Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 12. júl 2013

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 9C/70/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112214584
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2013:2112214584.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Martinou Valentovou v právnej veci navrhovateľa: M. F., nar.

XX.X.XXXX, C. XXX/XX, XXX XX W. G., právne zastúpeného: JUDr. Marián Haršány, advokát, Hlavná
31, 917 01 Trnava, proti odporkyni: O. N., nar. XX.X.XXXX, XXX XX O. XXX, o zaplatenie 10.000,- eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

O trovách konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom, súdu doručeným dňa 17.7.2012, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by
súd zaviazal odporkyňu do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu navrhovateľovi zaplatiť sumu
10.000,- eur s trovami konania 600,- eur za zaplatený súdny poplatok a trovami právneho zastúpenia

644,12 eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa alebo, aby v tej istej lehote podala odpor s
odôvodnením na súde.

Svoj návrh navrhovateľ odôvodňoval tým, že s odporkyňou uzavrel ústnu zmluvu o pôžičke, na základe
ktorej jej poskytol pôžičku vo výške 10.000,- eur a to vkladom v A. N. N. na účet odporkyne. Navrhovateľ
odporkyňu viacerými telefonickými výzvami ako aj prostredníctvom právneho zástupcu doporučeným
listom zo dňa 27.6.2012 vyzval na úhradu dlžnej sumy. Odporkyňa do dňa podania návrhu dlžnú sumu
neuhradila.

Súd návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu vyhovel a vydal dňa 6.9.2012 platobný rozkaz, v ktorom uložil
odporkyni, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatila navrhovateľovi 10.000,- eur

s trovami konania 600,- eur za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia 644,12 eur k
rukám právneho zástupcu navrhovateľa alebo, aby v tej istej lehote podala odpor s odôvodnením na
tomto súde.

Dňa 15.10.2012 podala odporkyňa v zákonnej lehote na súd odôvodnený odpor proti platobnému
rozkazu, čím sa platobný rozkaz zrušil v plnom rozsahu a súd nariadil vo veci pojednávanie.

Odporkyňa odôvodnila svoj odpor tým, že si od navrhovateľa predmetnú čiastku nepožičala, nemala k
tomu dôvod a preto nárok, ktorý si navrhovateľ voči nej uplatňuje, považuje za neopodstatnený.Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a ich právnych zástupcov, svedkyne F. M.,
oboznámením sa s predloženými listinnými dokladmi a listinnými vyjadreniami účastníkov konania, ako
aj celým obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Právny zástupca navrhovateľa k predmetnej právnej veci uviedol, že strana navrhovateľa sa pridržiava
písomného návrhu, keď navrhovateľ trvá na zaviazaní odporkyne zaplatiť mu sumu 10.000,- eur titulom
zmluvy o pôžičke, teda navrhovateľ trvá na tom, že medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu zmluvy o
pôžičke. Išlo o bezúročnú pôžičku so splatnosťou, ktorá dohodnutá nebola, v tomto smere poukázal
na § 563 Občianskeho zákonníka, teda navrhovateľ vyzval odporkyňu na vrátenie sumy telefonicky

v termíne, ktorý uvedie sám navrhovateľ. Následne ju ako právny zástupca navrhovateľa opakovane
v mene navrhovateľa prostredníctvom návrhu na mimosúdnu pokonávku vyzval na vrátenie pôžičky,
listom zo dňa 27.6.2012, nakoľko sa tak nestalo, bol podaný návrh na súd. Účelom pôžičky malo byť
poskytnutiefinančnýchprostriedkovnato,abysiodporkyňavtomčasepodnikateľkamohlauhradiťsvoje
záväzky voči sociálnej a zdravotnej poisťovni. Vzťah medzi účastníkmi konania bol ako medzi občanmi.
Zmluva o pôžičke tak bola medzi účastníkmi dohodnutá ako medzi občanmi, účastníci si boli navzájom

známi, navrhovateľ jednoznačne vystupoval ako občan. Nehnuteľnosť - chata, ktorú odporkyňa podľa
jej tvrdenia v rozhodnom čase predávala podľa vedomostí navrhovateľa mala byť predmetom exekúcie
vzhľadom na podlžnosti odporkyne voči sociálnej poisťovni a asi aj zdravotnej poisťovni, čo bolo aj
dôvodom tvrdenej pôžičky, ktorú žiada strana navrhovateľa v konaní vrátiť.

Právny zástupca odporkyne k predmetnej právnej veci uviedol, že uplatnený nárok navrhovateľa

odporkyňa neuznáva, žiada návrh zamietnuť, popiera, že by došlo medzi účastníkmi konania k
uzatvoreniu akejkoľvek zmluvy o pôžičke a plnenie, ktoré jej navrhovateľ poskytol na účet bol dar,
rovnako ako predtým vzhľadom na pomer účastníkov konania, tento odporkyňu obdarovával aj
finančnými hotovosťami. Strana odporkyne nespochybňuje, že navrhovateľ poukázal na uvádzaný účet
sumu 10.000,- eur , nešlo o účet odporkyne, išlo o účet jej manžela, z ktorého mohla vyberať odporkyňa

len cez kartu.

