Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. september 2011

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 9C/92/2001

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5701899923
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Ilgová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2011:5701899923.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Ilgovou v právnej veci navrhovateľa: P. G., nar.

XX.X.XXXXX, bytom V. Č.. XXX, právne zastúpeného Mgr. Barborou Kleinovou Bučkovou, advokátkou
so sídlom v Martine, Severná ul.č. 14 proti odporcovi v rade 1/ T. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. Č.. XXX
avrade2/T.Q.,nar.XX.XX.XXXX,bytomV.Č..XXX,obajaprávnezastúpeníJUDr.KristínouJošthovou,
advokátkou so sídlom v Žiline, Námestie M. R. Štefánika č. 10 v konaní o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti a vzájomnom návrhu odporcov, takto

r o z h o d o l :

Navrhovateľ je výlučným vlastníkom parc. C. Č.. XXX/X - orná pôda o výmere
453 m2 v k.ú. V., ktorá je zapísaná u Správy katastra F. podľa grafickej prílohy č. 10 znaleckého posudku

č. 8/2009 znalca D.. E. K., ktorý je súčasťou tohto rozsudku.

Vzájomný návrh odporcov súd zamieta v celom rozsahu.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, podaným na tunajšom súde, sa navrhovateľ pôvodne domáhal určenia priebehu hranice
medzi pozemkom, ktorého vlastníkom je on a pozemkom, ktorého vlastníkmi sú odporcovia. Vo svojom
podaní uviedol, že chyba sa stala v roku 1976, kedy pri mapovaní bola chybne zameraná západná

hranica parcely navrhovateľa č. XXX ako rovná bez lomových bodov, vyznačených v geometrickom
pláne č. 014-24-409-920-58. Podaním zo dňa 18.4.2011 zmenil návrh na začatie konania tak, že žiadal
určiť, že práve on je výlučným vlastníkom nehnuteľností - pozemku parc. CKN č. XXX/X - orná pôda o
výmere 453 m2 v k.ú. V., ktorý je zapísaný u Správy katastra F. podľa grafickej prílohy č. 10 znaleckého
posudku č. 8/2009 znalca D.. E. K., ktorý bude súčasťou rozsudku. Svoj návrh odôvodnil tým, že nakoľko
odporcovia sú zapísaní ako bezpodieloví spoluvlastníci pozemku - parc. C. Č.. XXX-orná pôda o výmere
2028 m2 v k.ú. V. na LV č. XXX, je nútený domáhať sa určenia svojho vlastníckeho práva. V zmene

návrhu na začatie konania uviedol, že v prebiehajúcom v súdnom konaní už bolo preukázané, že
odporcovia nemôžu byť spoluvlastníkmi celej parc. C. Č.. XXX, pretože nemajú žiadny právny titul na
nadobudnutie vlastníctva k časti parc. C. Č.. XXX, ktorá je v znaleckom posudku č. 8/2009 znalca D.. E.
K. vyznačená ako parc. C. Č.. XXX/X. Nakoľko v tomto prípade majú tak navrhovateľ ako aj odporcovia
zapísané vlastnícke právo k pozemku, ktorý je v Znaleckom posudku označený ako C. pare, č. XXX/X,
a teda vo vzťahu k určeniu vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti ide o zápis duplicitného vlastníctva
je potrebné, aby sa navrhovateľ svojho nároku domáhal žalobou o určenie vlastníckeho práva k spornej

ploche. Existencia naliehavého právneho záujmu, ktorú je potrebné v tomto prípade v konaní nielen
uviesť, ale aj preukázať, je daná ochranou porušeného vlastníckeho práva navrhovateľa a potrebou
zaznamenaniasprávneho údajuovlastníckomprávenavrhovateľadokatastranehnuteľností.Vprípade,
ak medzi vlastníkmi susedných pozemkov dochádza k nezrovnalostiam ohľadne určenia vlastníckehopráva k určitému pozemku, je daný naliehavý právny záujem na podaní žaloby o určenie vlastníckeho
práva k predmetnej (medzi vlastníkmi spornej) časti pozemku. Súd navrhovanú zmenu žaloby pripustil
uznesením zo dňa 11.5.2011.

