Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, October 11, 2012

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 13C/180/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711215410
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Lehotský

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2012:6711215410.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Jurajom Lehotským v právnej veci navrhovateľky:

O. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, XXX XX A., občianka SR, zast. Vlastou Stojkovou, W.. D.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, A. proti odporcovi: C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/X,
XXX XX A., občan SR o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 5400,-- € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 5400,-- € v lehote do 30 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Súd navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Zvolen súdny poplatok za podaný návrh vo
výške 324,- € v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojim návrhom podaným na tunajší súd dňa 25.10.2011 domáhala toho, aby
súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 5400,-- € titulom bezdôvodného obohatenia za užívanie
nehnuteľností jej spoluvlastnícky patriacej za obdobie od 01.11.2009 až do 31.10.2011.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s prednesom zástupkyne navrhovateľky, výsluchom

odporcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Súd z prednesu zástupkyne navrhovateľky Vlasty Stojkovej zistil, že čo sa týka rodinného domu
vedeného na LV č. XXX, k. ú. A., súp. č. XXX v obci A., postaveného na pozemku parc. č. XXXX, tak
ide o rodičovský dom, ktorého pôvodnou vlastníčkou vo výške 3 bola zástupkyňa navrhovateľky, avšak
svoj podiel na predmetnom rodičovskom dome darovala svojej dcére, t. j. navrhovateľke. K uzavretiu
darovacejzmluvydošlovr.2009.Zástupkyňanavrhovateľkykveciuviedla,žeodporcasosvojourodinou

užíva predmetný dom približne 20 rokov. Čo sa týka navrhovateľky, tak táto predmetnú nehnuteľnosť
nemôže užívať. K veci ďalej uviedla, že navrhovateľka sa pokúšala s odporcom dohodnúť, písala mu aj
listy, avšak on na žiadne listy nereagoval. Z toho dôvodu boli nútení podať takýto návrh. Týmto návrhom
sa domáhali vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie predmetnej nehnuteľnosti, a to za podiel
navrhovateľky vo výške 3 k celku s tým, že urobili dopyt na realitnú kanceláriu, ktorá im oznámila,
že podobné domy s obdobnou špecifikáciou sa prenajímajú za cca 300 € bez energií. Z tohto dôvodu
požadovali 3 z tohto nájmu, a to vo výške 225 € mesačne za obdobie od 01.11.2009 až do 31.10.2011.

Domáhali sa teda zaplatenia bezdôvodného obohatenia za 24 mesiacov v celkovej výške 5400 €. K
veci uviedla, že navrhovateľka bola nútená podať takýto návrh, nakoľko predmetný rodinný dom
nemôže žiadnym spôsobom užívať a nemala inú možnosť. Ďalej k veci uviedla, že pred tunajším súdomprebieha konanie vo veci 7C 28/2011, v ktorom navrhovateľka podala návrh o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam.

Súdzprednesuodporcuzistil,žetentožiadanávrhzamietnuťvcelom rozsahu,nakoľkosnímnesúhlasí.
K veci uviedol, že jeho rodičia začali stavať predmetný rodinný dom v r. 1970. K veci uviedol, že on
nesúhlasí ani s výškou nájmu tak, ako to požaduje navrhovateľka. K veci uviedol, že predmetný rodinný
dom užíva on, nakoľko si ho staval sám pre seba.

Na poslednom pojednávaní konanom dňa 11.10.2012 zástupkyňa navrhovateľky k veci uviedla, že v
období, ktoré je predmetom tohto konania, t. z. od novembra 2009 do októbra 2011 navrhovateľka
predmetné nehnuteľnosti žiadnym spôsobom neužívala. Zástupkyňa navrhovateľky ďalej k veci uviedla,
že ona najskôr nadobudla predmetné nehnuteľnosti darovacou zmluvou v r. 2004 v 1 od svojej matky,
ktorá jej darovala svoje podiel, a to hlavne z toho dôvodu, že v tom období sa výlučne o matku starala
ona. K veci ďalej uviedla, že v prípade úspechu v spore si neuplatňujú žiadne trovy konania.

