Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, August 5, 2013

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 17C/7/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812211509
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Robert Šorl PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2013:3812211509.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Robertom Šorlom, PhD. v právnej veci navrhovateľa: EOS

KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Údernícka 5, 852 05 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Údernícka 5, Bratislava proti odporcom: 1/ V. A., narodený XX.X.XXXX, bytom
E. XX, 2/ V. E., narodený XX.XX.XXXX, bytom K. XX/X, W. a 3/ T. A., narodená XX.XX.XXXX, bytom E.
XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov: Združenie na ochranu spotrebiteľa HOOS, so
sídlom Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpený advokátom JUDr. Andrejom Cifrom so sídlom
J. Kráľa 5/A, Lučenec o zaplatenie 8.999,81 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca 1/ a odporkyňa 3/ spoločne a nerozdielne, a odporca 2/ s tým, že povinnosť každého z odporcov

voči navrhovateľovi zaniká v rozsahu plnenia ostatných odporcov, sú povinní zaplatiť navrhovateľovi
4.342,79 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z 88,63 eur od 21.7.2009 do zaplatenia, z 88,63
eur od 21.8.2009 do zaplatenia, z 88,63 eur od 21.9.2009 do zaplatenia, z 88,63 eur od 21.10.2009 do
zaplatenia, z 88,63 eur od 21.11.2009 do zaplatenia, z 88,63 eur od 21.12.2009 do zaplatenia, z 88,63
eur od 21.1.2010 do zaplatenia, z 88,63 eur od 21.2.2010 do zaplatenia, z 88,63 eur od 21.3.2010 do
zaplatenia, z 88,63 eur od 21.4.2010 do zaplatenia, z 88,63 eur od 21.5.2010 do zaplatenia, z 88,63
eur od 21.6.2010 do zaplatenia, z 88,63 eur od 21.7.2010 do zaplatenia, z 88,63 eur od 21.8.2010 do

zaplatenia, z 88,63 eur od 21.9.2010 do zaplatenia, z 88,63 eur od 21.10.2010 do zaplatenia, z 88,63
eur od 21.11.2010 do zaplatenia, z 88,63 eur od 21.12.2010 do zaplatenia, z 88,63 eur od 21.1.2011
do zaplatenia, z 88,63 eur od 21.2.2011 do zaplatenia, z 88,63 eur od 21.3.2011 do zaplatenia, z 88,63
eur od 21.4.2011 do zaplatenia, z 88,63 eur od 21.5.2011 do zaplatenia, z 88,63 eur od 21.6.2011 do
zaplatenia, z 88,63 eur od 21.7.2011 do zaplatenia, z 88,63 eur od 21.8.2011 do zaplatenia, z 88,63
eur od 21.9.2011 do zaplatenia, z 88,63 eur od 21.10.2011 do zaplatenia, z 88,63 eur od 21.11.2011 do
zaplatenia, z 88,63 eur od 21.12.2011 do zaplatenia, z 88,63 eur od 21.1.2012 do zaplatenia, z 88,63
eur od 21.2.2012 do zaplatenia, z 88,63 eur od 21.3.2012 do zaplatenia, z 88,63 eur od 21.4.2012 do

zaplatenia, z 88,63 eur od 21.5.2012 do zaplatenia a z 88,63 eur od 21.6.2012 do zaplatenia; s úrokom
z omeškania vo výške 8,75 % ročne z 88,63 eur od 21.7.2012 do zaplatenia, z 88,63 eur od 21.8.2012
do zaplatenia, z 88,63 eur od 21.9.2012 do zaplatenia, z 88,63 eur od 21.10.2012 do zaplatenia, z 88,63
eur od 21.11.2012 do zaplatenia, z 88,63 eur od 21.12.2012 do zaplatenia a z 88,63 eur od 21.1.2013
do zaplatenia; s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne z 88,63 eur od 21.2.2013 do zaplatenia, z
88,63 eur od 21.3.2013 do zaplatenia a z 88,63 eur od 21.4.2013 do zaplatenia; s úrokom z omeškania
vo výške 5,50 % ročne z 88,63 eur od 21.5.2013 do zaplatenia, z 88,63 eur od 21.6.2013 do zaplatenia

a z 88,63 eur od 21.7.2013 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporkyňa 3/ je povinná zaplatiť navrhovateľovi 177,26 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne
z 88,63 eur od 21.5.2009 do zaplatenia a z 88,63 eur od 21.6.2009 do zaplatenia, a to do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti sa návrh zamieta.Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 2.7.2012, ktorý zmenil podaním doručeným súdu dňa

