Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 22, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/245/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112214426
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Stovičková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2112214426.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ley Stovičkovej a sudkýň JUDr. Ivety

Jankovičovej a JUDr. Daši Kontríkovej v právnej veci navrhovateľa: W. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
K. N. XX, zastúpeného JUDr. Petrom Horváthom, advokátom, Trnava, Hlavná 42, proti odporcovi: M.
B., nar. XX.X.XXXX, bytom X. N. XXX, zastúpenému JUDr. Jozefom Zámožíkom, PhD., advokátom,
Trnava, Hlavná 31, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a iné, o odvolaní odporcu a
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 22. januára 2013 č. k. 16C/83/2012-80, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej p o t v r d z u j e a vo výroku o trovách konania m e n
í tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania titulom súdneho poplatku za

návrh vo výške 264 eur a titulom trov právneho zastúpenia vo výške 553,80 eur k rukám JUDr. Petra
Horvátha, advokáta, Trnava, Hlavná 42 do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 257,14
eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Petra Horvátha, advokáta, Trnava, Hlavná 42 do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k
nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území K. N., zapísaným na LV č. XXXX SK G. ako
dom č. s. XXX na parc. č. 398/3 a garáž na parc. č. 398/4 s tým, že výlučným vlastníkom nehnuteľností
sa stáva navrhovateľ a navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi na vyrovnanie jeho podielu 4.400,00

eur do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. O trovách konania rozhodol tak, že účastníci nemajú
právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a tým, že nezistil dôvody
hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali zamietnutie návrhu a vzhľadom k tomu, že nikto
nemôže byť nútený zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu, podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam
zrušil a vyporiadal ich prikázaním do výlučného vlastníctva navrhovateľa za primeranú náhradu
vyrovnacieho podielu odporcovi. Vychádzal z toho, že nehnuteľnosti sú v ideálnom spoluvlastníctve

účastníkov, navrhovateľ je väčšinový spoluvlastník a z toho, že nie je sporné, že nehnuteľnosti
užíva výlučne sám. Zohľadnil, že medzi spoluvlastníkmi sú nezhody, ktoré v konečnom dôsledku
znemožňujú dohodu, o čom svedčí i spor sp. zn. 16C 67/11, predmetom ktorého je odplata za
užívanie nehnuteľností. Práve s poukazom na tieto nezhody, ústiace do vzniku sporu, s prihliadnutím
na predpoklad ďalšieho sporu v budúcnosti za ďalšie obdobie užívania podielu odporcu, dospel k
záveru, že je potrebné zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo účastníkov. Zákon tento spôsob
umožňuje v rámci ochrany vlastníckeho práva, spoluvlastníka nemožno nútiť, aby v spoluvlastníctvezotrval. Zotrvaním v spoluvlastníctve je určitým spôsobom obmedzovaný výkon vlastníckeho práva
ako takého. V prípade ideálneho spoluvlastníctva potom dochádza ku sporom nielen ohľadne platenia
nájmu, ako je to v prípade účastníkov, ale tiež je potom spornou otázka investícií, údržby nehnuteľnosti.

Zákon síce poskytuje v prípade rozporov ochranu v možnosti domáhať sa svojich práv súdnou
cestou, ale zrušením a vyporiadaním spoluvlastníctva sa do budúcna podobným sporom predíde.
Nevykonanie dokazovania o solventnosti navrhovateľa odôvodnil jeho nadbytočnosťou, nakoľko sám
potvrdil, že nemá finančné prostriedky na výplatu podielu, ktorý uhradí formou úveru. Vzhľadom na
výšku hodnoty podielu, ktorý nepovažoval vysokým, uvedenú okolnosť nepovažuje za dôvod hodný