Na poslednom pojednávaní konanom dňa 11.10.2012 odporca k veci uviedol, že do predmetného
rodinného domu, ktorý je predmetom tohto konania, sa nasťahoval v r. 1970 s tým, že do tohto
rodinného domu sa nasťahovali aj jeho rodičia a nasťahovala sa aj jeho sestra Vlasta Stojková, W..
D., t. z. zástupkyňa navrhovateľky. K veci ďalej uviedol, že v predmetnom rodinnom dome po rozvode

manželstva jeho rodičov v r. 1988 ostal bývať sám s jeho otcom, nakoľko jeho matka nežila s nimi v
tomto rodinnom dome od r. 1978. K veci ďalej uviedol, že on o tom, že jeho matka darovala predmetný
podiel, t. z. polovicu z tohto rodinného domu zástupkyni navrhovateľky nevedel a dozvedel sa to až
v čase priebehu dedičského konania po ich nebohom otcovi Š. D.. Odporca mal takú vedomosť, že
vlastníkom tohto rodinného domu je on a bližšie sa o to nikdy nezaujímal. K veci ďalej uviedol, že jeho

otec bol negramotný, nevedel čítať a písať, teda on sa nezaujímal, že na kom je písaný predmetný
rodinný dom. Odporca k veci uviedol, že je pravda, že v období od novembra 2009 do októbra 2011
predmetné nehnuteľnosti navrhovateľka neužívala, nakoľko tvrdil, že predmetné nehnuteľnosti patria
jemu a ďalej tvrdil, že dohoda medzi jeho rodičmi bola taká, že jemu bude tento rodinný dom patriť,
ktorý je predmetom tohto konania a jeho sestre, t. j. zástupkyni navrhovateľky, bude patriť ďalší rodinný

dom, ktorý je postavený na otcovom pozemku a v ktorom aj doteraz zástupkyňa navrhovateľky býva a
tento bol prepísaný na zástupkyňu navrhovateľky ešte v r. 2002, ide avšak o iné nehnuteľnosti, ktoré nie
sú predmetom tohto konania. Na základe vyššie uvedeného žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť.

Súd z výpisu z LV č. XXX Správa katastra A., okres A., obec A., k. ú. A. zistil, že navrhovateľka je

vlastníčkou nehnuteľnosti v podiele 3 a odporca je vlastníkom nehnuteľnosti v podiele 1. Ide o parc. č.
XXXX vo výmere 142 m2 zastavané plochy a nádvoria a o parc. č. 3569 vo výmere 324 m2 zastavané
plochy a nádvoria. Ďalej ide o stavby súp. č. XXX na parc. č. XXXX. Navrhovateľka sa stala vlastníčkou
predmetných nehnuteľností na základe darovacej zmluvy V XXX/XXXX-XXX/XXXX a odporca sa stal
vlastníkom predmetných nehnuteľností na základe dedičského rozhodnutia 16D 645/2007.

Súd z oznámenia realitnej kancelárie Maxreal s.r.o., Študentská 14, 960 01 Zvolen zo dňa 24.03.2011
zistil, že k tomu dňu sa domy v uvedenej lokalite a s podobnou špecifikáciou a výmerou prenajímajú
za cca 300 € bez energií. Vrámci tohto potvrdenia realitnej kancelárie je podrobne opísaná predmetná
nehnuteľnosť.

Súd z listinného dôkazu označeného ako návrh na uzavretie zmluvy a žiadosť o vydanie bezdôvodného
obohatenia zistil, že navrhovateľka vyzývala týmto podaním zo dňa 22.08.2011 odporcu na vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 225 € mesačne odo dňa 01.09.2009 za užívanie predmetnej
nehnuteľnosti, a to vo výške svojho podielu.

Súd ďalej zo správy realitnej kancelárie AKM Kapital, s.r.o., Sládkovičova 1, Zvolen zistil, že ich
realitná kancelária v rozhodnom období nesprostredkovala prenájom nehnuteľností, ktorý by vyhovoval
podmienkam žiadosti súdu. Z tohto dôvodu sa nemohli vyjadriť k reálnej trhovej cene nájmu.

