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 01.02.2013, výška úrokov z omeškania
je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky, a že dbajú

na pokyny súdu.

Podľa § 120 ods. 1, prvá veta O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné
skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou účastníkov konania. Účastník má teda
povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha toho

účastníka, v koho záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom
tvrdená, bola v konaní preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Dôkazným bremenom
sa teda rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané jeho
tvrdenia; dôsledkom jeho neunesenia je účastníkov procesný neúspech.

Účelom tohto procesného nástroja je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy

určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola preukázaná, t.j. kedy
výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o existencii tejto skutočnosti, ani o tom,
že táto skutočnosť nenastala.

Pokiaľ ide o žalovaný nárok na úverový úrok vo výške 29,08 Eur z úverovej istiny do zosplatnenia, súd
konštatuje, že úverová zmluva neobsahuje údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, údaj o

ročnej percentuálnej miere nákladov, konkrétne termíny (splatnosť) jednotlivých splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, ktoré spolu tvoria jednotlivú splátku vo výške 62,76 Eur, ako ani údaj o tom, z čoho
pozostáva úverová splátka s tým, že osobitne pri každej jednotlivej splátke malo byť zvlášť uvedené, aká
suma predstavuje výšku samotnej splátky, aká suma predstavuje úverový úrok a aká suma predstavuje
ďalšie náklady spotrebiteľa, napr. poistné a preto je potrebné považovať poskytnutý spotrebiteľský úver

za bezúročný a bez poplatkov.

Súd poukazuje na to, že zmyslom ustanovenia § 9 ods. 2, písm. f) a k) zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy je, aby bol spotrebiteľ už pri podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere informovaný o
tom, v akých termínoch splatnosti je povinný

uhrádzať jednotlivé splátky spotrebiteľského úveru a presne do kedy mu táto povinnosť (splácať istinu,
úroky a iné poplatky) bude trvať.

Pokiaľ ide o údaj týkajúci sa konečnej splatnosti úveru, tak sa vyžaduje, aby v zmluve o spotrebiteľskom
úvere sa nachádzala časová špecifikácia konečnej splatnosti úveru vo forme uvedenia konkrétneho
dňa, pričom je úlohou poskytovateľa úveru - veriteľa aby vstupné údaje (ako sú: deň poskytnutia úveru,

splatnosť prvej splátky, frekvencia, výška a počet splátok) matematicko-logickými postupmi premietol do
konkrétneho časového údaja, ktorý bude predstavovať deň konečnej splatnosti úveru. Nepostačí len
uvedenie celkového počtu splátok, ktoré by mali byť uhrádzané mesačne.

Súd konštatuje, že ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje konkrétny údaj o konečnej splatnosti
úveru alebo konkrétne termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, nemôže byť tento nedostatok

odstránený tým, že sa veriteľ odvolá na skutočnosť, že z úverovej zmluvy vyplýva počet splátok, ktoré jeodporkyňa povinná navrhovateľovi zaplatiť, takže z tohto údaja si vie spotrebiteľ dostatočným spôsobom
sám určiť deň konečnej splatnosti úveru.

K dojednaniu výšky ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve v podobe intervalu ((RPMN od 44,5%

po 47,5%) súd uvádza, že takéto dojednanie RPMN znemožňuje spotrebiteľovi, aby si za daných
okolností mohol zo zmluvy zistiť, ktorá hodnota v rámci intervalu je aktuálna. Stav neistoty spotrebiteľa
ohľadom takéhoto určenia výšky RPMN zostáva zachovaný a nevylučuje sa možnosť zavádzania
spotrebiteľa. Pre navrhovateľa sa tak vytvára priestor, aby si vybral takú hodnotu z určeného intervalu,
vrátane maximálnej, ktorá je pre neho výhodná, pričom výber tejto hodnoty bude pre spotrebiteľa

nepreskúmateľný, nakoľko spotrebiteľ nebude vedieť objektívne zistiť, ktorú hodnotu RPMN navrhovateľ
nakoniec použije. Súd poukazuje na fakt, že navrhovateľ mal možnosť priamo v úverovej zmluve uviesť
určité časové obdobia a im prislúchajúcu výšku RPMN, aby tak spotrebiteľ vedel, že keď mu bol úver
poskytnutý v určitý konkrétny deň, aká hodnota RPMN tomu zodpovedá. Pre úplnosť súd uvádza,
že navrhovateľom predložený znalecký posudok č. 135/2009 zo dňa 21.05.2009 nerieši konkrétne
právne dôsledky dojednania výšky RPMN v podobe intervalu z hľadiska právnej istoty pre spotrebiteľa v