Navrhovateľ k predmetnej právnej veci uviedol, že na podanom návrhu trvá. Pokiaľ ide o skutkové
okolnosti danej veci, jednoznačne tvrdí, že s odporkyňou uzatvoril zmluvu o pôžičke ústnou formou, bolo
to niekedy v apríli 2012, presný dátum nevie, keď mu spomínala, že má finančné problémy, potrebuje
zaplatiť sociálne poistenie a zdravotné poistenie. Výslovne ho ústne požiadala o pôžičku 10.000,- eur ,

bolo to zhruba 2 - 3 dni predtým ako jej sumu poukázal na účet ňou označený. Úrok označený nebol.
Malo to byť vrátené z finančných prostriedkov, ktoré mala odporkyňa získať za predaj chaty, ktorú v
tom čase predávali. Presná splatnosť sa v tom čase neurčila. Nikto pri tejto dohode prítomný nebol. V
tomto čase mal s odporkyňou priateľský vzťah, dlhodobý. Poznal odporkyňu dlhé obdobie, poznal aj
jej manžela, nemal problém jej peniaze požičať. Nepreveroval si nič, jednoducho jej peniaze vložil na

účet, ktorý mu označila odporkyňa. Nikto o tejto pôžičke nevedel. Odporkyni dôveroval, nevidel dôvod
na to, aby to nejakým spôsobom oznamoval, že jej túto pôžičku poskytuje a to ani jej manželovi. Manžel
odporkyne pracuje v spoločnosti kde navrhovateľ. Nemal dôvod odporkyni nedôverovať, pretože s ňou a
jej manželom mal dlhodobý priateľský vzťah, požičal peniaze aj manželovmu bratovi vo výške 20.000 eur
zhruba na kúpu domu, takýmto istým spôsobom. Dal peniaze v hotovosti, bez ničoho len tak, vrátili sa.

Odporkynipožičalpeniazelententojedinýkrát,anijejmanželovinikdynepožičalpeniaze.Peniaze,ktoré
odporkyni požičal mal doma, disponoval s nimi, nepotreboval ich vyberať zo žiadneho účtu. Je ženatý,
manželka o tom vie, že odporkyni požičal peniaze, jej súhlas však nežiadal, povedal jej to až potom
ako peniaze odporkyni požičal. S odporkyňou sa stretol v kaviarni v Trnave po tom čo ho odporkyňa
kontaktovala telefonicky. Počas tohto rozhovoru mu popísala svoju finančnú situáciu a požiadala ho o

pôžičku 10.000,- eur , nezaujímalo ho, či manžel vie o tom, že ho žiada o pôžičku. Jednoducho ho
požiadala a on jej žiadosti vyhovel. O tom, že odporkyňa predáva spolu s manželom chatu, z ktorého
predaja mu mala vrátiť peniaze sa dozvedel od odporkyne, bližšie si nepreveroval túto skutočnosť, bola
mu známa. Bolo mu tvrdené, že chata je predaná, len sa čaká na peniaze. Vedel to aj od odporkyne
aj od jej manžela. Sumu 10.000,- eur považuje za vysokú sumu. S odporkyňou nemal intímny vzťah.

Neposkytoval jej žiadne finančné prostriedky ani na autá, ani na jej spotrebu. Poskytol jej len 10.000,-
eur ako pôžičku. 10.000,- eur jej dal hlavne kvôli pohľadávkam vo vzťahu k poisťovniam okolo 8.000,-
eur. Vedel, že okolo 1.800,- eur je tam pohľadávka kvôli ktorej je zablokovaná chata, ale 1.800,- eur jej
na vyrovnanie vo februári nedával.Odporkyňa k predmetnej právnej veci uviedla, že s podaným návrhom nesúhlasí. S navrhovateľom nikdy
nebola v žiadnom zmluvnom vzťahu, nepožičala si od neho nikdy žiadne peniaze. Peniaze, ktoré jej
poskytol, jej poskytol z jeho dobrej vôle. Nevie, či to boli dary alebo náklonnosti. S navrhovateľom sa

poznajú 6 rokov, z toho 5 rokov mali intímny vzťah. Celých týchto 5 rokov jej vzťah s navrhovateľom
bol vzťah intímny. Potvrdzuje súdu, že navrhovateľ poukázal sumu 10.000,- eur na účet v peňažnom
ústave vedený na meno N. N., bol to jej manžel, aj je, nejde o jej účet, nemá k nemu ani dispozičné
právo. Na tento účet bola len vystavená karta na manželove meno, ona ju požívala, pretože jej manžel
oznámilvšetkypotrebnéúdajenato,abyjumohlapoužívať.JednoduchovedelaPIN,pričomvýbernebol