10.5.2013 tak, že sa proti odporcom 1/, 2/ a 3/ domáhal zaplatenia 6.204,10 eur ako súčtu mesačných
splátok úveru vo výške 88,63 eur, ktorých splatnosť nastala a mala nastať od 20.7.2009 do 20.4.2015,
pričom od odporkyne 3/ žiadal aj zaplatenie 2.038,49 eur ako súčtu mesačných splátok úveru, ktorých
splatnosť nastala od 20.8.2007 do 20.6.2009. Okrem toho sa navrhovateľ z každej splátky domáhal
zaplateniaúrokuzomeškania.Navrhovateľsiuplatnilnáhradutrovkonania.Zmenenýnávrhnavrhovateľ
zdôvodnil tým, že jeho právny predchodca, ktorý na neho pohľadávku proti odporcom previedol na

základe zmluvy o postúpení pohľadávky, s odporcami 1/ a 3/ uzavrel zmluvu, na základe ktorej im
poskytol peňažné prostriedky, ktoré odporcovia 1/ a 3/ dohodnutým spôsobom nevrátili, pričom za
vrátenie týchto peňazí sa zaručil odporca 2/. K návrhu navrhovateľa treba uviesť, že navrhovateľ úkon,
ktorým svoj návrh zmenil, právne posúdil nie ako zmenu návrhu, ale ako jeho čiastočné späťvzatie,
keďže zmeneným návrhom sa proti odporcom domáhal menej ako pôvodným návrhom. S takýmto

právnym posúdením nemožno súhlasiť, keďže navrhovateľ podstatným spôsobom zmenil skutkové
tvrdenia, od ktorých odvodzoval svoj nárok voči odporcom, keďže v pôvodnom návrhu tvrdil, že zo strany
pôvodného veriteľa došlo k odstúpeniu od úverovej zmluvy, zatiaľ čo v zmenenom návrhu tvrdil, že k
splatnosti celého úveru došlo v dôsledku toho, že podal návrh na súde. Preto treba pod uplatnením
práva navrhovateľa posúdiť až jeho úkon - podanie urobené faxom dňa 10.5.2013, ktoré navrhovateľ

doplnil svojim prednesom na pojednávaní dňa 13.5.2013.

K zmenenému návrhu sa odporcovia žiadnym spôsobom nevyjadrili a na pojednávanie sa napriek
doručenému predvolaniu nedostavili.

Proti nároku, ktorý si v konaní zmeneným návrhom uplatnil navrhovateľ, vzniesol vedľajší účastník
zastúpenýadvokátomnámietkupremlčania,pričomnarozdielodnavrhovateľavjehozmenenomnávrhu

tvrdil, že právny predchodca navrhovateľa od zmluvy s odporcami 1/ a 3/ odstúpil ešte pred postúpením
pohľadávky navrhovateľovi, a preto odo dňa odstúpenia od zmluvy sa stal celý dlh splatným a treba
posudzovať premlčanie celého uplatneného nároku.

Navrhovateľ vo svojom právnom posúdení uvádzal, že vedľajší účastník nie je oprávnený vzniesť
v konaní pred súdom námietku premlčania, proti nároku uplatnenému navrhovateľom. Dospel k

právnemu záveru, že takéto právo patrí len odporcom, ktorí sú účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu s
navrhovateľom, pričom námietka premlčania je hmotnoprávnym úkonom, a preto ju nemôže vzniesť
vedľajší účastník, ktorý účastníkom tohto vzťahu nie je. S takýmto názorom nemožno súhlasiť, keďže
nie je v súlade s § 93 ods. 4 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého v konaní má
vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Z uvedeného výslovne vyplýva, že vedľajší

účastník má rovnaké práva ako účastník, na strane ktorého vystupuje. Preto ak námietku premlčania
môževzniesťúčastník,nastranektoréhovystupujevedľajšíúčastník,môžetakýtoúkonurobiťajvedľajší
účastník. Neobstojí tvrdenie, podľa ktorého je námietka premlčania úkonom hmotnoprávnym a z toho
vyvodiť, že na takýto úkon je oprávnený len účastník. Námietka premlčania je úkon upravený v hmotnom
práve, no nadobúda význam len v súdnom konaní, keďže na tento úkon prihliada len súd pri svojom

rozhodovaní, a inak je vo vzťahoch účastníkov nepodstatný, keďže i prípadné konštatovanie premlčania
vo vzájomnej komunikácii účastníkov pred začatím súdneho konania, nemá žiaden význam pre vznik,
zmenu, či zánik ich hmotnoprávnych vzťahov. Týmto sa líši námietka premlčania od iných procesných
úkonov, ako napríklad zmieru uzavretého v priebehu súdneho konania, keďže zmier uzavretý v súdnom
konaní má za následok i zmenu hmotnoprávneho vzťahu. Preto je námietka premlčania úkonom