súvislosti s právnou úpravou obsiahnutou v § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úverochaoinýchúverochapôžičkáchprespotrebiteľovvzneníúčinnomkudňuuzavretiazmluvy.Pokiaľ
úverová zmluva neobsahuje konkrétny údaj o výške ročnej percentuálnej miery nákladov, považuje sa
úver podľa § 11 ods. 1, písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy za bezúročný a bezpoplatkový.

Vzhľadom na uvedené súd návrh navrhovateľa v predmetnej časti nároku na úverový úrok vo výške
29,08 Eur zamietol.

Pokiaľ ide o pokutu vo výške 164,44 Eur - ktorú si navrhovateľ uplatnil v zmysle Hlavy 7 § 7 Úverových
zmluvných podmienok, tak súd konštatuje, že uvedené ustanovenie o zmluvnej pokute je absolútne
neplatné vzhľadom na dôvody nižšie uvedené.

Podľa Hlavy 7 § 7 ÚZP v prípade, že klientovi vznikne povinnosť vrátiť celý čerpaný úver na požiadanie
spoločnosti okrem iných dôvodov aj z dôvodu, že sa dostal do omeškania s úhradou dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je klient povinný uhradiť spoločnosti aj zmluvnú pokutu vo
výške ušlého úroku, na ktorý by spoločnosti vznikol nárok, ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých
splátkach.

Podľa Hlavy 17 § 3 ÚZP v prípade omeškania s úhradou splátky úveru dlhšieho ako 7 dní je klient
povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 15 % a v prípade splátky

revolvingového úveru I. alebo revolvingového úveru II. 8% z čiastky s ktorej úhradou je v omeškaní.

Na platnosť dohody o zmluvnej pokute sa vyžaduje písomná forma, pričom písomný právny úkon je
platný len vtedy, ak je podpísaný zmluvnými stranami. V opačnom prípade je takýto právny úkon

absolútne neplatný.

Na absolútnu neplatnosť musí súd prihliadať z úradnej povinnosti kedykoľvek v priebehu konania.

Nahliadnutím do úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX súd zistil, že predmetná zmluva neobsahuje žiadne
dojednanie o zmluvnej pokute.

Nahliadnutím do Úverových zmluvných podmienok navrhovateľa súd zistil, že tieto síce obsahujú

ustanovenia o zmluvnej pokute v Hlave 7. § 7 a Hlave 17 § 3, avšak účastníkmi konania podpísané
neboli.

Z uvedeného dôvodu súd konštatuje, že žalované zmluvné pokuty neboli účastníkmi konania dohodnuté
platným spôsobom v zmysle § 544 ods. 2 v spojení s § 40 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka.

Súd ďalej poznamenáva, že text týkajúci sa každej jednotlivej zmluvnej pokuty nachádzajúci sa v

Úverových zmluvných podmienkach je vytlačený drobným písmom, pričom sa súčasne nachádza v
takej časti úverových podmienok (v Hlave 7 označenej ako "Ukončenie úverovej zmluvy" a v Hlave 17označenej ako "Záverečné ustanovenia"), ktorá svojim názvom nekorešponduje so zmyslom a účelom
zmluvnej pokuty a kde by sa umiestnenie takéhoto dojednania jednoznačne nemohlo predpokladať.

Vzhľadom na použitie drobného písma v texte o zmluvnej pokute, ako aj vzhľadom na umiestnenie

tohto textu v Úverových zmluvných podmienkach, možno mať za to, že takéto konanie navrhovateľa je
v rozpore s dobrými mravmi zneužívajúc neskúsenosť, nevedomosť, prípadne nedostatok ostražitosti
na strane spotrebiteľa - odporkyne. Aj samotná existencia rozporu právneho úkonu s dobrými mravmi
spôsobuje jeho absolútnu neplatnosť podľa § 3 Občianskeho zákonníka.

