Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. august 2014

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 10Er/3/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2609200074
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Trylč
ECLI: ECLI:SK:OSSE:2014:2609200074.2

Uznesenie

Okresný súd Senica v právnej veci exekúcie v prospech oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35
807 598, so sídlom: Pribinova 25, Bratislava, zast.: JUDr. Martin Máčaj, advokát, Pribinova 25, Bratislava
proti povinnému: O. O., N. XXX, XXX XX G., D.. X.XX.XXXX, o vymoženie 764,79 € s príslušenstvom,
rozhodujúc a zastavení a trovách exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd exekučné konanie zastavuje .

Súd súdnemu exekútori náhradu trov exekúcie nepriznáva.

Súd povinnému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súdny exekútor doručil súdu dňa 9.1.2013 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na
základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., zo dňa 2.9.2008, spis.
zn. SR 08306/08, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.9.2008 a vykonateľnosť dňa 25.9.2008 (ďalej

len „rozhodcovský rozsudok“).

Súd preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Rozhodcovský súd exekučným titulom zaviazal povinného ako žalovaného zaplatením
sumy 764,79 € spolu s 0,25 % úrokom z omeškania denne zo sumy

750,85 € od 20.5.2008 do zaplatenia, spolu s povinnosťou nahradiť oprávnenému ako žalobcovi trovy
konania v sume 218,88 €, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozsudku

rozhodcovský súd uviedol, že žalovaný porušil podmienky Zmluvy o úvere zo dňa 20.9.2007 uzavretej
medzi žalovaným a žalobcom (ďalej len „zmluva o úvere“),

Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon
rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Súd v nadväznosti na vyššie citované opätovne preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, zmluvu o úvere zo dňa 20.9.2007 uzavretú medzi
oprávneným a povinným a vśeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „zmluvné dojednania“).

Podľa § 2 písm. a/, b/ zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných

prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa§3ods.2zákonaospotrebiteľskýchúveroch,spotrebiteľomjefyzickáosoba,ktorejbolposkytnutý

spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa§52ods.1Občianskehozákonníkavzneníúčinnomdo31.12.2007,spotrebiteľskýmizmluvamisú
kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva
podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008 (ďalej len „OZ“),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 1 písm. r/ OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory

s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 87 písm. f/ O.s.p., popri všeobecnom súde odporcu je na konanie príslušný aj súd, v obvode
ktorého má bydlisko spotrebiteľ, ak ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy.

Podľačl.6ods.1.smerniceRady93/13/EHSz5.apríla1993onekalýchpodmienkachvspotrebiteľských

zmluvách (ďalej len ako „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre
strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 2. písm. a) smernice, na účely tejto smernice „nekalé podmienky znamenajú zmluvné

podmienky definované v článku 3.Podľa čl. 3 ods. 1., zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak
napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých
na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 3. smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpavajúci zoznam podmienok, ktoré
môžu byť považované za nekalé.

Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm. q), neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť
v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať
od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne
obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,

ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) zo 6. októbra 2009 vo veci C-40/08, smernica Rady 93/13/EHS z
5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tomto zmysle,
že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý
bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami

potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve
uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných
pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej
povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného
vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti
I. Z. B. bod 43, vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či možno zmluvnú podmienku kvalifikovať v
zmysle článku 3 ods. 1 smernice (93/13/ES) ako nekalú. Podľa bodu 32 tohto rozhodnutia, je teda
úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje, zabezpečiť potrebný účinok ochrany, ktorú sledujú ustanovenia
smernice. Úloha, ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátnemu súdu udeľuje právo Spoločenstva, preto nie

je vymedzená len možnosťou vysloviť sa k prípadnej nekalej povahe zmluvnej podmienky, ale zahŕňa
taktiež povinnosť preskúmať ex offo túto otázku hneď potom, ako je súd oboznámený s právnymi a
skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, vrátane, ak nastolil otázku o svojej vlastnej miestnej
príslušnosti.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení

tohto alebo osobitného zákona.