osobitného zreteľa, pretože prikázaním nehnuteľnosti do vlastníctva navrhovateľa v prípade nesplnenia
záväzku, je možné v rámci exekučného konania postihnúť práve túto nehnuteľnosť, čím je daná záruka
splnenia záväzku. Nárok odporcu s prihliadnutím na výšku jeho podielu považoval preto vymožiteľným.
Skutočnosť, že predmetom konania nie sú všetky nehnuteľnosti, ktorých spoluvlastníkmi sú účastníci,
a to ani pozemky pod stavbami, nepovažoval prekážkou rozhodnúť v zmysle návrhu, ktorým je z
tohto pohľadu súd viazaný. Vyporiadanie len časti nehnuteľností sa javí ako účelné a hospodárne

nielen v záujme predídenia ďalším sporom účastníkov, ale tiež s prihliadnutím na skutočnosť, že
podielovým spoluvlastníkom týchto nehnuteľností je i tretia osoba, ktorej pobyt nie je známy. Sám
odporca kvalifikovaným spôsobom zrušenie a vyporiadanie k týmto pozemkom nežiadal. Práve na
strane navrhovateľa je dôvod a potreba zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo s poukazom na
skutočnosť, že nehnuteľnosti užíval, užíva a mieni užívať v rámci vyriešenia bytovej otázky. Ak práve

odporca argumentuje dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, spočíva potom dôkazné bremeno na ňom.
Na jeho strane tieto dôvody zistené rovnako neboli - boli by dané najmä vtedy, ak by navrhovateľ
žiadal prikázať nehnuteľnosti do svojho vlastníctva, pričom práve odporca by bol ten, kto v dome
prežil celý život, resp. jeho veľkú časť, má vysoký vek, zdravotné problémy a podobne tak, ako to
má na mysli ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pri rozhodovaní o prikázaní nehnuteľností

jednému zo spoluvlastníkov súd vychádzal z cit. ust. zákona, teda hospodárneho a účelného využitia
veci, ako aj zo skutočnosti, že odporca nemá záujem o nehnuteľnosť, túto užíva navrhovateľ, ktorý
je väčšinovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti. Z týchto dôvodov sa javí účelným a hospodárnym
prikázanie nehnuteľnosti do vlastníctva navrhovateľa. V súlade s cit. ust. zákona zaviazal navrhovateľa
na zaplatenie podielu odporcu v zmysle návrhu, ktorý nie je v rozpore so znaleckým posudkom,

naopak priznaná čiastka je vyššia a odporca s touto výškou súhlasil. Výrok o trovách konania odôvodnil
ustanovením § 150 O. s. p. a tým, že otázka podielového spoluvlastníctva je v záujme oboch účastníkov
a bolo potrebné rozhodnutie súdu, keďže nedošlo k ich dohode. Nemožno celkom konštatovať úspech
navrhovateľa, i keď návrhu bolo vyhovené, za situácie, kedy dohoda i vzhľadom na spory a vzťahy
účastníkov nebola možná. Rozhodnutie vo veci je v záujme predídenia ďalším sporom účastníkov. Trovy

konania vznikli na strane oboch účastníkov a súd má za to, že s poukazom na záujem oboch účastníkov
vyporiadať ich spoluvlastníctvo nie je na mieste priznať trovy konania.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol v zmysle § 220 O. s.
p. jeho zmenu tak, že návrh navrhovateľa súd zamietne. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2

písm. d/ O. s. p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.). Uviedol, že v zmysle čl. 20 ods. 4 Ústavy SR a v zmysle čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd musí súd garantovať
dodržiavanie Ústavy SR a medzinárodných zmlúv v súlade s vnútroštátnymi normami a sledovať, aby
podielovému spoluvlastníkovi bola skutočne poskytnutá primeraná náhrada za odňatie vlastníckeho

práva súvisiaca s garanciou reálneho zaplatenia primeranej náhrady. Poukázal na rozhodnutie NS
ČR sp. zn. 22Cdo/1346/2002, v zmysle ktorého súd môže prikázať vec len tomu vlastníkovi, resp.
spoluvlastníkom, ktorí preukážu schopnosť primeranú náhradu zaplatiť. Namietal, že súd prvého stupňa
sa uspokojil s tvrdením navrhovateľa, že je schopný zaplatiť primeranú náhradu odporcovi tak, že si
zoberie úver na zaplatenie tejto náhrady, ale nevzal do úvahy skutočnosť, že sám navrhovateľ potvrdil