SúdzoznámeniarealitnejkancelárieKrásnebývanie,s.r.o.,Záhonok1195/17,Zvolenzistil,ženadanom
lokálnom trhu nie je evidovaný žiadny dopyt alebo ponuka nájmov rodinných domov. Vychádzajú preto
pri určovaní hodnoty nájmu z cien za nájom troj a štvor izbových bytov v Detve, resp. vo Zvolene, a tú
stanovili odhadom na 400 € a s energiami za mesiac.Súd z oznámenia realitnej kancelárie REALSK s.r.o. Kozáčeka 6, Zvolen zistil, že neevidujú v ich
portfóliu, ani v minulosti neevidovali podobnú nehnuteľnosť, a preto nie je možné vykalkulovať súdom

požadované údaje na odbornej úrovni.

Súd z oznámenia realitnej kancelárie Pekné reality, s.r.o., Školská 417/19, Zvolenská Slatina zistil, že
realitná kancelária vznikla k 07.02.2012 a v období, ku ktorému sa vzťahu uvedená výzva, spoločnosť
Pekné reality, s.r.o. nepôsobila na trhu s nehnuteľnosťami, a preto nemôžu dať písomné stanovisko k

reálnej trhovej cene nájmu rodinného domu.

Súd z darovacej zmluvy uzatvorenej dňa 30.04.2009 zistil, že v tejto darovacej zmluve vystupovala
ako darca Vlasta Stojková, W.. D., t. z. zástupkyňa navrhovateľky a navrhovateľka ako obdarovaná.
Predmetom tejto darovacej boli nehnuteľnosti, a to:
- rodinný dom súp. č. XXX v obci A., postaveného na pozemku C-KN parc. č. XXXX,

- pozemku C-KN parc. č. XXXX - zast. plocha a nádvoria o výmere 142 m2, na ktorom je rodinný dom
súp. č. XXX postavený a
- pozemku C-KN parc. č. XXXX vedeného v častiach ako zastavané plochy a nádvoria o výmere 162
m2 a zastavené plochy a nádvoria o výmere 162 m2,
atovpodiele1kcelkuavpodiele1kcelku,t.j.celkom3kcelkustým,žetietonehnuteľnostisúzapísané

na darcu v podiele 1 k celku a v podiele 1 k celku na Správe katastra A. LV č. XXX pre obec A., k. ú. A..
Správa katastra A. povolila vklad na základe tejto darovacej zmluvy dňa 19.06.2009 pod č. V XXX/XX.

Súd ďalej zo znaleckého posudku č. 40/2012 (ZP) založeného v spise Okresného súdu Zvolen 7C
28/2011 zistil, že zo záverov tohto znaleckého posudku vyplýva, že predmetné nehnuteľnosti majú

všeobecnú hodnotu 55 800 € s tým, že súd konštatuje, že ide o identické nehnuteľnosti, ktoré sú
predmetom tohto konania. Na str. 4 predmetného ZP znalkyňa uviedla, že výpočet všeobecnej hodnoty
porovnávaním nie je možné vykonať, pretože pre daný typ nehnuteľnosti nemal znalec k dispozícii
podklady pre porovnávanie, preto určila všeobecnú hodnotu nehnuteľností polohovou diferenciáciou.

Po zákonnom poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. zástupkyňa navrhovateľky nežiadala vo veci doplniť
dokazovanie, odporca žiadal doplniť dokazovanie výsluchom svedkov S. V. bytom A., J. Č.. XXXX/X,
ďalej svedka S. D. bytom A., J. XX/X a svedka A. V., bytom A., Š. XX/XX s tým, že títo svedkovia mali
byť vypočutí k tomu, že zástupkyňa navrhovateľky má kde bývať a že pre ňu rodičia postavili dom.

Občiansky súdny poriadok ukladá účastníkom konania povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. Súd ale rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov
na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na
vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy
vecou súdu a nie účastníkov konania.

