Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 23, 2014

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5C/185/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213202765
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2014:2213202765.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Dunajskej Strede pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci

navrhovateľa : R. W., V..Z.., (R. W., V..Z.. W. XX.XX.XXXX), Č. Č.. X, N., L.Č. : XX XXX XXX,
zast. Advokátskou kanceláriou GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., Vodná č. 3, Bratislava, proti
odporcom : X./. V. C., D.. XX.XX.U., N. C. O. Č.. XX, zast. advokátkou JUDr. Jolanou Černou, so sídlom
Bazová č. 337/28, X./. F. G., D.. XX.XX.U., N. C. O. Č.. XX, H..Č.. P. Z., Š. Č.. XXX/XX, o zaplatenie
istiny 502,81 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaná v 2. rade je povinná zaplatiť žalobcovi istinu 502,81 € s úrokom z omeškania 9% ročne zo
sumy 502,81 € od 8.4.2011 až do zaplatenia.

Súd povoľuje žalovanej v 2. rade zaplatiť dlh v mesačných splátkach po 100,-€ vždy k 30. dňu toho-

ktorého mesiaca počnúc od právoplatnosti rozsudku s tým, že nezaplatením jednej splátky sa stáva
zročným celý dlh.

Voči žalovanému v 1. rade sa žaloba z a m i e t a.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.02.2013 domáhal zaplatenia pohľadávky
502,81 € s príslušenstvom na tom právnom základe, že odporca bez platnej zmluvy v rozpore so
zákonom vykonal nezákonný odber elektriny a to neoprávnený odber v zmysle zákona , v dôsledku čoho
navrhovateľ mu vyúčtoval skutočne vzniknutú škodu podľa ustanovenia všeobecne záväzného predpisu
vydaného ministerstvom, ktorý neoprávnený odber fakturoval odporcovi faktúrou číslo XXXXXXX na

sumu 502,81 € s dátumom splatnosti 07.04.2011.Súd vo veci vydal platobný rozkaz dňa 26.03.2013 číslo
konania XRo/XX/XXXX - XX, proti ktorému odporca podal odpor, kde namietol opodstatnenosť je návrhu
voči nemu, keď v čase neoprávneného odberu od 7. 12. 2010 do 3. 2. 2011 nebývala na odbernom
mieste na adrese C. O. Č. XX. Nehnuteľnosť obývala jeho dcéra Renáta rúd slová s rodinou. ods. Temer
2010, kde býval u svojej dcéry v Trhovej Hradskej, čo zdokladoval aj potvrdením príslušného obecného
úradu. Žiadal návrh voči nemu zamietnuť a pribral do konania na strane odporcov F. G..

Vo veci bolo vykonané dokazovanie vypočutím účastníkov konania a zadovážením z protokolu o zistení
neoprávneného odberu, výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom, pred žalobnej upomienky

zo dňa 8. 7. 2011 z faktúry číslo XX XXX XX na základe, ktorých dôkazov súd ustálil nasledovný skutkový
stav veciUznesením tunajšieho súdu z 1. 7. 2013 súd pribral do konania na strane odporcu v 2.rade F. G..

Z výpovede odporkyne 2/ vyplynulo že skutočne na nehnuteľnosti v rozhodnom čase že bývala ona s
rodinou. Bola ochotná pohľadávku zaplatiť v mesačných splátka v troch častiach až do vyrovnania v,

keď jej priemerný mesačný príjem bod 350 euro. Mala jednu vyživovaciu povinnosť, na ktoré dieťa platí
otec výživné 50 euro. Náklady s bývaním mala v priemere 100 euro.

Navrhovateľ vyúčtoval odporcovi faktúrou číslo XXXXXXX a splatnou 08.07 2011 sumu 502,81 euro za
neoprávnený odber elektriny na odbernom mieste v C. O. Č..XX. Z protokolu o zistení neoprávneného
odberu v zmysle zákona o energetike konštatoval navrhovateľ, že Pôvodne evidovaný odberateľa V. C.,
na,ktoréhobolevidovanýelektromer,nerealizovaloodbervdomebývalaodporkyňa2/ realizovalaodber

na uvedenom odbernom mieste bez platnej zmluvy. V čase kontroly nebolo odpojené, následne došlo
k odpojeniu odberného miesta. Porušenie elektromera nezistil. Z miesta odberu vyhotovil navrhovateľ
fotodokumentáciu.