nedostatok finančných prostriedkov. Nevzal do úvahy skutočnosť, že odporca v konaní preukázal, že
navrhovateľ je neplatič a to dokonca vo vzťahu k odporcovi, nakoľko v prebiehajúcom konaní sp.
zn. 16C/67/2011 bolo preukázané, že nehnuteľnosti užíva výlučne navrhovateľ, ktorý doposiaľ ani raz
nezaplatil odporcovi náhradu za užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu ani napriek výzve odporcu.
Poukázal na to, že nejde o spor o výšku plnenia o ktorý by išlo, ak by navrhovateľ časť náhrady zaplatil

a zvyšnú časť, ktorá by bola sporná nie. Navyše, dlžoba podielového spoluvlastníka voči druhémupodielovému spoluvlastníkovi môže byť, podľa odvolateľa, dôvodom hodným osobitného zreteľa, pre
ktorý súd nezruší a nevyporiada podielové spoluvlastníctvo prikázaním veci dlžníkovi.

Proti rozsudku, výroku o trovách konania podal odvolanie odporca, ktorý navrhol jeho zmenu tak, že

odporcovi uloží súd povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 986,62 eur (súdny
poplatok 264 eur a trovy právneho zastúpenia 722,62 eur). Uplatnil si aj náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 59,26 eur za 1 úkon právnej služby vo výške 51,45 eur, spolu s paušálnou náhradou
výdavkov 7,81 eur. Argumentoval tým, že súd prvého stupňa o trovách konania rozhodol tak, že vec
nesprávne právne posúdil, pretože v zmysle § 142 a § 150 O. s. p. platí, že ak súd vyhovel návrhu

a zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo spôsobom, aký bol navrhnutý, najmä ak sa odporca
neúspešne bránil, alebo navrhoval iný spôsob vyporiadania, niet zásadne prekážok, aby súd rozhodol
podľa § 142 O. s. p. o trovách konania. V prípade postupu súdu podľa § 150 O. s. p. poukázal na spôsob
jeho postupu, po ktorom pristúpil k žalobe, nakoľko ju podal až po tom, keď už bolo zrejmé, že iný
spôsob vyriešenia veci nie je možný. Poukázal tiež na to, že pojednávanie z 5.11.2012 bolo odročené
z podnetu odporcu, ktorý uviedol, že sa chce dohodnúť a napriek tomu neurobil žiaden krok k dohode

a na nasledujúcom pojednávaní 11.12.2012 navrhol návrh zamietnuť z dôvodu hodného osobitného
zreteľa, ktorým mala byť údajná špekulácia navrhovateľa, že chce získať stavbu, ktorú užíva bez toho,
aby platil odporcovi náhradu za užívanie pozemku. Po návrhu na pribratie znalca na ocenenie sporných
nehnuteľností a porade s právnym zástupcom so žalovanou sumou vzájomného vyporiadania súhlasil.
Uviedol tiež, že pred doručením rozsudku už disponoval hotovosťou vo výške 4.400 eur na vyrovnanie

odporcu, len čakal na právoplatnosť rozsudku. Uviedol, že v konaní sp. zn. 16C/67/2011, v ktorom
je žalovaný odporcom o zaplatenie náhrady za užívanie jeho spoluvlastníckych podielov v dome a v
pozemkoch 100 eur mesačne, podľa znalkyne nejde o sumu vyššiu ako 59 eur mesačne, pričom pri
neskončenom dokazovaní on tvrdí, že nemôže ísť o povinnosť vyššiu ako 34,58 eur mesačne.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu vecnej