Taktiež možno mať za to, že Úverové zmluvné podmienky (vrátane ustanovení o zmluvnej pokute)

sú typizované, paušálne používané v množstve iných obdobných úverových vzťahov navrhovateľa s
inými spotrebiteľmi, kde ich obsah formuluje a určuje výlučne len navrhovateľ bez možnosti spotrebiteľa
ovplyvniť (zmeniť) tento obsah. Z tohto dôvodu možno mať za to, že predmetné Úverové zmluvné
podmienky neboli s odporkyňou individuálne dojednané.

Uvedené konanie navrhovateľa možno považovať za odporujúce ustanoveniam § 52 ods. 2, § 53 ods. 2
a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré taktiež spôsobuje absolútnu neplatnosť takých ustanovení

o zmluvnej pokute, aké obsahujú Úverové zmluvné podmienky navrhovateľa.

Pokiaľideovyjadrenieprávnehozástupcunavrhovateľanapojednávanídňa18.08.2014kpredmetnému
nároku vo výške 164,44 Eur kde uvádza, že ide o úverový úrok a nie o pokutu, tak súd má za to, že
ani pri takomto označení predmetného nároku navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ ide o
určenie za aké obdobie a z akej sumy je úverový úrok vypočítaný a teda ide o objektívne neurčiteľný

a nepreskúmateľný nárok.

Či už navrhovateľ nazýva nárok vo výške 164,44 Eur pokutou, resp. ušlým úrokom alebo úverovým
úrokom, na ktorý by mal navrhovateľ nárok v prípade riadneho platenia úveru, ani jedna z jeho
argumentácií pred súdom z vyššie uvedených dôvodov neobstojí pre absenciu relevantných dôkazov
o výške a dôvodnosti tohto nároku.

Vzhľadom na predmetné dôvody súd návrh navrhovateľa v časti týkajúcej sa sumy vo výške 164,44
Eur, zamietol.

Pokiaľ ide o žalované nároky na úroky z omeškania pevnými sumami vo výške 274,94 Eur a 1,14 Eur
(suma označená aj ako dopočet žalobe), tak súd poukazuje na to, že zo žiadnej listiny predloženej
navrhovateľom nevyplýva, že dňom vstupu odporkyne do omeškania s úhradou zostatku úveru je

15.12.2011, tak ako to uvádza navrhovateľ vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 14.04.2014.

Navrhovateľ predložil súdu výzvu zo dňa 29.11.2011, adresovanú odporkyni, v ktorej uvádza, že si
uplatňuje svoje právo na splatenie celého čerpaného úveru a zároveň vyzýva odporkyňu na úhradu
dlžnej sumy 1.825,31 Eur najneskôr do 15 dní od odoslania výzvy, pričom táto listina neobsahuje údaj
o dni, ku ktorému má dôjsť ku predčasnej splatnosti zostatku úveru.

Navrhovateľ ďalej predložil súdu poštový podací hárok zo dňa 12.12.2011, v ktorom sa síce nachádza
údaj o doručovaní zásielky (výzvy zo dňa 29.11.2011) odporkyni, avšak doklad o doručení zásielky
odporkyni alebo vrátenú nedoručenú zásielku odporkyni už navrhovateľ súdu nepredložil.

V listine označenej ako "splátkový kalendár", obsahujúcej v skutočnosti platobnú históriu predmetného
úveru, navrhovateľ uvádza, že zosplatnenie úveru nastalo dňa 29.11.2011.

Z vyjadrenia k návrhu zo dňa 14.04.2014 vyplýva, že podľa navrhovateľa vstúpila odporkyňa do
omeškania s úhradou peňažného dlhu (vrátane zostatku úveru) dňa 15.12.2011.

Podľa Hlavy 7. § 3 Úverových zmluvných podmienok navrhovateľa, je klient povinný celý čerpaný úver
splatiť na požiadanie spoločnosti v prípade, že sa klient oneskoril s platením aspoň dvoch splátok alebo
sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace.