Dňa18.11.2010bolsúdudoručenývzájomnýnávrhodporcov,ktorížiadali,abysúdurčil,žeoninadobudli
vlastnícke právo k parc.č. XXX/X-orná pôda o výmere 453 m2, novovytvorenej geometrickým plánom č.
9C 92/2001 zo dňa 6.5.2009 D.. E. K. vydržaním.

Súd vo veci rozhodol na základe výpovede účastníkov konania, znaleckým dokazovaním, vyjadrením
Okresného úradu v Martine, katastrálneho odboru zo dňa 2.3.2001 a listinnými dôkazmi, nachádzajúcimi
sa v súdnom spise (najmä výpisom z pozemkovej knihy zo dňa 17.1.1961, darovacou zmluvou N 146/73,
rozhodnutím D 204/72, notárskou zápisnicou 211/88, osvedčením D 209/97, geometrickým plánom zo
dňa 21.1.1999, stanoviskom k listu zo dňa 14.3.2001, mapovým listom, LV č. XXX) a zistil nasledujúci
skutkový stav:

Podľa kúpnej zmluvy zo dňa 17.1.1961 vlastníčka pkn. parcely č. XXX/X P. D. predala T. Q. a manželke
T.,rod.F.časťpredmetnejparcelyovýmere180m2(označenejakoparc.č.XXX/X)podľageometrického
plánu OUGK v Žiline - OMS v Martine zo dňa 12.10.1959 č. 014-24-409-920-58. Uvedená zmluva
bola schválená Okresným národným výborom odborom výstavby v Martine dňa 3.6.1961 pod č. Výst.

629/1960 a registrovaná Štátnym notárstvom v Martine dňa 23.10.1961 pod č. Pr 162/61. Táto zmluva
však nikdy nebola zapísaná do katastra nehnuteľností, ani do pozemkovej knihy. T. Q. s manželkou T. na
zápis svojho vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností až následne predložili notársku zápisnicu P..
F. L. zo dňa 20.6.1988, sp.zn. N 211/88, NZ 238/88, ktorou sa osvedčuje vlastníctvo k parcele, označenej
v geometrickom pláne č. 014-24-409-920-58 ako parcela č. 695/6 o výmere 792 m2. Pretože v roku 1976

bolo v kat. úz. V. vykonané technicko-hospodárske mapovanie /THM/, bolo potrebné parcelu č. XXX/X
pred zápisom do KN zidentifikovať na stav po tomto mapovaní. Podľa identifikácie je parcela č. XXX/X
identická s parcelou č. XXX o výmere 533 m2. Zápis bol prevedený na LV č. XXX pre k.ú. V.. T. Q. s
manželkou T. následne predložili na zápis do katastra nehnuteľností kúpnu zmluvu, napísanú P.. F. L.
na Štátnom notárstve v Martine dňa 14.12.1988 č. N 451/88, NZ 511/88, na základe ktorej bol vykonaný

zápis parciel č. XXX T. XXX na list vlastníctva č. XXX v k.ú. V.. V kúpnej zmluve kupujú T. Q. s manželkou
od vlastníkov pkn. parcely č. XXX/X, uvedených v pkn vložke č. XXX časť pkn. parcely XXX/X označenej
podľa geometrického plánu č. 244-253-834-88 ako parcela č. XXX o výmere 533 m2 a parcela č. XXX
o výmere 2028 m2. Zmluva je platná, registrovaná Štátnym notárstvom v Martine pod č. RI 178/89.

Pkn. parcela č. XXX/X evidovaná v pkn. vložke č. XX pre k.ú. V. vo vlastníctve P. D. prešla rozhodnutím
Štátneho notárstva v Martine zo dňa 13.7.1972 v konaní o dedičstve po poručiteľke P. D., rodenej O. č.
D 204/72 do vlastníctva dcéry poručiteľky F. G., rodenej D. a následne osvedčením o dedičstve P.. V. A.
č. D 209/97, Dnot 83/1997 zo dňa 9.1.1998 do vlastníctva P. G. v podiele 1/1. V katastri nehnuteľností
je vlastníctvo pkn. parcely č. XXX/X zapísané na LV č. XXX s poznámkou parcela v KN neidentická.

