Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 29, 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 17C/78/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114209797
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2114209797.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava, v právnej veci navrhovateľov: 1. F. N., nar. XX.X.XXXX, bytom A. E. 6, R., 2. A. N.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom A. E. 6, R., proti odporcovi: P.. P. K., bytom: H. N. XXXX/XXX, M., o zrušenie
znaleckého posudku č. XX/XXXX vyhotoveného znalcom P.. P. K. pre súdny spor sp. zn. 19C/46/2004,
t a k t o

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e.

Súd p o s t u p u j e vec Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 7.4.2014 sa navrhovatelia 1 a 2 domáhali, aby súd zrušil znalecký
posudok č. XX/XXXX vyhotovený znalcom P.. P. K. pre súdny spor sp. zn. 19C/46/2004, ktorý bol
prizvaný do konania uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 19C/46/2004-116 zo dňa 2.8.2009.
Navrhovatelia dôvodili, že s vypracovaním znaleckého posudku nesúhlasili, nakoľko znalecký posudok

nebol vypracovaný v súlade s § 17 ods. 3 písm. e) a § 6 z. č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch
a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Poukazovali na to, že v znaleckom
posudku sa nenachádzajú žiadne doklady ani výpočty, spoločnosť TT-Komfort s.r.o. nedodala všetky
podklady potrebné k riadnemu posúdeniu skutkového stavu a právnemu posúdeniu veci. Napriek tomu
sa vyhotovený znalecký posudok stal podkladom pre rozhodovanie súdu. Na súdnom pojednávaní sa
znalec P.. K. nevedel k svojmu znaleckému posudku ani len vyjadriť. Navrhovatelia sa k znaleckému

posudkuvyjadrilidňa26.1.2010.Znalecsvojznaleckýposudoknedoplnil.Naznalcanavrhovateliapodali
sťažnosť na Ministerstve spravodlivosti, ktoré im oznámilo, že sa jedná o menšie formálne nedostatky.
Znalecké dokazovanie má podľa navrhovateľov prispievať k získaniu dôkazov a objektívnej pravdy pre
orgány ochrany práva a to v prípadoch, kedy na zistenie dôležitých rozhodujúcich dôkazov sú potrebné
odborné znalosti, skúsenosti, schopnosti vyhľadať, analyzovať a vyslovovať súdy k príčinám, dôsledkom
daného javu. Pre vypracovanie znaleckého posudku je potrebné, aby znalec zabezpečil všetky potrebné

podklady a v prípade, že takéto podklady nie sú k dispozícii vyvodiť záver, podľa ktorého je zrejmé, že
znalec nemôže vyhotoviť objektívny znalecký posudok. Navrhovatelia poukazovali na to, že v konaní
vedenom na Okresnom súde Trnava sp. zn. 19C/46/2004, neboli znalcovi zo strany spoločnosti TT-
Komfort s.r.o. dodané všetky podklady, no napriek tomu znalec na str. 12 posudku uviedol, že odporcom
boli zálohové platby na úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu podľa evidenčných listov od
8/2002 do 12/2003 určené správne, vyúčtovania nákladov za služby za roky 2002 a 2003 boli vykonané

správne. Podľa navrhovateľov mal mať znalec k dispozícii aj nasledovné doklady: zmluvu o dodávke
tepla a TÚV do domu, zmluvu č. 17/2003 o dodávke studenej vody, údaje, ako merali fakturačné merače
vo VS 14, aké boli priemerné vonkajšie teploty, koľko bolo v každom roku vykurovacích dní, prevádzkový
denník od VS 14 za roky 2002-2003, ako meral vodomer studenej vody v hydrofórovej stanici a ktoráorganizácia je dodávateľom studenej vody do domu. Spoločnosť TT-Komfort, s.r.o., predložila podklady
uvedené v prílohe znaleckého posudku č. 2, ktoré nemajú nič spoločné s podkladmi potrebnými pre
vyhotovenie znaleckého posudku. Okresná prokuratúra v Trnave vo svojom liste č. Pd 201/13/2007-6

zo dňa 21.1.2014 uviedla, že znalecké posudky sú vypracované pre potreby súdneho konania a za
ich obsah zodpovedá znalec. Navrhovatelia poukazovali na to, že znalec P.. K. konal v rozpore s § 17
ods. 3 písm. e) a § 6 z. č. 382/2004 Z. z. čo malo za následok, že sa nemohli domôcť svojho práva.
Z uvedených dôvodov žiadali znalecký posudok znalca P.. K. č. XX/XXXX vyhotoveného pre potreby
súdneho konania sp. zn. 19C/46/2004 zrušiť.