procesným, ktorým sa nedisponuje s predmetom konania a na jej vznesenie je oprávnený nielen
účastník, ale aj vedľajší účastník. Odporcom boli doručené všetky podania vedľajšieho účastníka na jeho
strane, pričom odporcovia sa k týmto jeho podaniam žiadnym spôsobom bližšie nevyjadrili. Odporcovia
v konaní neurobili žiaden úkon, ktorým by sa bližšie vyjadrovali k návrhu navrhovateľa a vyjadreniam
vedľajšieho účastníka na ich strane, a preto ani žiaden z ich úkonov úkonom vedľajšieho účastníka

odporovaťnemohol.Pretoanineboldôvodnato,abysúdpostupovalknámietkamvedľajšiehoúčastníka
podľa § 93 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku tak, že by riešil rozpor úkonov odporcov a vedľajšiehoúčastníka na ich strane, keďže k žiadnemu rozporu ani nedošlo. Už vôbec nebol dôvod na to, aby
súd osobitne, či už navrhovateľovi alebo odporcom osobitne oznamoval vstup vedľajšieho účastníka do
konania a dopytoval týchto účastníkov na ich postoj k tomuto vstupu. Takýto postup nemá žiadnu oporu

v Občianskom súdnom poriadku.

Súd vykonal všetky účastníkmi navrhnuté dôkazy, a to zmluva o splátkovom úvere (čl. 5 - 6), dohoda o
ručení (čl. 6 - 7), všeobecné obchodné podmienky (čl. 8 - 11), dohoda o uzavretí splátkového kalendára
(čl. 12), oznámenia o postúpení pohľadávky (čl. 13 - 15), zmluva o postúpení pohľadávok (čl. 16 - 27),
pokusy o zmier (čl. 28 - 30), výpis z účtu (čl. 44 - 47), vyjadrenie pôvodného veriteľa (čl. 95 - 97). Z

vykonaného dokazovania s ohľadom na to, čo v priebehu konanie tvrdili účastníci konania, boli zistené
nasledovné skutočnosti:

Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ a odporcovia 1/ a 3/ uzavreli dňa 27.4.2005 zmluvu, na základe
ktorej bol odporcom 1/ a 3/ poskytnutý úver vo výške 205.000,- Sk, pri premenlivej úrokovej sadzbe
9,10 % ročne, poplatku za poskytnutie úveru 4.000,- Sk, ktorí sa odporcovia 1/ a 3/ spolu s úrokom
zaviazali vrátiť v pravidelných mesačných splátkach vo výške 2.670,- Sk mesačne, splatných vždy

do 20. dňa mesiaca, a to pri splatnosti prvej splátky dňa 20.5.2005 a poslednej dňa 20.4.2015. Vo
všeobecných podmienkach bolo v bode 7.6.1. uvedené, že banka je v prípade definovaného porušenia
oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere
a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o
mimoriadnej splatnosti. Rovnako bola banka v takomto prípade oprávnená od zmluvy odstúpiť alebo

ju vypovedať. Odporca 2/ ako ručiteľ s právnym predchodcom navrhovateľa ako veriteľom uzavrel dňa
27.4.2005 dohodu o ručení, podľa ktorej sa zaviazal, že na prvú písomnú výzvu veriteľa obsahujúcu jeho
vyhlásenie, že dlžníci neuhradili pohľadávku riadne a včas uhradí túto pohľadávku.

Vedľajší účastník na strane odporcov tvrdil, že právny predchodca navrhovateľa, Slovenská sporiteľňa,
a.s., v dôsledku nesplácania úveru odporcami 1/ a 3/ vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru a požiadala

odporcov 1/ a 3/ o zaplatenie celého úveru. Na preukázanie tejto skutočnosti však vedľajší účastník
nepredložil žiaden dôkaz, pričom vychádzal len z listín predložených navrhovateľom, a to prílohy k
zmluve o postúpení pohľadávky, v ktorej bolo uvedené, že počet dní omeškania je 1.147, pričom táto
zmluva bolo uzavretá 10.12.2009, a preto k splatnosti celej navrhovateľom uplatnenej pohľadávky
muselo podľa vedľajšieho účastníka na strane odporcov dôjsť ešte niekedy v priebehu roka 2007. Okrem