Podľa Hlavy 17. § 6 Úverových zmluvných podmienok navrhovateľa, doručovanie písomností medzi
spoločnosťou a klientom sa uskutočňuje poštou, prípadne osobne. Pri doručovaní poštou adresátovi,ktorýnebolzastihnutý,napriektomu,žesavmiestedoručeniazdržuje,sapoužijeprimeraneustanovenie
O.s.p. o doručovaní písomností fyzickým osobám do vlastných rúk s tým, že ak si nevyzdvihne adresát
zásielku do 10 dní odo dňa jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty, za deň doručenia, aj

keď sa adresát o uložení zásielky nedozvedel. Klient je povinný každú zmenu adresy svojho trvalého
bydliska alebo adresy pre doručovanie oznámiť spoločnosti, inak sa predpokladá, že klient sa zdržuje
na adrese svojho trvalého bydliska alebo adrese pre doručovanie, ak nie je klientom preukázaný opak.

Z uvedených skutočností vyplýva, že podľa navrhovateľa došlo ku zosplatneniu úveru už v deň
vyhotovenia výzvy na zaplatenie 29.11.2011, avšak právo stotožniť deň zosplatnenia úveru s dňom

vyhotovenia výzvy na zaplatenie nevyplýva pre navrhovateľa ani z úverovej zmluvy, a tiež ani z
Úverovýchzmluvnýchpodmienok.Súdmázato,žepriurčenídátumuzosplatneniaúveruišloosvojvoľný
a neodôvodnený postup navrhovateľa.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd konštatuje, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, kedy bola
odporkyňa oboznámená so zosplatnením úveru, t.j. s tým, že jej vznikla povinnosť uhradiť celú dlžnú
do 15 dní od odoslania výzvy.

Navrhovateľ zároveň nepreukázal svoje tvrdenie, že právne účinky zosplatnenia úveru nastali pre
odporkyňu práve ku dňu 29.11.2011 s tým, že odporkyňa sa dostala prvýkrát do omeškania dňa
15.12.2012. Navrhovateľ vo výzve na splatenie celého dlhu uvádza, že odporkyňa má celý dlh uhradiť
najneskôrdo15dníododňaodoslaniatejtovýzvy.Zpodaciehohárkuvyplýva,žezásielkabolaodporkyni
odoslaná a teda na poštu podaná dňa 12.12.2011, 15.-dňová lehota tak uplynula dňa 27.12.2011 a

odporkyňa by sa mohla dostať do omeškania najskôr až dňa 28.12.2011 a nie dňa 15.12.2012, ako to
uvádza navrhovateľ.

Ďalšia nie menej relevantná skutočnosť je tá, že navrhovateľ viaže omeškanie odporkyne na uplynutie
lehoty 15 dní od odoslania výzvy, pričom navrhovateľ nepreukázal súdu, či odporkyňa bola s obsahom
výzvy aj skutočne oboznámená.

Preukázanie skutočnosti týkajúcej sa dňa, kedy bola odporkyňa oboznámená so zosplatnením úveru, je
rozhodujúce pre určenie skutočného dňa začiatku omeškania odporkyne s úhradou žalovanej sumy a s
tým priamo súvisiace určenie správnej výšky sumy úrokov z omeškania vyčíslených navrhovateľom do
zosplatnenia, resp. od zosplatnenia do podania návrhu na súd.

Vzhľadom na uvedené dôvody súd návrh navrhovateľa v časti týkajúcej sa súm 274,94 Eur a 1,14 Eur,

zamietol.

Podľa § 160 ods. 1, druhá veta O.s.p. súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v
splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky
má za následok zročnosť celého plnenia.

Na pojednávaní dňa 18.08.2014 odporkyňa požiadala o možnosť plnenia v splátkach z dôvodu jej

nepriaznivej finančnej situácie. Odporkyňa pracuje len príležitostne, brigádnicky a nemá stály príjem,
preto jej právny zástupca požiadal, aby mohla dlhovanú sumu uhradiť v splátkach po 100,- Eur. Právny
zástupca navrhovateľa na pojednávaní proti uvedenému nenamietal.

Súd v rozsudku určil, že priznané plnenie môže odporkyňa vykonať v splátkach, pričom výšku týchto
splátok stanovil na odporkyňou navrhovanú sumu 100,- Eur mesačne s prihliadnutím na jej nepriaznivú

finančnú situáciu a z toho vyplývajúcu objektívnu nemožnosť odporkyne plniť navrhovateľovi priznaný
nárok naraz.