Následne v januári 1999 bol firmou Geodet Martin vyhotovený geometrický plán č. 114/99 na obnovenie
hraníc časti pôvodnej parcely č. XXX/X do katastra nehnuteľností. Podľa vytýčenia hraníc parcely č.
XXX/X firmou Geodet sa vlastníctvo pkn. parcely XXX/X nadobudnuté z pkn. vložky č. XX titulom
rozhodnutia Štátneho notárstva v Martine zo dňa 13.7.1972 v konaní o dedičstve po poručiteľke P. D.,

rodenej O. č D 204/72 a osvedčenia o dedičstve P.. V. A. č. D 209/97, Dnot 83/1997 zo dňa 9.1.1998
prekrýva s vlastníctvom časti pkn. parcely č. XXX/X z pkn. vložky č. XXX podľa GP č. 244-253-834-88,
nadobudnutým kúpnou zmluvou RI 178/89 ako parcely č. XXX a XXX o výmere 533 m2 a 2028 m2 a
duplicitne aj kúpnou zmluvou zo dňa 17.1.1961 a zámennou zmluvou zo dňa 10.2.1961 ako parcela č.
XXX/X o výmere 792 m2, potvrdenými osvedčením N 211/98, NZ 238/88 do vlastníctva T. Q. a manželky

T..

Vzhľadom na uvedené, na správne určenie priebehu vlastníckej hranice vznikla potreba vyhotoviť nový
geodetický doklad (vytyčovací náčrt resp. znalecký posudok), ktorým bude určená poloha vlastníckej
hranice na mape katastra nehnuteľností a bude vytýčený jej priebeh v teréne. V tomto smere súd

konštatuje, že katastrálny orgán je kompetentný rozhodnúť v zmysle § 48 až 51 zákona o katastri
nehnuteľností o určení priebehu hranice len po technickej stránke, keď je potrebné hranicu pozemku
len rekonštruovať z dôvodu, že táto sa stala postupom času neurčitou a k porušeniu vlastníckych práv
nedošlo. Nedostatok právomoci katastrálnych orgánov podporuje aj názor Najvyššieho súdu SR, ktorýje vyjadrený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. augusta 1997, sp.zn. 1 Cdo 11/97,
podľa ktorého určenia priebehu hraníc sa v administratívnom konaní (§ 48 a nasl. zákona č. 162/1995
Z. z.) možno domáhať v prípadoch, ak nedošlo súčasne aj k porušeniu vlastníckeho práva a pôvodnú

hranicu medzi susediacimi pozemkami treba len rekonštruovať. Ak však došlo k porušeniu vlastníckeho
práva, vlastník má právo domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva aj návrhom na určenie hranice
medzi jeho pozemkom a pozemkom susediacim; v takomto prípade totiž ide o určenie, komu z vlastníkov
susediacich pozemkov patrí sporná plocha.

Na zistenie príčin spornosti zápisov v katastrálnom operáte a určenie spornej plochy súd uznesením
zo dňa 5.8.2004 ustanovil vo veci znalca z odboru geodézia a kartografia, odvetvia geodézia D.. E. K.,
ktorému určil úlohu vymedziť, v ktorej časti dochádza k zásahu do vlastníckych práv navrhovateľa zo
strany odporcov a následne určiť priebeh hranice medzi pozemkami v k.ú. V. - parc.č. XXX/X,X, parc.č.
XXXX/XX a parc. KN č. XXX a XXX. Po vykonaní znaleckého dokazovania mal súd preukázané, že pred
podaním žaloby o určenie vlastníckej hranice časť pozemku registra KN-E č.p. XXX/X, zapísaná na LV

č. XXX pre k.ú. V. na navrhovateľa bez majetkovej podstaty, (t.j. zapísané poznámkou "Nehnuteľnosť
Pkn. vl. XX zbytok pkn. p.č. XXX/X neidentická uvedená v listine - D 204/72 - 2/73, 92/99) je duplicitne
evidovaná ako parc. registra KN - C č. XXX na LV č. XXX pre k.ú. V. na odporcu. Uvedený záver vyplýva
z konštatovania znalca (znalecký posudok str. 3).