neobmedzený. Mala limit, myslí, že 700,- eur denne. Potvrdzuje, že s navrhovateľom sa dohodli, že
poukážepeniazenaúčet,ktorýsamaoznačila,sumu10.000,-eur,takútosumunavrholsámnavrhovateľ,
že jej poskytne 10.000,- eur pre účely, aby si poplatila dlhy a aby s nimi naložila ako chce. Ako peniaze na
tento účet vložil, tak jej hneď volal alebo jej poslal SMS, preto vedela, že peniaze na účet nabehli, ktorý
účet mu ona označila na základe jeho výzvy. Určite žiadne peniaze nežiadala. Manžel o tomto nevedel,
jednoducho tento účet uviedla, pretože mala k nemu kartu k dispozícii, má aj svoj vlastný účet, ale

nevedela v tom momente jeho číslo, manžel vedel o tom, že niektoré jej finančné prostriedky prichádzajú
na jeho účet. Pre ňu to nebolo nič tajné, bola to vec medzi ňou a navrhovateľom, v tom čase podnikala.
V súvislosti s podnikateľskou činnosťou jej na tento účet peniaze nechodili. Ona mala jednoducho účet
svoj vlastný len ako podnikateľka. Čo v podstate mohol byť jeden z dôvodov, prečo uviedla toto číslo
účtu, teda manžela, navyše je krátke a pre ňu ľahko zapamätateľné. Uvádzaná suma je len jednou zo

súm, ktoré jej navrhovateľ daroval. Okrem tejto sumy jej daroval za celých 5 rokov aj ďalšie finančné
prostriedky, neboli posielané na účet, vždy jej ich dával v hotovosti a osobne. Išlo o jediný krát, kedy
jej poslal peniaze na účet len v tomto prípade. Nič za tým nehľadala, pretože v minulosti dostala od
navrhovateľa neskutočné množstvo peňazí, vždy len na požiadanie, ani to nevie skonkretizovať, boli to
aj akontácie na autá. Nikdy jej navrhovateľ neposkytol žiadnu pôžičku, žiadnu nežiadala, peniaze, ktoré

jej dával, nikdy nechcel vrátiť. Jej manžel nevedel o jej intímnom vzťahu s navrhovateľom, myslí, že len
niečo tušil. Ani teraz nevie súdu uviesť, či to jej manžel vie, nikdy sa o tom nerozprávali. S manželom
je v rozvodovom konaní. Určite o jej intímnom vzťahu s navrhovateľom vedela jej sesternica, ktorá je jej
kolegyňa, rovnako vedela o tom, že ju navrhovateľ finančne podporuje. Taktiež vedela, že jej poskytol
10.000,- eur, pretože bola pri tom, keď jej prišla SMS z banky, že jej prišli peniaze. Nikto nebol pri tom,

keď ju navrhovateľ obdarovával, jej sesternica len videla, že disponuje bankovkami a peniazmi a ona jej
povedala,odkiaľichmá.Prístupksume10.000,-eurmálencezkartu,tietopoužila,užichajminulaurčite
všetky. Určite ich nemohol minúť nikto iný než ona, nemohol ich minúť manžel, peniaze minula výslovne
ona. Okrem sesternice na ktorú poukázala nevie označiť už nikoho, kto by vedel potvrdiť skutočnosti ňou
uvádzané. Dvakrát jej navrhovateľ poskytol finančné prostriedky na akontáciu pri lízingu auta, jedenkrát

to bolo 5.000,- eur pri Peugeote a druhýkrát 4.000,- eur pri Fiate. Autá si kupovala na súkromnú osobu.
V tom období bola živnostníčka, keď príjem z podnikateľskej činnosti jej nedovoľoval užívať a lízingovať
motorové vozidlá. Predávala chatu, ktorú mala vo vlastníctve s manželom. Uskutočnilo sa to v roku
2012, keď 23.3.2012 sa podpisovala kúpna zmluva a zhruba 2 - 3 mesiace sa čakalo na vyplatenie
peňazí. Dňa 21.5.2012 im bolo vyplatených 19.000,- eur. Nemala dôvod si požičiavať peniaze, keďže

mala dostať peniaze za chatu a pokiaľ mala vzťah s navrhovateľom, nikdy nemala dôvod požičiavať si
peniaze a ani si peniaze nepožičiavala. V tomto období mala dlhy ako podnikateľka. Nevie v akej výške,
ale tieto aj stále má, to znamená, že sumu 10.000,- eur nepoužila na vyplatenie dlhov. Minula ich pre
osobnú potrebu, nákupy, užívanie motorového vozidla, čiastočne aj nájom za salón, ktorý prevádzkuje.
Na zaplatenie nedoplatkov do sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne to nepoužila. Dôvod podania

tohto návrhu je podľa jej názoru ten, že sa vzťah s navrhovateľom rozhodla ukončiť, pretože počas
piatich rokov ich vzťahu skutočne mala všetko, poskytoval jej to navrhovateľ a návrh vníma tak ako to
popísala, teda ako jeho truc. Nepozná majetkové pomery navrhovateľa, ale čokoľvek chcela jej kúpil.
Myslí si, že o ich vzťahu manželka navrhovateľa nevedela.