O náhrade trov konania odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne rozhodol súd podľa
§ 142 ods. 2 O.s.p., nakoľko odporkyňa bola v tomto konaní tou účastníčkou, ktorá mala vo veci úspech
v časti 58,80 %. Jej miera úspechu je preto 17,60 %.Vedľajší účastník vo svojom vyjadrení zo dňa 03.04.2014 uviedol, že vstupuje do konania len ohľadom
zaplatenia sumy 1.060,71 Eur a uplatnil si náhradu trov konania. Súd konštatuje, že nič nebráni
vedľajšiemu účastníkovi, aby prípadne vstúpil do konania len v časti (i keď zákon toto výslovne

neustanovuje). Na druhej strane však jeho nároky (na náhradu trov konania) sú odvodené od úspechu
účastníka, ku ktorému sa pripojil. Preto nemôže mať nárok na vyšší rozsah trov, ako hlavný účastník, aj
keď tvrdí, že do konania vstúpil iba v určitej časti. Trovy mu preto patria podľa pomeru úspechu hlavného
účastníka, na strane ktorého vstúpil do konania. Treba mať pritom na zreteli aj to, že odporkyňa ako
spotrebiteľka, na podporu ktorej vedľajší účastník vstúpil do konania, má nielen práva, ale aj povinnosti.

V danom prípade je preukázané, že odporkyňa tieto svoje povinnosti porušila, keď neuhrádzala riadne a
včas predpísané splátky úveru a vlastne týmto svojím konaním, ktoré je v rozpore so zákonom, vyvolala
spor, lebo na základe jej nekonania (nezaplatenie splátok úveru v zmysle zmluvy) sa navrhovateľ
domáha aj zaplatenia určitých sankcií.

Priznaná suma 34,92 Eur predstavuje 17,60 % z trov konania spolu vo výške 198,41 Eur, z toho za trovy
právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane odporkyne vo výške 185,40 Eur (za prípravu a

prevzatie zastúpenia a za vyjadrenie vo veci samej dvakrát po 61,41 Eur a dvakrát režijný paušál po
8,04 Eur, za účasť na pojednávaní dňa 18.08.2014 - úkon vo

výške ?-vice - t.j. 30,71 Eur a režijný paušál 8,04 Eur - 20% DPH si advokát uplatnil len k úkonu účasti
na pojednávaní a režijnému paušálu k tomuto úkonu), za hotové výdavky - cestovné a základná náhrada
v právnym zástupcom uplatnenej výške ?-iny, t.j. 4,98 Eur (cesta na pojednávanie dňa 18.08.2014 -

Lučenec - Rimavská Sobota a späť osobným motorovým vozidlom N. O., G.. Č.. F. XXXAO - základná
náhrada: 58 km x 0,183 Eur, t.j. 10,61 Eur + 20% DPH a náhrada ceny pohonných hmôt: 7,0 x 58 km/
100 x 1,47 Eur, t.j. 5,96 Eur + 20% DPH) a za náhradu za stratu času v právnym zástupcom uplatnenej
výške ?-iny, t.j. 8,04 Eur (2 polhodiny cestou na pojednávanie Lučenec - Rimavská Sobota a späť dňa
18.08.2014 - 2 x 13,40 Eur + 20% DPH).

Akozákladprevýpočetodmenyzástupcuvedľajšiehoúčastníkasúdakceptovalsumu,zktorejvychádzal
právny zástupca vedľajšieho účastníka, a síce sumu 1.060,71 Eur, nakoľko tento vychádzal zo sumy
nižšej než je žalovaná istina 1330,62 Eur.

Za úkon účasti na pojednávaní dňa 18.08.2014 súd priznal právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka
odmenu vo výške ?-ice (tak ako si zástupca aj uplatnil) a to z dôvodu, že išlo o úkon právneho

zastúpenia obsahovo zhodný s úkonom právneho zástupcu odporkyne na pojednávaní. Právne
zastúpenie vedľajšieho účastníka, ako aj právne zastúpenie odporkyne vykonávala totožná osoba,
výpovede na pojednávaní boli obsahovo zhodné. Právny zástupca vedľajšieho účastníka a právny
zástupca odporkyne dokonca tým istým prejavom na pojednávaní hájil záujmy tak odporkyne, ako aj
vedľajšieho účastníka. Priznať zástupcovi odmenu v dvojnásobnej výške by bolo neúčelné.