K predmetným skutočnostiam je nutné poukázať na znalecký posudok D.. K., ktorý na zistenie príčiny
duplicitného evidovania časti parc.č. XXX/X zisťoval celú genézu vývoja tejto parcely od zápisu do PKN
vl. č. XX v roku 1930 - Č.d. XXXX/XX do posledného zápisu v katastri, najmä po stránke technickej,
pričom genéza bola nasledovná:
1) Prvý zásah do PKN parcely XXX/X bol prevádzaný v roku 1959 keď geometrickým plánom č. XXX-

XX-XXX-XX-XX bola vytvorená stavebná parcela podľa PKN č.p. XXX/X a podľa stavu katastrálneho
XXX/XX o výmere 792 m2, ktorá sa skladala z dvoch dielov, t.j. z parcely č. XXX/X - 180 m2 a z parcely č.
XXX/X - 612 m2. Na 180 m2 diel bola registrovaná zmluva Štátneho notárstva pod číslom Pr 162/1961,
ale do pozemkovej knihy zapísaná - prevedená nikdy nebola.
2) Druhý zásah do PKN parcely XXX/X, ktorá už po rozhodnutí Štátneho notárstva v Martine zo dňa

13.7.1972 v konaní o dedičstve po poručiteľke P. D., rodenej O. č. D 204/72 bola zapísaná na LV č. XXX
pre k.ú. V., bol prevedený v roku 1973, keď geometrickým plánom č 762-083-4-73 boli vytvorené dva
stavebné pozemky - parc.č. XXX/X o výmere 800 m2 a parc.č. XXX/X o výmere
800 m2, ktoré boli na základe darovacích zmlúv, registrovaných pod č. Rl 262/73 a Rl 263 zapísané do
katastra nehnuteľností na list vlastníctva.

3) Tretí zásah do PKN parcely XXX/X bol prevedený odporcami predložením notárskej zápisnice P.. F.
L. zo dňa 20.6.1988 sp.zn. N 211/88, NZ 238/88, ktorou sa osvedčuje vlastníctvo k parcele označenej
v geometrickom pláne č. 014-24-409-920-58 ako parcela č. XXX/X o výmere 792m2. Pretože v roku
1976 bolo v k.ú. V. vykonané technicko-hospodárske mapovanie (THM), bolo potrebné parcelu č. XXX/
X pred zápisom do katastra nehnuteľností zidentifikovať na stav po tomto mapovaní. Podľa identifikácie

a osvedčenia je parcela č. XXX/X identická s parcelou č. XXX o výmere 533 m2 a zápis bol prevedený
na LV č. XXX. Z tohto vyplýva, že z výmery 180 m2, ktorá bola odkúpená Pr 162/1961 bolo pojatých
do parc. č. XXX 116 m2.
4) Štvrtý zásah do PKN parcely XXX/X bol, keď odporca predložil na zápis do katastra nehnuteľností
kúpnu zmluvu zo dňa 14.12.1988 č. N 451/88, NZ 511/88, registrovanú pod č. Rl 178/89, na základe

ktorej bol vykonaný zápis parcely č. XXX na LV č. XXX. Zmluva bola vyhotovená na základe
geometrického plánu č. 244-253-834-88 zo dňa 26.9.1998, pri ktorom vyhotoviteľ identifikoval PKN
parceluč.XXX/XnaparceluregistraKN-Cč.XXX,ktorábolazameranápriTHMvroku1976tak,akobola
užívaná a nie vlastnená. Vyhotoviteľ geometrického plánu nepostrehol, že v roku 1959 pri geometrickom
pláne č. 014-24-409-92-58 bolo pre vysporiadanie pozemku pre odporcu vykázaný diel o výmere 180

m2, a tiež že hranica PKN parcely č. XXX/X nenadväzuje plynule, ale s odskokom. Nezobral do úvahy
zbytkovú časť z vykúpenej Pr 1621/1961 PKN parcely č. XXX/X o výmere 64 m2, ktorá ostala po zápise
osvedčenia.
5) Piaty zásah do PKN parcely č. XXX/X bol, keď celú pôvodnú parcelu po odpočítaní hore uvedených
záberov si navrhovateľ dal vyhotoviť geometrický plán č. 35075953-114/99 zo dňa 3.2.1999 na

obnovenie hraníc celej pôvodnej parcely. Vyhotoviteľ uvedeného geometrického plánu zistil, že nemôže
obnoviť hranice celej pôvodnej PKN č. XXX/X, nakoľko východná strana obnovovanej PKN parcely
zasahuje do pozemku odporcov.Zo záverov znaleckého dokazovania jednoznačne vyplynula skutočnosť, že zo strany odporcov je zásah
do vlastníckych práv navrhovateľa po celej dĺžke spoločnej hranice medzi pozemkami p.č. XXXX/XX a
XXX vyznačenými bodmi v prílohe znaleckého posudku č. 1, 467 - 4, 33 - 26, 33 - 64 o výmere 454,8 m2,