správnosti potvrdiť a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania vo výške 168,82 eur za vyjadrenie k
odvolaniu odporcu vo výške 161,01 eur spolu s paušálnou náhradou výdavkov 7,81 eur. Poukázal na to,
že odporca na preukázanie nesolventnosti navrhovateľa navrhol vykonať dokazovanie len spisom sp.
zn. 16C/67/2011, iné dokazovanie nenavrhol. Uviedol, že v rozhodnutí NS ČR sp. zn. 22Cdo/1346/2002
hovorí súd o schopnosti primeranú náhradu zaplatiť, nie všeobecne o solventnosti. Schopnosťou

navrhovateľa zaplatiť odporcovi primeranú náhradu za jeho podiel sa súd prvého stupňa vzhľadom na
výšku vyrovnacieho podielu zapodieval dostatočne a rozumne a ustálil, že túto okolnosť nepovažuje za
dôvod osobitného zreteľa, pre ktorý by návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
zamietol. Rozhodol o tom, že vyrovnací podiel vo výške 4.400 eur je povinný zaplatiť v lehote 30
dní od právoplatnosti rozsudku, čo je dostatočná doba na zadováženie a zaplatenie. Dňa 15.3.2013

napísal právnemu zástupcovi odporcu list, v ktorom ho žiadal o oznámenie č. účtu odporcu, na ktorý
môže predmetnú sumu zaplatiť. O jeho finančnej situácii svedčí aj to, že zaplatil znalecký posudok
predmetných nehnuteľností, vyhotovenie geometrického plánu na zameranie predmetných stavieb a
hradí všetky náklady spojené s užívaním predmetných nehnuteľností - údržbu, daň z nehnuteľností a
poistenie. V prebiehajúcom spore nepochybne ide o výšku plnenia, keďže bolo nariadené na výšku

plnenia aj znalecké dokazovanie.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolania boli podané včas (§
204 ods. 1 O. s. p.), oprávnenými osobami - účastníkmi konania (§ 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O. s. p.), po skonštatovaní, že odvolania majú zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O. s. p.) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie

dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných
rozsahom odvolania a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné a rozsudok
súdu prvého stupňa je vo veci samej vecne správny a odvolanie navrhovateľa je dôvodné a rozsudok
súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania nie je vecne správne.

Predmetom konania je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam.Navrhovateľ si návrhom na začatie konania uplatnil právo zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam v k. ú. K. N., LV č. XXXX - dom č. s. XXX na parc. č. 398/3 a
garáž na parc. č. 398/4 z dôvodu, že účastníci sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti a k dohode

nedošlo. Nehnuteľnosti žiadal prikázať do svojho výlučného vlastníctva s povinnosťou výplaty podielu
odporcu vo výške 4.400 eur, i keď v zmysle posudku Ing. O. je hodnota podielu 4.009 eur. Uviedol, že
nehnuteľnosti užíva výlučne sám, odporca v nehnuteľnosti nebýva, sám prejavuje aj v súčasnosti svoju
vôľu podiel predať. Nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné. Pri nehnuteľnostiach sú aj ďalšie pozemky,
ktoré však nie sú vo výlučnom spoluvlastníctve účastníkov, spoluvlastníčkou je aj W. L., o ktorej pobyte

nemajú známosť. V inom spore účastníkov boli vypracované posudky Ing. O., Ing. E. a Ing. O., ktorý
bol vypracovaný na pokyn súdu. Vzhľadom na to netrval na pribratí znalca. Nie sú dané dôvody hodné
osobitného zreteľa na zamietnutie návrhu. Ak aj navrhovateľ neplatí odporcovi náhradu za užívanie
podielu, doposiaľ nebola ustálená suma za užívanie a či je vôbec povinný túto platiť. Podiel vyplatí
odporcovi formou úveru. Žiadal priznať trovy konania, nakoľko odporca odmietol ponuky na dohodu a
naviac žiadal návrh zamietnuť.