Podľa § 7 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), v občianskom súdnom
konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych,
pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú
anerozhodujúonichinéorgány(1). Vobčianskomsúdnomkonanísúdypreskúmavajúajzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov
verejnej moci a rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo

veciach územnej samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so
všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy,
pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány (2). Iné veci prejednávajú a
rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon (3).

Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých

môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 125 O.s.p., za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä
výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb,
listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Podľa § 127 ods. 1,2 O.s.p., ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné
znalosti, ustanoví súd po vypočutí účastníkov znalca. Súd znalca vyslúchne; znalcovi môže tiež uložiť,

aby posudok vypracoval písomne. Ak je ustanovených niekoľko znalcov, môžu podať spoločný posudok.
Namiesto výsluchu znalca môže sa súd v odôvodnených prípadoch uspokojiť s písomným posudkom
znalca (1). Znalecký posudok možno dať preskúmať aj inému znalcovi, vedeckému ústavu alebo inej
inštitúcii (2).

Podľa § 132 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy

v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a) a b) z. č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, znalec, tlmočník alebo prekladateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba
splnomocnená štátom na vykonávanie činnosti podľa tohto zákona, ktorá je a) zapísaná v zozname

znalcov, tlmočníkov a prekladateľov alebo b) nezapísaná v tomto zozname, ak je ustanovená za znalca,
prekladateľa alebo tlmočníka podľa § 15.

Podľa § 16 ods. 1 a 2 z. č. 382/2004 Z. z., znalecká činnosť je špecializovaná odborná činnosť
vykonávaná za podmienok ustanovených v tomto zákone znalcami pre zadávateľa. Úkonmi znaleckej
činnosti sú najmä znalecký posudok a jeho doplnok, odborné stanovisko alebo potvrdenie a odborné

vyjadrenie a vysvetlenie (1). Znalec je povinný vykonávať znaleckú činnosť a) osobne, ak ide ofyzickú osobu; to neplatí, ak osobitný predpis ustanovuje inak, b) riadne a v určenej lehote, c) účelne,
hospodárne a d) nestranne (2).

Podľa § 17 ods. 1,2 a 3 z. č. 382/2004 Z. z., znalecký posudok možno podať písomne a v konaní pred

súdom alebo iným orgánom verejnej moci aj ústne do zápisnice. Súd alebo iný orgán verejnej moci
určí formu znaleckého posudku podľa osobitného predpisu (1). Jednotlivé strany písomne podaného
znaleckého posudku musia byť očíslované, zviazané a zošité šnúrou. Voľné konce šnúry sa prekryjú
nálepkou, ktorú znalec opatrí odtlačkom svojej úradnej pečiatky (2). Písomne vyhotovený znalecký
posudok obsahuje a) titulnú stranu, b) úvod, c) posudok, d) záver, e) prílohy potrebné na

zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého posudku, f) znaleckú doložku.

Podľa § 17 ods. 8 Z. č. 382/2004 Z. z., pri vypracúvaní znaleckých posudkov znalci postupujú podľa
všeobecne záväzných právnych predpisov a inštrukcií ministerstva.

Podľa § 29 ods. 1 z. č. 382/2004 Z. z., dohľad nad činnosťou vykonáva ministerstvo a) sledovaním
dodržiavania zákonnosti a správnosti postupov znalcov, tlmočníkov a prekladateľov a preskúmavaním
podnetov na postup pri výkone tejto činnosti, b) kontrolou denníkov, c) kontrolou plnenia povinnosti

uloženej v § 30 ods.1 písm. a), d) kontrolou plnenia povinností znaleckých ústavov a tlmočníckych
ústavov uložených týmto zákonom.

Podľa § 30 ods. 2 z. č. 382/2004 Z. z., ministerstvo v spolupráci a prostredníctvom znaleckých ústavov
a tlmočníckych ústavov zabezpečuje a) špecializované vzdelávanie formou ďalšieho vzdelávania, b)
získanie odborného minima a c) overenie odbornej spôsobilosti.