v geometrickom pláne vyznačené ako parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere 453 m2. Odporcovia sa však
s výsledkami znaleckého dokazovania nestotožnili a tvrdili, že z ich strany nedochádza k zasahovaniu
do vlastníckych práv navrhovateľa po celej dĺžke spoločnej hranice medzi pozemkami parc. XXXX/XX
a XXX vyznačenými bodmi v prílohe znaleckého posudku. Odporcovia na svoju obranu uvádzali, že aj
druhý sused v dolnej časti - Ľ. J., má tú istú výmeru ako majú oni, pričom túto výmeru mali aj v období,

keď kupovali tú nehnuteľnosť a ktorú od roku 1961 užívajú. Na hranici už spomínaných pozemkov č.
XXXX/XX a XXX sa nachádza kopa kamenia, ktorá tam je minimálne 50 rokov, pričom tiež uviedli, že
táto skládka kameňov vznikala postupne takým spôsobom, že keď sa z ornej pôdy dávali kamene preč,
tak všetci vlastníci tieto kamene na tú skládku odnášali a postupne skládka vznikala. Súd vzhľadom na
tieto tvrdenia odporcov vykonal dokazovanie aj ohliadkou na mieste samom dňa 24.5.2011. Z uvedenej
ohliadky na mieste samom však nemal preukázané, že táto medza by mala tvoriť spornú hranicu medzi

pozemkami, nakoľko vzhľadom na jej vzhľad a umiestnenie mohla počas desiatok rokov, počas ktorých
vznikala, byť posúvaná, a to najmä v dôsledku orby. Závery znaleckého posudku podľa názoru súdu
nespochybnila ani výpoveď svedka H. F..

Súd sa stotožnil so závermi znaleckého posudku D.. K., nakoľko odporcovia nepreukázali nesprávnosť

jeho zistení. Znalec jasným a dostatočne zrozumiteľným spôsobom popísal, kedy došlo k chybe pri
zápise vlastníckych vzťahov do katastra nehnuteľností. Iba tvrdenia resp. vysvetlenia odporcov tento
dôkaz podľa názoru súdu nemôžu spochybniť. Ani výsluch pôvodného geodeta D.. M. P. pochybnosti
o správnosti znaleckého posudku D.. K. nepriniesol, ba naopak súd utvrdil v názore, že vyhotoviteľ
geometrického plánu č. 244-253-834-88 zo dňa 26.9.1998 nepostrehol, že v roku 1959 pri geometrickom

pláne č. 014-24-409-92-58 bolo pre vysporiadanie pozemku pre odporcu vykázaný diel o výmere 180
m2, tiež že hranica PKN parcely č. XXX/X nenadväzuje plynule, ale s odskokom. Nezobral do úvahy
zbytkovú časť z vykúpenej Pr 1621/1961 PKN parcely č. XXX/X o výmere 64 m, ktorá ostala po zápise
osvedčenia.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje ; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neoprávnene zadržuje.

Vlastník sa môže domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva predovšetkým návrhom na vydanie veci,

návrhom na zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva, ako aj návrhom na určenie vlastníckeho práva,
ak má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Z okruhu určujúcich návrhov na ochranu
vlastníckehoprávanemožnovylúčiťaninávrhnaurčeniehranicemedzispornýmipozemkami.Vtakomto
prípade totiž ide o vzájomné vymedzenie predmetu dvoch vlastníckych práv a slová "určenie hranice"
treba považovať za vyjadrovací spôsob, ktorým tak účastníci, ako aj súd, majú na mysli určenie, ktorá

časť zo spornej plochy v prírode, ktorému z vlastníkov susedných pozemkov patrí.

Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa
rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem.