Odporca žiadal návrh zamietnuť. Nie je možné vyporiadať spoluvlastníctvo iba k stavbe bez pozemku.
Z dôvodov hodných osobitného zreteľa je možné návrh zamietnuť a tieto dôvody spočívajú v špekulácii
navrhovateľa, ktorý chce získať stavbu, ktorú užíva bez toho, aby platil odporcovi náhradu za užívanie
pozemku. Súčasný trend je rozdeľovať stavbu spolu s pozemkom. Stavba je príslušenstvo pozemku.
Do nehnuteľnosti v r. 1997 investoval asi 50.000 Sk. V prípade vyhovenia návrhu netrval na pribratí

znalca a súhlasil s navrhovanou výškou výplaty podielu. Podľa platnej judikatúry je potrebné preukázať
solventnosť navrhovateľa a poukázal na rozhodnutie 22 Cdo/1346//2002, v zmysle ktorého súd môže
prikázať vec len tomu vlastníkovi, ktorý preukáže schopnosť primeranú náhradu zaplatiť. Medzi
účastníkmi prebieha konanie 16 C/67/2011, kde sa odporca domáha zaplatenia náhrady za užívanie
nehnuteľností, navrhovateľ ju doteraz neuhradil, a teda nie je solventný, čo sám potvrdil (na výplatu

podielu si chce čerpať úver). Je aj v rozpore s dobrými mravmi, ktoré nekonkretizoval, návrhu vyhovieť.

Z listinných dôkazov vyplýva, že účastníci sú podielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľnosti v obci
K. N., okres Trnava, obec K. N., LV č. XXXX - dom č. s. XXX na parc. č. 398/3 a garáž na parc.
č. 398/4, a to navrhovateľ v podiele 5/6-ín a odporca v podiele 1/6-iny. Nehnuteľnosti sú v ideálnom
spoluvlastníctve, nie sú reálne deliteľné, ktorá skutočnosť nebola sporná. Účastníci sú tiež podielovými

spoluvlastníkmi nehnuteľností v k. ú. K. N., LV č. XXX - parc. č. 398/1 - záhrady vo výmere 591 m2,
parc. č. 398/2 - zast. plochy a nádvoria vo výmere 218 m2, parc. č. 398/3 - zast. plochy a nádvoria vo
výmere 183 m2, parc. č. 398/4 - zast. plochy a nádvoria vo výmere 29 m2, a to navrhovateľ v podiele
28/48-ín, odporca 14/48-ín a W. L. v podiele 2/16.

Predmetom konania sú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX - dom č. s. XXX na parc. č. 398/3 a

garáž na parc. č. 398/4.

Z listinných dôkazov - korešpondencie účastníkov, vyplýva snaha o mimosúdnu dohodu, k uzavretiu
ktorej nedošlo. Na Okresnom súde Trnava prebieha konanie 16 C/67/2011, predmetom ktorého je
úhrada za užívanie nehnuteľností, keď nie je sporné, že nehnuteľnosti užíva výlučne navrhovateľ.
Konanie nie je doposiaľ právoplatne skončené.

Znalkyňa Ing. Ľudmila Ševčíková vo svojom posudku č. 11/2012 zo 17.2.2012 určila hodnotu domu č.
s. XXX sumou 20.498,46 eur, garáže sumou 1667,21 eur, letnej kuchyne 868,90 eur, skladu 463,83
eur, oplotenia 179,44 eur a vonkajších úprav 380,87 eur. Celkom teda hodnota stavieb je 24.058,71
eur. Podiel odporcu 1/6-iny je potom 4.009,79 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že v spomenutom konaní
boli vypracované ďalšie posudky a medzi účastníkmi navrhovateľom ponúkaná výška podielu 4.400

eur pre prípad zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva nebola sporná, súd v tomto smere
nevykonával ďalšie dokazovanie. Námietky ohľadne ocenenia nehnuteľnosti neboli podané, návrh
prevyšoval ocenenie znalcom, a teda by v tomto smere, s prihliadnutím na uvedené, nebolo hospodárne
a účelné vykonávať ďalšie dokazovanie.K obrane odporcu, že v r. 1997 investoval prostriedky do nehnuteľnosti, je potrebné uviesť, že toto
vyjadrenie súd považoval iba za obranu, nie za vzájomný návrh alebo protinávrh, nakoľko takýto nebol
kvalifikovane podaný a odporca v ďalšom ani nešpecifikoval, neuplatňoval a nepreukazoval tieto nároky.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode spoluvlastníkov, zruší spoluvlastníctvo
a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a
na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu
jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Ak
vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Z citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že žiadny zo spoluvlastníkov nemôže byť spravodlivo