Súd zo spisového materiálu zistil, že oprávnený ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ uzatvorili
dňa 20.9.2007 úverovú zmluvu. Táto zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na
znenie § 52 ods. 1 OZ a znenie § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Z povahy zmluvných
strán je zrejmé, že oprávnený ako dodávateľ s poukazom na svoj predmet činnosti uvedený v OR,

konal v rámci podnikateľskej činnosti, pričom uzatvoril zmluvu s povinným ako fyzickou osobou
nepodnikateľom. Z týchto dôvodov súd aplikoval na uvedený právny vzťah ustanovenia § 52 a nasl. OZ
o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu
na dohodu strán. Európske právo kladie dôraz na ochranu spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v
spotrebiteľskýchvzťahoch,apretosúdymajúposkytovaťazabezpečovaťprávnuochranuspotrebiteľom

- povinným. Toto uskutočňujú nielen aplikáciou vnútroštátnych zákonných ustanovení, ale aj nepriamo -
konformným výkladom práva EÚ, v danom prípade smernice Rady 93/13/EHS. Svoj názor na povinnosť
preskúmavania rozhodcovských rozsudkov súdom opiera súd aj o rozsudok Súdneho dvora (ES) zo 6.
októbra 2009 vo veci C-40/08.

V danej veci sú úverová zmluva aj všeobecné podmienky obsiahnuté vo formulárovej forme, ktorej

znenie nemal spotrebiteľ možnosť ovplyvniť. Bod 17. všeobecných podmienok obsahuje rozhodcovskúdoložku, podľa ktorej všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad
alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom alebo pred príslušným súdom SR.
Dojednanie rozhodcovskej doložky, ktorá síce popri rozhodcovskom konaní pripúšťa aj možnosť riešenia

sporu v súdnom konaní, viedlo k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ust.
§ 52 a nasl. OZ a smernica 93/13/EHS. Výberom rozhodcovského súdu dodávateľom, je spotrebiteľ
nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a stráca možnosť brániť sa ako žalovaný pred príslušným
súdom v zmysle ust. § 87 písm. f/ O.s.p.

Dojednanie takejto rozhodcovskej doložky je teda neprimeranou podmienkou v zmysle ust. § 53 ods.

4 písm. r/ OZ, ktorá je podľa ust. § 53 ods. 5 OZ neplatná. Nakoľko neplatná rozhodcovská doložka
nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, rozhodcovský rozsudok bol
vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania. Z tohto dôvodu je rozhodcovský
rozsudok nulitný a ako exekučný titul neúčinný.

Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že rozhodcovským rozsudkom bol okrem iného oprávnenému
priznaný úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že rozhodca

sa v danom prípade vôbec nezaoberal posúdením neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve,
výškouúrokuzomeškania,ktorýbyzarokdosiaholažvýšku91,25%,čoje úrokniekoľkonásobnevyšší,
ako úrok z omeškania určený podľa Občianskeho zákonníka. Rozhodcovský súd mal preto ohľadom
výšky úrokov z omeškania správne aplikovať ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktoré je v
zmysle ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre spotrebiteľa výhodnejšie.

S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti súd exekučné konanie, ktoré v zmysle

§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku začalo dňom doručenia návrhu na vykonanie exekúcie exekútorovi, na
základe § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní zastavil v celom rozsahu, nakoľko rozhodcovský
rozsudok vydaný v rozpore s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s
ustanoveniami smernice 93/13/EHS, a ako exekučný titul je neúčinný.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Nakoľko si súdny exekútor trovy exekúcie, aj napriek výzve súdu, do rozhodnutia súdu o zastavení
exekúcie neuplatnil, súd mu náhradu trov exekúcie nepriznal.

Podľa§251ods.4Občianskehosúdnehoporiadku(ďalejlen„O.s.p.“),navýkonrozhodnutiaaexekučné

konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný
predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa § 146 ods. 2, veta prvá O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť,
je povinný uhradiť jeho trovy.

V zmysle § 146 ods. 2 O.s.p. by mal povinný nárok na náhradu trov konania, pretože oprávnený zavinil

zastavenie exekučného konania, súd povinnému však náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu
žiadne trovy nevznikli.

Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.

V odvolaní sa okrem všeobecných náležitostí( § 42 ods.3 O.s.p ) musí uviesť proti ktorému rozhodnutiu

súdu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. ( § 205 ods.1 O.s.p. )

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu , ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy , ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.2
O.s.p. )