V zmysle citovaného ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p. sa navrhovateľ môže na súde úspešne domáhať
určenia svojho práva len vtedy, ak má na takomto určení naliehavý právny záujem. Naliehavý právny
záujem je ustálenou súdnou praxou definovaný ako stav objektívnej právnej neistoty. Otázku existencie
naliehavého právneho záujmu si súd musí vyriešiť z úradnej povinnosti a to predtým, než sa začne

zaoberať vecou samou. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi: odporcom
je popieraná existencia (príp. neexistencia) práva, či právneho pomeru navrhovateľa, teda je tu stav,
že právo resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný; jestvuje ohrozenie práva či právneho
vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia navrhovateľa, ktorý nemožno odstrániť inak len
určovacím výrokom; jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho

vzťahu. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s vyriešením otázky, či
sa žalobou s daným petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva alebo právnej neistoty.V danom prípade súd považoval naliehavý právny záujem navrhovateľa na určení jeho vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti za daný a dostatočne preukázaný, nakoľko tento je daný vždy, ak sa vlastník
pozemku snaží prostredníctvom súdneho konania získať právne relevantný doklad, na základe ktorého

by dosiahol zmenu zapísaného údaju o vlastníckom práve v katastri nehnuteľností. V prípade, ak medzi
vlastníkmi susedných pozemkov dochádza k nezrovnalostiam ohľadne určenia vlastníckeho práva k
určitému pozemku, je daný naliehavý právny záujem na podaní žaloby o určenie vlastníckeho práva k
predmetnej (medzi vlastníkmi spornej) časti pozemku.

Súd vzhľadom na vykonané dokazovanie mal jednoznačne preukázané, že vlastníkom spornej časti,
ktorá bola znalcom D.. K. v znaleckom posudku definovaná ako parc.č. XXX/X o výmere 453 m2, je
navrhovateľ. K strate jeho vlastníckeho práva nemohlo dôjsť na základe chybného zápisu do katastra
nehnuteľností. Súd však vzhľadom na obranu odporcov a ich vznesený vzájomný návrh preskúmaval
aj skutočnosť, či odporcovia k spornej časti - parc.č. XXX/X v k.ú. V. nenadobudli vlastnícke právo
vydržaním.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal
vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Vydržanie patrí k všeobecným originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo
predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je

vlastníkom. Predmetom vydržania môže byť hnuteľná aj nehnuteľná vec (vrátane bytov a nebytových
priestorov), ktorá je individuálne určená. Týmto predmetom nemôže byť len sporná časť veci (napr.
sporný pruh pozemku, priechod a pod.). K zákonným predpokladom vydržania patria:
a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu,
b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas

zákonom ustanovenej doby, ktorá je pri nehnuteľnostiach desať rokov. Prekážkou nepretržitosti nie je
právne nástupníctvo, pretože právny nástupca si do vydržacej doby môže započítať aj dobu, po ktorú
vec oprávnene držal jeho právny predchodca. Plynutie vydržacej doby je pretrhnuté vtedy, ak držiteľ
prestane byť dobromyseľný alebo prestane nakladať s vecou ako so svojou.

Kto je oprávneným držiteľom upravuje § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak je
držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom
oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Z uvedeného ustanovenia teda vyplýva, že oprávnená držba je výlučne takým faktickým stavom, pri

ktorom sú súčasne splnené tieto pojmové znaky:
a) Dobromyseľnosť držiteľa, že mu vec patrí, ktorá vychádza z presvedčenia držiteľa o tom, že mu vec
patrí, a z toho, že toto presvedčenie má oporu v skutkových okolnostiach, ktoré nasvedčujú tomu, že
vec by mohla držiteľovi vlastnícky patriť. Z toho vyplýva, že dobromyseľnosť je vylúčená u toho, kto sa
vedome zmocní veci protiprávne.

b) Ak držiteľ vykonáva držbu v rovnakom rozsahu ako vlastník, vykonáva oprávnenia patriace do obsahu
vlastníckeho práva, t.j. držiteľ nakladá s vecou ako so svojou. Súčasne však musí existovať úkon, ktorým
bola vec držiteľovi fakticky odovzdaná do užívania. Na záver o tom, že držiteľ nakladá s vecou ako
so svojou, sa nevyžaduje zmluva ani rozhodnutie štátneho orgánu. Prekážkou nie je ani to, že držiteľ
dočasne vec neužíva, prípadne ju užíva iba občas. Stačí, aby pri faktickom ovládaní veci mal kedykoľvek

možnosť vykonávať držbu rovnako, ako vlastník vykonáva svoje vlastnícke práva.