tohto rozporného dôkazu, v ktorom bol napriek konštatovaniu dní omeškania, uvedený deň splatnosti
20.4.2015 a toho, že splatnosť celého úveru v pôvodnom návrhu tvrdil navrhovateľ, nič nenasvedčovalo
tomu, že by pôvodný veriteľ požiadal odporcov o predčasné splatenie úveru. Práve naopak z výpisu z
účtu (čl. 44 - 47) je zrejmé, že právny predchodca navrhovateľa až do konca roka 2009 odporcom účtoval
na zaplatenie dohodnuté splátky úveru, pričom ani v oznámení o postúpení pohľadávky nie je predčasná

splatnosť úveru žiadnym spôsobom spomenutá. Až advokát navrhovateľa v pokusoch o zmier zo dňa
12.6.2012 konštatuje, že právny predchodca navrhovateľa vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, a to
dňa 20.4.2015 (?). Z vyjadrenia pôvodného veriteľa (čl. 95 - 97) je zrejmé, že pôvodný veriteľ zmluvu
uzavretú s odporcami 1/ a 3/ nevypovedal, neodstúpil od nej a ani inak nevyhlásil predčasnú splatnosť
úveru. Preto súd považoval bližšie nešpecifikované tvrdenie vedľajšieho účastníka, z ktorého dospel k

záveru, že k predčasnej splatnosti úveru došlo pred postúpením pohľadávky z pôvodného veriteľa na
navrhovateľ, za nepreukázané.

Slovenská sporiteľňa, a.s. dňa 10.12.2009 uzavrela s navrhovateľom zmluvu, na základe ktorej
previedla svoju pohľadávku voči odporcom na navrhovateľa, pričom v zmluve bolo uvedené, že spolu
s pohľadávkou sa prevádzajú všetky práva, ktoré sú s pohľadávkami spojené. Odporkyňa 3/ označená

ako osoba pristupujúca k záväzku podpísala navrhovateľom vo formulári pripravenú a jeho povereným
zamestnancom vyplnenú listinu označenú ako dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku, v ktorej je sformulované uznanie záväzku odporkyne 3/ ako osoby pristupujúcej k záväzku
voči navrhovateľovi, a to zo zmluvy č. 372386194 uzavretej s pôvodným veriteľom Slovenská sporiteľňa,
a.s. pozostávajúcej z istiny vo výške 8.845,39 eur, nešpecifikovaného príslušenstva pohľadávky podľa

zmluvy a nákladov na inkasné konanie vo výške 150,- eur. Ďalej je v dohode uvedené, že odporkyňa
3 / dlh splatí v mesačných splátkach vo výške 200,- eur mesačne, splatných vždy do 22. dňa v mesiaci,
pričom prvá splátka bude splatná dňa 22.8.2010. Na konci článku 3.1. tejto listiny, ktorý obsahuje
dojednanie o splátkach, sa nachádza predformulovaná veta, podľa ktorej odporkyňa 3/ má vedomosť
o premlčaní a jeho následkoch.Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 303 Obchodného zákonníka kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu
nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného do 31.1.2013 ak je dlžník v omeškaní so
splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania
dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania
podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je

spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov
občianskeho práva.

Podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka účinného od 1.2.2013 ak je dlžník v omeškaní so
splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné
povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve,

a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je
povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka účinného do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu.

Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka účinného od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej
zákonom.

Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí
premlčacej doby.

Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť
premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

Podľa § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka pri práve na čiastkové plnenie plynie premlčacia doba
pre každé čiastkové plnenie samostatne. Ak sa pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku stane
splatný celý záväzok, plynie premlčacia doba od doby splatnosti nesplneného záväzku.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

Podľa§407ods.1Obchodnéhozákonníkaakdlžníkpísomneuznásvojzáväzok,plynienováštvorročná
premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová premlčacia doba
ohľadne tejto časti.Podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá
sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď
pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Právny predchodca navrhovateľa s odporcami 1/ a 3/ uzavrel zmluvu, v ktorej bolo uvedené, že sa
uzaviera ako zmluva o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka. Právny predchodca navrhovateľa s
odporcom 2/ uzavrel dohodu, v ktorej bolo uvedené, že sa uzaviera ako dohoda o ručení podľa § 303
a nasl. Obchodného zákonníka. Okrem tohto právneho posúdenia právneho úkonu medzi účastníkmi,

ktorým súd zásadne viazaný nie je, je z tohto dojednania účastníkov zrejmá ich vôľa podriadiť svoj
právny vzťah podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka pod ustanovenia Obchodného zákonníka. Súd
uvedené dojednanie o voľbe Obchodného zákonníka na právny vzťah účastníkov posúdil ako platné,
keďže nebolo v rozpore so žiadnym ustanovením zákona, či skôr deklarovalo právny stav, podľa ktorého
treba vzťah účastníkov posúdiť ako absolútny obchod.