Podľa názoru súdu návrh na doplnenie dokazovania zo strany odporcu ohľadne vypočutia vyššie
označených svedkov nebolo potrebné vykonať vzhľadom na doteraz vykonané dokazovanie, a preto
súd návrh na doplnenie dokazovania zamietol a vyhlásil dokazovanie za skončené.

Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na
právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci
väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda

nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

Právo spoluvlastníka na náhradu za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcemu jeho
spoluvlastníckemu podielu je dané zákonom a ktoré vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, t. j. z práva spoluvlastníka podieľať sa na užívaní spoločnej veci v miere zodpovedajúcej jeho

podielu. Ak neumožňujú existujúce pomery niektorému spoluvlastníkovi plnú realizáciu tohoto práva,
prislúcha mu za to zodpovedajúca náhrada.Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným

obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, ktorej
dôsledkom je povinnosť vydať všetko, čo bolo plnením bez právneho titulu nadobudnuté. Problémy
s vydaním predmetu bezdôvodného obohatenia spravidla nenastanú v prípadoch, keď plnenie bolo

poskytnuté vo veciach alebo peniazoch alebo spôsob a rozsah plnenia, ktoré má byť vydané, je zrejmý.
Iná je situácia tam, kde plnenie má charakter nehmotný, takže ho nie je možné vydať. Citované
ustanovenie § 458 ods. 1 veta druhá výslovne upravuje, že vtedy sa poskytuje peňažná náhrada, ktorá
musí zodpovedať peňažitému oceneniu získaného obohatenia. V prípade, že spoluvlastník neužíva
(nemôže užívať) spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcemu jeho spoluvlastníckemu podielu bez toho,

že by medzi ním a druhým spoluvlastníkom alebo ostatnými spoluvlastníkmi bola uzatvorená nájomná
alebo iná zmluva, spočíva obohatenie druhého spoluvlastníka (ostatných spoluvlastníkov) v užívaní
väčšieho rozsahu predmetu spoluvlastníctva (než ktorý zodpovedá jeho spoluvlastníckemu podielu) bez
platenia náhrady za užívanie tohto podielu. Vzhľadom na to, že spoluvlastník, ktorý takto vec užíva nad
rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, nie je schopný toto spotrebované plnenie v podobe výkonu

práva nájmu vrátiť, musí poskytnúť peňažitú náhradu ako ekonomickú protihodnotu toho, čo nemôže byť
vydané. Pretože výšku obvyklej odmeny za užívanie nehnuteľnosti nebolo možné pri neexistencii trhu s
bytmi a s prenájmom nehnuteľností objektívne zistiť, okresný súd určil výšku bezdôvodného obohatenia
získaného odporcom podľa § 136 O.s.p. vychádzajúc pri tom o správu realitnej kancelárie MAXREAL
s.r.o. Študentská 14, Zvolen z č. l. 4 spisu, podľa ktorej by výška nájmu podľa popisu rodinného domu

v uvedenej lokalite a s podobnou špecifikáciou a výmerou, predstavovala sumu 300 € bez energií. Na
základe toho uzatvoril súd, že odporcovi vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške 225 € mesačne, čo
predstavuje 3 podiel navrhovateľky, čo za dobu od 01.11.2009 do 31.10.2011, t. z. za 24 mesiacov,
predstavuje 24 x 225 € priznanú sumu 5400 €.

Súd na základe vyššie uvedeného návrhu navrhovateľky vyhovel a zaviazal odporcu na zaplatenie
bezdôvodného obohatenia v celkovej výške 5400,-- € v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Súd zároveň rozhodoval aj o trovách konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a keďže navrhovateľka bola

v konaní úspešná, avšak žiadne trovy si neuplatnila, súd rozhodol tak, že navrhovateľke náhradu trov
konania nepriznal.

Zároveň súd aplikoval zákonné ustanovenie § 2 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch, a keďže
navrhovateľka bola oslobodená od platenia súdneho poplatku a odporca v konaní nebol úspešný, súd

ho zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh vo výške 324,-- € v lehote do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá

veta O. s. p.).

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu

nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej vecisa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví

kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších

predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.

1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), t. j.

1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,

4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).