Podľa § 18 ods. 1 a 2 písm. a/ a e/ Zák.č. 656/04 Z.z. o energetike v plenom znení do 1.9.2012,
predmetom trhu s elektrinou a s plynom je dodávka elektriny a plynu, pripojenie a prístup do prenosovej

sústavy distribučnej sústavy, prepravnej siete, a distribučnej siete, prenos elektriny a distribúcia elektriny
na vymedzenom území, pripojenie a prístup nových výrobcov elektriny .

Podľa § 39 ods.1 a 2 zákona číslo 655/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení
neskorších právnych predpisov platných do 1. 9. 2012 neoprávneným odberom elektriny je odber podľa
odseku 1 písmena a/ bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o pripojení k prenosovej

sústave alebo o pripojení distribučnej sústave, za druhé dodávky elektriny, za tretie zúčtovanie odchýlky
účastníka trhu, za štvrté prenesení zodpovednosti za odchýlku účastníka trhu na subjekt zúčtovania
alebo distribúcii elektriny za b/ bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku
neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny za
c/meranýmeracímzariadením,ktorénebolonamontovanéprevádzkovateľomsústavy,alebo,naktorom

bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.

Pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak
nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije
sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ktorý ustanoví všeobecne
záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. V zmysle § 1 vyhlášky Ministerstva hospodárstva

Slovenskej republiky číslo 154/2000 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny:

Škoda je spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby
elektriny určenej podľa odseku 2 vyhlášky cenou uvedenou v zmluve o dodávke elektriny vrátane
poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny. Ak ide o neoprávnený odber elektriny bez uzavretej zmluvy,

výška škody sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny príslušnou cenou, ktorá je: za a/
v prípade neoprávneného odberu pre domácnosti cenníkovou cenou najvyššej tarife za b/ v ďalších
prípadoch neoprávneného odberu v najvyššej jednotkovej cene systémovej odchýlky, ktorá vznikla
počas trvania neoprávneného odberu, a regulovaných poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny.

Podľa § 420 Obč.zák. , Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti
tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona
nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávny úkon, spôsobenie škody
a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V niektorých prípadoch sa vyžaduje
aj zavinenie. V prípade, keď sa vyžaduje aj zavinenie škodcu, ide o subjektívnu zodpovednosť, v

prípade, keď sa zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť. Všeobecná zodpovednosť
za škodu podľa § 420 spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu sa podľa zákona
predpokladá (prezumpcia zavinenia). Jednotlivé prípady osobitnej zodpovednosti za škodu zväčša
nevyžadujú zavinenie ako predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu. Pokiaľ sa zavinenie nevyžaduje,
ide o objektívnu zodpovednosť, to však neznamená, že v týchto prípadoch osobitnej zodpovednosti

sa zavinenie škodcu nemôže vyskytnúť. Ak sa vyskytne, nemá síce význam z hľadiska vzniku
zodpovednosti, môže však ovplyvniť následky zodpovednosti, najmä rozsah náhrady škody.

Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných
záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť
aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť.
Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovo-právny vzťah medzi tým, kto za škodu

zodpovedá, a medzi poškodeným. Obsahom tohto vzťahu je právo poškodeného požadovať náhradu
škody a povinnosť toho, kto podľa zákona za škodu zodpovedá, škodu nahradiť.

V odseku 1 je vyjadrená zásada, že každý, t.j. tak fyzická osoba, ako aj právnická osoba, zodpovedá
za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je,
že niekto porušil určitú povinnosť (pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého

záväzkovo-právneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom) a porušením tejto povinnosti
spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym
konaním (porušením povinnosti) a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej
zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia. V súvislosti s odsekom 3 tohto ustanovenia však treba
konštatovať, že ďalšou podmienkou vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu je aj zavinené konanie

škodcu,ajkeďzavinenieškodcusapodľaodseku3predpokladá. Zavineniejeurčitýpsychický,vnútorný
vzťah škodcu k vlastnému konaniu priečiacemu sa objektívnemu právu a ku škode ako k výsledku tohto
konania. Naproti tomu príčinnou súvislosťou treba rozumieť určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou
zakladajúcou zodpovednosť, t.j. medzi porušením právnej povinnosti, a výsledkom, t.j. škodou.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že nárok navrhovateľa ako dodávateľa