Zo zmluvy uzavretej medzi účastníkmi bolo zrejmé, že voľou právneho predchodcu navrhovateľa bolo
poskytnúť za odplatu peňažné prostriedky odporcom 1/ a 3/ , pričom voľou odporcov 1/ a 3/ bolo takto
poskytnuté peňažné prostriedky prijať a zaplatiť za ne dohodnutú odplatu vo forme úroku. Preto je
zrejmé, že dojednania účastníkov obsahovali všetky nevyhnutné prvky zmluvy o úvere, podľa ktorej
sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej

sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Preto v prípade
účastníkov bola nepochybne uzavretá zmluva o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka. Bolo
vylúčené posúdenie zmluvy medzi účastníkmi ako zmluvy o pôžičke podľa Občianskeho zákonníka,
keďže peňažné prostriedky boli právnym predchodcom navrhovateľa odporcom 1/ a 3/ poskytnuté
na základe predchádzajúcej predzmluvnej žiadosti so zrejmou vôľou oboch zmluvných strán, ktorá

spočívalavtom,žezaposkytnutiepeňazísazaplatíúrok.Zmluvamedziúčastníkmikonaniamalazrejmý
konsenzuálny a nie reálny charakter, ako tomu je v prípade uzavretia zmluvy o pôžičke. Inak povedané,
zmluvný vzťah medzi účastníkmi nebol založený tým, že navrhovateľ reálne odovzdal peniaze, ale tým,
že sa stretla vôľa účastníkov uzavrieť zmluvu za určitých podmienok. Posúdenie zmluvy ako zmluvy
o úvere, na ktorú sa vzťahuje Obchodný zákonník vyplýva aj z nepochybného úmyslu zákonodarcu

posudzovať zmluvy týkajúce sa úverových vzťahov podľa Obchodného zákonníka, ktorý v § 261 ods. 3
písm. d) a e) Obchodného zákonníka konštruuje zmluvy týkajúce sa úverov a rôznych iných peňažných
vzťahov ako absolútne obchody.

Okrem Obchodného zákonníka sa na vzťah účastníkov vzťahujú aj ustanovenia zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom spotrebiteľský úver nemožno považovať za samostatný zmluvný

typ, čo vyplýva z § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého
spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Z toho
ustanovenia je zrejmé, že zákon o spotrebiteľských úveroch nekonštituuje vo svojich ustanoveniach
osobitný zmluvný typ spotrebiteľského úveru, ale vytvára právny rámec pre všetky zmluvné typy, či už

podľaObčianskehoaleboObchodnéhozákonníka,ktorýchpodstatoujedočasnéposkytnutiepeňažných
prostriedkov v akejkoľvek právnej forme. Pod právnou formou podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch možno rozumieť len niektorý, či už v zákone výslovne upravený zmluvný
typ alebo medzi účastníkmi nepomenovanou zmluvou vytvorený vzťah, ktorého podstatou je dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov.

Z obsahu zmluvy uzavretej medzi účastníkmi je zrejmé, že sa netýka podnikateľskej činnosti odporcov.
Preto sa na zmluvu použijú okrem ustanovení Obchodného zákonníka aj ustanovenia §§ 52 - 54
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. V nadväznosti na to, že navrhovateľ ako aj
vedľajší účastník na strane odporcov posudzovali právny vzťah tak, akoby išlo o nie vzťah podľa
Obchodného zákonníka, ale podľa Občianskeho zákonníka, bolo nevyhnutné vyporiadať sa s otázkou,

z akého dôvodu a či správne obaja účastníci vychádzajú z toho, že medzi navrhovateľom a odporcami
ide o občianskoprávny a nie obchodnoprávny vzťah, a z toho dôvodu treba posudzovať prípadné
premlčanie nároku a uznanie záväzku podľa ustanovení Občianskeho a nie Obchodného zákonníka.Je zrejmé, že právny predchodca navrhovateľa a odporcovia pri uzavretí zmluvy vychádzali z toho, že
si na svoj vzťah, hoci to pre absolútny obchodnoprávny charakter zmluvy o úvere ani urobiť nemuseli,
zvolili Obchodný zákonník. Preto ako jediný dôvod toho, že svoje vzťahy vo svojich vyjadreniach