Svedkyňa F. M. k predmetnej právnej veci uviedla, že pokiaľ ide o účastníkov konania, odporkyňa je

jej sesternica a zároveň aj kolegyňa, navrhovateľa pozná ako jej bývalého priateľa, pozná sa s ním
osobne cez odporkyňu. Bol jej predstavený odporkyňou ako jej milenec. Účastníci sa podľa jej vedomostí
zoznámili na narodeninovej oslave manžela odporkyne, najskôr sa len stretávali na kávičkách, v tomto
obdobíjeještepredstavenýnebol,totoviesprostredkovaneododporkyne,jejbolpredstavenýažneskôr,
už keď sa poznali účastníci dva, tri mesiace. Predstavila jej ho odporkyňa najskôr ako kamaráta a časom

sa ich vzťah zmenil na vzťah blízky. Vie to tak, že mali vedľa seba salóny, ona a odporkyňa, navrhovateľich chodil často navštevovať, chodieval na kávičky, aj ku nej, bral ich sem-tam na obed, neskôr spolu
absolvovali aj nejaký výlet, a to štyria, s jej bývalým priateľom V. B.. Boli aj v Prahe, strávili tam dve noci,
bývali v hoteli Imperial v centre Prahy, ona tam bola s odporkyňou pracovne a potom večer trávili všetci

štyria na večeri. Odporkyňa bola ubytovaná na izbe s navrhovateľom, ona bola ubytovaná so svojím
priateľom. Videla, že účastníci sa správali k sebe milo, držali sa za ruky, jednoducho sa k sebe správali
ako milenci, pobozkali sa aj predo ňou, bolo vidieť, že sa mali radi, prejavovali si náklonnosť. Na výlete s
nimi bola len raz. Všetko platil navrhovateľ - hotel aj všetku útratu, nielen odporkyni, aj jej a jej priateľovi.
Ona ani jej priateľ tam neminuli nič. Potom už len s nimi chodieval do salónu, vždy keď navrhovateľ prišiel

do salónu, tak videla ako odporkyňu objal, postískal, z týchto prejavov vydedukovala, že je medzi nimi
intímnyvzťah.Potomvieeštezrozprávaniaododporkyne,žemedziúčastníkmibolintímnyvzťah.Takýto
vzťah mali účastníci podľa jej vedomostí štyri až päť rokov. Pokiaľ ide o salón, ktorý má ona aj odporkyňa,
tá ho mala vedľa, jej salón aj salón odporkyne zariaďoval navrhovateľ, vlastne odporkyňa si prenajala
priestor aj ten, kde prevádzkovala salón svedkyňa aj ten, ktorý prevádzkovala odporkyňa, predtým to
mala pani N., za odkúpenie musela odporkyňa zaplatiť, navrhovateľ dal peniaze odporkyni, nevidela

priamo, ale vie to od odporkyne. S tým, že salón sa zariaďoval aj tá časť, čo užívala svedkyňa, pretože
ju odporkyňa zamestnala, všetko to financoval navrhovateľ, vie to len sprostredkovane od odporkyne.
Pokiaľ odporkyni chýbali peniaze, alebo mali problém s nájmom, zavolala navrhovateľovi, párkrát pri tom
bola, ako odporkyňa telefonovala s navrhovateľom a hovorila, že potrebuje peniaze na konkrétne veci,
navrhovateľ prišiel, ona vybehla zo salónu, povedala, že ide k autu, kde ju čaká navrhovateľ a následne

užprišlaspeniazmi.Išloofinančnúhotovosť500,-eur,niekedy1.000,-eur.Keďmaliajdlhnanájomnom,
ona naznačila navrhovateľovi, že potrebujú, on vždy prišiel a pomohol im. Vie z počutia od odporkyne,
že navrhovateľ jej na účet poslal eur, navrhovateľ jej dával peniaze, aby si povyrovnávala, pokiaľ mala
nejaké podlžnosti, vie že mala podlžnosť voči TT-KOMFORTU, vie, že jej navrhovateľ dal 10.000,- eur
na účet. Nevie o všetkých vecných daroch, ktoré dával navrhovateľ odporkyni. Nebol na to extra dôvod,

sem-tam jej dal peniaze, nech si niečo kúpi, v takýchto výškach to nebolo. Táto suma bola poukázaná
odporkyni na to, aby si vyrovnala dlh na nájomnom vo vzťahu k TT-KOMFORTU, išlo o nájomné za
salón, pretože v tomto období bol ten dlh trošku väčší ako obvykle, preto vie, že bolo poukázaných
odporkyni 10.000,- eur, bližšie k tomu nevie, len vie, že jej povedala, že od navrhovateľa dostala 10.000,-
eur za týmto účelom, ako s týmito peniazmi naložila ona už nevie. Vie, že dostala diamant na retiazke,

ale ten mu vrátila preto, že vzťah s ním chcela ukončiť a nechcela si to nechávať. Nebola pri tom,
ako ju obdarúval diamantom, ale videla ho. S odporkyňou pracuje, aj sa s ňou priatelí, nemá úplnú
vedomosť o majetkových a finančných pomeroch odporkyne, len to, čo jej povie. Vie, že naposledy, čo
mala odporkyňa Fiata, tak na akontáciu, čo bola polovica sumy auta, jej dal peniaze navrhovateľ, vie to
od odporkyne. Ona by na to auto peniaze nemala, to vie. Vie, že odporkyňa peniaze na auto nemala, a že