elektrickej energie, odporkyňa v 2.rade realizovala odber bez zmluvného vzťahu o odbere elektrickej
energie . Odporkyňa svoje právo dôkazu opaku v zmysle § 120 ods. 1O.s.p. nevyužila, naopak svojím
vyjadrením potvrdila výpoveď odporcu 1/, ktorý poprel že by v rozhodnom čase býval na nehnuteľnosti a
odoberal elektrickú energiu bez platnej zmluvy. Škoda, ktorá vznikla navrhovateľovi konaním odporkyne
2/ bola v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou v čase existencie neoprávneného odberu , keď

odporkyňa 2/ vedomá si povinnosti vyplývajúce zo zákona, uzavrieť písomnú zmluvu o odbere elektriny
tak neučinila. Užívala nehnuteľnosti a využívala poskytované služby navrhovateľa bez platnej zmluvy,
čím porušila ustanovenie § 39 ods. 1 písmena a zákona číslo 656/2004Z.z. o elektrine v platnom znení
do 1. 9. 2012, v dôsledku čoho bola povinná zaplatiť takto vzniknutú škodu navrhovateľovi. Vzhľadom
na súhlasné tvrdenia odporcov v 1. a 2. rade, ako aj listinné dôkazy, čestné vyhlásenie odporcu 1/ , dcéry

odporcu Zuzany Voungovej rodenej Horváthovej, potvrdenie o trvalom pobyte odporcu 1/ od 24. januára
2011 H. C. W. Y. Č. XXX/XX a v prípade odporkyne 2/podľa potvrdenia P. Ú.F. S. C. O. mala trvalý pobyt
na adrese C. O., C. X. XX/X v čase od 7.12.2010 do 3.2.2011. K neoprávnenému odberu došlo v čase
od 7.12.2010 do 3.2.2011, sa tak zhoduje s údajmi tvrdeným odporkyňou 2/ o zdržiavaní sa na adrese,
kde došlo k neoprávnenému odberu. Vychádzajúc z uvedených skutočností súd zaviazal odporkyňu

2.rade na zaplatenie vzniknutej škody spolu s príslušenstvom a v prípade odporcu 1.rade návrh zamietol
ako neodôvodnený, keď sa nepreukázala príčinná súvislosť, ktorý by svojím správaním, neoprávneným
odberom v rozhodnom čase, bol spôsobil škodu vyčíslenú navrhovateľom, keď v rozhodnom čase na
nehnuteľnosti už nebýval..

Podľa § 517 ods. 1 a 2 Obč. zákona, súd priznal navrhovateľovi príslušenstvo pohľadávky úroky z

omeškania uplatnené v návrhu v zmysle § 3 Nariadenia Vlády č. 87/l995 Z.z. v znení novely č. 586/2008Z.z. , ktorým sa mení a doplňa Obč. zákonník, a to o 8úercentuálnych bodov vyššie, ako je úroková
sadzba stanovená Európskou centrálnou bankou v čase omeškania sa dlžníka. 1% + 8% = 9%.

Podľa § 160 O.s.p.,) Ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od

právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

V odôvodnených prípadoch súd môže povoliť zaplatenie pohľadávky v splátkach s prihliadnutím na
pomery povinného. V danom prípade odporkyňa žiadala povolenie splátok na úhradu dlhu v troch
splátkach, odvolávajúc sa na svoje sociálne pomery, keď žije z príjmu 350 euro a má jednu vyživovaciu

povinnosti, pri výdavkoch mesačne 100 euro na bývanie. Keďže odporkyňa 2/iné výdavky neuviedla a
súd iné náklady u nej nezistil, povolil splácať dlh v mesačných splátkach po 100 euro vždy k 30. dňu
toho, ktorého mesiaca až do úhrady celého dlhu. Povolením splátok sa zabezpečí návratnosť dlhu
v dobe kratšej ako pol roka, keď príjem odporkyne neumožňuje zaplatiť dlh naraz. Prípadné plnenie
týmto spôsobom by neúmerne ohrozilo životnú úroveň odporkyne a maloletého dieťaťa, ku ktorému má

vyživovaciu povinnosť.

Podľa § 151 O.s.p. , O povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí,
ktorýmsakonaniekončí.Účastník,ktorémusaprisudzujenáhradatrovkonania,jepovinnýtrovykonania
vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Vzložitýchprípadoch,najmäzdôvoduväčšiehopočtuúčastníkovkonaniaaleboväčšiehopočtunárokov

uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane
s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Vzhľadom na citované ustanovenie súd vyslovil, že o trovách konania rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia

cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1/ O.s.p. ).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.

Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p. ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 12,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( §205a)

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods.3/ O.s.p. ).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedia sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 2 O.s.p. ).