ďalej posudzovali podľa Občianskeho zákonníka, sa javí to, že vychádzali z toho, že dojednanie o
voľbe Obchodného zákonníka je neplatné, keďže ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53
Občianskeho zákonníka. S takýmto právnym názorom nemožno súhlasiť, keďže osobitné ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách dojednanie Obchodného zákonníka na určitý právny vzťah výslovne
nevylučujú, pričom samotný Obchodný zákonník konštruuje výslovne spotrebiteľské vzťahy, a to nielen

zmluvu o úvere, ale napr. aj zmluvy o bežnom a vkladovom účte, resp. vzťahy z cestovného šeku, ako
absolútne obchody. To, že i spotrebiteľskú zmluvu možno uzavrieť aj podľa Obchodného zákonníka,
je zrejmé z nedávno novelizovaného znenia § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak
záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania
najviac do výšky stanovenej podľa predpisov občianskeho práva. V tomto ustanovení zákonodarca
jednoznačne akceptuje vznik spotrebiteľských vzťahov i v rámci Obchodného zákonníka. Nielen

preto vôbec neobstoja názory o údajnej nevýhodnosti Obchodného zákonníka pre spotrebiteľa, ktoré
vychádzajú z eklektívneho a izolovaného porovnávania niektorých právnych inštitútov v ich úprave podľa
Občianskeho a Obchodného zákonníka. Nepochybne je niekedy Obchodný zákonník pre spotrebiteľa
ako dlžníka nevýhodný (napr. na prvý pohľad, no nie v každom prípade, v určení premlčacej doby štyroch
rokov, na rozdiel od trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka), no inokedy je pre dlžníka

spotrebiteľa výhodnejšia aplikácia Obchodného zákonníka namiesto Občianskeho zákonníka (napr. pri
určení dĺžky premlčacej doby po uznaní záväzku, keď Obchodný zákonník určuje premlčaciu dobu v
trvaní štyroch rokov a Občiansky zákonník v trvaní desiatich rokov).

Z vykonaného dokazovania nevyplynuli skutočnosti, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že dlh
odporcov voči navrhovateľovi sa stal splatným v celkom rozsahu. Pred začatím konania, ale ani v jeho

priebehu, nielen pôvodný veriteľ, ale ani navrhovateľ vo vzťahu k odporcom neurobili žiaden úkon, z
ktorého by bolo možné vyvodiť, že by stal celý dlh odporcov voči navrhovateľovi splatným. Ani v mene
navrhovateľa jeho advokátom urobený pokus o zmier, navrhovateľom súdu dňa 2.7.2012 doručený
návrh, navrhovateľom dňa 10.5.2013 zmenený návrh, nemožno považovať za úkon, ktorý by podľa
dojednaní zmluvných strán v zmluve o úvere bol spôsobilý vyvolať splatnosť ešte nesplatných splátok

úveru. Žiaden z týchto úkonov neobsahuje aplikáciu dojednaní účastníkov z ich zmluvy a obchodných
podmienok, keďže v žiadnom z týchto úkonov sa neuvádza, že ním navrhovateľ odstupuje od zmluvy
o úvere, vypovedá ju alebo vyhlasuje mimoriadnu splatnosť úveru tak, ako to predpokladá dojednanie
účastníkov v článku 7.6 obchodných podmienok. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo,
že odporcovia 1/ a 3/ dlh riadne nesplácali, čím nepochybne došlo k prípadu porušenia podľa článku

7.6.1 prvá veta obchodných podmienok. Z vyššie uvedených procesných úkonov navrhovateľa, ktoré
navrhovateľ považoval aj za svoje hmotnoprávne úkony, však vôbec nie je zrejmá vôľa navrhovateľa
buď vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, vypovedať zmluvu o úvere alebo od nej odstúpiť podľa článku
7.6.1. druhá veta obchodných podmienok. Súd si nemôže vybrať ako posúdiť tieto úkony navrhovateľa
podľa jeho právnym predchodcom vytvorených obchodných podmienok, keď jeho úkony nespĺňajú vo

svojom označení a formulácii náležitosti ani jedného z možných úkonov, pre ktorý sa mali aj doposiaľ
nesplatné splátky dlhu odporcov stať splatnými. Z procesných úkonov navrhovateľa nevyplýva vôľa
aplikovať zmluvné dojednania účastníkov, keďže tieto úkony vôbec na tieto dojednania neodkazujú, ale
len vôľa meniť svoj návrh a skutkové tvrdenia v závislosti od úkonov ostatných účastníkov a úkonov
súdu. Inak povedané, z procesných úkonov navrhovateľa v tomto konaní nie je zrejmé, či navrhovateľ