polovicu na auto jej dal navrhovateľ. Finančné pomery odporkyne jej nedovoľovali zaplatiť si akontáciu
auta, mala to byť polovica ceny auta, ostatné si na splátky splácala. Nevie, či o vzťahu účastníkov tak
ako to súdu popísala, vedel niekto iný. Odporkyňa bola v tomto období vydatá, už nie je vydatá, ale
v tomto období bola, podľa jej vedomostí manžel odporkyne o tomto nevedel. Navrhovateľ bol ženatý,
jeho manželka podľa jej vedomostí o vzťahu účastníkov nevedela. Vie, že účastníci sa stretávali na byte

na Z. ulici v H., svoj vzťah tajili. V tomto byte bola aj ona na návšteve, išlo o malú garzónku, pozvala ju
tam odporkyňa, bol tam aj navrhovateľ. Ona tam za nimi prišla len na kávičku. Ten byt bol v prenájme,
prenajímala ho odporkyňa, navrhovateľ to platil. Vie, že účastníci boli spolu aj na inom víkendovom
pobyte, chodievali spolu aj mimo Trnavy. Vie, že jej navrhovateľ dal peniaze aj na plastickú operáciu
pŕs, stálo to 3.000,- alebo 3.500,- eur. Účastníci sa aj dôverne oslovovali. Vie, že odporkyňa vrátila

navrhovateľovi diamant, nevie o tom, že by chcela alebo mala vracať niečo iné.

Po výpovedi svedkyne navrhovateľ uviedol, že tak ako svedkyňa popísala tvrdený spoločný výlet v
Prahe, takéhoto výletu s odporkyňou, svedkyňou a jej priateľom sa nezúčastnil, nič tam neplatil a
neuhrádzal. Svedkyňa klamala, pokiaľ toto uvádzala. Nebol s odporkyňou ubytovaný ani v Českom
Krumlove v hotel F., rovnako odporkyni ani nedaroval diamantový prívesok, ani neplatil žiadnu plastickú

operáciu.

Právny zástupca navrhovateľa v záverečnej reči uviedol, že vykonaným dokazovaním, a to listinnými
dôkazmi o prevedenie žalovanej čiastky na účet, s ktorým disponovala odporkyňa, a výpoveďou
odporkyne bolo preukázané, že navrhovateľ poskytol odporkyni finančnú čiastku. Pokiaľ ide o právny
dôvod, ktorý uviedli ako pôžičku, a súd to pokladá za sporné vzhľadom na tvrdenie protistrany, zároveň

aj tvrdenie odporkyne, že išlo o darovanie, toto nepovažuje strana navrhovateľa za preukázané. Zvýpovede navrhovateľa a zo skutkových okolností, ktoré boli dokazovaním preukázané, najmä spôsob
poskytnutia tejto peňažnej čiastky, jej výška a ďalšie okolnosti naznačujú, že navrhovateľ neprejavil
vôľu predmetnú čiastku odporkyni darovať, to znamená, že aj samotné darovanie by musela odporkyňa

preukázaťatuabsentujezložka,prejavvôlenavrhovateľa,anižiadneďalšieskutkovézistenianesmerujú
k tomu, že išlo o darovanie. Z uvedeného vyplýva, že samotný prejav vôle bol neurčitý a nezrozumiteľný,
inak povedané, navrhovateľ a odporkyňa si nerozumeli, jeden z nich to chápal ako pôžičku, druhý ako
dar. Právny úkon podľa § 37 Občianskeho zákonníka, ktorý je nezrozumiteľný a nejasný, je neplatný.
Podľa § 451 ods. 2. Občianskeho zákonníka, plnenie z neplatného právneho úkonu je bezdôvodným

obohatením a podľa § 451 ods. 1 je takýto majetkový prospech získaný z neplatného právneho úkonu,
je povinný vydať ten, kto ho neoprávnene získal oprávnenému. Vzhľadom na uvedené navrhuje strana
navrhovateľa súdu, aby návrhu vyhovel.

Z vkladového lístku A. N.., H. - pobočka vyplýva vklad peňažnej sumy 10.000,- eur na špecifikovaný
účet v banke dňa 17.4.2012.

Z kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi odporkyňou a jej manželom ako predávajúcich a I. M. ako kupujúcou

zo dňa 24.3.2012 vyplýva prevod nehnuteľností vo vlastníctve odporkyne s manželom, s dohodou
zaplatení časti kúpnej ceny 2.000,- eur pri podpise zmluvy a ostatnej časti 19.000,- eur po povolení
vkladu vlastníckeho práva do príslušného katastra nehnuteľností, keď z dohody zmluvných strán podľa
čl. IV zmluvy vyplýva záväzok predávajúcich najneskôr pred podpisom zmluvy zabezpečiť výmaz v
zmluve popísaných záložných práv s jeho preukázaním.

Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenechá veriteľ dlžníkovi veci
podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

Podľa ustanovenia § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne
prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj
iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Predmetom konania v prejednávanej veci je uplatnený nárok navrhovateľa titulom tvrdenej ústne
uzatvorenej zmluvy o pôžičke medzi účastníkmi konania z apríla 2012, bezúročnej a bez dohodnutej

splatnosti, na základe ktorej navrhovateľ prenechal odporkyni finančné prostriedky, ktorá skutočnosť
vyplýva z podaného návrhu ako aj argumentácie v konaní. Až v rámci zhrnutia svojich návrhov a
vyjadrenia k dokazovaniu a k právnej stránke veci navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho
zástupcu uviedol, že nakoľko prejav vôle bol neurčitý a nezrozumiteľný, inak povedané, navrhovateľ
a odporkyňa si nerozumeli, jeden z nich chápal poskytnutie finančných prostriedkov ako pôžičku,

druhý ako dar, takýto právny úkon je nezrozumiteľný a nejasný, preto je podľa § 37 Občianskeho
zákonníka neplatný. Podľa § 451 ods. 2. Občianskeho zákonníka, plnenie z neplatného právneho úkonu
je bezdôvodným obohatením a podľa § 451 ods. 1 je takýto majetkový prospech získaný z neplatného
právneho úkonu povinný vydať ten, kto ho neoprávnene získal.

Z judikatúry (napr. rozsudok NS SR č. 3Obdo77/2007) je zrejmé, že rozhodujúcimi skutočnosťami sa

v zmysle ustanovenia § 79 Občianskeho súdneho poriadku rozumejú údaje, ktoré sú nutné k tomu,
aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Navrhovateľ musí v návrhu uviesť
také skutočnosti, ktorými opíše skutok (skutkový dej), na základe ktorého uplatňuje svoj nárok, a to v
takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet konania po
skutkovej stránke. Opísaním rozhodujúcich skutočností v návrhu plní navrhovateľ tiež svoju povinnosť

tvrdenia, uloženú mu ustanovením § 101 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.V prípade, že by navrhovateľom požadované plnenie mohlo obstáť aj na inom skutkovom základe, než
na tom, ktorý bol opísaný v návrhu na začatie konania, je s ohľadom na dispozičnú zásadu občianskeho
procesu nevyhnutné pre jeho posúdenie aj na základe tohto ďalšieho skutkového základu, aby návrh bol

navrhovateľom, ktorý jedine môže určiť predmet konania, zodpovedajúcim spôsobom účinne zmenená.
Jedná sa o prípad zmeny návrhu, kedy navrhovateľ síce i naďalej požaduje rovnaké plnenie, ale na
základe iného skutkového stavu ako v návrhu.

Požadovaním uplatnenej pohľadávky ako vrátenia poskytnutej pôžičky a až následne aj ako vydania
bezdôvodného obohatenia a to len pre prípad, že súd uplatnený nárok titulom zmluvy o pôžičke považuje

za sporný medzi účastníkmi, nie je možné považovať za kvalifikovanú zmenu skutkového základu
veci. Takúto skutkovú zmenu návrhu opierajúc sa o vyššie mohol navrhovateľ žiadať iba kvalifikovanou
zmenou návrhu v zmysle § 95 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, k čomu však navrhovateľ v konaní
nepristúpil.

Súd v tejto súvislosti upozorňuje, že je viazaný v zmysle § 153 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku
návrhom a môže rozhodnúť len o tom, čo navrhovateľ požaduje a to výlučne na tom skutkovom základe

ako ho navrhovateľ v návrhu v zmysle § 79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku uviedol. Nápravu
prípadného omylu pri právnom názore, ku ktorému došlo pri podaní návrhu môže ako už bolo poukázané
vyššie vykonať len tým, že svoju požiadavku vyjadrí kvalifikovane za podmienok uvedených v § 95
Občianskeho súdneho poriadku (k čomu však vo veci navrhovateľ nepristúpil).

Vzhľadom na ustálený predmet konania, ktorým bol nárok navrhovateľa na vrátenie poskytnutej pôžičky

súd pristúpil k posúdeniu jeho nároku v rámci vykonaného dokazovania ako aj k posúdeniu obrany
odporkyne, podľa ktorej pohľadávka navrhovateľa neexistuje, nakoľko poskytnutá finančná hotovosť,
ktorú navrhovateľ od nej žiada vrátiť, bola darom.

Zmluva o pôžičke je zmluva, ktorou veriteľ prenecháva dlžníkovi vec určenú podľa druhu a dlžník sa
zaväzuje vrátiť vec rovnakého druhu. Predmetom zmluvy sú najčastejšie peniaze. Pre uzatvorenie

zmluvy sa nevyžaduje písomná forma - ide o neformálnu zmluvu, takže táto zmluva môže byť uzatvorená
aj ústne alebo konkludentne (v danom prípade však spôsobom, kde s prihliadnutím na okolnosti
daného prípadu nemôže dôjsť k pochybnostiam, že tu vôbec bola vôľa na uzatvorenie takejto zmluvy).
Odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi je predpokladom uzatvorenia zmluvy o pôžičke (ide
o reálny kontrakt). Teda podstatnou náležitosťou obsahu takejto zmluvy je okrem označenia zmluvných

strán predovšetkým určenie predmetu pôžičky a z obsahu musí ďalej vyplývať aj povinnosť dlžníka vrátiť
veci rovnakého druhu (peniaze) a skutočné odovzdanie predmetu pôžičke veriteľom dlžníkovi.