nútený, aby v spoluvlastníckom vzťahu zotrvával proti svojej vôli. Ak nepríde k zrušeniu a vyporiadaniu
spoluvlastníctva dohodou, zruší podielové spoluvlastníctvo a uskutoční vyporiadanie na návrh
ktoréhokoľvek zo spoluvlastníkov súd, výška spoluvlastníckeho podielu nerozhoduje. Súd nie je pri
vyporiadaní viazaný návrhom - petitom tak, že podľa okolností konkrétneho prípadu môže rozhodnúť
o vyporiadaní aj iným spôsobom, než ktorý je spoluvlastníkom navrhovaný. Zákon preferuje pri

vyporiadaní reálne rozdelenie veci podľa výšky podielov. Reálne rozdelenie je najvhodnejším spôsobom
vyporiadania spoluvlastníckych vzťahov, teda primárne je tento spôsob potrebné použiť tam, kde
je to dobre možné. Reálne rozdelené podiely majú zásadne zodpovedať výške spoluvlastníckych
podielov, pričom finančné vyrovnanie podielov nie je vylúčené. Súd pri vyporiadaní je viazaný poradím
spôsobov vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva. V danom prípade nebolo sporným, že

nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné, preto nastúpil druhý spôsobom vyporiadania, ktorým je prikázanie
veci za primeranú náhradu niektorému zo spoluvlastníkov.

Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a
nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

Dôvody hodné osobitného zreteľa sa musí starostlivo skúmať individuálne. Môže ním byť napríklad

zdravotný stav, vek, skutočnosť, že odporca veľkú časť svojho života prežil v dome a podobne. Aj
zamietnutienávrhuvšaknevylučujeďalšínávrhnazrušenieavyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctva
v prípade zmeny okolností. Zamietnutie návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
je však výnimkou zo zásady, že nikto nemôže byť nútený k tomu, aby zotrval v podielovom
spoluvlastníctve.

Súd prvého stupňa v predmetnej veci nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, preto správne
pristúpil k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva účastníkov, nakoľko dohoda medzi
účastníkmi nebola možnou. Správne v danej veci zistil aj skutkový stav. Nehnuteľnosti sú v ideálnom
spoluvlastníctve účastníkov, navrhovateľ je väčšinový spoluvlastník. Nie je sporné, že nehnuteľnosti
užíva výlučne sám, o nezhodách účastníkov, ktoré v konečnom dôsledku znemožňujú dohodu,

svedčí i spor sp. zn. 16C/67/2011, predmetom ktorého je odplata za užívanie nehnuteľností. Práve s
poukazom na tieto nezhody ústiace do vzniku sporu, s prihliadnutím na predpoklad ďalšieho sporu
v budúcnosti za ďalšie obdobie užívania podielu odporcu, správne dospel k záveru, že je potrebné
zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo účastníkov. Zákon tento spôsob umožňuje v rámci
ochrany vlastníckeho práva, spoluvlastníka nemožno nútiť, aby v spoluvlastníctve zotrval. Zotrvaním v

spoluvlastníctve je určitým spôsobom obmedzovaný výkon vlastníckeho práva ako takého. V prípade
ideálneho spoluvlastníctva potom dochádza ku sporom nielen ohľadne platenia nájmu, ako je to v
prípade účastníkov, ale tiež je potom spornou otázka investícií, údržby nehnuteľností. Zákon síce
poskytuje v prípade rozporov ochranu v možnosti domáhať sa svojich práv súdnou cestou, ale zrušením
a vyporiadaním spoluvlastníctva sa do budúcna podobným sporom predíde. Najmä však nemožno