zmluvu o úvere vypovedal, odstúpil od nej alebo vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Preto sú tieto
procesné a zároveň podľa navrhovateľa hmotnoprávne úkony navrhovateľa podľa § 37 Občianskeho
zákonníka pre svoju neurčitosť neplatné, keďže nie je zrejmé, ktoré zmluvné dojednanie účastníkov,
spôsobujúce splatnosť nesplatných splátok dlhu, sa nimi vykonáva. Preto súd pri posúdení splatnosti
navrhovateľom uplatneného dlhu vychádzal len zo splatnosti tých splátok úveru, ku splatnosti ktorých

došlo v dôsledku plynutia času a neplnenia odporcov do dňa vyhlásenia rozsudku. Preto súd vo vzťahu
k odporcom 1/ a 2/ vyhovel návrhu len v rozsahu tých splátok, ktorých splatnosť nastala od 20.7.2009 do
20.7.2013 a vo vzťahu k odporkyni 3/ len v rozsahu tých splátok, ktorých splatnosť nastala od 20.5.2009
do 20.7.2013. Ostatných 21 splátok vo výške 88,63 eur, od splátky splatnej 20.8.2013 do splátky splatnej
dňa 20.4.2015, sa splatných nestalo, ich uplatnenie v konaní nebolo dôvodné, a preto súd návrh sčasti

o zaplatenie týchto splátok spolu vo výške 1.861,23 eur voči všetkým z odporcov zamietol.Zmenenýnávrhnavrhovateľavovzťahukodporcovi1/a2/boldôvodnývtejčasti,vktorejsanavrhovateľ
protitýmtoodporcomdomáhalzaplateniasplátokvovýške88,63eur(pôvodne2.670,-Sk)zaobdobieod
21.7.2009do21.7.2013,tedazaobdobie49mesiacov,spoluvovýške4.342,79eur,keďžezvykonaného

dokazovania vyplynulo, že odporca 1/ ako dlžník podľa § 497 Obchodného zákonníka a odporca 2/ ako
ručiteľ podľa § 303 Obchodného zákonníka, dohodnuté splátky navrhovateľovi nezaplatili.

Zmenený návrh navrhovateľa vo vzťahu k odporkyni 3/ bol dôvodný v tej časti, v ktorej sa navrhovateľ
proti nej domáhal zaplatenia splátok vo výške 88,63 eur (pôvodne 2.670,- Sk) za obdobie od 21.5.2009
do 21.7.2013, teda za obdobie 51 mesiacov, spolu vo výške 4.342,79 eur a 177,26 eur, keďže z

vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporkyňa 3/ ako dlžník podľa § 497 Obchodného zákonníka
tieto splatné, dohodnuté splátky navrhovateľovi nezaplatila.

Vo vzťahu k navrhovateľom uplatnenému návrhu nebola dôvodná námietka premlčania vedľajšieho
účastníka na strane odporcov, ktorá vychádzala z nesprávneho právneho posúdenia otázky dĺžky
premlčacej doby, keď vedľajší účastník na strane odporcov vychádzal z toho, že návrh bol podaný
2.7.2012, keďže na posúdenie plynutia premlčacej doby bolo treba vychádzať zo dňa zmeny návrhu, ku

ktorej došlo 10.5.2013, a z neprávneho právneho posúdenia dĺžky premlčacej doby podľa Občianskeho
zákonníka, keďže na vzťah účastníkov sa vzťahuje premlčacia doba podľa § 397 Obchodného
zákonníka. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľom poskytnuté peňažné prostriedky
mali odporcovia 1/ a 3/ vrátiť spolu s úrokom v mesačných splátkach vo výške 2.670,- Sk mesačne,
splatných vždy do 20. dňa mesiaca, a to pri splatnosti prvej splátky dňa 20.5.2005 a poslednej dňa

20.4.2015. Z tohto skutkového zistenia je zrejmé, že k začatiu plynutia premlčacej doby dochádzalo
podľa § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka samostatne vo vzťahu ku každej zo splátok úveru. Preto už
odo dňa splatnosti každej splátky samostatne mohol právny predchodca navrhovateľa podľa § 391 ods.
1 Obchodného zákonníka uplatniť dlh z každej splátky proti odporcom na súde, a preto vždy 20. deň
mesiaca začala plynúť štvorročná premlčacia doba podľa § 397 Obchodného zákonníka, ktorá uplynula

vždy do štyroch rokov odo dňa splatnosti splátok. Navrhovateľ podal návrh, v ktorom vychádzal zo
splatnosti len čiastkových splátok úveru na súde až dňa 10.5.2013, teda pred uplynutím štvorročnej
premlčacej doby ku všetkým splátkam, ktorých splatnosť nastala do 10.5.2009. Preto súd na námietku
premlčaniazamietollennávrhnavrhovateľaprotiodporkyni3/,atosčastiozaplatenie21splátok,ktorých
splatnosť nastala od 20.8.2007 do 20.4.2009 spolu vo výške 1.861,23 eur.