Súd priznal právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka odmenu za ním vyčíslené náhrady cestovného,
základnej náhrady a náhrady za stratu času za cestu na pojednávanie dňa 18.08.2014 vo výške ?-iny,
nakoľko v tejto výške si právny zástupca predmetné položky aj uplatnil, hoci mu za ne patril podiel vo
výške 1/2-vice, nakoľko išlo o výdaje v súvislosti s cestou na úkon pojednávania dňa 18.08.2014, kde
totožný zástupca zastupoval odporkyňu ako aj vedľajšieho účastníka na strane odporkyne.

Priznaná suma 11,53 Eur predstavuje 17,60 % z trov konania spolu vo výške 65,50 Eur, z toho za trovy
právneho zastúpenia odporkyne vo výške 52,48 Eur (za účasť na pojednávaní dňa 18.08.2014 - úkon
vo výške ?-vice - t.j. 35,69 Eur a režijný paušál 8,04 Eur + 20% DPH), za hotové výdavky - cestovné
a základná náhrada v právnym zástupcom uplatnenej výške ?-iny, t.j. 4,98 Eur (cesta na pojednávanie
dňa 18.08.2014 - Lučenec - Rimavská Sobota a späť osobným motorovým vozidlom VW Golf, ev. č. LC

834AO - základná náhrada: 58 km x 0,183 Eur, t.j. 10,61 Eur + 20% DPH a náhrada ceny pohonných
hmôt: 7,0 x 58 km/ 100 x 1,47 Eur, t.j. 5,96 Eur + 20% DPH) a za náhradu za stratu času v právnym
zástupcomuplatnenejvýške?-iny,t.j.8,04Eur(2polhodinycestounapojednávanieLučenec-Rimavská
Sobota a späť dňa 18.08.2014 - 2 x 13,40 Eur + 20% DPH).

Zvyšné, právnym zástupcom odporkyne uplatnené nároky súd zástupcovi odporkyne nepriznal, nakoľko

- pokiaľ ide o úkon účasti na pojednávaní dňa 24.04.2014, právny zástupca odporkyne v tomto časeeštenemalodporkyňouudelenéplnomocenstvonazastupovanie,ktoréodporkyňaprávnemuzástupcovi
udelila až dňa 18.08.2014, v deň ďalšieho pojednávania v predmetnej veci a pokiaľ ide o úkon prevzatia
a prípravy zastúpenia, odmenu za tento úkon súd zástupcovi nemohol priznať, nakoľko jej priznanie

by nebolo účelné, keďže totožný právny zástupca nepotreboval vykonať totožný úkon právnej služby
duplicitne, pretože už vec mal mať prevzatú a naštudovanú, pokiaľ zastupoval v tomto istom konaní aj
vedľajšieho účastníka.

Ako základ pre výpočet odmeny zástupcu navrhovateľa súd akceptoval sumu 1.496,23 Eur tvorenú
úverovou istinou - 1.330,62 Eur, poistným - 1,17 Eur a pokutou - 164,44 Eur.

Súd nepriznal navrhovateľovi nárok na trovy právneho zastúpenia počítané zo základu 1.801,39 Eur,

nakoľko uvedená suma je tvorená nielen vyššie uvedenými položkami, ale aj úverovým úrokom,
sankčným úrokom z omeškania a sumou nazvanou ako dopočet k žalobe, ktoré sú len príslušenstvom
pohľadávky.

V zaužívanej súdnej praxi sa akceptuje vyčíslenie odmeny za úkon právnej služby poskytnutej
advokátom z hodnoty pohľadávky, nie však aj z jej príslušenstva.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,

poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Rimavská Sobota, v lehote 15 dní
odo dňa jeho doručenia v dvoch exemplároch.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí

byť podpísané a datované a predložené v potrebnom počte rovnopisov tak, aby každý z účastníkov
konania dostal jeden rovnopis a jeden rovnopis zostal na súde.

V odvolaní sa musí takisto uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p.,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) alebo rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.)

Ak si odporkyňa dobrovoľne nesplní povinnosti uložené týmto rozhodnutím, má navrhovateľ možnosť
domáhať sa svojich nárokov proti odporkyni prostredníctvom exekúcie.