nútiť spoluvlastníka v spoluvlastníctve zotrvať. Keďže navrhovateľ sám potvrdil, že nemá k dispozícii
finančné prostriedky v hotovosti na výplatu podielu, ktorý uhradí formou úveru, nebolo potrebným
vykonaťdokazovaniekotázkesolventnostinavrhovateľa.Napokonposkytnutieúverubankousvedčítiež
o schopnosti navrhovateľa úver splácať a tým o jeho dostatočných finančných možnostiach. Vzhľadom
na výšku hodnoty podielu, ktorú nepovažuje vysokou ani odvolací súd, a tiež na schopnosť navrhovateľa

vyrovnací podiel zaplatiť, i keď úverom, ktorý spôsob zákon nevylučuje, nejde o dôvod hodný osobitnéhozreteľa, pretože prikázaním nehnuteľnosti do vlastníctva navrhovateľa v prípade nesplnenia záväzku je
možné v rámci exekučného konania postihnúť práve túto nehnuteľnosť, čím je daná záruka splnenia
záväzku. Nárok odporcu sa teda s prihliadnutím na výšku jeho podielu nejaví ako nevymožiteľný.

Skutočnosť, že predmetom konania nie sú všetky nehnuteľnosti, ktorých spoluvlastníkmi sú účastníci, a
toanipozemkypodstavbami,niejeprekážkourozhodnúťvzmyslenávrhu,ktorýmjeztohtopohľadusúd
viazaný. Rovnako nejde o dôvod hodný osobitného zreteľa. Vyporiadanie len niektorých nehnuteľností
sa javí ako účelné a hospodárne nielen v záujme predídenia ďalším sporom účastníkov, ale tiež s
prihliadnutím na skutočnosť, že podielovým spoluvlastníkom týchto nehnuteľností je i tretia osoba,

ktorej pobyt nie je známy. Sám odporca kvalifikovaným spôsobom zrušenie a vyporiadanie k týmto
pozemkomnežiadal.Súdboltedaviazanýnávrhomaikeďvyporiadanievšetkýchnehnuteľností,vrátane
pozemkov,jeideálnymriešením,nebolidanédôvody,ktorébybránilizrušiťavyporiadaťspoluvlastníctvo
k nehnuteľnostiam v zmysle návrhu. Na strane navrhovateľa je dôvod a potreba zrušiť a vyporiadať
podielové spoluvlastníctvo s poukazom na skutočnosť, že nehnuteľnosti užíval, užíva a mieni užívať v
rámci vyriešenia bytovej otázky. Ak práve odporca argumentuje dôvodmi hodnými osobitného zreteľa,

spočíva potom dôkazné bremeno na ňom. Na jeho strane tieto dôvody zistené rovnako neboli - boli
by dané najmä vtedy, ak by navrhovateľ žiadal prikázať nehnuteľnosti do svojho vlastníctva, pričom
práve odporca by bol ten, kto v dome prežil celý život, resp. jeho veľkú časť, má vysoký vek, zdravotné
problémy a podobne tak, ako to má na mysli ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pri rozhodovaní
o prikázaní nehnuteľností jednému zo spoluvlastníkov súd prvého stupňa správne vychádzal z cit. ust.

zákona, teda hospodárneho a účelného využitia veci, ako aj zo skutočnosti, že odporca nemá záujem
o nehnuteľnosti, túto užíva navrhovateľ, ktorý je väčšinovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti. Z týchto
dôvodovsajavíúčelnýmahospodárnymprikázanienehnuteľností dovlastníctvanavrhovateľa.Vsúlade
s cit. ust. zákona súd zaviazal navrhovateľa na zaplatenie podielu odporcu v zmysle návrhu, ktorý nie je v
rozpore so znaleckým posudkom , naopak, priznaná čiastka je vyššia a odporca s touto výškou súhlasil.

Súd prvého stupňa vo veci samej rozhodol správne, keď zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo
účastníkov k dvom nehnuteľnostiam tak, že ich prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľovi za
primeranú náhradu odporcovi.