Z analýzy týchto dvoch pojmových znakov oprávnenej držby vyplýva, že v každom prípade nemožno
úplne jednoznačne určiť, či je držba oprávnená alebo neoprávnená. Tieto pochybnosti hmotnoprávne
rieši ustanovenie o vyvrátiteľnej právnej domnienke, že v pochybnostiach sa predpokladá, že držba je

oprávnená. Opodstatnenosť tejto právnej domnienky vychádza z poznatku, že dôkaz o stave mysle
držiteľa sa vytvára len nepriamo, úsudkom z iných dôkazov, a z hľadiska procesného dokazovania
je preto v prípade pochybností vhodnejšie vychádzať z dobromyseľnosti držiteľa a dôkazné bremeno
preniesť na toho, kto namieta voči oprávnenosti držby. Ako správne uviedli odporcovia základnýmrozlišovacím kritériom je, či držiteľ veci pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti
daného prípadu rozumne od neho požadovať, mohol alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že vec,
ktorú užíva, mu patrí.

V zmysle platnej judikatúry, dobromyseľným držiteľom je ten, ktorý je presvedčený, že mu vec patrí,
a že s ňou nakladá ako s vlastnou, pričom uvedené presvedčenie držiteľa musí byť vždy podložené
konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu
dobu dôvodné. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti nemôže vydržať ten, kto nebol dobromyseľný pri

začiatku svojej držby. Súd sa stotožnil s názorom navrhovateľov o tom, že odporcovia mali vedomosť
o tom, akú časť pozemku kupujú a súčasne mali vedomosť aj o tom, že na pozemku vznikol tzv.
"odskok". Tento názor súdu bol podporený aj neustále sa meniacimi tvrdeniami odporcov, ktorí najprv
uvádzali, že predmetný pozemok, ktorý je t.č. označený ako pozemok CKN parc. č. XXX/X nadobudli do
svojho vlastníctva Zámennou zmluvou zo dňa 10.2.1961, avšak neskôr už tvrdili, že predmetný pozemok
nadobudli vydržaním. V tomto smere súd poukazuje aj na prílohu č. 2 Znaleckého posudku č. 8/2009, z

ktorej prílohy je zrejmý tvar jednotlivých pozemkov ešte predtým, ako na pozemku vznikol tzv. "odskok".
Preto aj hranica, vytvorená navezením kameňov nemohla byť hranicou, ako boli rozdelené pozemky pri
kúpe 180 m2 zo strany odporcov od právnej predchodkyne navrhovateľa.

Súd mal z listinných dôkazov teda jednoznačne preukázané, že parc. reg. CKN č. XXX nemôže byť

v žiadnom prípade identická s PKN parc. č. XXX/X, nakoľko parc. CKN č. XXX je vytvorená z dvoch
PKN parciel, a to PKN parc. č. XXX/X a PKN parc. č. XXX/X. Odporcovia na podporu svojich tvrdení
(o tom, že pozemok XXX/X vyznačený v znaleckom posudku vypracovanom D.. K. je tvorený časťou
parcely č. XXX/X, ktorý nadobudli na základe kúpnej zmluvy odporcovi od p. D. a pozemku XXX/X, ktorý
užívala od r. 1934 právna predchodkyňa odporcov) nepredložili žiadny relevantný dôkaz. Predpoklad

ich dobromyseľnosti je vyvrátený podľa názoru súdu aj tou skutočnosťou, že vzhľadom na skutočnosť,
že kúpili 180 m2, nemohli byť pri začiatku vydržacej doby dobromyseľní, keď užívali plochu o 453
m2 väčšiu. Práve tento veľký nepomer svedčí o tom, že pri normálnej opatrnosti odporcovia nemohli
byť dobromyseľní v tom, že užívajú pozemok, ktorí si odkúpili od právnej predchodkyne navrhovateľa.
Nakoľko súd mal preukázanú neexistenciu dobromyseľnosti odporcov pri užívaní spornej plochy (parc.č.

XXX/X o výmere 453 m2), návrhy navrhovateľa na doplnenie dokazovania výsluchmi ďalších svedkov
zamietol.

Vzhľadom na uvedené vzájomný návrh odporcov, ktorý uplatnili podaním zo dňa 18.11.2010, na určenie
ich vlastníckeho práva k spornej časti vydržaním súd nepovažoval za dôvodný, a preto ho v celom

rozsahu zamietol.

Súd o trovách konania rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd

Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veciPodľaust.§205ods.3O.s.p.rozsah,vakomsarozhodnutienapádaadôvodyodvolaniamôžeodvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon
exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).