Darovacia zmluva je zmluvou, ktorou darca bezplatne poskytuje obdarovanému určitý majetkový
prospech, bez toho aby mal k tomu právnu povinnosť a obdarovaný tento dar prijíma. Darovacia zmluva
je tak dvojstranný právny úkon, ku ktorého pojmovým znakom patrí predmet daru, bezodplatnosť a

dobrovoľnosť. Darovacia zmluva spravidla vzniká reálne, t.j. prejavom vôle darcu a obdarovaného
spojený s odovzdaním a prijatím predmetu darovania. Prevzatím veci sa rozumie jej faktické prevzatie
a tým dochádza k prevodu vlastníckeho práva k predmetu darovania. V prípade prevodu finančných
prostriedkov z účtu v peňažnom ústave nie je potrebné, aby dar peňažnej sumy sa uskutočnil
odovzdaním samotných peňazí.

Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že počas konania
neboli preukázané jeho tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho
neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej i v takých
prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola pre
nečinnosť účastníka, alebo vôbec nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky zhodnotenia dôkazov

neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť bola
nepravdivá (viď napr. rozsudok NS ČR sp. zn. 21 Cdo/762/2001 zo dňa 28.2.2002). Dôkazné bremeno
ohľadne určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočnostívyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností
tvrdí.

Súd v súvislosti s vyššie uvedeným poukazuje najmä na zásadu „vigilantibus iura scripta sunt" t. j. „práva

patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú
o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou
starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv,
aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje
práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných

ustanovení (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 65/2011).

Vykonaným dokazovaním, predovšetkým vychádzajúc z dokazovania výsluchom účastníkov konania
ako aj odporkyňou označenou svedkyňou, ako osoby, ktorá mala potvrdiť súdu práve tvrdenia odporkyne
jednak o charaktere vzťahu účastníkov konania v rozhodnom období a sprostredkovane aj odporkyňou
tvrdenéjejopakovanéobdarovávanienavrhovateľom,vrátaneposkytnutiajejnímuplatnenejpohľadávky
v konaní práve darom, nie titulom pôžičky, dospel súd k záveru, že navrhovateľ neuniesol v konaní

dôkazné bremeno. Z vykonaného dokazovania nemohol súd prijať záver o tvrdení navrhovateľa, že
pohľadávka, ktorá je predmetom konania vznikla zo zmluvy o pôžičke.

Ak sa navrhovateľ domáha vrátenia určitej sumy s tvrdením, že túto sumu odporkyni poukázal - odovzdal
titulom uzatvorenej zmluvy o pôžičke, nesie on dôkazné bremeno o tomto tvrdení, teda že došlo vôbec
k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke. Teda je na navrhovateľovi, aby v konaní preukázal uzatvorenie tvrdenej

zmluvy o pôžičke, ako aj reálne odovzdanie poskytnutých finančných prostriedkov a až následne je
možné preniesť dôkazné bremeno na protistranu o možnom zániku pohľadávky, resp. jej neexistencie
ako takej. Teda pokiaľ sa navrhovateľ domáha splnenia pohľadávky voči odporkyni, je na ňom, aby
preukázal jej platný vznik a nakoniec aj splatnosť.

Dokazovaním v prejednávanej veci súd nemohol ustáliť platný vznik tvrdeného záväzkovo-právneho

vzťahu medzi účastníkmi konania založeného na ústne uzatvorenej zmluve o pôžičke. Vychádzajúc z
už uvádzaného vyššie navrhovateľ v konaní nepreukázal uzatvorenie tvrdenej zmluvy, ktorej existenciu
odporkyňa jednoznačne poprela. Nesporným v konaní zostalo len poukázanie sumy 10.000,- eur
navrhovateľomnaúčetvpeňažnomústaveoznačenomodporkyňou(inaknaúčetjejmanžela),kuktorým
finančným prostriedkom táto mala prístup a ktoré jej mali byť podľa jej tvrdení bezodplatne a dobrovoľne

navrhovateľom takýmto poskytnutím darované. Pokiaľ ide o vzťah účastníkov konania v rozhodnom
období, odporkyňa tvrdila, že tento bol blízky, intímny, čím zároveň dôvodila tvrdené obdarovanie. Na
preukázanie svojich tvrdení to bola práve odporkyňa, ktorá navrhla v konaní vypočuť ako svedkyňu
F. M., ktorá potvrdila súdu jej vedomosť o dlhodobom intímnom vzťahu účastníkov konania a to aj v
rozhodnom období, vychádzajúc z jej popisu vzájomného správania sa účastníkov voči sebe, ktorého