Podľa§142ods.1O.s.p.účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky je
aj to, že účastník konania, ktorý v konaní, spravidla v spore, uspel, má, zásadne, právo na to, aby sa
mu nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Ak sa
chce súd odchýliť od tohto pravidla, musí vychádzať zo zákona a túto odchýlku aj náležite odôvodniť,
inak porušuje základné právo na súdnu ochranu dotknutého účastníka. Zmyslom a účelom náhrady

trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnému účastníkovi alebo účastníkovi,
ktorému to priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s
konaním musel zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným
súdom.

Podľa § 150 ods. 1 O. s. p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu

trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na
priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,

pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý
musí byť v rozhodnutí odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v
okolnostiach na strane účastníkov konania.

V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva má pre použitie ustanovenia § 150
O. s. p. význam zistenie o tom, či navrhovateľ pred podaním návrhu na súde navrhol ostatnýmspoluvlastníkom zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou, a to spôsobom, ktorý
uplatnil v návrhu na začatie konania na súde a dosiahol plný úspech vo veci.

Navrhovateľ v danej veci pred podaním návrhu navrhol zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva odporcovi práve spôsobom, akým rozhodol súd. Možno preto konštatovať, že bol
úspešným účastníkom konania a patrí mu preto plná náhrada trov konania. I keď nepochybne zrušenie
a vyporiadanie je v prospech oboch účastníkov konania, v ktorom návrh mohol podať ktorýkoľvek z
nich, navrhovateľ nemal inú možnosť, než navrhnúť rozhodnutie súdom, nakoľko dohoda účastníkov
nebola možnou. O uvedenom závere svedčí aj skutočnosť, že odporca v priebehu konania prejavil

snahu sa dohodnúť, napokon však navrhol návrh zamietnuť. Navrhovateľovi preto patrí náhrada trov
konania, pretože odvolací súd nezistil dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by nemal trovy priznať
navrhovateľovi s povinnosťou zaplatiť ich odporcovi.

Navrhovateľovi patrí náhrada trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške
264 eur a trov právneho zastúpenia vo výše 553,80 eur priznaných podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Za jeden úkon patrí v zmysle § 10

ods. 5 citovanej vyhlášky odmena vo výške 161,01 eur za tieto úkony : prevzatie a príprava zastúpenia
27.6.2012 (§ 14 ods. 1 písm. a/), vyhotovenie návrhu na začatie konania 10.7.2012 (§ 14 ods. 1 písm.
b/) a zastupovanie na pojednávaniach : 6.11.2012 a 11.12.2012 (§ 14 ods. 1 písm. c/), z toho prvé
nemeritórne, t. j. za 3 úkony právnej služby po 161,01 eur % 483,03 eur a jeden vo výške 1/4 40,25 eur ,
spolu 523,28 eur spolu s paušálnou náhradou výdavkov po 7,63 eur = 30,52 eur, spolu 553,80 eur.

Odvolací súd podľa § 219 O. s. p. rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu vecnej správnosti vo veci
samej potvrdil a vo výroku o trovách konania v zmysle § 220 O. s. p. zmenil tak, že navrhovateľovi
prisúdil náhradu trov konania vo výške zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 264 eur a trov
právneho zastúpenia vo výške 553,80 eur.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 224 ods. 1 O. s. p. podľa § 142 O. s. p.

a úspešnému navrhovateľovi v odvolacom konaní prisúdil náhradu trov konania za 2 úkony - odvolanie
proti výroku o trovách konania - § 14 ods. 3 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vo výške 1/2 a vyjadrenie
k odvolaniu odporcu podľa § 14 ods. 1 písm. b) citovanej vyhlášky, t. j. 161,01 eur + 80,51 eur, spolu
241,52 eur spolu s paušálnou náhradou výdavkov 2 x 7,81 eur = 15,62 eur, spolu 257,14 eur.

Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trnave pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.