Podľa § 31 ods. 1 z. č. 382/2004 Z. z., ministerstvo vybavuje sťažnosti na znalcov, tlmočníkov a
prekladateľov pri výkone znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti alebo prekladateľskej činnosti okrem
sťažností na ich postup v konaní.

Súd preskúmal návrh navrhovateľov 1 a 2, ktorým sa domáhajú zrušenia znaleckého posudku znalca
P.. P. K. č. XX/XXXX, vyhotoveného pre potreby súdneho konania vedeného na tunajšom súde pod sp.

zn. 19C/46/2004 a zistil, že nie je splnená základná procesná podmienka pre konanie súdu o návrhu
navrhovateľov, a to, nie je daná právomoc súdu na rozhodnutie o zrušení znaleckého posudku znalca.

Právomoc súdu predstavuje zákonom stanovený okruh záležitostí vyplývajúcich z právnych vzťahov,
ktoré súdy zákonom stanoveným postupom prejednávajú a rozhodujú. Z procesného hľadiska právomoc
súdu predstavuje procesnú podmienku konania, ktorej nedostatok predstavuje neodstrániteľnú vadu

konania. Absencia právomoci súdu má vždy za následok zastavenie konania a postúpenie veci na
prejednanie a rozhodnutie tomu orgánu, do právomoci ktorého daná vec patrí.

Podľa § 7 ods. 1 O.s.p. súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z
občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa
zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Súdy neprejednávajú a nerozhodujú právne

veci vyplývajúce z verejnoprávnych vzťahov s výnimkou prípadov, ak zákon výslovne zveruje takéto
právne veci do právomoci civilného súdu - tzv. správne súdnictvo upravené v V. časti O.s.p. Ak určitá
vec nespadá do právomoci súdov, ide o neodstrániteľnú vadu konania nevyhnutne vedúcu k uzneseniu
o zastavení konania a postúpeniu veci orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.

Návrhom sa navrhovatelia domáhali zrušenia znaleckého posudku vypracovaného znalcom - odporcom

pre potreby iného súdneho konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 19C/46/2004
pričom namietali nesprávnosť predloženého znaleckého posudku predovšetkým z dôvodu, že znalec si
nezabezpečil dostatočné podklady pre vypracovanie znaleckého posudku.Znalec je štátom splnomocnená osoba na vykonávanie znaleckej činnosti v zmysle z. č. 382/2004
Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý zákon
podrobne upravuje podmienky výkonu znaleckej činnosti, práva a povinnosti znalcov ako aj a pôsobnosť

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky pri výkone ich činnosti. V danom prípade odporca
ako znalec vypracoval znalecký posudok pre potreby iného civilného sporového konania vedeného na
tunajšom súde pod sp. zn. 19C/46/2004. Navrhovatelia chcú, aby súd svojím rozhodnutím znalecký
posudok odporcu č. XX/XXXX zrušil. Súd však nie je orgánom, ktorý by disponoval právomocou
preskúmavať správnosť vypracovaných znaleckých posudkov a rozhodovať o ich zrušení. Znalecké

posudky vypracované pre potreby súdneho konania sú výsledkom duševnej činnosti znalca a za ich
obsah a odbornú správnosť zodpovedá znalec. Úlohou znalca pri vypracovávaní znaleckého posudku
je, aby na základe aplikácie odborných znalostí na určité konkrétne údaje, resp. na popis situácie
s využitím exaktne stanovených vedných metód alebo postupov vyslovil vysoko pravdepodobný a
objektivizovaný záver o tom, že určité stavy, javy, situácie alebo skutočnosti nastali, nastanú alebo
existujú v podobe opísanej v závere bez ohľadu na to, že vyslovený záver nemôže verifikovať svojim

zmyslovými poznatkami. Znalecké posudky vypracované pre potreby občianskeho súdneho konania,
potom hodnotí súd, ktorý nariadil znalecké dokazovanie, t. j. súd ktorý vo veci znalca ustanovil a uložil mu
povinnosť vypracovať znalecký posudok, a to v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov upravenej
v ustanovení § 132 O. s. p., čo znamená, že sudca si robí záver o pravdivosti a dôležitosti vykonaných
dôkazov na základe svojho vlastného vnútorného presvedčenia a svojho logického myšlienkového

postupu. Po skončení dokazovania súd musí starostlivo zvážiť dôležitosť jednotlivých dôkazov a
zhodnotiť ich z hľadiska ich zákonnosti, teda či boli vykonané v súlade so zákonom, alebo v rozpore
s ním, najmä či v súvislosti s ich získaním bol porušený niektorý právny predpis. V rámci procesu
hodnotenia dôkazov, súd hodnotí znalecký posudok tým, že skúma, či odôvodnenie posudku je v
súlade so všeobecnými skúsenosťami a poznatkami, či je logické a či znalec prihliadol na všetko,