bola prítomná, vrátane účasti na spoločnom výlete, ako aj o opakovaných obdarovávaniach odporkyne
navrhovateľom a to nie len vecne ale aj finančne, ktoré jej sprostredkovane potvrdila odporkyňa (tu
súd poukazuje na svedkyňou popísanú časovú následnosť odporkyňou tvrdeného obdarovania a jeho
následného potvrdenia svedkyni odporkyňou po poskytnutí daru, tak ako to vyplýva z jej výpovede),
vrátane poskytnutia daru poukázaním sumy 10.000,- eur . Navrhovateľ tvrdenia odporkyne o ich

intímnom vzťahu, opakovanom obdarovávaní ako aj poskytnutie daru poukázaním sumy 10.000,- eur
na ňou označený účet v peňažnom ústave v konaní jednoznačne poprel, výpoveď svedkyne označil
za nepravdivú, sám však na vyvrátenie týchto tvrdení neoznačil a nenavrhol vykonať žiaden dôkaz.
V konaní len tvrdil, že poukázaná suma bola bezúročnou pôžičkou, ktorú mu mala odporkyňa vrátiť
bez dohody o jej splatnosti a bola jej poskytnutá na úhradu jej dlhov, a ako dôkaz predložil doklad

o poukázaní sumy 10.000,- eur na účet v peňažnom ústave, o ktorom tvrdil, že patril odporkyni.
Z obsahu zmluvy o pôžičke však musí vyplývať aj povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu
(peniaze), tu si potom navrhovateľ v konaní nesplnil povinnosť dôkaznú, nepreukázal súdu a ani
nenavrhol vykonať dokazovanie na preukázanie vôle zmluvných strán uzatvoriť takúto zmluvu, preto
v konaní nemôže obstáť právny záver, že medzi účastníkmi vznikol vzťah z ústne uzatvorenej zmluvy

o pôžičke. Pokiaľ ide o samotné poukázanie sumy 10.000,- eur na účet označený navrhovateľovi
odporkyňou, súd v rámci hodnotenia vykonaného dokazovania, z hľadiska ich dôležitosti skonštatoval,že práve skutkové tvrdenia odporkyne boli potvrdené svedeckou výpoveďou, ktorú súd vyhodnotil ako
vierohodnú, keďže okrem jej spochybnenia prostým tvrdením navrhovateľa, nebola žiadnym iným
spôsobom spochybnená, svedkyňa presvedčivo, plynulo a s istotou ochotne zodpovedala na všetky

otázky a jej výpoveď korešpondovala s výpoveďou odporkyne. Napokon aj navrhovateľom tvrdený účel
pôžičky na splatenie dlhou odporkyňa spochybnila preukázaním, že v rozhodnom období na tento účel
peniaze nepotrebovala, napokon dlhy z podnikateľskej činnosti má nepretržite, keďže spolu s manželom
predávali nehnuteľnosť v marci 2012, so zloženou zálohou kupujúcou pri podpise zmluvy s podmienkou
zabezpečiť výmaz záložných práv viažucich sa na nehnuteľnosť ešte pri podpise zmluvy, čo časovo

predchádzalo poukázaniu sumy 10.000,- eur navrhovateľom (apríl 2012).

Vzhľadom na posledné uvádzané súd napokon, bez ohľadu na už konštatovanú viazanosť na opis
rozhodujúcich skutočností v návrhu ma začatie konania a v priebehu celého konania, teda uplatnenie
nároku titulom zmluvy o pôžičke, čím sa aj zaoberal, nemôže súhlasiť s argumentáciou navrhovateľa
v rámci záverečnej reči, z ktorej vyplýva, že nakoľko z výpovede navrhovateľa a zo skutkových
okolností, ktoré boli dokazovaním preukázané, najmä spôsob poskytnutia peňažnej čiastky, jej výšky

a ďalšie okolnosti naznačujú, že navrhovateľ neprejavil vôľu predmetnú čiastku odporkyni darovať, to
znamená, že aj samotné darovanie by musela odporkyňa preukázať a tu absentuje zložka, prejav vôle
navrhovateľa, ani žiadne ďalšie skutkové zistenia nesmerujú k tomu, že išlo o darovanie, samotný prejav
vôletakbolneurčitýanezrozumiteľný.Podľanázorusúduobomzmluvnýmstranámbolprejavvôleurčitý
a zrozumiteľný, vrátane jeho obsahu, rozhodujúce však bolo preukázanie účastníkmi konania tvrdeného

prejavu vôle prezentovanými skutočnosťami, z existencie ktorých vyvodzujú pre seba priaznivé právne
dôsledky.

Riadiac sa vyššie uvádzaným súd návrhu navrhovateľa nevyhovel a v celom rozsahu ho zamietol.

O náhrade trov konania súd s odkazom na § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozhodne do
30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručeniaprostredníctvomtunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,-rozhodovalvylúčenýsudcaalebobolsúdnesprávneobsadený,ibaženamiesto samosudcurozhodoval
senát,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.