Neboli dôvodné námietky navrhovateľa, ktorými odôvodňoval to, že jeho návrh proti odporkyni 3/
nie je premlčaný, keďže odporkyňa 3/ dlh voči nemu uznala. Z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že odporkyňa 3/ podpísala navrhovateľovi vo formulári pripravenú a jeho povereným zamestnancom
vyplnenú listinu označenú ako dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, v ktorej je
sformulované pristúpenie odporkyne 3/ k dlhu odporcu 1/ voči navrhovateľovi vo výške istiny 8.845,39

eur, nešpecifikovaného príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy a nákladov na inkasné konanie vo výške
150,- eur. Súd uvedený právny úkon uznania záväzku považoval za neplatný, a to pre jeho neurčitosť
podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Uznanie záväzku vyžaduje jasnú identifikáciu uznávaného záväzku
v jeho výške, v právnom dôvode a v subjektoch záväzku. Neurčitosť uznania záväzku spôsobuje celkom
nejednoznačný odkaz na bližšie nešpecifikovanú na istinu vo výške 8.845,39 eur, hoci je zrejmé, že

právnym dôvodom záväzku nebolo len zaplatenie istiny, ale aj úroku a rôznych v uznaní záväzku
bližšie nešpecifikovaných poplatkov. To, čo je vlastne predmetom uznania záväzku, spochybňuje a robí
neurčitým i odkaz na nešpecifikované príslušenstvo záväzku a zjavne bez právneho dôvodu uznávané
náklady na bližšie nešpecifikované inkasné konanie. Neurčitá je táto dohoda i s ohľadom nato, že
odporkyňa3/vtejtodohodevôbecniejeoznačenáakodlžník,hocizvykonanéhodokazovaniajezrejmé,

že vo vzťahu k navrhovateľovi dlžníkom bola, a preto nemala žiaden dôvod na to, aby k dlhu osobitne
pristupovala, uznávala ho a dojednávala sa o jeho splátkach.

Úrok z omeškania súd navrhovateľovi priznal len z nepremlčaných splátok a tých splátok, ktoré sa stali
splatnými, pričom pri jeho vyčíslení vychádzal vždy z návrhu navrhovateľa a toho, že z vykonaného
dokazovania a tvrdení účastníkov nevyplynulo osobitné dojednanie o sadzbe úroku z omeškania. V tých

prípadoch, keď navrhovateľom uplatnená úroková sadzba prekračovala zákonom stanovenú úrokovú
sadzbu súd rozhodol vždy podľa vyššie uvedeného účinného znenia § 369 Obchodného zákonníka
v spojení s § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka. V prevyšujúcej časti, v ktorej si navrhovateľ napriek zmene právnej úpravy uplatňoval úrokz omeškania v sadzbe 9 % ročne, resp. uplatňoval úrok z omeškania zo splátok, ktorých splatnosť
nenastala, resp. nastala neskôr, súd návrh zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého

ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Navrhovateľ mal úspech v uplatnenej istine vo
vzťahu k odporcom 1/ a 2/ vo výške 4.342,79 eur, pričom v prevyšujúcej časti z 6.204,10 eur, teda vo
výške 1.861,31 eur bol jeho návrh zamietnutý. Procesný neúspech navrhovateľa v tejto časti konania
predstavuje 30,00 % predmetu konania a procesný neúspech 70,00 % predmetu konania. Navrhovateľ

mal úspech v uplatnenej istine vo vzťahu k odporkyni 3/ vo výške 4.520,02 eur, pričom v prevyšujúcej
časti z 8.242,59 eur, teda vo výške 3.722,57 eur bol jeho návrh zamietnutý. Procesný neúspech
navrhovateľa v tejto časti konania predstavuje 45,16 % predmetu konania a procesný neúspech 54,84
% predmetu konania. Pri takomto pomere procesného úspechu účastníkov konania súd rozhodol tak,
že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Pri rozhodnutí o náhrade trov konania
súd podľa § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zohľadnil aj to, že navrhovateľ v tomto konaní

neuviedol všetky rozhodné skutočnosti v návrhu, návrh postupne dopĺňal o ďalšie dôkazy, ktoré mohol
predložiť spolu s návrhom, pričom svoje tvrdenia menil, čím prispel k tomu, že vec nebolo možné
rozhodnúť na prvom pojednávaní. Preto i pri jeho relatívnom úspechu mu nemožno priznať náhradu trov
konania a súd rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho
doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.