čo mu bolo predložené na účely vypracovania znaleckého posudku. Súd pre nedostatok odborných
vedomostí s príslušného znaleckého odboru nemôže posúdiť vecnú správnosť znaleckého posudku.
Hodnotenie znaleckého posudku spočíva len v tom, či je znalec vierohodný a či odôvodnenie jeho
posudku zodpovedá pravidlám správneho myslenia. Akékoľvek pochybnosti v tomto smere súd odstráni
tak, že v danom konaní buď uloží znalcovi povinnosť vysvetliť sporné skutočnosti, alebo ustanoví do

konania iného znalca.

Z uvedeného vyplýva, že hodnotiť znalecký posudok, či už z hľadiska jeho vierohodnosti, úplnosti,
zákonnosti a významu pre konanie, môže len súd v konaní, v ktorom bol znalecký posudok ako dôkazný
prostriedok predložený, a to v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov ako už bolo uvedené
vyššie. Len v tomto konaní majú potom účastníci možnosť sa k znaleckému posudku vyjadriť, namietať

jeho nedostatky, žiadať o doplnenie znaleckého posudku prípadne o odstránenie nejasností výsluchom
znalca. Z toho je zrejmé, že aj znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný odporcom, je možné z
hľadiska jeho zákonnosti a úplnosti hodnotiť len súdom v konaní pre účely ktorého bol tento znalecký
posudok vypracovaný, a to v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 19C/46/2004. Nie je preto
v právomoci súdu v inom konaní preskúmavať vecnú správnosť znaleckého posudku, vypracovaného

pre účely iného súdneho konania. Je na úvahe súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 19C/46/2004 akým
spôsobom a v akom rozsahu vykoná znalecké dokazovanie a akým spôsobom predložený znalecký
posudok vyhodnotí.

Je tiež celkom nelogické, aby súd, ktorý ustanovuje znalca za účelom posúdenia skutočností, na
ktoré treba odborné znalosti, ktorými súd nedisponuje, potom v inom konaní preskúmaval správnosť

odborných záverov znalca. Ako už bolo uvedené, hodnotiť znalecký posudok patrí súdu v konaní pre
účely ktorého bol tento znalecký posudok vypracovaný postupom podľa § 132 O.s.p., v danom prípade
teda súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 19C 46/2004.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, pretože súd nie je orgánom disponujúcim právomocou
preskúmavať správnosť znaleckých posudkov (mimo hodnotenia znaleckých posudkov predložených

mu v konaní v zmysle zásady v ust. § 132 O.s.p.) a rozhodovať o ich zrušení z dôvodu ich nesprávnosti,
súd konanie o návrhu navrhovateľov pre nedostatok právomoci v súlade s ustanovením § 104 ods.
1 O.s.p. zastavil. Zároveň vzhľadom na to, že navrhovatelia 1 a 2 poukazujú v podanom návrhu na
nedostatkyvčinnostiznalca,ktorýsipodľanichvrozporesoz.č.382/2004Z.z.nezabezpečildostatočnépodklady pre svoje rozhodnutie, súd rozhodol o postúpení veci Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej
republiky, ktoré je orgánom dohľadu nad znaleckou činnosťou, overuje odbornú spôsobilosť znalcov
a ktoré má v zmysle z. č. 382/2004 Z. z. sledovať dodržiavanie zákonnosti a správnosti postupov

znalcov a preskúmavať podnety na postup pri výkone tejto činnosti. Na základe uvedeného bude vec
po právoplatnosti uznesenia postúpená Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky ako orgánu
dohľadu nad znaleckou činnosťou za účelom zaoberania sa podnetom navrhovateľov 1 a 2.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. v zmysle ktorého žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.